Preskočiť na obsah
  |  

Chýbajúce čipy vyjdú európsky automobilový sektor 100 miliárd eur, tvrdí analýza

Chýbajúce čipy prinesú európskemu automobilovému sektoru stratu 100 miliárd eur. Nedostatok polovodičov viedol k celosvetovému nedostatku približne 18 miliónov vozidiel.

Automobilový sektor bude potrebovať podporu, aby sa zabránilo väčším stratám v budúcnosti. Podporiť by sa mali najmä segmenty, kde je Európa výrobňou aj konečným trhom. Vyplýva to z aktuálnej analýzy medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz.

Automobilový sektor sa podľa nej stal obeťou číslo jeden globálneho nedostatku polovodičov. Na ťažký začiatok pandémie koronavírusu reagovali výrobcovia automobilov a dodávatelia automobilového priemyslu výrazným znížením zásob polovodičov a objednávok.

A hoci sa dopyt po vozidlách v prvej polovici 2020 zotavil rýchlejšie ako sa očakávalo, výrobcovia čipov prerozdelili svoje výrobné kapacity na koncové trhy s rastúcim dopytom, ako sú počítačové a dátové centrá, čím zostala len malá kapacita pre automobilový sektor, priblížil Allianz.

Kalkulácie Allianzu ukazujú, že v roku 2021 sa pre nedostatok čipov stratilo v produkcii automobilov v Európe viac ako 50 miliárd eur, čo je asi 0,4 percenta HDP. Za predpokladu, že európska produkcia v roku 2022 klesne o ďalšie jedno percento, dôjde k strate ďalších 47 miliárd eur, čo je celkový výpadok 98 miliárd eur. Najväčšiu stratu pritom utrpelo Nemecko.

(tasr)

  |  

Americký akciový trh prudko klesol

Americký akciový trh v piatok prudko klesol. Dôvodom boli obavy, že spomaľujúca sa ekonomika by mohla upadnúť do recesie, keďže centrálna banka USA zvyšuje úrokové sadzby.

„Finančné trhy teraz plne absorbujú ostrý odkaz Federálneho rezervného systému, že v boji proti inflácii nebude ustupovať," uviedol hlavný ekonóm spoločnosti BMO Capital Markets Douglas Porter.

K firmám, ktorých akcie si pohoršili najviac, patrili technologické spoločnosti, maloobchodné reťazce a banky. Priemyselný index Dow Jones klesol o 1,6 percenta na 29 590,41 bodu. Uzavrel tak na najnižšej úrovni od konca roku 2020.

Index S&P 500 oslabil o 1,7 percenta na 3 639,23 bodu. Technologický Nasdaq stratil 1,8 percenta a jeho hodnota sa znížila na 10 867,93 bodu. Akcie malých firiem zamierili nadol ešte výraznejšie. Index menších spoločností Russell 2000 klesol o 2,5 percenta na 1 679,59 bodu.

(tasr)

  |  

Rusko sa chystá zaplaviť Áziu palivami, keďže Európa sprísňuje sankcie

Rusko pravdepodobne v najbližších mesiacoch dodá viac palív do Ázie a na Blízky východ, keďže Európa sprísňuje sankcie proti Moskve, aby zintenzívnila svoju reakciu na jej inváziu na Ukrajinu.

Podľa údajov S&P Global Commodities tieto dva regióny už od vypuknutia vojny získavajú väčší podiel na ruskom exporte, čo poukazuje na rekonfiguráciu globálnych energetických tokov.

Európska únia (EÚ) sa pripravuje na zákaz väčšiny dovozu ruskej ropy od 5. decembra, po ktorom bude nasledovať zákaz ropných produktov od februára 2023. To zvyšuje tlak na Moskvu, aby presmerovala viac svojej energetickej produkcie do iných regiónov.

India a Čína podľa Morgan Stanley minulý mesiac odobrali denne spolu 2,7 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) ruskej ropy a ropných produktov. To bolo o 54 percent viac ako pred rokom. Menšie krajiny zvýšili dovoz na 926-tisíc barelov denne z 561-tisíc barelov/deň.

Zatiaľ čo kupci v niektorých krajinách, ako je Mjanmarsko alebo Srí Lanka, sa priznali, že berú ruskú ropu, iní sa vykrúcali vzhľadom na sankcie a postoj Západu.

Ruskí predajcovia využívajú rôzne taktiky na rozvoj už existujúcich trhov, ako aj na hľadanie nových odbytísk, vrátane reexportu a transferu z lode na loď. Nárast týchto tokov môže poháňať hospodársku súťaž, poškodiť ceny a podkopať rafinérske marže.

(tasr)

  |  

Upustite od slov mama a otec. Nebuďte farboslepí, ale farebne uvedomelí, vypočuli si kadeti vzdušných síl USA

Akadémia vzdušných síl Spojených štátov amerických v Colorade zorganizovala školenie zemerané na rozmanitosť a inklúziu.

Vojenskí kadeti si na ňom vypočuli inštrukcie, podľa ktorých sa majú zdržať používania slov ako mama a otec. Okrem iného kadetom zazneli výzvy, aby neboli "farboslepí", ale "farebne uvedomelí".

Školenie akadémie vzdušných síl si kládlo za cieľ, aby kadeti používali rodovo neutrálny jazyk ladený podľa politicky korektných progresívnych predstáv. Tieto informácie vychádzajú z prezentácie, ktorou disponuje americký spravodajský portál Fox News.

„Na čele niektorých rodín stoja osamelí rodičia, starí rodičia, pestúni, dve mamy či dvaja otcovia," znie časť textu prezentácie. "Zvážte používanie výrazov rodič alebo opatrovateľ namiesto výrazov mama a otec,“ dozvedeli sa na kontroverznom školení kadeti.

Prezentácia takisto obsahuje priame výzvy na používanie slov, ktoré zahŕňajú všetky pohlavia. Kadeti ich majú hovoriť namiesto výrazov "chlapi, partner, priateľ či priateľka".

(fox news, krk)

  |  

Irán: Počet obetí protestov po úmrtí mladej Iránky stúpol na 35. Úrady stále tvrdia, že umrela prirodzenou smrťou

Na najmenej 35 mŕtvych stúpol počet obetí vlny protestov, ktoré už viac ako týždeň prebiehajú v Iráne v dôsledku smrti 22-ročnej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe v Teheráne. Informovali o tom iránske štátne médiá.

Počet ľudí, ktorí zomreli pri nedávnych nepokojoch v krajine, stúpol na 35," uviedla v piatok neskoro večer s odvolaním sa na štátnu televíziu tlačová agentúra Borna, ktorá je pridružená k iránskemu ministerstvu športu. Irán predtým uvádzal 17 mŕtvych vrátane piatich príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Amíníovú minulý týždeň zadržala mravnostná polícia v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov mladú ženu bili príslušníkmi mravnostnej polície do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Miestne úrady však tvrdia, že zomrela prirodzenou smrťou.

Mahsá Amíníová zomrela po troch dňoch v kóme v nemocnici, jej smrť úrady oznámili minulý piatok. Okrem vlny kritiky zo zahraničia to vyvolalo aj pouličné protesty v Teheráne a ďalších iránskych mestách.

(tasr)

  |  

Európski pestovatelia zeleniny varujú pred jej nedostatkom pre energetickú krízu

Drahé energie netrápia len továrne, ale aj pestovateľov zeleniny v celej severnej a západnej Európe. Mnohí farmári uvažujú o zastavení svojich aktivít pre obrovské účty za energie, čo ešte ohrozuje dodávky potravín.

Emmanuel Lefebvre vyprodukuje na svojej farme v severnom Francúzsku tisíce ton čakanky ročne, no tento rok zvažuje, či vôbec zvládne ochromujúce náklady na energiu.

Prudký nárast cien elektriny a plynu ovplyvní plodiny pestované cez zimu vo vyhrievaných skleníkoch, ako sú paradajky, papriky a uhorky, aj tie, ktoré je potrebné umiestniť do chladiarní, ako sú jablká, cibuľa či čakanka.

Európski farmári preto varujú pred nedostatkom niektorých druhov zeleniny. To spolu so skokom v cenách môže viesť k tomu, že supermarkety prejdú na odber väčšieho množstva tovaru z teplejších krajín, ako sú Maroko, Tunisko, Egypt a Turecko.

Rastúce ceny plynu a elektriny sú podľa farmárov najväčšími nákladmi, ktorým čelia pestovatelia zeleniny v skleníkoch. "V najbližších týždňoch by som mal plánovať sezónu, ale neviem, čo robiť," povedal Benjamin Simonot-De Vos, ktorý pestuje uhorky, paradajky a jahody južne od Paríža. Dodal, že dvaja farmári, ktorí už dostali zmluvu na cenu elektriny pre budúci rok, sa posťažovali, že je 10-krát vyššia ako v roku 2021.

"Ak to bude takto, nemá zmysel začínať ďalší rok. Nie je to udržateľné," skonštatoval.
Poľnohospodári nebojujú len so špirálovito stúpajúcimi cenami energií. Rastú im aj náklady na hnojivá, balenie a dopravu, čo ohrozuje ich marže.

"Čelíme zvýšeniu celkových výrobných nákladov," povedal Johannes Gross, zástupca manažéra predaja v nemeckom družstve Reichenau-Gemüse, ktorého skleníky pokrývajú približne 60 hektárov. Energia podľa neho predstavuje polovicu až dve tretiny dodatočných nákladov. "Niektorí kolegovia uvažujú o tom, že nechajú svoje skleníky prázdne. Nikto nevie, čo bude na budúci rok," dodal.

Holandská skupina zo "skleníkového priemyslu" Glastuinbouw Nederland tvrdí, že až 40 percent z jej tritisíc členov je vo finančnej tiesni.

Dokonca aj v krajinách zaliatych slnkom, ako je Španielsko, pestovatelia ovocia a zeleniny zápasia s 25-% nárastom nákladov na hnojivá.

Podľa Jacka Warda, riaditeľa britskej asociácie pestovateľov, produkcia ovocia a zeleniny sa tak začne presúvať do teplejších oblastí. "Výroba sa bude presúvať stále ďalej na juh, dole cez Španielsko do Maroka a Afriky," upozornil Ward.

(tasr)