Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko tvrdí, že počas prvého dňa mobilizácie sa prihlásilo 10-tisíc dobrovoľníkov

Ruská armáda vo štvrtok uviedla, že počas prvého dňa od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie sa do bojov na Ukrajine dobrovoľne prihlásilo najmenej 10-tisíc záložníkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP a televízie Sky News.

Vedúci sekcie generálneho štábu ruskej armády pre mobilizáciu Vladimir Cimlianskij pre agentúru Interfax povedal, že okolo 10-tisíc ruských občanov sa dostavilo do odvodových stredísk z vlastnej vôle skôr, než im bol doručený povolávací rozkaz.

Dodal, že armáda zriadila call centrum, na ktoré sa jednotlivci a organizácie môžu obrátiť s otázkami ohľadom mobilizácie. Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo oficiálne zábery z priebehu odvodov, ani neuviedlo, koľkým občanom už boli zaslané povolávacie rozkazy.

Na sociálnych sieťach sa však objavilo množstvo amatérskych videí z rôznych častí Ruska - vrátane sibírskeho mesta Jakutsk, Chabarovského kraja a Čečenska - údajne zachytávajúcich odvody do armády na základe vyhlásenej mobilizácie. Tieto videá však AFP nedokázala nezávisle overiť.

Cimlianskij okrem toho podľa agentúry DPA povedal, že Rusko v rámci pravidelných jesenných odvodov do armády povolalo 120-tisíc nových brancov. Tí sa však podľa jeho slov nebudú zapájať do "špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine". Ich počet je nižší ako minulý rok na jeseň, avšak "úplne pokrýva" súčasné potreby, dodal.

Povinná vojenská služba trvá v Rusku jeden rok, pričom pravidelné odvody brancov prebiehajú dvakrát ročne. Cimlianskij ubezpečil, že branci, ktorým sa vojenská služba v týchto dňoch končí, sa budú môcť vrátiť domov.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu ohlásil čiastočnú vojenskú mobilizáciu. Minister obrany Sergej Šojgu následne povedal, že povolaných môže byť zhruba 300-tisíc záložníkov. Aký však bude skutočný rozsah mobilizácie, zatiaľ nie je jasné.

Počas stredajších protestov proti mobilizácii zadržali v 38 ruských mestách viac ako 1300 ľudí, uviedlo nezávislé združenia OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ceny ropy vzrástli, barel stojí takmer 84 dolárov

Ceny ropy vo štvrtok vzrástli. Prispelo k tomu zvýšenie geopolitického rizika aj vracajúci sa dopyt v Číne, aj keď niekoľko centrálnych bánk sprísnilo menovú politiku, čo by mohlo utlmiť globálny dopyt.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v novembri sa vo štvrtok o 18.40 h SELČ predával po 83,59 USD (84,57 eura). To bolo o 65 centov alebo 0,78 % viac ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania. Cena novembrového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent sa zvýšila o 62 centov alebo 0,69 % na 90,45 USD za barel.

(tasr, min)

Minúta  |  

Holandskí colníci skonfiškovali zásielky kokaínu za 166 miliónov eur

Holandskí colníci v priebehu dvoch dní skonfiškovali tri zásielky kokaínu v celkovej hodnote 166 miliónov eur. Vo štvrtok o tom informovala rotterdamská prokuratúra. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Colníci našli približne 700 kilogramov kokaínu v hodnote 52 miliónov eur v lodnom kontajneri, v ktorom bol náklad banánového pyré z Kostariky. Holandské úrady dostali avízo o drogách pašovaných cez rotterdamský prístav od amerického Úradu na kontrolu obchodu s drogami (DEA).

V utorok sa colníkom podarilo objaviť ďalšie dve veľké zásielky kokaínu za 114 miliónov eur – 450 kilogramov v náklade špargle z Peru a ďalšiu viac ako tonu tej istej drogy ukrytú medzi gitarami z Južnej Ameriky.

Holandská prokuratúra sa domnieva, že spoločnosti, ktorým mal byť tovar z predmetných lodných kontajnerov doručený, o ich nelegálnom obsahu nevedeli. Drogy mali podľa nich vyzdvihnúť pracujúci pre drogových bosov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Japonsko uvoľní prísne obmedzenia pre zahraničných turistov

Japonsko vo štvrtok avizovalo, že uvoľní prísne opatrenia pre zahraničných turistov zavedené počas pandémie koronavírusu. Krajina tak po dva a pol roku opätovne otvára svoje hranice, informovali agentúry AFP a AP.

"Japonsko konečne opäť otvorí hranice," napísal na sociálnej sieti Twitter japonský minister pre digitalizáciu Taró Kóno pred prejavom tamojšieho premiéra Fumia Kišidu v New Yorku.

Kišida následne na tlačovej konferencii potvrdil, že prísne reštrikcie pre zahraničných návštevníkov prichádzajúcich do Japonska uvoľnia počas budúceho mesiaca, a to prvýkrát od začiatku pandémie koronavírusu, pripomína AP.

Japonský premiér spresnil, že v krajine budú od 11. októbra vítaní aj turisti cestujúci samostatne, nielen v skupinách. Zrušené bude tiež ohraničenie počtu turistov, ako aj nové vízové požiadavky, ktoré boli uvedené do platnosti počas pandémie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Synovi hovorcu Kremľa zavolali aktivisti, chcel sa vyhnúť mobilizácii

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok podporil svojho syna Nikolaja po tom, čo ho opoziční aktivisti obvinili, že sa vyhýba mobilizácii – odmietol sa totiž podrobiť rozkazu a dostaviť sa na príslušné úrady. Informovala o tom agentúra AFP.

Stúpenci väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného zatelefonovali Nikolajovi Peskovovi, vydávajúc sa za náborových pracovníkov, pričom mu nariadili hlásiť sa na mobilizáciu. Hlas, ktorý podľa blogerov patril 32-ročnému synovi hovorcu Kremľa, to však odmietol s tým, že on to "vyrieši na vyššej úrovni". Videozáznam z tohto telefonátu sa vo veľkom zdieľa na sociálnych sieťach v Rusku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom vo štvrtok povedal, že jeho syn mu o tejto konverzácii povedal. Ako dodal, nebol zverejnený celý prepis rozhovoru, čím naznačil, že zverejnená nahrávka bola vytrhnutá z kontextu.

"Nesledujem materiály produkované tímom tohto väzňa," povedal Peskov, narážajúc na kritika Kremľa Navaľného, ktorý je vo väzení za údajné podvody. Podľa jeho spolupracovníkov sú obvinenia len zámienkou na umlčanie jeho aktivít.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu v krajine ohlásil čiastočnú vojenskú mobilizáciu. Minister obrany Sergej Šojgu následne povedal, že povolaných môže byť zhruba 300-tisíc záložníkov. Lety z Ruska do susedných krajín sú na nasledujúce dni vypredané. Podľa agentúry Reuters ide o zjavný exodus ruských mužov spôsobilých na mobilizáciu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty uvalili sankcie na iránsku mravnostnú políciu za smrť Mahsy Amíníovej

Spojené štáty uvalili sankcie na iránsku mravnostnú políciu za to, že zatkla 22-ročnú Mahsu Amíníovú za nesprávne nasadený hidžáb. Amíniová pár dní po zadržaní vo väzbe zomrela. V stredu o tom informovalo americké ministerstvo financií, píše agentúra AFP.

Rezort financií uviedol, že mravnostná polícia je "zodpovedná" za Amíníovej úmrtie, ktoré v Iráne vyvolalo vlnu protestov. Sankcie na túto policajnú zložku uvalil za "zneužívanie (moci) a násilie namierené proti iránskym ženám a porušovanie práv účastníkov pokojných iránskych protestov".

"Mahsa Amíníová bola odvážna žena, ktorej smrť je len ďalším brutálnym zákrokom iránskych bezpečnostných zložiek proti vlastnému obyvateľstvu," vyhlásilo ministerstvo financií USA. Vlna protestov, ktoré vypukli vo viacerých mestách v Iráne, si po zásahoch zložiek bezpečnostnej polície vyžiadala najmenej 31 obetí.

Amíníovú minulý týždeň zadržala mravnostná polícia v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov bola mladá žena príslušníkmi mravnostnej polície "bitá do hlavy obuškom" a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.

Podľa miestnych úradov však zomrela prirodzenou smrťou. Postup iránskej mravnostnej polície si vyslúžil kritiku i od svetových lídrov, Bieleho domu či Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.