Preskočiť na obsah
  |  

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia. Ceny elektriny a plynu má určovať vláda

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia. Ceny elektriny a plynu v situácii núdzového stavu má určovať vláda nariadením. Vyplýva to z návrhu novely zákona o energetike, ktorý v stredu schválila vláda. Národnej rade SR ho kabinet navrhuje prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

"Účelom návrhu zákona je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov prostredníctvom návrhu všeobecného hospodárskeho záujmu," uviedol rezort hospodárstva.

V novele sa navrhuje rozšíriť súčasný koncept stavu núdze v elektroenergetike o situáciu, keď cena veľkoobchodných energetických produktov na trhoch s energiou dosahuje po dlhší čas veľmi vysoké hodnoty. Tie majú za následok cenovú nedostupnosť elektriny pre odberateľov a súčasne vyvolajú ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia a života veľkej skupiny odberateľov elektriny alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území.

Stav núdze bude podľa návrhu môcť v tomto prípade vyhlásiť len vláda na návrh Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorá bude súčasne oprávnená rozhodovať o uložení opatrení. Tie nariadi MH SR vyhláškou.

(tasr)

  |  

Vláda schválila zvýšenie platov zdravotníkov

Vláda v stredu schválila návrh na zvýšenie platov zdravotníkov. Okrem avizovaného zvyšovania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby.

Okrem zvyšovania platových koeficientov sa majú pri mzdách zohľadňovať aj roky praxe. Vláda navrhuje prerokovať materiál v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní.

"Súčasné ohodnotenie našich zdravotníkov vnímame ako komplexný problém, preto ho aj musíme riešiť ako celok. Zvýšenie sa tak týka všetkých zdravotníckych povolaní. Pre zdravotníctvo je maximálne dôležité, aby nedochádzalo k pocitom nespravodlivosti medzi jednotlivými povolaniami," vyhlásil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Schváleniu zvyšovania platov predchádzali mesiace rokovaní s odbormi, komorami, stavovskými organizáciami a združeniami aj ďalšími organizáciami. Ministerstvo podotklo, že rokom 2023 sa zvyšovanie platov v zdravotníctve nekončí a v nasledujúcich rokoch bude pokračovať.

(tasr)

  |  

Čína tvrdí, že nad Taiwanom chce získať kontrolu mierovou cestou

Čína tvrdí, že je nevyhnutné, aby získala nad Taiwanom plnú administratívnu moc, avšak o dosiahnutie tohto cieľa sa bude snažiť mierovou cestou.

Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia hovorcu čínskeho Úradu pre záležitosti Taiwanu Ma Siao-kuanga. Toto vyjadrenie Pekingu prichádza po tom, ako sa v utorok cez Taiwanský prieliv plavili americké a kanadské bojové lode, všíma si agentúra AP.

"Rád by som zopakoval, že… s najväčšou úprimnosťou a maximálnym úsilím sme ochotní usilovať sa o vyhliadku na mierové znovuzjednotenie," nechal sa počuť Ma Siao-kuang.

Napätie v Taiwanskom prielive sa v uplynulých týždňoch zvýšilo po tom, ako na Taiwan v auguste pricestovala predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová.

(tasr)

  |  

Poslanci odmietli úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku z dielne OĽaNO. Proti bola aj Sme rodina

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu odmietli novelu Trestného poriadku z dielne OĽaNO, ktorej cieľom bolo obmedziť využívanie paragrafu 363 na najzávažnejšie prípady a pochybenia.

Za posunutie novely do 2. čítania hlasovalo 72 poslancov zo 144, 71 zákonodarcov bolo proti, jeden za zdržal. Na posunutie novely chýbal jeden hlas.

Za návrh hlasovali všetci poslanci OĽaNO i nezaradení poslanci zo strany Za ľudí. Podporila ju aj celá SaS i poslanci, ktorí počas volebného obdobia opustili koaličné kluby. Výnimkou bola nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková, bývalá členka klubu OĽaNO, ktorá sa zdržala. Proti boli všetci poslanci Smeru-SD a Sme rodina, ako aj zvyšní nezaradení poslanci.

Novela z dielne poslancov OĽaNO mala za cieľ upraviť ustanovenia Trestného poriadku tak, aby sa rozhodnutie generálneho prokurátora v zmysle sporného paragrafu 363 týkalo len merita danej veci.

(tasr)

  |  

Väčšina opýtaných presne nevie, v čom spočíva práca prokurátora, ukázal prieskum

Veľká časť populácie na Slovensku nemá celkom jasno v tom, aké sú kompetencie prokurátora.

Konštatuje to mimovládna organizácia Via Iuris na základe prieskumu agentúry Focus. Tá pre mimovládku zisťovala názory verejnosti od 20. do 27. júna tohto roku na reprezentatívnej vzorke 1 005 respondentov. Podľa prieskumu dokázali síce viac ako tri štvrtiny respondentov spontánne pomenovať základné kompetencie prokuratúry, ako je dohľad nad vyšetrovaním alebo dohliadanie na dodržiavanie zákonov, no pri zisťovaní hlbšej znalosti o práci prokuratúry boli podľa Via Iuris výsledky výrazne horšie.

„Až 56 percent respondentov je nesprávne presvedčených o tom, že prokurátor rozhoduje o vine alebo nevine obžalovaných," uviedla organizácia s tým, že 45 percent opýtaných sa mylne domnieva, že prokurátor zastupuje ľudí v konaniach pred súdom a 37 percent si myslí, že dáva ľuďom právne rady, čo v skutočnosti robí advokát. „Z ponúkaných možností dokázalo správne označiť všetky kompetencie prokurátora len 2,5 percent opýtaných," uviedla Via Iuris.

Prieskum tiež ukázal, že podľa 65 percent opýtaných by prokurátor mal verejne vysvetľoval svoje rozhodnutia v konkrétnych prípadoch. Podľa 62 percent respondentov by mal odpovedať na otázky novinárov a podľa rovnakého počtu aj informovať o priebehu vyšetrovaní.

V rámci prieskumu respondenti odpovedali aj na to, či pri nástupe generálneho prokurátora Maroša Žilinku a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica do funkcií zaznamenali zmeny vo fungovaní prokuratúry. V prípade Žilinku zmenu k lepšiemu konštatuje 27 percent opýtaných a k horšiemu 20 percent. Podľa 45 percent opýtaných v tejto súvislosti nenastala žiadna zmena. Pokiaľ ide o Lipšica, pozitívnu zmenu uvádza 15 percent a negatívnu 36 percent. V jeho prípade zmenu nezaznamenalo 43 percent opýtaných.

(sita)

  |  

Izraelský premiér sa prvý raz po 14 rokoch stretol s tureckým prezidentom

Izraelský premiér sa prvý raz po 14 rokoch stretol s tureckým prezidentom. Je to ďalšie znamenie zlepšovania vzťahov medzi krajinami.

Kancelária izraelského premiéra Jaira Lapida informovala, že sa s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom stretol v utorok na okraji Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku.

Lapid počas stretnutia s Erdoganom pochválil nedávne obnovenie plných diplomatických stykov medzi krajinami a tiež tohtotýždňové vymenovanie novej izraelskej veľvyslankyne v Turecku.

Kedysi priateľské vzťahy medzi Izraelom a Tureckom sa začali zhoršovať po zvolení Recepa Tayyipa Erdogana, otvoreného kritika izraelského zaobchádzania s Palestínčanmi, za premiéra v roku 2003. Napätie vyvrcholilo v roku 2010, keď izraelské sily zaútočili na tureckú loď, ktorá prenikla cez izraelskú blokádu s cieľom dodať humanitárnu pomoc do Gazy. O život vtedy prišlo deväť tureckých aktivistov.

Izraelský prezident Jicchak Herzog v snahe o opätovné nadviazanie priateľských vzťahov v marci navštívil Turecko, aby sa stretol s Erdoganom. V júni krajiny oficiálne oznámili obnovenie plných diplomatických vzťahov, vrátane menovania veľvyslancov.

Napriek rozporom však majú krajiny aj viacero spoločných záujmov, vrátane udržania Iránu pod kontrolou.

Lapid tiež počas stretnutia v New Yorku poďakoval Erdoganovi za spravodajskú spoluprácu v súvislosti s iránskymi plánmi na útoky na izraelských občanov v Turecku a spomenul otázku nezvestných a zajatých Izraelčanov, uviedla ďalej jeho kancelária.

Lídri diskutovali aj o spolupráci v oblasti energetiky, pričom Erdogan vyjadril záujem Turecka pripojiť sa k izraelským podmorským náleziskám zemného plynu v Stredozemnom mori.

(sita)