Izraelskí vojaci zabili v nedeľu na okupovanom západnom brehu Jordánu palestínskeho militanta, informovali palestínske zdroje. Podľa izraelskej armády vojaci strieľali na "ozbrojených podozrivých" počas rutinnej operácie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Izraelská armáda uviedla, že počas operácie neďaleko mesta Nábulus na severe Predjordánska zbadala skupinu ozbrojených mužov cestujúcich v aute a na motorke a spustila paľbu.
Miestna militantná skupina The Lions Den uviedla, že jeden z jej členov, Saíd al-Koni bol zabitý pri "zrážke s okupačnými silami", píše agentúra AP. Totožnosť zabitého muža potvrdilo aj palestínske ministerstvo zdravotníctva.
Ako AFP pripomenula, v sobotu v oblasti Nábulusu izraelskí vojaci zabili palestínskeho vodiča. Armáda tvrdila, že vodič sa pokúsil o útok, ale podľa Palestínčanov išlo o dopravnú nehodu.
Židovský štát podniká vojenské záťahy v Predjordánsku od marca takmer na dennej báze, predovšetkým v nočných hodinách. Odvtedy boli zabité už desiatky Palestínčanov. Boli medzi nimi podozriví militanti, ale aj osoby nemajúce nič spoločné s palestínskymi partizánmi.
Izrael dobyl západný breh Jordánu, nazývaný aj Predjordánsko, spolu s katastrom východného Jeruzalema v šesťdňovej vojne v roku 1967. Palestínčania požadujú, aby sa obe tieto územia stali súčasťou ich budúceho nezávislého štátu.
Poslanci Národnej rady (NR) SR budú pokračovať v rokovaní na 72. schôdzi v utorok (27. 9.). V úvode dňa majú prerokovať prístupové protokoly Švédska a Fínska do NATO. Rozhodnúť by mali aj o niekoľkých prerokovaných bodoch SaS, pri ktorých preložili hlasovanie.
Napríklad o úprave paragrafu 363 Trestného poriadku. Popoludní by sa mali venovať vládnej novele zákona o energetike a zvýšeniu platov zdravotníkov. Rokujú o nich v skrátenom legislatívnom konaní, oba sú v druhom čítaní.
Vo štvrtok (29. 9.) by sa mali poslanci venovať napríklad dvom bodom z dielne rezortu spravodlivosti, a to novele civilného mimosporového poriadku a novele zákona o výkone väzby. Po nich by mala nasledovať správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021.
Počas schôdze by malo plénum rozhodnúť aj o novele zákona o verejnom obstarávaní z dielne Jozefa Šimka (Sme rodina), ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Cieľom novely je, aby štát odpustil samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie.
Súčasťou programu je aj novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú už viackrát presúvali. Návrh, ktorým by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov, schválila vláda ešte v septembri 2020.
SaS a OĽANO predložili viacero ekonomických zákonov. SaS chce napríklad zmeniť spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá, znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá, pre gastroprevádzky, ale tiež zvýšiť odvod z výťažku niektorých internetových hazardných hier, či zaviesť daň z plynovodov.
OĽANO rovnako navrhuje nové zdanenie plynovodov. S cieľom zabezpečiť dodatočné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu predložilo napríklad zvýšenie spotrebnej dane z liehu či rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov, ktorých sa dotýka osobitný odvod z podnikania.
Poslanci Smeru-SD navrhujú, aby mali zákonný nárok na odstupné okrem vysokoškolských pedagógov aj výskumní pracovníci či umeleckí pracovníci. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zas predložili návrh na zavedenie ročného príspevku pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vo výške 500-tisíc eur.
Počas týždňa sa očakáva aj mimoriadna schôdza na odvolávanie ministra financií Igora Matoviča (OĽANO), ktorú iniciovala SaS. Návrh podali v piatok (23. 9.), podľa rokovacieho poriadku sa má schôdza zvolať do siedmich dní. Okrem liberálov sa pod návrh podpísali aj nezaradení Tomáš Valášek a Miroslav Kollár i poslanci okolo Petra Pellegriniho. Matovič a šéf klubu OĽANO Michal Šipoš hovoria o spájaní sa SaS s "mafiou".
Veľká časť občanov Slovenska nepozná základný rozdiel v kompetenciách advokáta, sudcu a prokurátora. Informovala o tom organizácia Via Iuris na základe výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre túto organizáciu.
"Až 56 percent respondentov je nesprávne presvedčených o tom, že prokurátor rozhoduje o vine alebo nevine obžalovaných. Štyridsaťpäť percent opýtaných sa mylne domnieva, že prokurátor zastupuje ľudí v konaniach pred súdom a 37 percent si myslí, že dáva ľuďom právne rady, čo v skutočnosti robí advokát," priblížila Via iuris. Správne označilo všetky kompetencie prokurátora 2,5 percenta opýtaných.
Aby prokurátor verejne vysvetľoval svoje rozhodnutia v konkrétnych prípadoch chce podľa prieskumu 65 percent respondentov. S tým, aby prokurátor odpovedal na otázky novinárov a aby informoval o priebehu vyšetrovanie súhlasí 62 percent opýtaných. "Nedostatočná komunikácia prokuratúry podľa nášho názoru spôsobuje, že verejnosť nerozumie rozhodnutiam v kauzách verejne známych osôb, a preto im nedôveruje," zdôraznila výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Organizácia ďalej informovala, že kým zmenu k lepšiemu si vo fungovaní Generálnej prokuratúry (GP) SR po nástupe Maroša Žilinku všimli najmä voliči strán Smer-SD, SNS, Hlas-SD a Republika, zmenu k horšiemu deklarovali častejšie voliči Sme rodina a PS. Celkovo sleduje zlepšenie 27 percent respondentov, zhoršenie 20 percent. Ostatní si podľa prieskumu zmenu buď nevšimli, alebo nevedeli odpovedať.
"Daniel Lipšic po nástupe na čelo Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zmenil jej fungovanie k lepšiemu najmä podľa voličov OĽANO, SaS, PS či KDH," spresnila Via Iuris s tým, že voliči strán Smer-SD, SNS, Hlas-SD a Republika si myslia, že špeciálna prokuratúra v súčasnosti funguje horšie. Celkovo sleduje zlepšenie vo fungovaní ÚŠP 15 percent opýtaných, zhoršenie 36 percent. Ostatní si podľa prieskumu zmenu buď nevšimli, alebo nevedeli odpovedať.
Prieskum uskutočnila agentúra Focus od 20. do 27. júna na vzorke 1005 respondentov. Je reprezentatívny pre dospelú populáciu.
Vlani zarobil spomedzi členov vlády najviac minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) s príjmom 68 523 eur. Priznal podiel rodinného domu a pozemku v Ivachnovej, ale aj auto a hypotéku.
Nasleduje minister financií Igor Matovič (OĽANO) so zárobkom 63 158 eur. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľný majetok. Vyplýva to z majetkových priznaní verejných funkcionárov za rok 2021.
Tretia v poradí je ministerka investícií a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) s príjmom 62 888 eur. Tvorilo ho 61 775 eur z výkonu verejnej funkcie a 1113 eur iné príjmy. Priznala byt v bratislavskom Starom Meste a Devínskej Novej Vsi, v belgickom Etterbeeku a chatu v Pribyline. Vlastní auto, akcie spoločností a podiely v s.r.o, peniaze na účte a hypotéku.
Nasleduje vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina) s príjmom 61 697 eur. Priznal rodinný dom v Trnave, trvalý trávnatý porast v Novej Bani či hypotéku. Prenajíma si byt v Londýne a auto. Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zarobil 60 817 eur. Vlastní byt v bratislavskom Starom meste a Vinohradoch, podiel domu v Zlatých Moravciach, auto, podiely vo firme, úspory a hypotéku.
Bývalý šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) mal príjem 57 830 eur. Priznal byt s garážou a parkovacím státím na bratislavských Nivách i chatu v Senci, auto, zariadenie nehnuteľnosti, obrazy, hotovosť aj hypotéku. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) zarobil 57 181 eur. Vlastní byt v Banskej Štiavnici a Rimavskej Sobote či dom v Hrubej Borši. Priznal aj dve autá a hypotéku.
Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) s príjmom 56 684 eur, vlastní byt v Rusovciach, chatu a pozemok v Zliechove. Priznal tri autá, bytové zariadenie a elektroniku, pôžičku, financie na účte i v hotovosti a hypotéku.
Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) zarobil minulý rok 55 570 eur. Vlastní dom v bratislavskej Rači, byt v Starom Meste a chalupu v Uhliskej. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) mal príjem 55 482 eur. Priznal dom, pozemok i garáž v Devínskej Novej Vsi. Uviedol i motorku a výbavu domu, ale aj prostriedky na účte, podielové fondy, životnú poistku a hypotéku.
O niečo menej zarobil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), a to 55 383 eur. Priznal byt v bratislavskom Starom Meste, pôdu v Eliášovciach, umelecké predmety zberateľskej hodnoty, peniaze a vklady, investičné zlato, pohľadávky, autorské práva, obchodné podiely v s.r.o a hypotéku. Spomenul aj užívanie auta v cudzom vlastníctve.
Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) zarobila 55 116 eur. Vlastní byt a parkovacie miesto v Žiline, uviedla aj hypotéku a nájom bytu v bratislavskom Novom Meste. Exminister školstva Branislav Gröhling (SaS) mal príjem 54 874 eur. V priznaní uviedol byt v bratislavskom Starom Meste, úspory na účte aj hypotéku.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) zarobila 54 672 eur. Vlastní podiely na pozemku a rekreačnom dome v Ľubietovej, byte a pozemku v bratislavskom Starom Meste. Priznala obchodný podiel spoločníka v s.r.o. či finančné prostriedky v banke.
Posledný je minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (OĽANO) s príjmom 44 948 eur. Priznal dom v chorvátskom Briste, dom, záhradu a zastavené plochy vo Veľkých Bošanoch, dom a reštauráciu v Devíne. Priznal motorový čln a obchodné podiely.
V Taliansku sa v nedeľu ráno začali predčasné parlamentné voľby. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že prvýkrát od skončenia vojny by voliči mohli do čela vlády vyniesť krajnú pravicu a prvú ženu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Predtým, ako bolo pred 15 dňami zakázané zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, viedla krajne pravicová politička Giorgia Meloniová a jej strana Bratia Talianska (FdI) s neofašistickými koreňmi. S tesným odstupom za ňou nasledoval bývalý premiér Enrico Letta a jeho stredoľavá Demokratická strana (PD).
Meloniová je súčasťou pravicovej aliancie, v ktorej je aj Liga Mattea Salviniho (LSP) a Vpred Taliansko (Forza Italia; FI) bývalého viacnásobného premiéra Silvia Berlusconiho. Súperiaci stredoľavý blok si podobné spojenectvo nedokázal zabezpečiť, čo ho znevýhodňuje.
V nedeľňajších voľbách môže odovzdať hlas takmer 51 miliónov voličov. Volebné miestnosti sa zatvoria o 23.00 h SELČ. Následne sa očakávajú prognózy výsledkov. Predčasné voľby v Taliansku sa konajú po tom, ako v júli padla vláda premiéra Maria Draghiho. Taliansky prezident Sergio Mattarella nevidel žiadnu inú alternatívu, ako nechať voličov zvoliť nový parlament.
Estónsko upozornilo ruských občanov s trvalým pobytom v tejto pobaltskej krajine, že ak sa pridajú k ruskej armáde, budú mať zakázaný vstup do Európskej únie. V nedeľu to vyhlásil estónsky politik a diplomat Eerik-Niiles Kross. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.
V Estónsku žije približne 20-tisíc obyvateľov s ruským občianstvom, ktorí by mohli byť v Rusku povolaní do vojenskej služby. "Nikomu nebudeme brániť v tom, aby nariadenie (o mobilizácii) poslúchol, no účasť na zločine proti mieru je v estónskom právnom systéme trestným činom," uviedol Kross.
Dodal, že každý obyvateľ Estónska, ktorý vstúpi do ruskej armády vo vojne proti Ukrajine, "príde o povolenie na pobyt a rovnako bude mať zakázaný vstup do EÚ… Pre tých, čo sa rozhodnú odísť, už niet cesty späť". "Všetci ruskí občania s platným povolením na pobyt v Estónsku majú nárok na ústavnú ochranu a rovnaké práva, ako všetci ostatní obyvatelia," uviedol Kross.
Estónsko a ďalšie pobaltské štáty Litva a Lotyšsko už avizovali, že nebudú poskytovať azyl ruským občanom, ktorí odchádzajú do zahraničia po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Vstup ruských občanov na svoje územie výrazne obmedzí aj Fínsko.
Európska únia ako celok sa zatiaľ na spoločnom prístupe k utekajúcim Rusom nezhodla. V pondelok (26.9.) budú o tom na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli rokovať veľvyslanci 27 členských krajín EÚ. EÚ zdôraznila, že žiadosti Rusov o udelenie azylu by sa mali posudzovať individuálne. Mali by sa pri tom brať do úvahy nielen základné práva a zákony týkajúce sa azylového procesu, ale aj geopolitické faktory a bezpečnostné riziká, píše agentúra DPA.
Na najmenej 94 osôb stúpol počet obetí nehody plavidla s migrantmi na mori pri sýrskom meste Tartús. Loď vyplávala začiatkom tohto týždňa z Libanonu. V nedeľu o tom informovali sýrske médiá. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
"Počet obetí sa zvýšil na 94," uviedla sýrska štátna televízia. Tamojšie úrady predtým uviedli, že pri nehode zahynulo 86 ľudí. Podľa OSN je medzi obeťami aj desať detí. Ďalších 14 osôb sa zotavuje v nemocnici, dvaja ľudia sa nachádzajú na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Libanonská armáda uviedla, že v súvislosti s nehodou zadržala libanonského občana, ktorý sa priznal k "organizovaniu nelegálnych plavieb utečencov z Libanonu do Talianska".
Ide o doteraz najtragickejšiu plavbu z Libanonu, ktorý vlani zaznamenal prudký nárast prípadov, keď sa migranti pokúšali dostať z jeho pobrežia na preplnených člnoch do Európy. Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi označil nehodu za "srdcervúcu tragédiu".
Na palube malého člna, ktorý sa potopil pri sýrskom prístave Tartús, bolo až 150 ľudí. Na palube boli väčšinou Libanončania, Sýrčania a Palestínčania, medzi ktorými boli deti aj starší ľudia, uviedla OSN. Libanon sužuje v súčasnosti hospodárska kríza a už dlhšie slúži ako odrazový mostík pre nebezpečnú migráciu po mori do Európy.
Ruský parlament by mohol o návrhu zákona potrebnom na anexiu Ruskom okupovaných území na Ukrajine rokovať už vo štvrtok 29. septembra. V noci na nedeľu o tom informovala agentúra Reuters a denník The Guardian, ktoré sa odvolávajú na ruské médiá.
Poslanci dolnej komory ruského parlamentu (Štátna duma) budú podľa agentúry TASS o právnom rámci pripojenia anektovaných území k Rusku rokovať vo štvrtok – len dva dni po skončení hlasovania v referendách, ktoré je naplánované na 27. septembra. Agentúra Interfax predpokladá, že o návrhu zákona by mohla vo štvrtok rokovať aj horná komora parlamentu.
Referendá začali v piatok v samozvaných republikách na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Hlasovacia miestnosť bola pritom zriadená aj v Moskve, kde sa môžu na referende zúčastniť obyvatelia spomínaných štyroch ukrajinských regiónov, ktorí v súčasnosti žijú v Rusku.
Ukrajina, západní lídri a Organizácia Spojených národov odsúdili prebiehajúce referendá a označili ich za nelegitímnu predzvesť nelegálnej anexie. Na referendách nie sú totiž prítomní žiadni nezávislí pozorovatelia a väčšina predvojnovej populácie dané oblasti pre prebiehajúce boje už opustila.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Spojené štáty, že sa v súvislosti so situáciou na Taiwane "zahrávajú s ohňom". Vyhlásil to v sobotu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
"(Spojené štáty) sa v súvislosti s Taiwanom zahrávajú s ohňom. Ba čo viac, ešte mu sľubujú aj vojenskú podporu," povedal Lavrov.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň na stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. "Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive," povedal.
Len niekoľko minút pred prejavom Lavrova na VZ OSN čínsky minister zahraničných vecí Wang I uviedol, že Peking bude naďalej pracovať na "mierovom zjednotení sa" s Taiwanom a zároveň bojovať proti "separatistickým aktivitám" podporujúcim taiwanskú nezávislosť. Dodal, že Čína v prípade vonkajšieho zásahu podnikne rázne kroky.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa v piatok stretol s Wang Im. Témou ich rozhovoru bola aj situácia na Taiwane, pričom rezort diplomacie USA stretnutie označil za "priame a úprimné". Čína však uviedla, že Washington vysiela v súvislosti s Taiwanom "nebezpečné a nesprávne signály".
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia a snaží sa ho diplomaticky izolovať. Situácia v regióne sa zhoršila po augustovej návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane. Čína vtedy spustila v jeho blízkosti rozsiahle vojenské cvičenia.
Prezident USA Joe Biden v rozhovore pre americkú televíziu CBS uviedol, že americké sily by bránili Taiwan pred čínskou inváziou. Biely dom tento výrok komentoval tak, že politika Washingtonu sa nemení.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil nariadenie Kremľa o čiastočnej mobilizácii ruského obyvateľstva vo vojne proti Ukrajine za "zločin". Ruských vojakov zároveň vyzval, aby zložili zbrane. Uviedol to v noci na nedeľu vo videopríhovore v ruskom jazyku. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.
"Je lepšie odmietnuť povolanie do vojenskej služby, než zomrieť na cudzom území ako vojnový zločinec," vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že ak sa ruské jednotky vzdajú, Ukrajina s nimi bude zaobchádzať "civilizovaným spôsobom, pričom sa nikto nedozvie, za akých okolností sa vzdali".
Ide o už o druhý príhovor v ruštine, ktorý v priebehu tohto týždňa ukrajinský prezident adresoval obyvateľom Ruska. Na svojom Facebooku ho zverejnil len niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmeny v trestnom zákonníku, ktoré sprísňujú postih za dobrovoľnú kapituláciu, dezerciu a odmietnutie bojovať.
Zelenskyj Rusov tiež upozornil, že Putin ich "vedome posiela na smrť". Dodal, že je lepšie "vyhnúť sa zločinnej mobilizácii, než sa nechať zmrzačiť a následne sa ešte aj zodpovedať za svoju účasť vo vojne pred súdom".
Ruské ministerstvo obrany chce do aktívnej služby povolať asi 300-tisíc ľudí, ale povolaní môžu byť aj ďalší. Väčšina ruských mužov vo veku 18-65 rokov sa automaticky počíta za záložníkov, pripomína AFP.
Poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková na sociálnej sieti uviedla, že ju v bare na koncerte napadla jej poslanecká kolegyňa Romana Tabák. Tá do slovenského parlamentu kandidovala za OĽaNO a nedávno prestúpila do klubu Sme rodina.
Bittó Cigániková bola podľa vlastných slov v piatok s kamarátkami a manželom v jednom bratislavskom podniku na koncerte. „Bola perfektná nálada, obsluha, prostredie aj spoločnosť až do momentu, keď po jeho skončení v nočných hodinách prišla Romana Tabák,“ píše.
Počas niekoľkých verbálnych útokoch sa jej, ozrejmuje liberálka, ako-tak darilo zachovať si chladnú hlavu a nedala sa vyprovokovať, ale ona pokračovala. „Keďže sa skrývala v šiltovke, dala som jej ju dole, nech všetci vidia, aká inteligencia reprezentuje svojich voličov v parlamente."
Dnes už opozičná poslankyňa si myslela, že sa potom bývalá tenistka upokojí. Ako však komentuje, Tabák zareagovala ako zvieratko, začala ju ťahať za vlasy a fyzicky napádať. Cigániková vraví, že celý čas sedela a nijako útok neopätovala. „Nakoniec konečne pochopila, že ma nijako nevyprovokuje, pustila ma a okamžite odišla,“ zveruje sa saskárka s dôvetkom, že po chvíli sa ešte Tabák vrátila, aby jej bez slova vrazila úder do hlavy.
Bittó Cigániková to pôvodne nechcela riešiť, ale keď v sobotu skončila na pohotovosti s opuchnutým lícom, bolesťami hlavy a krku, rozhodla sa podať na polícii na poslankyňu Sme rodina trestné oznámenie. Považuje to za jediný kultivovaný spôsob, ako sa brániť.
Romana Tabák zatiaľ na incident nereagovala. Na sociálnej sieti zverejnila fotografiu s textom: „Klamstvá šprintujú, ale pravda beží maratóny.“
Európska únia musí brať vážne hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina, že v rámci konfliktu na Ukrajine môže použiť i jadrové zbrane. Vyhlásil to šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Podľa jeho slov táto vojna dosiahla "nebezpečný moment".
Borrellovo vyjadrenie prichádza v čase, keď Rusko začína čiastočnú mobilizáciu a podniká kroky na pripojenie štyroch oblastí Ukrajiny. Putin však na bojisku čelí neúspechom, keďže ruské sily sú vytláčané ukrajinskou protiofenzívou.
"Určite je to nebezpečný moment, pretože ruská armáda je zatlačená do kúta a Putinova reakcia – hrozba použitím jadrových zbraní – je veľmi zlá," povedal Borrell, ktorého v sobotu citovala spravodajská stanica BBC News.
Sedem mesiacov od ruskej invázie na Ukrajinu sa analytici zhodujú, že Putinove vojenské sily sú na ústupe. Borrell tvrdí, že je potrebné dosiahnuť "diplomatické riešenie", ktoré "zachová zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny".
"V opačnom prípade môžeme ukončiť vojnu, ale nebudeme mať mier a budeme mať ďalšiu vojnu," povedal Borrell.
V prvom kole volieb do tretiny Senátu Českej republiky podľa hlasov zrátaných v polovici okrskov vedie opozičné hnutie ANO.
V jedenástich obvodoch ANO vedie samostatne a v dvoch obvodoch v koalícii s ČSSD. Ďalších osem kandidátov ANO je na druhom mieste, čiže do druhého kola by podľa predbežných výsledkov postúpilo 21 kandidátov ANO. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.
Strany vládnej koalície si tiež nepočínajú zle. Kandidáti na senátorov, ktorí sa o hlasy uchádzajú s podporu niektorej z vládnych strán, vedú v 14 obvodoch. V ďalších 9 majú veľkú šancu na postup do druhého kola. Druhé kolo sa uskutoční 30. septembra a 1. októbra.
V komunálnych voľbách a vo voľbách do tretiny Senátu začali českí voliči hlasovať v piatok a volebné miestnosti sa zatvorili v sobotu o 14:00. O priazeň voličov sa uchádzalo takmer 200-tisíc kandidátov na členov obecných zastupiteľstiev a 180 kandidátov na senátorské kreslá.
Ruský prezident Vladimír Putin podpísal v sobotu zmeny v trestnom zákonníku, ktoré sprísňujú postih za dobrovoľnú kapituláciu, dezerciu a odmietnutie bojovať.
Putin k týmto zmenám prikročil len niekoľko dní po nariadení čiastočnej mobilizácie. Stredajšie oznámenie o mobilizácii 300-tisíc záložníkov však vyvolalo protesty v celom Rusku a novú vlnu hromadného odchodu obyvateľov z krajiny.
Ruský parlament deň predtým schválil pozmeňujúce návrhy, ktoré sprísňujú tresty za vojenské zločiny v čase mobilizácie. Po podpísaní týchto zákonov hrozí vojakom, ktorí dezertujú, vzdajú sa "bez povolenia", odmietnu bojovať alebo neuposlúchnu rozkaz, až desať rokov odňatia slobody.
Za rabovanie v čase vyhláseného vojnového stavu bude hroziť trest odňatia slobody na 15 rokov. Zmeny prichádzajú v čase, keď sa Rusko snaží posilniť stavy svojej armády bojujúcej v rámci okupačného ťaženia na Ukrajine.
Samostatný zákon, ktorý bol tiež podpísaný v sobotu, uľahčuje prístup k ruskému občianstvu pre cudzincov, ktorí narukovali do ruskej armády. Cudzinci, ktorí strávia v ruskej armáde aspoň rok, budú môcť požiadať o ruské občianstvo, čím sa obíde bežná požiadavka päťročného pobytu v krajine.
Zdá sa, že toto opatrenie je zamerané predovšetkým na stredoázijských migrantov z bývalých sovietskych republík, ktorí sú zvyčajne najímaní na namáhavé a slabo platené práce. Moskovský starosta Sergej Sobianin v utorok ohlásil otvorenie náborového centra v migračnom stredisku Sacharovo, ktoré je dôležitým prechodným bodom pre migrantov.
Kirgizsko a Uzbekistan ešte pred nadobudnutím účinnosti daného zákona varovali svojich občanov, aby sa nezúčastňovali na žiadnych ozbrojených konfliktoch.
Výsledok nedeľných parlamentných volieb určí, kto bude v Taliansko viesť v čase rastúcej inflácie a zdražovania. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že po prvýkrát od skončenia vojny by voliči mohli do čela vlády vyniesť národne orientovanú pravicu a prvú ženu.
Vznik novej vlády však môže trvať týždne, kým sa skutočne vytvorí funkčná koalícia. Rozdrobené politické spektrum Talianska neumožňuje žiadnej strane, aby vládla sama. Pravicové a stredopravé národne orientované strany vytvorili predvolebný pakt, ktorý by mohol posunúť k moci Giorgiu Meloniovú, líderku strany Bratia Talianska (FdI).
Súperiaci ľavicový až krajne ľavicový blok si podobné spojenectvo nedokázal zabezpečiť, čo ho znevýhodňuje.
Mnoho poslancov čaká odchod z vysokej politiky bez ohľadu na voľby. Ich počet znížila parlamentná reforma po voľbách v roku 2018: v hornej komore klesne počet poslancov z 315 na 200 a v dolnej zo 630 na 400.
Volebný zákon však naďalej umožňuje prekvapenia. Z celkového počtu mandátov je 36 percent obsadzovaný priamo. Získa ho najúspešnejší kandidát či kandidátka v príslušnom volebnom okrese. Zvyšných 64 percent sa delí proporcionálne na základe straníckej kandidátky podľa počtu hlasov. Mnoho Talianov preto nehlasuje za konkrétnych kandidátov.
Šéf talianskej strany Liga severu (LN) Matteo Salvini vyzval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby sa "ospravedlnila alebo odstúpila".
Stalo sa tak po tom, ako predsedníčka Komisie urobila narážky na dôsledky zvolenia talianskych národne orientovaných strán, ktoré podľa nej porušujú demokratické princípy.
"Bola to hrozba, vydieranie či inštitucionálne šikanovanie? Predsedníčka sa musí buď ospravedlniť alebo odstúpiť," uviedol Salvini pre sobotňajšie vydanie denníka Corriere della Sera. Článok vyšiel iba deň pred talianskymi predčasnými parlamentnými voľbami, v ktorých sa očakáva úspech pravicových strán.
Salvini sa v piatok zúčastnil na spontánnom protestnom zhromaždení pred zastupiteľským sídlom Európskej komisie v Ríme. Demonštranti držali transparenty s nápisom "Ursula preč".
Von der Leyenová na Princetonskej univerzite v USA vo štvrtok reagovala na otázku študenta, ktorý sa jej spýtal, či sa obáva volieb v Taliansku vzhľadom na väzby niektorých kandidátov na ruského prezidenta Vladimíra Putina.
"Ak sa situácia vyvinie zložitým smerom – už som hovorila o Maďarsku a Poľsku – máme na to nástroje," povedala. Jej úrad už proti týmto dvom krajinám inicioval niekoľko takzvaných konaní o nedodržaní zásad a podal aj sťažnosť na Európsky súdny dvor.
Podľa najnovších prieskumov má pred nedeľňajšími voľbami veľkú šancu na víťazstvo krajne pravicový blok pod vedením Giorgie Meloniovej a jej strana Bratia Talianska (FdI). Meloniovej ambície stať sa premiérkou podporujú strany Taliansko, vpred (FI) bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, ako aj Salviniho LN.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že po prvýkrát od skončenia vojny by voliči mohli do čela vlády vyniesť krajnú pravicu a prvú ženu, informuje agentúrw AP.
Vznik novej vlády však môže trvať týždne, kým sa skutočne vytvorí funkčná koalícia. Rozdrobené politické spektrum Talianska neumožňuje žiadnej strane, aby vládla sama. Pravicové a pravicovo centristické strany vytvorili predvolebný pakt, ktorý by mohol posunúť k moci Giorgiu Meloniovú, líderku strany Bratia Talianska (FdI) s neofašistickými koreňmi. Súperiaci stredoľavý blok si podobné spojenectvo nedokázal zabezpečiť, čo ho znevýhodňuje.
Mnoho poslancov čaká odchod z vysokej politiky bez ohľadu na voľby. Ich počet znížila parlamentná reforma po voľbách v roku 2018: v hornej komore klesne počet poslancov z 315 na 200 a v dolnej zo 630 na 400.
Volebný zákon však naďalej umožňuje prekvapenia. Z celkového počtu mandátov je 36 percent obsadzovaný priamo - získa ho najúspešnejší kandidát či kandidátka v príslušnom volebnom okrese. Zvyšných 64 percent sa delí proporcionálne na základe straníckej kandidátky podľa počtu hlasov. Mnoho Talianov preto nehlasuje za konkrétnych kandidátov.
Do zloženia vlády môže zasiahnuť prezident Sergio Mattarella. V roku 2018 zrušil premiérovi návrh na ministra hospodárstva a vláda zložila prísahu až po troch mesiacoch sporov.
Od volieb v roku 2018 mali Taliani tri vlády. Na čele dvoch bol Giuseppe Conte, líder Hnutia piatich hviezd (M5S). Najprv sa spojil s Ligou Mattea Salviniho, po vládnej kríze ju nahradil Demokratickou stranou Enrica Lettu. Začiatkom roku 2021 vznikla koaličná vláda Maria Draghiho. Spory medzi M5S, Demokratmi, Ligou a Berlusconiho Forza Italia viedli k predčasným voľbám.
Giorgia Meloniová (FdI) odmietla vstúpiť do akejkoľvek koaličnej vlády a podľa prieskumov by ju za to voliči mohli odmeniť v nedeľu volebným úspechom.
Iránu je ľúto, že Ukrajina znížila úroveň ich vzájomných diplomatických vzťahov na základe správ, že Irán dodáva Rusku vojenské drony. Vyplýva to z vyhlásenia iránskeho ministerstva zahraničných vecí zverejneného v sobotu.
Hovorca iránskeho rezortu diplomacie "odporučil" Ukrajine, aby "sa nedala ovplyvniť tretími stranami, ktoré sa snažia zničiť ich vzájomné vzťahy". Rozhodnutie Ukrajiny znížiť úroveň diplomatických vzťahov bolo podľa hovorcu "založené na nepotvrdených správach" a v zahraničných krajinách vyústilo do obrovskej "medializácie" .
Kyjev v piatok oznámil, že sa rozhodol podstatne znížiť počet iránskych diplomatov na Ukrajine a že odoberie akreditáciu iránskemu veľvyslancovi. Ukrajina to odôvodnila tým, že Irán posiela zbrane Rusku, čo prezident Volodymyr Zelenskyj označil za "kolaboráciu so zlom".
Irán v sobotu uviedol, že plánuje v reakcii na toto rozhodnutie Kyjeva prijať "primerané" kroky. Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že na juhu Ukrajiny zostrelila v piatok najmenej sedem iránskych dronov vrátane šiestich "kamikadze" dronov Šáhid-136. K ich zostreleniu malo dôjsť v blízkosti prístavných miest Odesa a Pivdennyj.
Poradca ukrajinské prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu na sociálnej sieti Twitter napísal, že Irán podporuje Rusko tým, že "poskytuje zaostalej krajine moderné drony pre zabíjanie Ukrajincov".
Bol by to škandál, ak by sa poslanec parlamentu, ktorý kandidoval na kandidátke ĽSNS, Tomáš Taraba (predseda strany Život – národná strana) stal podpredsedom parlamentu. Povedal to politológ Grigorij Mesežnikov.
Nezaradený poslanec v kresle podpredsedu parlamentu by podľa neho znamenal veľké podcenenie dôležitosti fungovania zákonodarného zboru. „Koho zastupuje pán Taraba, ak by sa stal podpredsedom parlamentu? Ak necháme bokom jeho profil, že sa dostal do parlamentu na kandidátke fašistickej strany, tak je nezaradený poslanec. Nech poslanci nájdu jeden prípad z minulosti, že by nezaradený poslanec bol v predsedníctve parlamentu,“ povedal Mesežnikov.
Doplnil, že zastúpenie v predsedníctve parlamentu vždy odráža výsledky volieb. Ďalším problémom je podľa Mesežnikova to, kto je Tomáš Taraba. Do parlamentu sa dostal na kandidátke kotlebovcov a má názory, ktoré sú v rozpore so slovenskou zahraničnou politikou.
Mesežnikov neočakáva, že by sa Taraba stal podpredsedom parlamentu, no zároveň dodáva, že dnes už je miera predvídateľnosti nášho parlamentu taká nízka, že všetko je možné. „Ale toto by bola priama cesta k premene trojkoalície na dvojkoalíciu,“ zhodnotil politológ. Jeden z troch poslancov strany Za ľudí v parlamente Juraj Šeliga sa už totiž vyjadril, že ak sa Taraba stane podpredsedom parlamentu, odíde z koalície. Podľa Mesežnikova to Šeliga „cíti veľmi dobre“ a jeho vyhlásenie ho neprekvapuje.
Grigorij Mesežnikov. Foto: TASR/Jakub Kotian
Opozičná strana Hlas-SD sa vyjadrila, že si nevie predstaviť, že by podporila Tarabu, pretože podľa nich kolaboruje s koalíciou. Podpredseda Hlasu Richard Raši si je istý tým, že medzi Tarabom a koalíciou existuje nejaká dohoda. „Hlas-SD sa snaží od Smeru-SD odlíšiť aspoň v otázke fašizácie verejnopolitického života, preto budú koalícii vytýkať spájanie s odídencami od kotlebovcov, no nemusí to byť pravda,“ zhodnotil Mesežnikov.
Samotný Taraba sa na margo ponúk z koalície vyjadril na svojom facebookovom profile slovami: „Odmietam požiadavku od pána Pčolinského urobiť dohodu o podpore nejakých vládnych zákonov za výmenu podpory na post podpredsedu. Neexistujú také okolnosti, ktoré by ma prinútili toto urobiť.“ Zdôraznil, že o svojej kandidatúre nebude rokovať s koalíciou ani s opozíciou. Peter Pčolinský (Sme rodina) sa uplynulý týždeň pre Hospodárske noviny vyjadril, že osobne s Tarabom nemá žiadny problém a v prípade, že by podporoval návrhy zákonov, „bol by to dobrý deal”.
Romana Tabák a Peter Pčolinský. Foto: TASR/Martin Baumann
Tomáš Taraba je v súčasnosti predsedom mimoparlamentného hnutia Život – národná strana. Za podpredsedu parlamentu ho navrhuje Filip Kuffa, ktorý rovnako kandidoval za hnutie Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.
Taraba svoju ambíciu zdôvodňuje tým, že SaS by už post podpredsedu NR SR nemal patriť, pretože to neodzrkadľuje ich aktuálne postavenie v parlamente. V súčasnosti sú traja podpredsedovia parlamentu za koalíciu a jeden za opozíciu, podľa neho by už opozícii mali patriť dve stoličky. Na Šeligove vyjadrenie o odchode z koalície reagoval Taraba na sociálnej sieti slovami, že jeho zvolenie za podpredsedu parlamentu by znamenalo definitívny rozpad vládnej koalície a predčasné voľby. „Kto nechce pád vlády, mňa za podpredsedu voliť nebude,“ uviedol.
Hurikán Fiona v sobotu zasiahol pobrežie kanadskej provincie Nové Škótsko. Bez elektrickej energie sa ocitlo pol milióna domácností. Vietor dosahuje rýchlosť 144 kilometrov za hodinu a husto prší, uviedlo americké Národné centrum pre hurikány (NHC).
Kanada vydala výstrahy pred vyčíňaním počasia pre veľkú časť svojho východného pobrežia. "Očakáva sa výrazne silný vietor, prívalové búrky a silné zrážky," uviedlo NHC v upozornení. Úrady v Novom Škótsku vydali núdzové varovanie s tým, že ľudia by mali zostať ukrytí vnútri budov s dostatočnými zásobami najmenej na 72 hodín.
Kanadské centrum pre hurikány (CHC) uviedlo, že silný vietor zasiahol Nové Škótsko, Ostrov princa Edwarda a juhozápad Newfoundlandu. V Novom Škótsku a na Ostrove princa Edwarda zaznamenali zrážky až 125 milimetrov. CHC tiež očakáva aj vysoký príliv vody z oceánu, čo môže spôsobiť na pobreží záplavy.
"Určite to bude historická, extrémna udalosť pre východnú Kanadu," povedal meteorológ Bob Robichaud z CHC ešte predtým, ako Fiona udrela na pevninu. "Je to veľký hurikán… Všetka tá hybnosť je uväznená v búrke, takže je veľmi ťažké, aby sa niečo také rýchlo skončilo," dodal. Búrkové počasie sa z pobrežia pohybuje rýchlosťou 65 km za hodinu na severo-severozápad, uviedla CHC.
Rusko oznámilo v sobotu, že nahradilo najvyššie postaveného generála zodpovedného za logistiku armády Dmitrija Bulgakova. Rusko k tejto zmene pristúpilo po tom, čo tamojší prezident Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu, ktorá odhalila rozsiahle logistické nedostatky.
"Armádny generál Dmitrij Bulgakov bol uvoľnený z funkcie námestníka ministra obrany" a nahradí ho generálplukovník Michail Mizincev, uviedlo na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany. Spojené kráľovstvo uvalilo na Mizinceva (60) sankcie za jeho úlohu pri obliehaní ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktoré ruská armáda dobyla v máji.
Ruské vojenské ťaženie na Ukrajine a nedávne úspechy ukrajinskej armády pri protiofenzíve odhalili vážne logistické nedostatky ruskej armády. Niektorí analytici dokonca veria, že práve logistika je slabou stránkou ruskej armády, čo jej spôsobuje problémy už od začiatku invázie.
Volebné miestnosti v Česku sa v sobotu o 14.00 h zatvorili a volebné komisie začali sčítavať hlasy do zastupiteľstiev miest a obcí a v tretine republiky aj do Senátu. Uviedlo to české ministerstvo vnútra, ktoré sa občanom poďakovalo za účasť.
Ako uviedla Česká televízia, v komunálnych voľbách vyhrávajú najčastejšie nezávislí kandidáti. V prípade straníckych kandidátov získava najviac mandátov KDU-ČSL. Podľa počtu hlasov v komunálnych voľbách v roku 2018 zvíťazilo hnutie ANO, mandátov však malo menej.
Situáciu ilustruje Brno, kde síce hnutie ANO vyhralo, vládnucu koalíciu však nakoniec vytvorili strany ODS, KDU-ČSL, Piráti a ČSSD. Predseda ANO Andrej Babiš to vtedy označil za "megapodraz". Podobná situácia bola aj v Prahe, kde zvíťazila ODS, ale koalíciu vytvorili Piráti, Praha Sobě a Spojené sily pre Prahu (TOP 09 a STAN).
Prvé výsledky v menších obciach sa očakávajú v priebehu niekoľkých desiatok minút, vo väčších mestách by mohli byť známe vo večerných hodinách. Oficiálne výsledky komunálnych volieb budú známe zrejme až v nedeľu, senátnych volieb pravdepodobne už v sobotu večer.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) chce po jesenných voľbách do orgánov miestnych a krajských samospráv posilniť svoje postavenie v regiónoch. Uviedol po sobotňajšom zasadnutí Rady KDH v Poprade predseda Milan Majerský, nechcel však definovať presný volebný výsledok, ktorý by považovali za úspech, prípadne neúspech.
"Našich 7-tisíc členov je etablovaných v mestských, obecných či regionálnych zastupiteľstvách. Máme vyše 200 starostov a viac ako 3-tisíc poslancov, to je sila, na ktorej sa dá stavať a, samozrejme, každého z nás by tešilo, keby sme tieto pozície posilnili. Nechceme byť zahľadení do seba, nám ide o to, aby sme pomohli regiónom i celému Slovensku," skonštatoval s tým, že až na celoslovenskej Rade KDH po voľbách výsledky zhodnotia.
Pre TASR tiež uviedol, že už komunikoval o novom politickom projekte s Mikulášom Dzurindom, zatiaľ sa však na konkrétnych krokoch nedohodli. "O KDH je záujem, či už zo strany viacerých politických osobností a strán, vládnych či mimovládnych. Teraz sa sústredíme na regionálne a komunálne voľby, do toho času nebudeme robiť žiadne zásadné rozhodnutia," skonštatoval predseda. Dodal, že KDH je viazané stanovami, ktoré hovoria jednoznačne, že o takýchto predvolebných, volebných alebo povolebných spoluprácach rozhoduje celoslovenská Rada KDH.
"Každý jeden projekt, ktorý smeruje na pomoc Slovensku a jeho ľuďom a je postavený na poctivých základoch, má zmysel. S pánom Dzurindom sme hovorili o základných kontúrach jeho projektu, ale nepredstavil nám konkrétne strany ani osobnosti, ktoré by mali byť jeho súčasťou. Nebránim sa o ňom ďalej komunikovať, ale v tejto dobe je to predčasné," zdôraznil Majerský.
Budúcoročný rozpočet štátu bude v nejakej podobe schválený. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak v diskusii s podpredsedom Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Jánom Richterom (Smer-SD).
Krajniak predpokladá, že rozpočet parlament schváli. "Keby ho neschválil, tak celá inflačná pomoc, energetické šeky a ďalšia pomoc domácnostiam by nemohla byť budúci rok vyplácaná, lebo by sa išlo podľa rozpočtu z tohto roka. V rozpočte tie výdavky, ktoré budeme potrebovať na inflačnú pomoc, nemáme. Som si na sto percent istý, že v nejakej podobe štátny rozpočet bude schválený. Nikto si nevezme na svedomie, že by sme povedali ľuďom – nebudete mať vyššie dôchodky, nebudete mať vyššiu pomoc, lebo je rozpočtové provizórium. To si podľa mňa nemôže dovoliť nikto," povedal Krajniak.
"Štátny rozpočet je zákon roka. Kto chce vládnuť, musí mať takú podporu, aby si vedel takýto dôležitý zákon schváliť. Koalícia snáď nemôže očakávať, že opozícia podporí štátny rozpočet, lebo to je politický zákon. Teraz je však situácia taká, že nová opozícia, vrátane strany SaS, zablokuje parlament, kedy chce. To takto ďalej nemôže fungovať. Niečo sa musí zmeniť. Buď koalícia uzatvorí nejaké dohody so SaS, alebo s niekým, aby sa parlament odblokoval, lebo takto sa ďalej fungovať nebude. V konečnom dôsledku sa za štátny rozpočet ani hlasovať nebude, lebo parlament nebude uznášaniaschopný," uviedol Richter.
Na rusko-gruzínskych hraniciach sa vytvoril desať kilometrov dlhý rad. Informovala o tom v sobotu z Tbilisi dopisovateľka televízie BBC.
Zvýšený počet ruských občanov sa stále snaží opustiť Rusko po tom, čo tamojší prezident Vladmir Putin vyhlásil v stredu čiastočnú mobilizáciu. Podľa dopisovateľsky BBC čakajú niektorí ľudia na rusko-gruzínskych hraniciach aj 20 hodín.
Premávka sa okrem toho zvýšila aj na rusko-fínskych hraniciach. Počet ľudí prechádzajúcich z Ruska do Fínska sa v posledných dňoch zdvojnásobil, uviedla pre BBC vedúca predstaviteľka fínskeho kraju Južná Karélia Satu Sikanenová.
"Pre náš kraj je to samozrejme vážna situácia, no chcem zdôrazniť, že máme silných príslušníkov pohraničnej stráže, silné obranné jednotky a Fínsko sa pripája k NATO, takže sme v bezpečí," uviedla Sikanenová.
V reakcii na zvýšený počet Rusov snažiacich sa prekročiť fínske hranice oznámilo Fínsko v piatok, že "výrazne obmedzí" vstup ruských občanov na svoje územie a zakáže vstup Rusom s turistickými vízami.
Fungovanie súčasnej vlády i parlamentu má zmysel dovtedy, kým dokážu pomáhať ľuďom. Ak akýmikoľvek obštrukciami táto schopnosť zmizne, nemá význam pokračovať. V rozhlasovej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol na otázku, či koalícia dovládne do riadnych volieb.
Fungovanie súčasnej vlády i parlamentu má zmysel dovtedy, kým dokážu pomáhať ľuďom. Ak akýmikoľvek obštrukciami táto schopnosť zmizne, nemá význam pokračovať. V rozhlasovej diskusnej relácii RTVS, Sobotné dialógy, to minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Milan Krajniak (Sme rodina), uviedol na otázku, či koalícia dovládne do riadnych volieb.
Exminister práce, podpredseda Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Ján Richter (Smer-SD) si myslí, že najlepším riešením pre Slovensko sú v súčasnej situácii predčasné voľby.
„Naše fungovanie, vlády i parlamentu bez ohľadu na to, či sme koalícia alebo opozícia, je zmysluplné dovtedy, kým dokážeme pomáhať ľuďom. Keď to prestane fungovať, tak to treba rozpustiť," povedal. Uviedol tiež, že pri moci by mali byť ľudia, ktorí vedia riadiť štát. „Koalícia je veľmi oklieštená, strana Za ľudí už ani nie je strana," doplnil Krajniak, v súvislosti so situáciou, do ktorej sa dostala menšinová vláda pri prijímaní zákonov v parlamente.
Krajniak verí, že rozpočet schvália
Budúcoročný rozpočet štátu bude v nejakej podobe schválený, uviedol Krajniak. "Keby ho neschválil, tak celá inflačná pomoc, energetické šeky a ďalšia pomoc domácnostiam by nemohla byť budúci rok vyplácaná, lebo by sa išlo podľa rozpočtu z tohto roka. V rozpočte tie výdavky, ktoré budeme potrebovať na inflačnú pomoc, nemáme. Som si na 100 percent istý, že v nejakej podobe štátny rozpočet bude schválený. Nikto si nevezme na svedomie, že by sme povedali ľuďom - nebudete mať vyššie dôchodky, nebudete mať vyššiu pomoc, lebo je rozpočtové provizórium. To si podľa mňa nemôže dovoliť nikto," povedal Krajniak.
"Štátny rozpočet je zákon roka. Kto chce vládnuť, musí mať takú podporu, aby si vedel takýto dôležitý zákon schváliť. Koalícia snáď nemôže očakávať, že opozícia podporí štátny rozpočet, lebo to je politický zákon. Teraz je však situácia taká, že nová opozícia, vrátane strany SaS, zablokuje parlament, kedy chce. To takto ďalej nemôže fungovať. Niečo sa musí zmeniť. Buď koalícia uzatvorí nejaké dohody so SaS, alebo s niekým, aby sa parlament odblokoval, lebo takto sa ďalej fungovať nebude. V konečnom dôsledku sa za štátny rozpočet ani hlasovať nebude, lebo parlament nebude uznášaniaschopný," uviedol Richter.
Ján Richter. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Exminister práce poukázal na to, že „kto chce vládnuť, musí mať takú podporu, aby sa rozpočet schválil." S prihliadnutím na to, čo sa momentálne v zákonodarnom zbore deje, to však vidí ako veľkú otázku. „Dostali sme sa do stavu, keď takzvaná nová koalícia zablokuje parlament kedykoľvek, keď chce, takto to ale nemôže pokračovať," zdôraznil Richter.
Mieni, že súčasná situácia je odrazom vojny medzi OĽaNO a SaS, ktorá sa z vlády presunula do Národnej rady SR. „Matovič padne ako minister, príde do parlamentu a tým sa nič nevyrieši," dodal.
„Za týchto okolností by bolo najlepšie, nie pre opozíciu, ale Slovensko ako také, ak by boli predčasné voľby a moci sa ujali tí, čo to vedia robiť a sú ochotní do toho ísť, bez ohľadu na to, či sú z koalície alebo opozície," povedal Richter.
Domácnosti sa do konca roka nemusia obávať zvýšenia cien energií
Krajniak pripomenul, že slovenské domácnosti sa do konca roka nemusia obávať zvýšenia cien energií. "A v novembri, dostatočne dlho vopred, budú vedieť, koľko budú platiť (za energie), aká bude finančná pomoc od štátu a koľko bude predstavovať ´zrazenie´ ceny energií, aby ich výdavky boli čo najnižšie. O domácnosti bude postarané tak, aby si každý účty za energie mohol dovoliť zaplatiť," ubezpečil minister práce. Domácnosti s najnižšími príjmami (dôchodcovia, rodiny s deťmi) aj napriek ´zrazeniu´ cien energií dostanú podľa jeho slov finančnú pomoc od štátu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa Krajniakových slov nastaví ceny energií tak, aby si ich každá domácnosť mohla dovoliť. "Neviem garantovať, že v tejto situácii sa ceny nezdvihnú. To čo viem garantovať, že sa zdvihnú takým spôsobom, aby to bolo únosné," podčiarkol minister práce s tým, že elektriny a plynu bude dostatok. Bude však podľa neho potrebné, aby sa s energiami aj viac šetrilo.
Podľa Richtera protiinflačná a energetická pomoc domácnostiam nie je systémová. "Tu treba hľadať systémové riešenia. Priemerná, respektíve nízkopríjmová domácnosť potrebuje jednorazovo pomoc minimálne tisíc eur, aby sa vedela pohnúť zo súčasného stavu. Kde sa pohnete, všetko dražie," dodal Richter.
Vyše 1 400 vakcín účinných proti opičím kiahňam má na Slovensko prísť v nadchádzajúcich týždňoch. Pre TASR to uviedol komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Slovensko má vakcíny dostať od Európskej komisie (EK).
"V súčasnosti prebieha finalizácia zmluvnej dokumentácie pre prijatie daru pod gesciou Správy štátnych hmotných rezerv SR. Dodanie vakcín v počte 1 440 prebehne po podpísaní darovacej zmluvy," ozrejmil rezort.
EK organizuje spoločnú dodávku vakcín, pričom členské krajiny majú dostať podiel podľa počtu obyvateľov. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková v júli avizovala, že pôjde o vakcínu Jynneos.
Opičie kiahne sú vírusovým, zoonotickým ochorením. Na Slovensku sa celkovo potvrdilo 14 prípadov. Inkubačný čas ochorenia je zvyčajne šesť až 13 dní, kolísať môže aj od piatich do 21 dní. Príznaky sa na začiatku podobajú chrípke. Infikované osoby pociťujú horúčku, únavu, bolesti svalov či zimnicu, neskôr sa pridá vyrážka typická pre opičie kiahne.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) koncom júla informovala, že 98 percent prípadov tvoria muži, ktorí mali pohlavný styk s inými mužmi.
Účasť na referendách o pripojení k Rusku v ukrajinských oblastiach okupovaných ruskými silami dosiahla v piatok okolo 20 percent.
Referendá o pripojení k Rusku začali v piatok v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré okupujú ruské sily - v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Hlasovanie bude prebiehať päť dní až do utorka 27. septembra.
V Doneckej oblasti dosiahla účasť na referendách 23,6 percenta, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na tamojších proruských predstaviteľov. Vyše 20,5 percenta voličov hlasovalo v piatok v Záporožskej oblasti a v Chersonskej oblasti dosiahla účasť asi 15 percent, uvádza agentúra Interfax s odvolaním sa na tamojšie volebné úrady.
"Podľa nášho názoru je to na prvý deň hlasovania dosť," uviedla vedúca Ruskom dosadenej volebnej komisie v Chersonskej oblasti Marina Zacharovová.
Hlasovacia miestnosť bola pritom zriadená aj v Moskve, kde sa môžu na referende zúčastniť obyvatelia spomínaných štyroch ukrajinských regiónov, ktorí v súčasnosti žijú v Rusku.
Vláda musí okamžite začať rokovania s Európskou komisiou (EK) o možnosti operatívne využiť nevyčerpané eurofondy na boj s drahými energiami. Po zasadnutí celoslovenskej Rady Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) v Poprade to uviedol jeho predseda Milan Majerský.
"Európska únia (EÚ) sa už dávno dohodla na diverzifikácii energetických zdrojov, ale dlhodobo to zanedbáva. A zvlášť Slovensko, ktoré na to dopláca spomedzi dotknutých členských krajín najviac, práve teraz bytostne potrebuje, aby bola EÚ solidárnejšia," vyhlásil Majerský. Upozornil, že na Slovensku začínajú v dôsledku drahých energií firmy masovo prepúšťať a vládny kabinet koná nedostatočne.
"Inšpirovať sa pri tvorbe jednoznačného plánu, ako ľuďom pomôcť, môže v Česku, kde tamojšia vláda jasne vyčíslila výšku pomoci. Slovenské firmy, ktoré sa pre drahé energie prepadajú do straty, by tak mali dostať pomoc v hodnote jednej miliardy eur," skonštatoval ekonomický expert KDH Jozef Hajko.
Pripraviť tiež treba podľa neho scenár, ako zabezpečiť chod škôl, nemocníc či sociálnych zariadení, ktorým hrozí obmedzenie alebo zastavenie činnosti. Odhaduje, že rovnako miliardu eur bude treba investovať aj do pomoci domácnostiam a sociálnym subjektom.
Upozornil, že Slovensko aktuálne nemá vyčerpaných z eurofondov 6,7 miliardy eur. Práve z týchto peňazí, ktoré je potrebné do 14 mesiacov minúť, by mohla vláda pomôcť zvládnuť energetickú krízu jednotlivým segmentom.
Poľsko neumožnilo po sprísnení obmedzení vstup do krajiny niekoľkým desiatkam Rusov. Pre agentúru PAP to v sobotu uviedla hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská.
Od pondelka do štvrtka bol zamietnutý vstup do krajiny 54 ruským občanom, spresnila Michalská. Podľa televízie TVN24 tiež poznamenala, že na hraniciach so susednou Kaliningradskou oblasťou vládol pokoj. Pohraničná stráž po vyhlásení ruskej mobilizácie nezaznamenala žiadny nárast dopravy.
Počas posledných dvoch rokov mali Rusi povolený vstup do Poľska len za výnimočných okolností. Od pondelka sa však obmedzenia voči ruským občanom cestujúcim za turizmom, kultúrou, športom a obchodom sprísnili.
Nové obmedzenia budú od 26. septembra platiť aj na letiskách a v prístavoch. Znamená to, že Rusi cestujúci za prácou alebo zábavou nebudú môcť vstúpiť do Poľska zo žiadnej krajiny mimo schengenského priestoru.
Ruské úrady začali rozdávať povolávacie rozkazy aj mužom, "ktorí sa vzdali ukrajinského občianstva a získali pas Ruskej federácie", uvádza ukrajinské ministerstvo obrany.
"Príslušníci ruských okupačných síl naďalej páchajú nezákonné akcie proti civilnému obyvateľstvu a zapájajú sa do rabovania," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. K obyvateľom Ruskom okupovaných oblastí sa v noci na sobotu prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj.
"Schovajte sa pred ruskou mobilizáciou akokoľvek, ako viete. Vyhnite sa povolávacím rozkazom. Pokúste sa dostať na územie slobodnej Ukrajiny," cituje Zelenského agentúra Reuters. Zároveň vyzval tých, ktorí sa aj tak stanú súčasťou ruskej armády, aby "sabotovali" a "narúšali" jej činnosť a posúvali informácie ukrajinskej tajnej službe.
Ruské banky prišli v dôsledku sankcií uvalených na sektor po invázii Ruska na Ukrajinu o viac než 26 miliárd eur. Uviedol to koncom tohto týždňa zástupca ruskej centrálnej banky.
Ako povedal Maxim Ljubomudrov, ktorý vedie v Národnej banke Ruska oddelenie dohľadu nad najväčšími bankami, straty ruských bánk dosiahli v dôsledku konfliktu na Ukrajine približne 1,5 bilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 25,5 miliardy dolárov (26,14 miliardy eur). Dodal však, že táto úroveň strát "je prijateľná" a vláda má pripravené plány na podporu bankového sektora v období krízy.
Aj bývalý viceguvernér ruskej centrálnej banky Oleg Vjugin uviedol, že situácia v Rusku stále "nie je katastrofálna," sankcie však majú na ekonomiku vplyv. Ruské hospodárstvo totiž smeruje tento rok k poklesu, zatiaľ čo bez uvalenia sankcií by mohlo zaznamenať rast až o 6 percent.
"Nie je to katastrofa," povedal v rozhovore pre agentúru Reuters začiatkom týždňa Vjugin, ktorý v minulosti pôsobil aj ako námestník ministra financií. Dodal, že ruskej vláde sa podarilo mnohé sankcie uvalené za útok na Ukrajinu kompenzovať a v porovnaní s očakávaniami sú tak účinné zhruba na 30 až 40 percent, avšak svoj efekt majú."
Bez nich by ruská ekonomika mohla zaznamenať v tomto roku rast o 5 až 6 percent, teraz však namiesto toho klesla (v 2. kvartáli) o vyše 4 percentá. Navyše, povedal Vjugin, sankcie zastavili proces ekonomického rastu Ruska na niekoľko rokov dopredu.
Chýbajúce čipy prinesú európskemu automobilovému sektoru stratu 100 miliárd eur. Nedostatok polovodičov viedol k celosvetovému nedostatku približne 18 miliónov vozidiel.
Automobilový sektor bude potrebovať podporu, aby sa zabránilo väčším stratám v budúcnosti. Podporiť by sa mali najmä segmenty, kde je Európa výrobňou aj konečným trhom. Vyplýva to z aktuálnej analýzy medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz.
Automobilový sektor sa podľa nej stal obeťou číslo jeden globálneho nedostatku polovodičov. Na ťažký začiatok pandémie koronavírusu reagovali výrobcovia automobilov a dodávatelia automobilového priemyslu výrazným znížením zásob polovodičov a objednávok.
A hoci sa dopyt po vozidlách v prvej polovici 2020 zotavil rýchlejšie ako sa očakávalo, výrobcovia čipov prerozdelili svoje výrobné kapacity na koncové trhy s rastúcim dopytom, ako sú počítačové a dátové centrá, čím zostala len malá kapacita pre automobilový sektor, priblížil Allianz.
Kalkulácie Allianzu ukazujú, že v roku 2021 sa pre nedostatok čipov stratilo v produkcii automobilov v Európe viac ako 50 miliárd eur, čo je asi 0,4 percenta HDP. Za predpokladu, že európska produkcia v roku 2022 klesne o ďalšie jedno percento, dôjde k strate ďalších 47 miliárd eur, čo je celkový výpadok 98 miliárd eur. Najväčšiu stratu pritom utrpelo Nemecko.
Americký akciový trh v piatok prudko klesol. Dôvodom boli obavy, že spomaľujúca sa ekonomika by mohla upadnúť do recesie, keďže centrálna banka USA zvyšuje úrokové sadzby.
„Finančné trhy teraz plne absorbujú ostrý odkaz Federálneho rezervného systému, že v boji proti inflácii nebude ustupovať," uviedol hlavný ekonóm spoločnosti BMO Capital Markets Douglas Porter.
K firmám, ktorých akcie si pohoršili najviac, patrili technologické spoločnosti, maloobchodné reťazce a banky. Priemyselný index Dow Jones klesol o 1,6 percenta na 29 590,41 bodu. Uzavrel tak na najnižšej úrovni od konca roku 2020.
Index S&P 500 oslabil o 1,7 percenta na 3 639,23 bodu. Technologický Nasdaq stratil 1,8 percenta a jeho hodnota sa znížila na 10 867,93 bodu. Akcie malých firiem zamierili nadol ešte výraznejšie. Index menších spoločností Russell 2000 klesol o 2,5 percenta na 1 679,59 bodu.
Rusko pravdepodobne v najbližších mesiacoch dodá viac palív do Ázie a na Blízky východ, keďže Európa sprísňuje sankcie proti Moskve, aby zintenzívnila svoju reakciu na jej inváziu na Ukrajinu.
Podľa údajov S&P Global Commodities tieto dva regióny už od vypuknutia vojny získavajú väčší podiel na ruskom exporte, čo poukazuje na rekonfiguráciu globálnych energetických tokov.
Európska únia (EÚ) sa pripravuje na zákaz väčšiny dovozu ruskej ropy od 5. decembra, po ktorom bude nasledovať zákaz ropných produktov od februára 2023. To zvyšuje tlak na Moskvu, aby presmerovala viac svojej energetickej produkcie do iných regiónov.
India a Čína podľa Morgan Stanley minulý mesiac odobrali denne spolu 2,7 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) ruskej ropy a ropných produktov. To bolo o 54 percent viac ako pred rokom. Menšie krajiny zvýšili dovoz na 926-tisíc barelov denne z 561-tisíc barelov/deň.
Zatiaľ čo kupci v niektorých krajinách, ako je Mjanmarsko alebo Srí Lanka, sa priznali, že berú ruskú ropu, iní sa vykrúcali vzhľadom na sankcie a postoj Západu.
Ruskí predajcovia využívajú rôzne taktiky na rozvoj už existujúcich trhov, ako aj na hľadanie nových odbytísk, vrátane reexportu a transferu z lode na loď. Nárast týchto tokov môže poháňať hospodársku súťaž, poškodiť ceny a podkopať rafinérske marže.
Akadémia vzdušných síl Spojených štátov amerických v Colorade zorganizovala školenie zemerané na rozmanitosť a inklúziu.
Vojenskí kadeti si na ňom vypočuli inštrukcie, podľa ktorých sa majú zdržať používania slov ako mama a otec. Okrem iného kadetom zazneli výzvy, aby neboli "farboslepí", ale "farebne uvedomelí".
Školenie akadémie vzdušných síl si kládlo za cieľ, aby kadeti používali rodovo neutrálny jazyk ladený podľa politicky korektných progresívnych predstáv. Tieto informácie vychádzajú z prezentácie, ktorou disponuje americký spravodajský portál Fox News.
„Na čele niektorých rodín stoja osamelí rodičia, starí rodičia, pestúni, dve mamy či dvaja otcovia," znie časť textu prezentácie. "Zvážte používanie výrazov rodič alebo opatrovateľ namiesto výrazov mama a otec,“ dozvedeli sa na kontroverznom školení kadeti.
Prezentácia takisto obsahuje priame výzvy na používanie slov, ktoré zahŕňajú všetky pohlavia. Kadeti ich majú hovoriť namiesto výrazov "chlapi, partner, priateľ či priateľka".
Na najmenej 35 mŕtvych stúpol počet obetí vlny protestov, ktoré už viac ako týždeň prebiehajú v Iráne v dôsledku smrti 22-ročnej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe v Teheráne. Informovali o tom iránske štátne médiá.
Počet ľudí, ktorí zomreli pri nedávnych nepokojoch v krajine, stúpol na 35," uviedla v piatok neskoro večer s odvolaním sa na štátnu televíziu tlačová agentúra Borna, ktorá je pridružená k iránskemu ministerstvu športu. Irán predtým uvádzal 17 mŕtvych vrátane piatich príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Amíníovú minulý týždeň zadržala mravnostná polícia v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov mladú ženu bili príslušníkmi mravnostnej polície do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Miestne úrady však tvrdia, že zomrela prirodzenou smrťou.
Mahsá Amíníová zomrela po troch dňoch v kóme v nemocnici, jej smrť úrady oznámili minulý piatok. Okrem vlny kritiky zo zahraničia to vyvolalo aj pouličné protesty v Teheráne a ďalších iránskych mestách.
