Američanov nezaujíma Ukrajina, ale domáce zdražovanie a bezpečnosť, ozrejmuje novinárka

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena čoskoro zverejní svoju stratégiu národnej bezpečnosti, ktorá je predmetom revízie v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Dokument podľa Heuvelovej nepochybne spustí obnovenú diskusiu o tom, ako by sa Spojené štáty mali pripraviť na novú studenú vojnu proti Rusku aj Číne.

„Ale skôr, ako sa vrhneme do globálnej veľmocenskej súťaže, stojí za to pripomenúť si sľub prezidenta Bidena vytvoriť ‚zahraničnú politiku pre strednú triedu‘ a pozrieť sa na to, čo najviac znepokojuje Američanov,“ píše Heuvelová vo svojom článku na portáli The Nation.

Pripomenula, že Kongres sa chystá pridať do vojenského rozpočtu desiatky miliárd dolárov. „Zatvrdnutí jastrabi to odmietajú ako neadekvátne a žiadajú 50-percentné zvýšenie alebo dodatočných 400 miliárd dolárov alebo viac ročne. Pomoc Ukrajine predstavuje v tomto roku viac ako 40 miliárd dolárov. V Tichom oceáne prebieha budovanie novej základne. Biden pozýva Američanov do globálneho boja medzi demokraciou a autokraciou, čo naznačuje, že bezpečnosť USA závisí od šírenia demokracie – a implicitne od zmeny režimu – po celom svete,“ poznamenala.

Praktickejšie obavy

Podľa jej mienky je však možné povedať, že Američania majú iné, možno praktickejšie obavy, ako sa ukázalo v nedávnom prieskume Quinnipiackej univerzity. Na otázku o najnaliehavejšom probléme, ktorému dnes krajina čelí, 27 percent z opýtaných (najvyšší počet) zaradilo na prvé miesto infláciu, zatiaľ čo len dve percentá respondentov zaradili na prvé miesto vojnu na Ukrajine. A v rade prieskumov spoločnosti YouGov a týždenníka The Economist za posledný mesiac patrili medzi hlavné obavy v zahraničnej politike imigrácia a zmena klímy.

Zahraničnopolitická sféra sa možno pripravuje na globálnu studenú vojnu, ale Američania sa zameriavajú na bezpečnosť na domácej pôde, píše Heuvelová. Ako príklad uvádza prieskum Nadácie eurázijskej skupiny, podľa ktorého si takmer polovica Američanov myslí, že Spojené štáty by mali znížiť svoju angažovanosť v záležitostiach iných krajín, pričom len 21,6 percenta by ju zvýšilo. Takmer 45 percent by znížilo rozmiestnenie amerických jednotiek v zahraničí, pričom opačný názor malo 32,2 percenta respondentov.

„Prieskumy sú, samozrejme, len výstrelom od boku, pričom vojnová horúčka môže viesť k zmene názoru,“ pripomína novinárka. Avšak, ako pokračuje, správa Chicagskej rady pre globálne záležitosti z roku 2021 uvádza mnohé z rovnakých priorít. Oveľa viac Američanov (81 percent) uviedlo, že ich znepokojujú hrozby prameniace zvnútra USA než hrozby zo zahraničia (19 percent). V rámci zahraničnopolitických cieľov viac ako 75 percent respondentov označilo za veľmi dôležité ochranu pracovných miest amerických pracovníkov a až potom boj proti šíreniu jadrových zbraní. Najnižšie sa umiestnila „pomoc pri zavádzaní demokratickej formy vlády do iných krajín“ (18 percent) a „ochrana slabších krajín pred zahraničnou agresiou“ (32 percent).

Rozumná stratégia

„Ako by vyzerala rozumná stratégia pre strednú triedu?“ pýta sa Heuvelová. Dobrý začiatok podľa nej ponúka nedávny dokument Quincyho inštitútu pre zodpovedné štátnictvo s názvom Riadená súťaž: Veľká stratégia USA pre multipolárny svet.

Autorom dokumentu je riaditeľ pre veľkú stratégiu v tomto inštitúte George Beebe, bývalý šéf na Rusko zameraného analytického oddelenia americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA).

Beebe tvrdí, že v priebehu posledných troch desaťročí sa objavili „zívajúce priepasti“ nielen medzi „ambíciami Ameriky vo svete a jej schopnosťou dosiahnuť tieto ciele“, ale aj medzi „zahraničnopolitickou elitou vo Washingtone, ktorá sa príliš zameriava na presadzovanie prvenstva USA“, a „obyčajnými Američanmi túžiacimi po väčšej stabilite a prosperite doma“.

Beebe konštatuje, že „hlavnou strategickou výzvou, ktorej dnes Washington čelí, nie je vyhrať rozhodujúcu bitku medzi slobodou a tyraniou, ale získať čas na oddych v prípade zahraničia, ktorý krajine umožní sústrediť sa na zúfalo potrebnú vnútornú obnovu“.

Zároveň načrtáva jadro stratégie pre túto dobu: „riadenú súťaž“ s Ruskom a Čínou. Uvedomujúc si, že ekonomické zdravie USA je prepojené s tým čínskym a že ruský jadrový arzenál si vyžaduje obozretnosť, Beebe by sa „vyhol presadzovaniu zmeny režimu“ alebo „podkopávaniu politickej a ekonomickej stability v Rusku a Číne“.

Namiesto toho by v riadenej súťaži rivali Spojených štátov čelili nielen americkej moci a alianciám, ale aj prebudovaniu „dohodnutých pravidiel hry“, počnúc pravdepodobne snahou oživiť dohody o jadrových zbraniach a vytvoriť kybernetické dohody na obmedzenie týchto rastúcich bezpečnostných výziev. Aby k tomu došlo, musí dôjsť k dohode o ukončení vojny na Ukrajine, domnieva sa Beebe.

Pripúšťa, že útok Vladimira Putina na Ukrajinu si vyžadoval silnú reakciu pod vedením Američanov. Ale rozlišoval by medzi odrazením Putinovej agresie a snahou podporiť zmenu režimu v Moskve či snahou priviesť Ukrajinu na obežnú dráhu Západu.

Zdravý rozum

Heuvelová v závere svojho článku upozorňuje, že v súčasnej eufórii z ruských neúspechov na Ukrajine táto opatrnosť pravdepodobne nepadne na úrodnú pôdu.

„Zahraničná politika pre strednú triedu však musí nájsť spôsob, ako obmedziť naše dobrodružstvá v zahraničí, aby sme mohli znovu vybudovať demokraciu a silu u nás doma. Studená vojna proti Rusku a Číne by mohla posilniť zahraničnopolitickú elitu, obohatiť vojensko-priemyselno-kongresový komplex a vzrušiť naše bojovné médiá, ale ignoruje to zdravý rozum amerického ľudu,“ dodala.