Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Navaľnyj kritizuje Putinovu mobilizáciu, zvolané sú protivojnové protesty

Uväznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj v stredu ostro odsúdil oznámenie Vladimíra Putina o čiastočnej mobilizácii a vyhlásil, že ruský prezident posiela ďalších Rusov na smrť v neúspešnej vojne.

Najpoprednejší opozičný líder v Rusku Navaľnyj vo videoodkaze z väzenia povedal: "Je jasné, že táto zločinecká vojna sa zhoršuje, prehlbuje a Putin sa snaží do nej vtiahnuť čo najviac ľudí. Chce touto krvou pošpiniť státisíce ľudí."

Medzitým protivojnové skupiny v Rusku zvolali ľudí na pouličné protesty proti príkazu na mobilizáciu. "Toto znamená, že tisíce ruských mužov – našich otcov, bratov a manželov – hodia do vojnového mlynčeka na mäso," uviedla protivojnová koalícia Vesna. "Teraz vojna prichádza do každého domu a do každej rodiny," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

WHO: Neprenosné choroby majú za následok takmer 75 percent úmrtí vo svete

Neprenosné choroby, ako sú rakovina, cukrovka či ochorenia srdca, majú na následok 74 percent úmrtí vo svete. V stredu to oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Zo správy zdravotníckej agentúry OSN vyplýva, že neprenosné choroby, ktorým sa dá často predchádzať a ktoré sú spôsobené nezdravým životným štýlom alebo životnými podmienkami, zabijú každý rok po celom svete 41 miliónov ľudí. Medzi nich patrí aj 17 miliónov osôb mladších ako 70 rokov.

Srdcovo-cievne choroby, rakovina, cukrovka a ochorenia dýchacích ciest aktuálne vo svete prevyšujú počet infekčných chorôb, uvádza správa WHO s názvom "Neviditeľné čísla". "Každé dve sekundy zomiera na neprenosné ochorenie niekto mladší ako 70 rokov," povedala novinárom v Ženeve Bente Mikkelsenová z pobočky WHO pre Európu.

Neprenosné choroby podľa WHO spôsobujú nielen najviac úmrtí vo svete, ale majú aj vážny vplyv na to, ako ľudia bojujú s infekčnou chorobou, čo ukázala pandémia ochorenia COVID-19. Ľudia s neprenosným ochorením, ako je obezita alebo cukrovka, boli vystavení väčšiemu riziku vážneho priebehu ochorenia a úmrtia, uvádza sa v správe.

WHO zdôraznila, že ide o problém, ktorý je do značnej miery riešiteľný, keďže hlavné rizikové faktory vzniku neprenosných chorôb sú známe, ako aj spôsob, ako ich najlepšie riešiť.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová minulý rok zarobila takmer 150-tisíc eur. Viac Heger a Kollár dohromady

Z troch najvyšších ústavných činiteľov zarobila minulý rok najviac prezidentka SR Zuzana Čaputová. Z výkonu verejnej funkcie mala príjem 147 989 eur.

Po nej nasleduje premiér Eduard Heger (OĽaNO) s príjmami 65 832 eur. Posledný je šéf Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) s príjmom 42 900 eur. Vyplýva to z majetkových priznaní verejných funkcionárov, ktoré zverejnili na webe parlamentu.

Prezidentka iné príjmy ako z výkonu verejnej funkcie neuviedla. Priznala však rekreačnú chatu, rodinný dom či ornú pôdu v Pezinku. Medzi hnuteľným majetkom uviedla auto aj úspory. Spomenula aj hypotekárny úver. Dary podľa priznania neprijala žiadne.

Premiér rovnako neuviedol iný príjem. Priznal viaceré nehnuteľnosti a podiely na nich, napríklad byt v Dúbravke či ornú pôdu v Jablonci. Rovnako uviedol podiely v s.r.o. a hypotéku.

Kollár priznal viacero nehnuteľností, napríklad dom na thajskom Koh Samui, stavbu v Dubaji, chatu v rakúskom Bergu, byt v Španielsku či dom so záhradou v bratislavskom Starom Meste. Medzi hnuteľným majetkom priznal umelecké diela, zbierku hodiniek a šperkov, uviedol aj peniaze a vklady v bankách, ochranné známky i cenné papiere. Vlastní tiež akcie v akciových spoločnostiach, obchodné podiely v s.r.o. či autorské práva. V položke "existencia záväzkov" vypísal finančné ručenia a záruky aj úvery.

(tasr)

Minúta  |  

Mikloš: Dzurindov projekt považujem za zmysluplný. Do politiky sa vrátiť nechcem

Bývalý minister financií z čias druhej Dzurindovej vlády Ivan Mikloš na margo nového politického projektu, ktorý chystá Mikuláš Dzurinda, uviedol, že mu fandí, ale nezapojí sa doň. V tejto súvislosti tiež uviedol, že sa určite neplánuje vrátiť do politiky.

Dzurinda ohlasuje spájanie síl a nový politický projekt, ktorého súčasťou by mohlo byť aj hnutie KDH. Bývalý premiér okrem toho hovoril aj s Druckerom a ráta aj so Spolu a stranou Za ľudí. Mikloš projekt považuje za zmysluplný a dúfa, že vďaka týmto jednotiacim snahám neprepadnú "žiadne hlasy stredopravých a systémových voličov". Uviedol to v rozhovore pre Denník N.

"Ak táto strana či skupina strán bude mať dobrý program a rozhodnem sa, že ich budem voliť, tak sa tým nebudem tajiť," uviedol v súvislosti s projektom Mikloš a dodal, že jeho podpora môže byť nepriama, napríklad ideová alebo programová.

I keď sa do politiky Mikloš vrátiť neplánuje, tvrdí, že svoje pôsobenie vo verejnom priestore považuje za zmysluplné, baví ho a napĺňa. "Považujem to za dostatočný spôsob, akým sa viem vyjadrovať k veciam verejným," dodal.

https://standard.sk/250499/z-dzurindu-sa-stava-trilobit/

(denník n, krk)

Minúta  |  

Ceny letov z Moskvy a ďalších oblastí po Putinovom oznámení mobilizácie prudko stúpli

Ceny letov naplánovaných z Moskvy v najbližších dňoch prudko stúpli, pričom niektoré lety sa úplne vypredali. Tento vývoj nastal po oznámení ruského prezidenta Vladimíra Putina, že vyhlasuje v Rusku čiastočnú mobilizáciu záložníkov. Tá sa začína už v tento deň a má pomôcť ruských silám bojujúcim na Ukrajine.

Lety spoločnosti Turkish Airlines smerujúce z Moskvy do miest ako Istanbul či Belehrad patria k tým, o ktoré je veľký záujem.

Okolo polnoci z utorka na stredu bezpečnostný analytik Konrad Muzyka zdieľal screenshot (snímku obrazovky) zachytávajúci stredajší let do Istanbulu a jeho cenu 80-tisíc rubľov, čo je necelých 1 200 libier (cca 1 320 eur).

Snímka tiež ukazovala, že lety naplánované na tejto trase boli dostupné každý deň najmenej do budúceho utorka. V stredu okolo 08.45, po Putinovom televíznom prejave a oznámení čiastočnej mobilizácie, však už boli takéto lety naplánované na stredu vypredané a ceny ostatných raketovo stúpli.

Najkratšie lety do Gruzínska stoja asi 120-tisíc rubľov (takmer dvetisíc eur), do Azerbajdžanu 248-tisíc rubľov (štyritisíc eur). Na stredu nie sú žiadne letenky do Jerevanu, minimálna cena za let vo štvrtok je 86-tisíc rubľov (1 400 eur).

(tasr, sita)

Minúta  |  

Premiér: Na výpovede lekárov nie je vhodný čas

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyzval lekárov, aby prehodnotili podanie výpovedí. V súčasnej dobe na to podľa neho nie je vhodný čas. Uviedol to v stredu po rokovaní vlády.

"Chcem požiadať lekárov, aby prehodnotili svoje výpovede. Naozaj dnes na to nie je vhodný čas," povedal Heger.

Ubezpečil, že vláda to so zdravotníctvom myslí vážne. "Preto sme urobili konkrétne kroky, investície do výstavby a rekonštrukcie, rozhodnutia o výstavbe nových nemocníc a hlavne investícia do ľudí, teda do ich platov," skonštatoval.

https://standard.sk/251025/vlada-schvalila-zvysenie-platov-zdravotnikov/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.