Preskočiť na obsah
  |  

Ruský parlament bude o anexii ukrajinských území rozhodovať na budúci týždeň

Poslanci dolnej a hornej komory ruského parlamentu budú o anexii štyroch okupovaných oblastí na východe a juhu Ukrajiny, kde sa v uplynulých dňoch konali referendá o pričlení k Rusku, rozhodovať budúci pondelok a utorok.

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v stredu podľa agentúry TASS uviedol, že dolná komora pozmenila svoj termínový kalendár a počas pondelka a utorka sa jej členovia zídu na plenárnom zasadnutí.

Valentina Matvijenková, predsedníčka hornej komory ruského parlamentu, už skôr ohlásila, že Rada federácie bude rozhodovať o pripojení Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku na svojom pravidelnom utorkovom zasadnutí.

Dosiaľ sa v médiách písalo, že ruský prezident Vladimír Putin by mohol anexiu uvedených regiónov k Rusku oficiálne ohlásiť už tento piatok počas prejavu v oboch komorách parlamentu.

Moskvou dosadení lídri Luhanskej a Chersonskej oblasti v medzičasom stredu oficiálne požiadali šéfa Kremľa Putina o anektovanie týchto území. Proruský líder Luhanskej oblasti Leonid Pasečnik a líder Chersonskej oblasti Vladimír Saldo sú už údajne na ceste do Moskvy.

(tasr)

  |  

Naď: Rezort obrany získal z fondov USA 205,8 milióna dolárov

Ministerstvo obrany SR získalo z fondov USA 205,8 milióna dolárov. Dvesto miliónov možno použiť na nákup techniky pre Ozbrojené sily SR. Zvyšok je určený na antidronovú ochranu a hybridné hrozby. V stredu o tom informoval šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

"Peniaze musíme použiť na tú techniku, ktorá je v používaní ozbrojených síl USA," priblížil s tým, že rezort má zoznam priorít, ktoré chce realizovať. "Vyriešime tým jednu celú oblasť z hľadiska modernizácie, ktorú nám treba. Za peniaze, ktoré prídu SR ako dar," ozrejmil Naď. O konkrétnom využití prostriedkov bude rezort obrany bližšie informovať, keď to bude aktuálne.

Ako ďalej priblížil, viac ako jednu miliardu dolárov rozdelili Spojené štáty americké medzi 18 spojencov. O ich rozdelení rozhodol americký Kongres.

Peniaze pochádzajú z podporných fondov Foreign Military Financing (FMF) na modernizáciu techniky Ozbrojených síl SR v kontexte technickej pomoci, ktorú SR poskytla Ukrajine. FMF je program, ktorý poskytuje grant zahraničným armádam na nákup obranného vybavenia, výcviku a služieb USA.

(tasr)

  |  

Z oceliarní U.S. Steel Košice po dohode odchádza vyše 600 ľudí

Z košických oceliarní U. S. Steel aktuálne odchádza po dohode so zamestnávateľom a s odstupným viac ako 600 pracovníkov. Podľa podniku ide o súčasť snahy o vyššiu efektívnosť, a tým aj o zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu. TASR o tom informoval hovorca U.S. Steel Košice Ján Bača.

Opatrenia podľa oceliarní nie sú krátkodobými reakciami na zmeny na trhu s oceľou alebo na trhu s energiami, ale o dlhodobo plánované zlepšenia štruktúry nákladov dôležité pre nasledujúce roky.

"Do 30. septembra dokončujeme organizačný redizajn, ktorý štrukturálne zlepší konkurencieschopnosť nášho podnikania v náročnom oceliarskom priemysle. Nová štruktúra bude implementovaná v októbri a manažéri schválili odchod viac ako 600 ľuďom, ktorí sú súčasťou programu ponúkajúceho štedré odstupné, výrazne nad rámec požiadaviek v slovenskom zákonníku práce," uviedol Bača.

Po najnovšom odchode stoviek zamestnancov v oceliarňach U. S. Steel klesne počet pracovníkov zhruba na 8 300.

(tasr)

  |  

Lagardová podporuje niekoľko zvýšení úrokov ECB na schladenie inflácie

Európska centrálna banka (ECB) je odhodlaná schladiť rekordnú infláciu. Bude tak pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb na svojich ďalších zasadnutiach, aby stlačila infláciu na svoju cieľovú úroveň dve percentá. Uviedla to v stredu prezidentka ECB Christine Lagardová.

Lagardová na konferencii Frankfurte nad Mohanom uviedla, že centrálna banka urobí "to, čo musí", aby znížila infláciu. Bude to zahŕňať aj sériu nadchádzajúcich zvýšení nákladov na pôžičky. "Naším prvoradým cieľom je cenová stabilita a to musíme splniť," povedala Lagardová. "Ak by sme to neplnili, ublížilo by to ekonomike oveľa viac."

Medziročná miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, dosiahla v auguste 9,1 percenta. Rastúce ceny energií a problémy v dodávateľskom reťazci patria medzi faktory, ktoré už mesiace podporujú infláciu.

Strážcovia európskej meny euro dlho interpretovali zrýchľovanie inflácie ako dočasný jav. Mali totiž obavy, že rýchla normalizácia voľnej menovej politiky, ktorú banka uplatňovala už roky, by mohla dusiť ekonomiku.

Lagardová v tejto súvislosti hovorila o "chybách predpovedí". Dodala, že cieľom ECB je dosiahnuť návrat k tzv. neutrálnej miere, ktorá ani nepoháňa, ani nebráni rastu. Podľa predstaviteľov ECB táto hranica by v eurozóne mohla byť v pásme jedného až dvoch percent.

"Musíme vrátiť infláciu na úroveň dve percentá v strednodobom horizonte a urobíme to, čo musíme urobiť, teda pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb na niekoľkých ďalších stretnutiach," povedala Lagardová na konferencii Frankfurte nad Mohanom.

(tasr)

  |  

Vláda nesúhlasí s odvolaním ministra financií Igora Matoviča

Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽANO). Kabinet o tom rozhodol na stredajšom rokovaní.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery Matovičovi vláda vníma ako neopodstatnený. "Vláda SR považuje dôvody na odvolanie podpredsedu vlády a ministra financií za opakovane verejne vyvrátené a vysvetlené, ale napriek tomu zopakuje, prečo považuje tieto dôvody za nezakladajúce sa na pravde," uvádza sa v predloženom materiáli.

Navrhovatelia vo svojom odôvodnení konštatujú, že schválením balíčka pomoci poskytnutej rodinám pri mimoriadnom náraste inflácie došlo k opovrhnutiu Ústavou SR, zákonmi a demokratickými princípmi a nevidia dôvod na urýchlené konanie vlády. Vláda trvá na tom, že táto pomoc bola nevyhnutná a rýchlosť jej prijatia opodstatnená.

(tasr)

  |  

Klus zo SaS končí ako štátny tajomník rezortu diplomacie, novým bude Stančík z OĽaNO

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Martin Klus končí vo svojej funkcii. Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila jeho odvolanie k 28. septembru.

Zároveň vládny kabinet schválil vymenovanie nového štátneho tajomníka MZVEZ. Klusa vo funkcii nahradí Andrej Stančík od štvrtka 29. septembra.

Stančík doteraz pôsobil v Národnej rade SR ako poslanec. Zároveň bol členom parlamentného zahraničného výboru a členom Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti.

(tasr)