Preskočiť na obsah
  |  

NATO: Ruskom plánované referendá na Ukrajine sú "ďalšou eskaláciou" vojny

Severoatlantická aliancia a Spojené štáty americké v utorok odsúdili proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny ako "fiktívne" a vyhlásili, že ich výsledky neuznajú.

Ako pripomenula agentúra AFP, predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny v utorok oznámili, že v termíne od 23. do 27. septembra usporiadajú referendá o pripojení sa k Rusku.

"Tieto referendá sú urážkou zásad suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú základom medzinárodného systému," povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. "Ak sa to naozaj stane, Spojené štáty nikdy neuznajú nároky Ruska na akékoľvek údajne anektované časti Ukrajiny," povedal.

Sullivan dodal, že referendá i údajný plán ruského vedenia povolať do vojny viac vojakov sú reakciou na nedávne neúspechy ruskej armády, keď ukrajinské jednotky znovu dobyli územia okupované dovtedy ruskými jednotkami.

"Toto nie sú kroky sebavedomej krajiny. Nie sú to akty sily, práve naopak," konštatoval Sullivan. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg - podobne ako USA - odsúdil plány Ruskom podporovaných úradov na usporiadanie referend na Ukrajine a varoval, že ide o ďalšiu eskaláciu vojny vyvolanú Kremľom.

"Fiktívne referendá nemajú žiadnu legitimitu a nemenia podstatu ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine. Ide o ďalšiu eskaláciu Putinovej vojny," napísal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie na Twitteri. Zdôraznil, že "medzinárodné spoločenstvo musí odsúdiť toto hrubé porušenie medzinárodného práva a zintenzívniť podporu Ukrajine".

Rusko v roku 2014 podobným spôsobom anektovalo aj Krymský polostrov. Ani toto referendum nebolo medzinárodne uznané. Výsledky avizovaných referend, ktoré vlády západných krajín podľa všetkého neuznajú, môžu viesť k eskalácii vojenského konfliktu na Ukrajine, konštatuje agentúra AP citovaná agentúrou TASR.

(tasr)

  |  

Guterres vyzval na zdanenie spoločností produkujúcich fosílne palivá

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval v utorok bohaté štáty, aby zdanili spoločnosti produkujúce fosílne palivá a použili výnosy na kompenzáciu škôd spôsobených klimatickými zmenami a na zmiernenie rastu cien. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

"Povedzme si to tak, ako to je - náš svet je závislý na fosílnych palivách. Je čas zasiahnuť. Musíme vziať na zodpovednosť spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá," povedal Guterres v príhovore k otvoreniu Valného zhromaždenia OSN.

Podľa separátnej správy uverejnenej v utorok počas každoročného týždňa klímy v New Yorku na okraji Valného zhromaždenia OSN, Nemecko, Čína, Španielsko a Spojené kráľovstvo vedú medzi veľkými ekonomikami pri presadzovaní obnoviteľnej energie.

Medzinárodná nezisková organizácia Climate Group zostavila rebríček krajín v rámci skupiny G20 na základe ambícií a pokroku v oblasti obnoviteľnej energie. Okrem pochvaly pre Nemecko, Čínu, Španielsko a Britániu uviedla, že Austrália, India, USA a Japonsko zaznamenali len mierny pokrok, zatiaľ čo Kanada a Brazília dosahujú slabé výsledky, a to aj napriek existujúcej vysokej spotrebe obnoviteľnej elektriny. Saudská Arábia a Rusko sa držia na posledných miestach v zozname.

Dvadsať krajín, vrátane Španielska ako stáleho hosťa G20, dostalo známky od A po E. Skúmané oblasti zahŕňali čisté nulové ciele, ambície v oblasti obnoviteľnej energie, podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej inštalovanej kapacite v roku 2021 a prírastky obnoviteľnej kapacity v roku 2021.

Španielsko, ktoré získalo známku A, bolo pochválené za "jednu z najambicióznejších politík v oblasti obnoviteľnej energie v Európskej únii (EÚ)", pričom všetky nové prírastky kapacity elektrickej energie za uplynulú dekádu sú zo zelenej energie.

Obnoviteľné zdroje energie predstavovali 21 percent celkovej konečnej spotreby v Španielsku v roku 2020, čím prekonali cieľových 20 percent. Madrid plánuje zvýšenie tohto podielu na 43 percent do roku 2030 a 97 percent do roku 2050, keď má dosiahnuť svoj cieľ klimatickej neutrality.

(tasr)

  |  

Štát sa ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné stíhanie a väzbu

Štát sa ospravedlnil finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné vedenie trestného stíhania a väzbu. Informoval o tom Haščákov právny zástupca Peter Kubina.

"Ospravedlnenie štátu prijímam. Bol by som rád, ak by sa z môjho prípadu štátne orgány poučili a v budúcnosti sa vyvarovali stíhaniu kohokoľvek bez toho, aby na to existoval reálny zákonný dôvod," reagoval Haščák. Poukázal na to, že trestné stíhanie a väzba sú najzávažnejšími zásahmi štátu do života človeka, ktorých dôsledky sú do veľkej miery nenapraviteľné.

Ministerstvo spravodlivosti podľa Kubinu dospelo k záveru, že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv. Ako ďalej priblížil, ospravedlnenie za SR poskytol Haščákovi rezort spravodlivosti ešte pod vedením ministerky Márie Kolíkovej (SaS) a podpísal ho 8. septembra štátny tajomník Ondrej Dostál.

Haščák ešte v januári avizoval, že bude za nezákonné obvinenie a následné väzobné stíhanie žiadať od štátu ospravedlnenie alebo náhradu škody. Generálna prokuratúra SR mu zrušila koncom augusta 2021 obvinenie v súvislosti s kauzou Gorila.

(tasr)

  |  

Nehrozí, že by Únia nevyplatila Maďarsku eurofondy, uviedla ministerka Vargová

Maďarsku zatiaľ vyplatili všetky finančné zdroje a ani nedeľňajšie rozhodnutie Európskej komisie v rámci právneho konania súvisiaceho s plnením princípov právneho štátu neznamená hrozbu nevyplatenia eurofondov. Podľa agentúry MTI to vyhlásila v utorok v Bruseli maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová.

„Po dlhotrvajúcom období plnom ideologických sporov teraz prebiehajú s EK intenzívne, konštruktívne, cieľavedomé a perspektívne rokovania, v dôsledku ktorých Maďarsko predložilo na stôl sedemnásť návrhov opatrení," zdôraznila šéfka rezortu justície novinárom po príchode na rokovanie Rady pre všeobecné záležitosti.

Podľa jej slov sú tieto maďarské opatrenia vhodnou reakciou na obavy vyjadrené Bruselom, v rámci režimu podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

Maďarská vláda v pondelok predložila parlamentu prvé návrhy úprav zákonov, ktoré sú potrebné k dosiahnutiu dohody Maďarska s EK ohľadne podmienok pre vyplácanie eurofondov. 

Kabinet premiéra Viktora Orbána od júna rokuje s EK, aby vyhovela požiadavkám Bruselu a získala pozastavené dotácie. Minister zodpovedný za regionálny rozvoj a eurofondy Tibor Navracsics v nedeľu avizoval, že do pondelka bude pripravený prvý balík návrhov novelizovaných zákonov v súlade s požiadavkami Bruselu.

https://standard.sk/249864/blizi-sa-cas-prehodnotit-clenstvo-v-eu-mal-povedat-orban-spolustranikom/

V návrhoch, predložených vicepremiérom Zsoltom Semjénom a ministerkou spravodlivosti Judit Vargovou, sa menia pravidlá vyšetrovania finančných podvodov. Úpravy nariaďujú Národnému úradu pre dane a clá (NAV) súčinnosť pri kontrolách zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Aj keď Európska komisia aktuálne zmrazila 65 percent eurofondov určených pre Maďarsko, do konca roka Budapešť uzatvorí dohodu s Bruselom a vyplácanie eurofondov bude pokračovať, vyhlásil Navracsics v pondelok.    

EK v nedeľu odporučila znížiť sumu vyplácanú Maďarsku zo spoločného rozpočtu EÚ o približne 7,5 miliardy eur v dôsledku porušovania zásad právneho štátu a nedostatkov v boji proti korupcii.

(tasr)

  |  

Klus: EÚ sa prechodu z jednomyseľného na väčšinové hlasovanie určite nevyhne

Maďarsko nemusí čeliť hrozbe krátenia eurofondov, má snahu hľadať spoločné riešenia, uviedol v utorok štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (SaS) po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Poznamenal tiež, že EÚ sa prechodu z jednomyseľného na väčšinové hlasovanie skôr či neskôr určite nevyhne. Informuje o tom spravodajca TASR.

Klus pripomenul, že v rámci série preberaných tém ministri hovorili aj o výročnom dialógu o právnom štáte, ako i o nedeľňajšom návrhu Európskej komisie (EK) znížiť Maďarsku sumu vyplácanú zo spoločného rozpočtu EÚ približne o 7,5 miliardy eur v dôsledku porušovania zásad právneho štátu a nedostatkov v boji proti korupcii.

"Ocenil som prácu eurokomisie najmä v tom, že táto správa vytvára priestor na to, aby sme sa navzájom poučili a zistili, kde sú naše slabé miesta," uviedol. Ako spresnil, v tejto súvislosti informoval o tom, že v oblasti ochrany novinárov Slovensko pripravuje opatrenia, ktoré majú zabrániť tragédiám, ako bola vražda novinára Jána Kuciaka.

Pri debatách o Maďarsku Klus privítal konštruktívny prístup maďarskej ministerky spravodlivosti Judit Vargovej, ktorá otvorene hovorila o tom, že Maďarsko hľadá spoločné riešenia.

"Je aj v záujme nášho susedstva, aby sme takéto riešenie našli. V duchu porekadla, že keď sa darí susedovi, bude sa dariť aj nám. Takže verím, že Maďarsko nepríde o štrukturálne fondy a urobí čo treba, aby sa rozplynuli obavy EÚ, že Maďarsko nie je dostatočne fungujúci právny štát," odkázal Klus.

Štátny tajomník zároveň pripomenul, že v rámci debát diplomatov o Ukrajine odznelo aj to, že okrem pomoci, ktorú EÚ dáva Ukrajincom, sa treba zamyslieť nad rekonštrukciou Ukrajiny.

Privítal, že EÚ konkrétne uvažuje o zapojení aspoň časti ukrajinského hospodárstva do spoločného európskeho trhu a aj o previazanosti na zónu bezplatného roamingu. "Toto sú konkrétne veci, ktoré priblížia Ukrajinu k nám a ktoré zjednodušia životy bežných Ukrajincov," vysvetlil.

EÚ sa podľa neho nevyhne prechodu z jednomyseľného na väčšinové hlasovanie

Nemecká ministerka pre európske záležitosti Anna Lührmannová pred rokovaniami diplomatov EÚ pre týždenník Politico uviedla, že na úrovni Únie prebiehajú diskusie o tom, v ktorých oblastiach by bolo možné prejsť z jednomyseľného na väčšinové hlasovanie. Spomenula, že záujem je najmä o oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, kde Únia viackrát čelila tomu, že napríklad spoločnú reakciu eurobloku na Rusko "opakovane zastavil jeden členský štát".

Aj preto ministri skúmajú takzvané preklenovacie doložky EÚ, mechanizmus, ktorý umožňuje krajinám prejsť od jednomyseľnosti k väčšinovému hlasovaniu v Rade EÚ bez toho, aby museli meniť základné zmluvy o fungovaní Únie. Za používanie preklenovacích doložiek sa podľa Politico vyslovilo nielen Nemecko, ale aj Francúzsko, Dánsko, Švédsko, Holandsko a Taliansko.

Klus v tejto súvislosti uviedol, že viaceré krajiny v utorok upozornili na dôležitosť zachovania jednoty členských krajín, aby sa niektoré z nich necítili "odtrhnuté" od európskych riešení, alebo aby to nepociťovali ako nejakú formu trestu.

"Zaznelo veľa argumentov, prečo ponechať jednotu. Aj v oblasti sankcií. Slovenská pozícia je, že sme otvorení diskutovať o možnosti využitia hlasovania kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach, ale to musí byť urobené na základe jednotného rozhodnutia členských krajín, a to zatiaľ nehrozí," opísal situáciu.

Podľa jeho slov Slovensko podporuje návrh, aby sa o preklenovacích doložkách viedla komplexná debata. "Nebránime sa tomu, vieme, že jedna z najväčších výhrad voči fungovaniu EÚ je, že je ťažkopádna a nereaguje dostatočne včas. Toto by nám umožnilo, aby sme túto výhradu čiastočne zredukovali, ale treba pristupovať k tomu citlivo, aby sa niektoré krajiny necítili poškodené," spresnil.

Ide o záležitosť, ktorú žiadali aj európski občania. Tí sa v rámci odporúčaní Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) vyjadrili, že chcú zmenu spôsobu hlasovania v oblasti zahraničnej politiky EÚ z jednomyseľného na väčšinové.

Najviac tlačia Nemci a Francúzi

Klus priznal, že keď EÚ narazí na určitú hranicu a niektoré krajiny nebudú chcieť podporovať sankcie a iné ich zas budú chcieť výrazne pritvrdiť, tak tieto diskusie budú opäť predmetné.

"Ja si viem predstaviť, že Slovensko by mohlo za určitých okolností podporiť využitie kvalifikovanej väčšiny. Môj osobný názor je, že skôr či neskôr sa hlasovaniu kvalifikovaniu väčšinou nevyhneme," upozornil. Na tento scenár podľa neho najmä pri rozširovaní EÚ tlačia Francúzsko a Nemecko.

"Na druhej strane my ani vo vládnej koalícii a dokonca ani na ministerstve nemáme jednotnú pozíciu. Očakávam, že kvôli tomu sa veľmi skoro začne viesť celonárodná diskusia, kde sú naše červené čiary. Tá moja je v oblasti verejných financií a daní," odkázal Klus.

(tasr, sak)

  |  

Zoznam omamných látok by sa mohol rozšíriť, napríklad o koncentrát konopy

Zoznam omamných a psychotropných látok by sa mohol rozšíriť, doplniť by sa mal napríklad o koncentrát konopy. Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania.

Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. decembra.

Zoznam by sa mal rozšíriť o dve omamné látky pre marcové rozhodnutie Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu. Ďalších 12 psychoaktívnych látok chce doplniť ministerstvo vnútra. Rezort zdravotníctva doň navrhol zaradiť aj koncentrát konopy, čo je poloprodukt získaný z konopy technologickým procesom koncentráciou kanabinoidov.

(tasr)