Preskočiť na obsah
  |  

Macron označil Ruskom plánované referendá na Ukrajine za vrchol cynizmu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil v utorok proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny, pričom uviedol, že medzinárodné spoločenstvo ich neuzná. Akékoľvek hlasovanie o anexii je podľa jeho slov právne bezvýznamné. Predmetné referendá zároveň označil za "výsmech" a "vrchol cynizmu", informujú agentúry AFP a Reuters.

"Myslím si, že to, čo Rusko ohlásilo, je výsmech," povedal novinárom v New Yorku pred svojím vystúpením na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN. Ohlásenie referend označil za "novú provokáciu", ktorá nijako neovplyvní pozíciu Francúzska.

"Samotná myšlienka zorganizovať referendá v oblastiach, ktoré sú svedkami vojny a sužujú ich bombové útoky, je vrcholom cynizmu," dodal Macron.

Referendá o pričlenení sa k Rusku - v termíne od 23. do 27. septembra - ohlásili v utorok menovite predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca kvôli jeho tvrdeniam o cintoríne v Ladomirovej

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR si v utorok predvolalo veľvyslanca Ruskej federácie Igora Bratčikova v súvislosti s nedávnymi vyhláseniami o údajnom znesvätení vojenského cintorína vojakov ruskej cárskej armády v obci Ladomirová v Prešovskom kraji. "Vymyslené tvrdenia o cintoríne v Ladomirovej slúžia ako nástroj ruskej propagandy na Slovensku," uviedli z komunikačného odboru slovenského rezortu zahraničia.

Informačné aktivity ruského veľvyslanectva na Slovensku podľa ministerstva zámerne využívajú citlivé témy na rozdeľovanie spoločnosti a šírenie agresívnych nálad. "Obvinenia z údajného zničenia vojenského cintorína v Ladomirovej sa nijakým spôsobom nepotvrdili," dodali z MZVEZ a zároveň odsúdili zneužívanie pietnych miest na vedomé šírenie dezinformácií.

"Na akékoľvek ďalšie aktivity tohto typu budeme náležite reagovať, keďže sa snažia o destabilizáciu našej spoločnosti a našej zahraničnopolitickej orientácie," zdôraznili s tým, že znesväcovanie pietnych miest je na Slovensku trestným činom a rezort diplomacie takéto správanie hrubo odsudzuje a odmieta.

Ruská ambasáda minulý týždeň uviedla, že hroby dal starosta obce Ladomirová Vladislav Cuper bagrom zrovnať so zemou a že preto posiela diplomatickú nótu slovenskému rezortu diplomacie. Starosta reagoval, že to nie je pravda a hroby zostali naďalej na svojich miestach. Polícia informácie Ruskej federácie označila za hoax.

MZVEZ pre TASR potvrdilo, že od Ruskej federácie obdržalo diplomatickú nótu, "ktorú štandardným spôsobom odstúpilo na príslušný rezort, a tým je v tomto konkrétnom prípade, rezort vnútra". Ministerstvo zdôraznilo, že Slovensko plne rešpektuje ustanovenia medzivládnej dohody z roku 1995 o hroboch padlých vojakov a civilných obetí vojny a o hroby a pamätníky vojakov sa stará príkladne a s náležitou úctou.

(tasr, sak)

  |  

Čaputová: Naša slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii. My všetci musíme byť hlasom Ukrajiny

Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná, keďže jeho odhodlanie oslabili obavy o vlastný komfort. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii.

V utorok to vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Každý jeden člen OSN má zodpovednosť ochraňovať mier. Stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN majú v tomto smere osobitnú povinnosť. Namiesto toho dnes vidíme, ako jeden z piatich stálych členov otvorene popiera právo iného člena OSN, Ukrajiny, existovať ako nezávislý štát," uviedla Čaputová na úvod svojho príhovoru. Dodala, že Rusko namiesto toho, aby chránilo svetový mier, dnes robí všetko pre to, aby ho zničilo.

"Demokratický svet a my všetci musíme byť hlasom Ukrajiny. Hlasom, ktorý bude pamätať a ktorý bude konať, aby sa už nikto nikdy nedopustil takýchto zverstiev," apelovala prezidentka na svetových lídrov.

Čaputová vyhlásila, že Slovensko je priamy sused Ukrajiny a vojna ohrozuje aj jeho bezpečnosť. "Nie sme najväčšou, ani najbohatšou krajinou sveta, dlho sme boli závislí na dodávkach energií z Ruska. Uprednostnili sme však ochranu našich základných hodnôt. Na Rusko sme uvalili sankcie a Ukrajinu podporujeme aj prostredníctvom vojenskej pomoci," dodala.

Prezidentka sa vyjadrila aj ku klimatickej kríze. "Koľko spálenej zeme, koľko miliónov klimatických utečencov a koľko obetí povodní ešte treba, aby nás presvedčili, že už nemôžeme ignorovať naše záväzky?" spýtala sa.

Čaputová sa dotkla aj krízy relativizácie hodnôt a faktov, ktorú označila za "epidémiu lží, propagandy a dezinformácií". Uviedla, že rovnaké pravidlá by mali platiť v online aj offline svete a podporila vytvorenie tzv. digitálneho Ženevského dohovoru.

"My, členovia OSN, musíme byť jednoznačne na strane obete, nie agresora. Musíme uprednostniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách pred silou zbraní. Iste, môžeme to odkladať a robiť kompromisy. História nás však opäť raz učí, že pasivita a ignorancia nikdy krízu nevyriešia, len odďaľujú moment pravdy," vyhlásila prezidentka na záver svojho príspevku.

Na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku sa po dvoch rokoch koronavírusovej pandémie zišlo zhruba 150 lídrov z celého sveta.  Po slovenskej prezidentke s prejavmi vystúpia ešte okrem iných francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.

(tasr)

(tasr, sak)

  |  

NATO: Ruskom plánované referendá na Ukrajine sú "ďalšou eskaláciou" vojny

Severoatlantická aliancia a Spojené štáty americké v utorok odsúdili proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny ako "fiktívne" a vyhlásili, že ich výsledky neuznajú.

Ako pripomenula agentúra AFP, predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny v utorok oznámili, že v termíne od 23. do 27. septembra usporiadajú referendá o pripojení sa k Rusku.

"Tieto referendá sú urážkou zásad suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú základom medzinárodného systému," povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. "Ak sa to naozaj stane, Spojené štáty nikdy neuznajú nároky Ruska na akékoľvek údajne anektované časti Ukrajiny," povedal.

Sullivan dodal, že referendá i údajný plán ruského vedenia povolať do vojny viac vojakov sú reakciou na nedávne neúspechy ruskej armády, keď ukrajinské jednotky znovu dobyli územia okupované dovtedy ruskými jednotkami.

"Toto nie sú kroky sebavedomej krajiny. Nie sú to akty sily, práve naopak," konštatoval Sullivan. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg - podobne ako USA - odsúdil plány Ruskom podporovaných úradov na usporiadanie referend na Ukrajine a varoval, že ide o ďalšiu eskaláciu vojny vyvolanú Kremľom.

"Fiktívne referendá nemajú žiadnu legitimitu a nemenia podstatu ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine. Ide o ďalšiu eskaláciu Putinovej vojny," napísal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie na Twitteri. Zdôraznil, že "medzinárodné spoločenstvo musí odsúdiť toto hrubé porušenie medzinárodného práva a zintenzívniť podporu Ukrajine".

Rusko v roku 2014 podobným spôsobom anektovalo aj Krymský polostrov. Ani toto referendum nebolo medzinárodne uznané. Výsledky avizovaných referend, ktoré vlády západných krajín podľa všetkého neuznajú, môžu viesť k eskalácii vojenského konfliktu na Ukrajine, konštatuje agentúra AP citovaná agentúrou TASR.

(tasr)

  |  

Guterres vyzval na zdanenie spoločností produkujúcich fosílne palivá

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval v utorok bohaté štáty, aby zdanili spoločnosti produkujúce fosílne palivá a použili výnosy na kompenzáciu škôd spôsobených klimatickými zmenami a na zmiernenie rastu cien. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

"Povedzme si to tak, ako to je - náš svet je závislý na fosílnych palivách. Je čas zasiahnuť. Musíme vziať na zodpovednosť spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá," povedal Guterres v príhovore k otvoreniu Valného zhromaždenia OSN.

Podľa separátnej správy uverejnenej v utorok počas každoročného týždňa klímy v New Yorku na okraji Valného zhromaždenia OSN, Nemecko, Čína, Španielsko a Spojené kráľovstvo vedú medzi veľkými ekonomikami pri presadzovaní obnoviteľnej energie.

Medzinárodná nezisková organizácia Climate Group zostavila rebríček krajín v rámci skupiny G20 na základe ambícií a pokroku v oblasti obnoviteľnej energie. Okrem pochvaly pre Nemecko, Čínu, Španielsko a Britániu uviedla, že Austrália, India, USA a Japonsko zaznamenali len mierny pokrok, zatiaľ čo Kanada a Brazília dosahujú slabé výsledky, a to aj napriek existujúcej vysokej spotrebe obnoviteľnej elektriny. Saudská Arábia a Rusko sa držia na posledných miestach v zozname.

Dvadsať krajín, vrátane Španielska ako stáleho hosťa G20, dostalo známky od A po E. Skúmané oblasti zahŕňali čisté nulové ciele, ambície v oblasti obnoviteľnej energie, podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej inštalovanej kapacite v roku 2021 a prírastky obnoviteľnej kapacity v roku 2021.

Španielsko, ktoré získalo známku A, bolo pochválené za "jednu z najambicióznejších politík v oblasti obnoviteľnej energie v Európskej únii (EÚ)", pričom všetky nové prírastky kapacity elektrickej energie za uplynulú dekádu sú zo zelenej energie.

Obnoviteľné zdroje energie predstavovali 21 percent celkovej konečnej spotreby v Španielsku v roku 2020, čím prekonali cieľových 20 percent. Madrid plánuje zvýšenie tohto podielu na 43 percent do roku 2030 a 97 percent do roku 2050, keď má dosiahnuť svoj cieľ klimatickej neutrality.

(tasr)

  |  

Štát sa ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné stíhanie a väzbu

Štát sa ospravedlnil finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné vedenie trestného stíhania a väzbu. Informoval o tom Haščákov právny zástupca Peter Kubina.

"Ospravedlnenie štátu prijímam. Bol by som rád, ak by sa z môjho prípadu štátne orgány poučili a v budúcnosti sa vyvarovali stíhaniu kohokoľvek bez toho, aby na to existoval reálny zákonný dôvod," reagoval Haščák. Poukázal na to, že trestné stíhanie a väzba sú najzávažnejšími zásahmi štátu do života človeka, ktorých dôsledky sú do veľkej miery nenapraviteľné.

Ministerstvo spravodlivosti podľa Kubinu dospelo k záveru, že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv. Ako ďalej priblížil, ospravedlnenie za SR poskytol Haščákovi rezort spravodlivosti ešte pod vedením ministerky Márie Kolíkovej (SaS) a podpísal ho 8. septembra štátny tajomník Ondrej Dostál.

Haščák ešte v januári avizoval, že bude za nezákonné obvinenie a následné väzobné stíhanie žiadať od štátu ospravedlnenie alebo náhradu škody. Generálna prokuratúra SR mu zrušila koncom augusta 2021 obvinenie v súvislosti s kauzou Gorila.

(tasr)