Asia Times: Čínske médiá dostali od cenzorov zelenú. Môžu kritizovať Rusko

Novinár Jeff Pao vo svojom článku uvádza, že ide o výrazný posun v redakčnom tóne od predchádzajúceho „roztlieskavania“ na podporu ruskej invázie na Ukrajinu. Čínski politickí komentátori teraz napríklad tvrdia, že aj keby Moskva naverbovala podstatne viac vojakov, v nadchádzajúcej zimnej sezóne by na bojisku získala len okrajovú výhodu nad Ukrajincami. Taktiež poukazujú na to, že ruskí vojaci majú nedostatok zásob potravín, zastarané zbrane či nízku morálku, čo odzrkadľuje správy mnohých západných médií, často opisujúcich vývoj situácie v prospech Ukrajincov.

A distinct shift in editorial tone is apparent as #Russia moves to mobilize reservists and threatens to use nuclear arms https://t.co/8AE52Bkyxe

— Jeff Pao (@jeffpao3) September 26, 2022

Zmena tónu

Možno je príznačné, že zmena tónu čínskych médií nastala po tom, čo čínsky prezident Si Ťin-pching počas osobného stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Uzbekistane 15. septembra nadhodil obavy z ruských vojenských operácií na Ukrajine, poznamenal Pao.

A to nie je všetko. Čínsky minister zahraničných vecí Wang I na stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom počas Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku minulý štvrtok zdôraznil, že všetky krajiny si zaslúžia, aby bola rešpektovaná ich suverenita a územná celistvosť.

Pao pripomenul, že v prvých týždňoch po tom, ako ruské jednotky 24. februára 2022 spustili rozsiahly útok na Ukrajinu, čínske médiá prinášali len pozitívne správy o ruských vojenských operáciách a predpovedali, že Rusko rýchlo a šikovne vyhrá túto vojnu. Ale po správach o rastúcich obetiach v radoch ruskej armády začali postupne meniť svoj tón a koncom marca už prinášali okrem pozitívnych aj negatívne správy.

Novinár ďalej konštatuje, že v snahe vyhnúť sa západným sankciám zaujala Čína k vojne „aspoň oficiálne“, neutrálny postoj a vyzvala bojujúce strany, aby konflikt vyriešili rokovaniami. Pripomenul, že po stretnutí prezidentov Ruska a Číny z 15. septembra sa v oficiálnom vyhlásení čínskej vlády neuvádza, že by obaja lídri diskutovali o Ukrajine.

Avšak podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS Putin povedal, že vysoko oceňuje „vyváženú pozíciu našich čínskych priateľov v súvislosti s ukrajinskou krízou“. Dokonca tvrdil, že ruská strana chápe otázky a obavy Číny v tejto záležitosti.

O niečo neskôr 21. septembra šéf Kremľa vyhlásil, že je pripravený použiť jadrové zbrane, pričom zdôraznil, že „neblafuje“. Následne 23. septembra Rusko iniciovalo referendá v Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti o pripojení k Rusku.

Čo hovoria komentátori

Západní komentátori tvrdili, že ak sa tieto štyri regióny oficiálne stanú súčasťou Ruska, Kremeľ by mal legitímny dôvod na eskaláciu vojny či dokonca použitie jadrových zbraní, ak by boli terčom útoku.

Pao píše, že väčšina čínskych komentátorov v článkoch zverejnených v štátnych médiách vyjadrila pochybnosti, že by Putin skutočne použil jadrové zbrane.

Napríklad Chu Si-ťin, bývalý šéfredaktor denníka Global Times, ktorý má pod palcom Komunistická strana Číny, k tomu uviedol, že odpálením taktických jadrových zbraní na Ukrajine Rusko určite získa výhodu, ale ich použitie by ohrozilo Zmluvu o nešírení jadrových zbraní a svetový mier všeobecne.

„Bez ohľadu na to, koho je to vina, USA, Západ a Rusko by nemali situáciu posúvať na hranicu života a smrti… Mier vždy potrebuje určitý priestor na manévrovanie a kompromisy,“ napísal tento vplyvný čínsky komentátor.

Profesor Jin Canrong, prodekan Fakulty medzinárodných štúdií Čínskej ľudovej univerzity, sa zasa domnieva, že Putin by sa mal hlboko zamyslieť nad tým, či použije jadrové zbrane, pretože by to bola „katastrofa“ pre celý svet. Vo svojom hodnotení situácie uvádza, že aj keby Rusko dokázalo zmobilizovať a vyslať na Ukrajinu 300-tisíc záložníkov, zlepšilo by to len obranu v Rusmi okupovaných oblastiach, ale situáciu by to pravdepodobne viac nezmenilo.

Článok napísal aj vojenský publicista televízie Phoenix TV Čou Ming. Podľa neho Putin pravdepodobne nepoužije jadrové zbrane, pokiaľ nebude čeliť extrémnej situácii. Ale nemožno ospravedlniť, ak by Rusko použilo jadrové zbrane na Ukrajine, ktorá „úplne splnila svoj sľub odovzdať tisíce atómových zbraní v roku 2001, najmä keď Moskva bola medzi tými, ktorí súhlasili s poskytnutím bezpečnostných záruk tejto krajine“, doplnil.

Zastáva názor, že ak by Putin použil jadrové zbrane, USA a NATO by mali dôvod zaútočiť na Rusko priamo, a nie prostredníctvom svojho zástupcu na Ukrajine. Čou Ming dodal, že keď Putin stlačí jadrové tlačidlo, už nebude mať prostriedok odstrašovania voči Západu.

Rusko má len dvoch priateľov

V rôznych článkoch na čínskych weboch sa písalo o tom, že mnoho mladých ruských mužov utieklo zo svojej vlasti, pretože nechceli vstúpiť od armády a bojovať na Ukrajine. A že je to pochopiteľné, pretože na ukrajinskom fronte môžu čeliť nedostatku jedla a zbraní.  

Na hlavných spravodajských weboch v Číne sa objavil aj článok s názvom „Vojna dáva ľuďom vedieť, že Rusko má na svete len dvoch skutočných priateľov“. Vyšiel 20. septembra. V článku bol citovaný predseda zahraničného výboru Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu) Grigorij Karasin, ktorý pre denník Pravda uviedol, že Rusi teraz vedia, že majú len dvoch skutočných priateľov: Irán a Severnú Kóreu. Povedal, že len Irán je ochotný predať Rusku vojenské bezpilotné lietadlá, zatiaľ čo Severná Kórea sa ponúkla, že vyšle svojich pracovníkov na pomoc pri obnove východoukrajinského regiónu Donbas.

Autor tohto čínskeho článku však konštatoval, že je dobré, že Rusko nehovorilo o Číne ako o „skutočnom priateľovi“. Štátni cenzori 26. septembra tento článok z internetu odstránili, dodal Jeff Pao.