Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NATO je pripravené poslať do Kosova viac vojakov, ak opäť prepuknú nepokoje

Severoatlantická aliancia (NATO) je pripravená zvýšiť počet svojich vojakov v Kosove v prípade, ak sa opäť zvýši napätie medzi tamojšími Srbmi v súvislosti s blížiacou sa zmenou legislatívy, ktorá sa týka poznávacích značiek na vozidlách.

Uviedol to v utorok prvý zastupujúci veliteľ mierovej misie NATO v Kosove (KFOR), brigádny generál Luca Piperni. "Sme ostražití a pripravení konať… ak dôjde k zvýšeniu napätia, môžeme tiež siahnuť po rezervných silách…, ktoré môžeme povolať v krátkom čase," uviedol Piperni pre novinárov v Prištine.

Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a Srbi žujúci na severe tejto bývalej srbskej provincie považujú za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu. V Kosove je tak stále rozmiestnených približne 3 700 mierotvorcov NATO, ktorí sa snažia zabrániť vypuknutiu nepokojov medzi etnickými Albáncami a Srbmi.

(tasr)

Minúta  |  

Austrália: Na tasmánske pobrežie vyplavilo 14 vorvaňov, ich úmrtie vyšetrujú

Austrálske úrady pre životné prostredie v utorok oznámili, že vyšetrujú úmrtie 14 vorvaňov tuponosých.

Vyplavené veľryby našli v pondelok na pláži ostrova King Island, ktorý leží v Bassovom prielive medzi Melbourne a severným pobrežím Tasmánie, uviedlo tasmánske ministerstvo pre prírodné zdroje a životné prostredie.

V utorok na ostrov vycestoval tím zo štátneho programu pre ochranu morského života, ktorého členovia vykonajú pitvy uhynutých veľrýb, aby určili príčinu ich smrti.

Úrady zverejnili fotografie veľrýb ležiacich na boku v plytkej vode na kamenistej pláži a plánujú prehľadať priľahlú oblasť, či sa v okolitých vodách nenachádzajú aj ďalšie veľryby. Podľa úradov sa totiž vorvane tuponosé bežne nevyskytujú pri tasmánskom pobreží a oblasť, v ktorej ich vyplavilo na pláž, leží mimo ich obvyklého miesta výskytu.

(tasr)

Minúta  |  

V USA zatkli riaditeľa vegánskeho gigantu Beyond Meat. Pri potýčke sa mužovi zahryzol do nosa

Douglas Ramsey, prevádzkový riaditeľ potravinárskeho gigantu Beyond Meat, ktorý sa zameriava na produkciu sortimentu pre vegánov, sa uplynulý víkend dostal do vážnych problémov so zákonom.

Pri pouličnej potýčke sa totiž nemenovanému mužovi zahryzol do špičky nosa, pričom podľa niektorých správ mu mal z neho vytrhnúť kúsok mäsa.

Incident, o ktorom informuje britský denník Telegraph, s odvolaním sa na miestne médiá, sa odohral v sobotu na parkovisku vo Fayetteville v americkom štáte Arkansas po skončení športového podujatia.

Podľa správy miestnej stanice KNWA/KFTA sa Ramsey nachádzal na parkovisku, keď sa pred jeho auto Ford dostalo vozidlo značky Subaru a prišlo do kontaktu s prednou pneumatikou Fordu na strane spolujazdca.

Ramsey po drobnej kolízii údajne vystúpil z auta a rozbil zadné sklo na Subaru. Keď sa majiteľ vozidla Subaru rozhodol vystúpiť tiež, manažér Beyond Meat ho mal pred útokom na jeho nos udierať päsťami. Tiež sa mu vraj vyhrážal zabitím.

Súdne záznamy ukazujú, že Ramseyho obvinili z „teroristického vyhrážania“ a ublíženia na zdraví tretieho stupňa. Cez víkend ho však prepustili po zložení kaucie vo výške niečo vyše 11-tisíc dolárov (jedenásťtisíc eur).

Ramsey strávil väčšinu pracovného života v mäsiarskom biznise. Ku konkurencii predávajúcej rastlinné alternatívy k mäsu, v podobe rastlinných burgerov, párkov či nugetiek, prestúpil iba vlani.

Beyond Meat je jednou z globálne najväčších firiem vyrábajúcich produkty pre vegánov. Z hľadiska poznateľnosti možno hovoriť práve o najznámejšej. Jej produkty sú dostupné aj v najväčších maloobchodných reťazcoch na Slovensku.

Faktom je, že v poslednom období sa spoločnosti darí menej. Hodnota jej akcií klesla tento rok o 70 percent a v auguste uviedla, že prepustí zhruba štyri percentá svojej globálnej pracovnej sily.

Ramsey a ani Beyond Meat sa k násilnému incidentu z Fayetteville zatiaľ nevyjadrili.

(red/ste)

Minúta  |  

V Donbase sa 23. – 27. septembra uskutočnia referendá o pripojení DĽR a LĽR k Rusku

Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny v utorok oznámili, že v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR) sa v termíne 23. – 27. septembra uskutočnia referendá o pripojení sa k Ruskej federácii.

Obdobné referendum – avšak bez konkrétneho dátumu – avizovali aj predstavitelia okupovanej juhoukrajinskej Chersonskej oblasti. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

Parlament v Luhansku v utorok podľa vyhlásenia samozvanej LĽR na účte na sieti Telegram schválil zákon obsahujúci podrobnosti pripravovaného referenda. V prospech referenda hlasovali všetci 42 prítomní poslanci, uvádza stanica CNN.

Ukrajina v súčasnosti ovláda len malú časť Luhanskej oblasti, ktorú ruské sily dobyli už dávnejšie, pričom boje naďalej prebiehajú v okolí mesta Lysyčansk. Ohlásené referendá sú podľa agentúry DPA reakciou na aktuálnu ukrajinskú protiofenzívu na východe krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Zásobníky plynu sú naplnené na viac ako 90 percent aj napriek odstaveniu Nord Streamu 1

Nemecké zásobníky na zemný plyn sú už naplnené na viac ako 90 percent, keďže krajina sa pripravuje na zimnú vykurovaciu sezónu. Naplnenosť zásobníkov stabilne rastie napriek tomu, že Rusko zastavilo dodávky cez plynovod Nord Stream 1.

Šéf nemeckého úradu pre reguláciu sieťových odvetví Klaus Müller na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že vytváranie zásob plynu „dosiahlo ďalší míľnik“. Upozornil však, že „musíme naďalej plynom šetriť“.

Nemecká vláda v júli sprísnila požiadavky na vytváranie zásob plynu po tom, ako ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom začala redukovať dodávky cez plynovod Nord Stream 1, čo prispelo k rastu cien plynu. Nemecko zaviedlo požiadavku, aby zásobníky s plynom boli do 1. septembra naplnené na 75 percent a rozhodlo, že do októbra musia byť naplnené na 85 percent a do novembra na 95 percent. Dovtedy vláda žiadala, aby do októbra boli naplnené na 80 percent a do novembra na 90 percent.

Rusko nedodáva zemný plyn cez Nord Stream 1 od záveru augusta. Moskva začala redukovať dodávky cez tento plynovod v polovici júna, čo odôvodnila údajnými technickými problémami.

(sita)

Minúta  |  

Putin vyzval Arménsko a Azerbajdžan na vyriešenie územných sporov

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Moskvu znepokojili najnovšie boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Šéf Kremľa zároveň obe krajiny vyzval, aby rokovali o riešeniach ich územných sporov.

"Chcem zdôrazniť, že akékoľvek konfliktné scenáre medzi nám blízkymi krajinami nás vážne znepokojujú... Vyzývame všetkých, aby zachovali zdržanlivosť, dôsledne dodržiavali prímerie a trojstranné vyhlásenia lídrov Ruska, Azerbajdžanu a Arménska," povedal Putin.

Táto výzva ruského prezidenta prichádza po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok diskutoval s rezortnými kolegami z Arménska a Azerbajdžanu Araratom Mirzojanom a Džejhunom Bajramovom o ďalších krokoch v súvislosti s obnovením bojov medzi oboma krajinami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.