Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lagardová: ECB je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu

Európska centrálna banka (ECB) je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny. Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom. TASR správu prevzala z AFP.

Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je "oveľa väčší a trvalejší", ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že centrálna banka musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia "nezapustila korene".

Lagardová uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.

"Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb," povedala Lagardová. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.

Predstavitelia ECB horlivo diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac. A hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná, keďže prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.

Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vo svojom prejave v utorok vyzval ECB na "dostatočne rozhodné" kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.

Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.

"To, kde sa sadzby nakoniec ustália, a veľkosť krokov bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať výhľad inflácie," povedala. Zdôraznila, že Európa nezažíva infláciu hnanú dopytom, a že riziko špirálového rastu miezd a cien je zatiaľ obmedzené.

"V súčasnosti zostávajú inflačné očakávania relatívne dobre ukotvené v rámci celého radu opatrení," vyhlásila a dodala, že napriek tomu "by nebolo rozumné považovať to za samozrejmosť".

(tasr)

Minúta  |  

EÚ dúfa, že do dvoch rokov uzavrie dohodu o obchode s Indonéziou

Európska únia (EÚ) dúfa, že do dvoch rokov uzavrie dohodu o voľnom obchode s Indonéziou napriek sporom s najväčšou ekonomikou juhovýchodnej Ázie o palmový olej a nikel. Uviedol to v utorok eurokomisár pre obchod Valdis Dombrovskis. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

"Myslíme si, že do polovice roku 2024 je možné uzavrieť komplexnú dohodu o hospodárskom partnerstve," povedal Dombrovskis novinárom v indonézskom hlavnom meste Jakarta. "Vidíme, že je tu obnovená dynamika a dúfame, že na tom budeme stavať," dodal.

Obe strany otvorili bilaterálne rokovania o obchodnej dohode v roku 2016, ale ich pokrok sa zastavil po zavedení obmedzení v EÚ na používanie biopalív na báze palmového oleja a indonézskom embargu na vývoz niklu.

Podľa Dombrovskisa spory je potrebné vyriešiť rokovaním a prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Indonézia a Malajzia sa už pre spor o biopalivá odvolali na WTO.

EÚ zase podala proti Indonézii námietku na pôde WTO v súvislosti s dočasným embargom na vývoz surovín používaných na výrobu nehrdzavejúcej ocele, vrátane niklu.

Eurokomisár pre obchod je v Indonézii na stretnutí ministrov skupiny G20 - 20 najväčších ekonomík sveta. Má tiež informovať indonézskych predstaviteľov o navrhovanom európskom zákone o zákaze dovozu do EÚ, ktorý prispieva k odlesňovaniu.

Text zákona, ktorý ešte nie je konečný, sa dotkne viacerých indonézskych sektorov vrátane produkcie dreva, palmového oleja a kaučuku. "Samozrejme, že to na indonézskej strane vyvoláva otázky, takže vysvetlíme, ako to bude fungovať, a ubezpečíme indonézsku stranu, že ide o environmentálne opatrenie, a nie o opatrenie na zabránenie prístupu na trh EÚ," povedal Dombrovskis.

Obchod s tovarom medzi EÚ a Indonéziou dosiahol vlani 24,7 miliardy USD (24,73 miliardy eur).

(tasr)

Minúta  |  

Macron označil Ruskom plánované referendá na Ukrajine za vrchol cynizmu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil v utorok proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny, pričom uviedol, že medzinárodné spoločenstvo ich neuzná. Akékoľvek hlasovanie o anexii je podľa jeho slov právne bezvýznamné. Predmetné referendá zároveň označil za "výsmech" a "vrchol cynizmu", informujú agentúry AFP a Reuters.

"Myslím si, že to, čo Rusko ohlásilo, je výsmech," povedal novinárom v New Yorku pred svojím vystúpením na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN. Ohlásenie referend označil za "novú provokáciu", ktorá nijako neovplyvní pozíciu Francúzska.

"Samotná myšlienka zorganizovať referendá v oblastiach, ktoré sú svedkami vojny a sužujú ich bombové útoky, je vrcholom cynizmu," dodal Macron.

Referendá o pričlenení sa k Rusku - v termíne od 23. do 27. septembra - ohlásili v utorok menovite predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca kvôli jeho tvrdeniam o cintoríne v Ladomirovej

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR si v utorok predvolalo veľvyslanca Ruskej federácie Igora Bratčikova v súvislosti s nedávnymi vyhláseniami o údajnom znesvätení vojenského cintorína vojakov ruskej cárskej armády v obci Ladomirová v Prešovskom kraji. "Vymyslené tvrdenia o cintoríne v Ladomirovej slúžia ako nástroj ruskej propagandy na Slovensku," uviedli z komunikačného odboru slovenského rezortu zahraničia.

Informačné aktivity ruského veľvyslanectva na Slovensku podľa ministerstva zámerne využívajú citlivé témy na rozdeľovanie spoločnosti a šírenie agresívnych nálad. "Obvinenia z údajného zničenia vojenského cintorína v Ladomirovej sa nijakým spôsobom nepotvrdili," dodali z MZVEZ a zároveň odsúdili zneužívanie pietnych miest na vedomé šírenie dezinformácií.

"Na akékoľvek ďalšie aktivity tohto typu budeme náležite reagovať, keďže sa snažia o destabilizáciu našej spoločnosti a našej zahraničnopolitickej orientácie," zdôraznili s tým, že znesväcovanie pietnych miest je na Slovensku trestným činom a rezort diplomacie takéto správanie hrubo odsudzuje a odmieta.

Ruská ambasáda minulý týždeň uviedla, že hroby dal starosta obce Ladomirová Vladislav Cuper bagrom zrovnať so zemou a že preto posiela diplomatickú nótu slovenskému rezortu diplomacie. Starosta reagoval, že to nie je pravda a hroby zostali naďalej na svojich miestach. Polícia informácie Ruskej federácie označila za hoax.

MZVEZ pre TASR potvrdilo, že od Ruskej federácie obdržalo diplomatickú nótu, "ktorú štandardným spôsobom odstúpilo na príslušný rezort, a tým je v tomto konkrétnom prípade, rezort vnútra". Ministerstvo zdôraznilo, že Slovensko plne rešpektuje ustanovenia medzivládnej dohody z roku 1995 o hroboch padlých vojakov a civilných obetí vojny a o hroby a pamätníky vojakov sa stará príkladne a s náležitou úctou.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Čaputová: Naša slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii. My všetci musíme byť hlasom Ukrajiny

Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná, keďže jeho odhodlanie oslabili obavy o vlastný komfort. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii.

V utorok to vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Každý jeden člen OSN má zodpovednosť ochraňovať mier. Stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN majú v tomto smere osobitnú povinnosť. Namiesto toho dnes vidíme, ako jeden z piatich stálych členov otvorene popiera právo iného člena OSN, Ukrajiny, existovať ako nezávislý štát," uviedla Čaputová na úvod svojho príhovoru. Dodala, že Rusko namiesto toho, aby chránilo svetový mier, dnes robí všetko pre to, aby ho zničilo.

"Demokratický svet a my všetci musíme byť hlasom Ukrajiny. Hlasom, ktorý bude pamätať a ktorý bude konať, aby sa už nikto nikdy nedopustil takýchto zverstiev," apelovala prezidentka na svetových lídrov.

Čaputová vyhlásila, že Slovensko je priamy sused Ukrajiny a vojna ohrozuje aj jeho bezpečnosť. "Nie sme najväčšou, ani najbohatšou krajinou sveta, dlho sme boli závislí na dodávkach energií z Ruska. Uprednostnili sme však ochranu našich základných hodnôt. Na Rusko sme uvalili sankcie a Ukrajinu podporujeme aj prostredníctvom vojenskej pomoci," dodala.

Prezidentka sa vyjadrila aj ku klimatickej kríze. "Koľko spálenej zeme, koľko miliónov klimatických utečencov a koľko obetí povodní ešte treba, aby nás presvedčili, že už nemôžeme ignorovať naše záväzky?" spýtala sa.

Čaputová sa dotkla aj krízy relativizácie hodnôt a faktov, ktorú označila za "epidémiu lží, propagandy a dezinformácií". Uviedla, že rovnaké pravidlá by mali platiť v online aj offline svete a podporila vytvorenie tzv. digitálneho Ženevského dohovoru.

"My, členovia OSN, musíme byť jednoznačne na strane obete, nie agresora. Musíme uprednostniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách pred silou zbraní. Iste, môžeme to odkladať a robiť kompromisy. História nás však opäť raz učí, že pasivita a ignorancia nikdy krízu nevyriešia, len odďaľujú moment pravdy," vyhlásila prezidentka na záver svojho príspevku.

Na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku sa po dvoch rokoch koronavírusovej pandémie zišlo zhruba 150 lídrov z celého sveta.  Po slovenskej prezidentke s prejavmi vystúpia ešte okrem iných francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.

(tasr)

(tasr, sak)

Minúta  |  

NATO: Ruskom plánované referendá na Ukrajine sú "ďalšou eskaláciou" vojny

Severoatlantická aliancia a Spojené štáty americké v utorok odsúdili proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny ako "fiktívne" a vyhlásili, že ich výsledky neuznajú.

Ako pripomenula agentúra AFP, predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny v utorok oznámili, že v termíne od 23. do 27. septembra usporiadajú referendá o pripojení sa k Rusku.

"Tieto referendá sú urážkou zásad suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú základom medzinárodného systému," povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. "Ak sa to naozaj stane, Spojené štáty nikdy neuznajú nároky Ruska na akékoľvek údajne anektované časti Ukrajiny," povedal.

Sullivan dodal, že referendá i údajný plán ruského vedenia povolať do vojny viac vojakov sú reakciou na nedávne neúspechy ruskej armády, keď ukrajinské jednotky znovu dobyli územia okupované dovtedy ruskými jednotkami.

"Toto nie sú kroky sebavedomej krajiny. Nie sú to akty sily, práve naopak," konštatoval Sullivan. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg - podobne ako USA - odsúdil plány Ruskom podporovaných úradov na usporiadanie referend na Ukrajine a varoval, že ide o ďalšiu eskaláciu vojny vyvolanú Kremľom.

"Fiktívne referendá nemajú žiadnu legitimitu a nemenia podstatu ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine. Ide o ďalšiu eskaláciu Putinovej vojny," napísal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie na Twitteri. Zdôraznil, že "medzinárodné spoločenstvo musí odsúdiť toto hrubé porušenie medzinárodného práva a zintenzívniť podporu Ukrajine".

Rusko v roku 2014 podobným spôsobom anektovalo aj Krymský polostrov. Ani toto referendum nebolo medzinárodne uznané. Výsledky avizovaných referend, ktoré vlády západných krajín podľa všetkého neuznajú, môžu viesť k eskalácii vojenského konfliktu na Ukrajine, konštatuje agentúra AP citovaná agentúrou TASR.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.