Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci Smeru-SD budú hlasovať za vyslovenie nedôvery voči Matovičovi

Všetkých 27 poslancov Národnej rady (NR) SR za Smer-SD bude hlasovať za návrh na odvolanie lídra OĽaNO Igora Matoviča z funkcie ministra financií.

Budú taktiež prítomní na schôdzi. Šéf strany Robert Fico vyzval poslancov Smeru-SD, aby sa príliš nezapájali do diskusie. Schôdza bude podľa neho súbojom medzi SaS a OĽaNO. Fico sa domnieva, že schôdza bude "cirkusom". Dodal, že s Matovičom sa nedá rokovať.

Šéf Smeru-SD zároveň kritizoval premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) za to, že na Slovensku hovorí, aká je pomoc bezprecedentná a všetko funguje, pričom pre stredajšie vydanie novín Financial Times uviedol, že slovenskej ekonomike hrozí kolaps v dôsledku prudko rastúcich cien elektriny.

Poslanci rokujú v stredu popoludní o návrhu na odvolanie Matoviča. Mimoriadne rokovanie iniciovala SaS, návrh podporili aj nezaradení Miroslav Kollár a Tomáš Valášek a deväť poslancov z mimoparlamentného Hlasu-SD.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ považuje za absurdné obviňovať Rusko z úniku plynu z Nord Streamu

Kremeľ v stredu označil za "hlúpe a absurdné" tvrdenia, že Rusko nejakým spôsobom stojí za možným útokom na plynovody Nord Stream. Pripomenul, že USA boli proti obom potrubiam a ich spoločnosti dosahujú veľké zisky z dodávok plynu do Európy. Európska únia (EÚ) považuje tieto úniky za "úmyselný čin".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas každodenného konferenčného hovoru s novinármi uviedol, že incidenty treba vyšetriť. Načasovanie opravy poškodených potrubí nie je podľa neho jasné. Na otázku o tvrdeniach, že za možným útokom by mohlo byť Rusko Peskov odpovedal: "Je to celkom predvídateľné a tiež predvídateľne hlúpe."

Peskov pripomenul, že aj pre Rusko sú úniky veľký problém, pretože obe vetvy Nord Streamu sú naplnené plynom pripraveným na čerpanie. Plyn je veľmi drahý a teraz mizne vo vzduchu. "Máme o to záujem? Nie, nemáme, stratili sme trasu na dodávky plynu do Európy," povedal Peskov a dodal: "Toto je situácia, ktorá si vyžaduje dialóg, rýchlu interakciu všetkých strán, aby sa zistilo, čo sa stalo. Zatiaľ vidíme absolútny nedostatok takéhoto dialógu."

Na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori došlo začiatkom týždňa k trom nevysvetliteľným únikom plynu, ktorým predchádzali dva výbuchy. Plynovody boli v uplynulých mesiacoch stredobodom geopolitického napätia. Rusko začiatkom septembra úplne zastavilo dodávky plynu do Európy cez Nord Stream 1 v rámci odvety za západné sankcie proti Moskve za inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský parlament bude o anexii ukrajinských území rozhodovať na budúci týždeň

Poslanci dolnej a hornej komory ruského parlamentu budú o anexii štyroch okupovaných oblastí na východe a juhu Ukrajiny, kde sa v uplynulých dňoch konali referendá o pričlení k Rusku, rozhodovať budúci pondelok a utorok.

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v stredu podľa agentúry TASS uviedol, že dolná komora pozmenila svoj termínový kalendár a počas pondelka a utorka sa jej členovia zídu na plenárnom zasadnutí.

Valentina Matvijenková, predsedníčka hornej komory ruského parlamentu, už skôr ohlásila, že Rada federácie bude rozhodovať o pripojení Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku na svojom pravidelnom utorkovom zasadnutí.

Dosiaľ sa v médiách písalo, že ruský prezident Vladimír Putin by mohol anexiu uvedených regiónov k Rusku oficiálne ohlásiť už tento piatok počas prejavu v oboch komorách parlamentu.

Moskvou dosadení lídri Luhanskej a Chersonskej oblasti v medzičasom stredu oficiálne požiadali šéfa Kremľa Putina o anektovanie týchto území. Proruský líder Luhanskej oblasti Leonid Pasečnik a líder Chersonskej oblasti Vladimír Saldo sú už údajne na ceste do Moskvy.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Rezort obrany získal z fondov USA 205,8 milióna dolárov

Ministerstvo obrany SR získalo z fondov USA 205,8 milióna dolárov. Dvesto miliónov možno použiť na nákup techniky pre Ozbrojené sily SR. Zvyšok je určený na antidronovú ochranu a hybridné hrozby. V stredu o tom informoval šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

"Peniaze musíme použiť na tú techniku, ktorá je v používaní ozbrojených síl USA," priblížil s tým, že rezort má zoznam priorít, ktoré chce realizovať. "Vyriešime tým jednu celú oblasť z hľadiska modernizácie, ktorú nám treba. Za peniaze, ktoré prídu SR ako dar," ozrejmil Naď. O konkrétnom využití prostriedkov bude rezort obrany bližšie informovať, keď to bude aktuálne.

Ako ďalej priblížil, viac ako jednu miliardu dolárov rozdelili Spojené štáty americké medzi 18 spojencov. O ich rozdelení rozhodol americký Kongres.

Peniaze pochádzajú z podporných fondov Foreign Military Financing (FMF) na modernizáciu techniky Ozbrojených síl SR v kontexte technickej pomoci, ktorú SR poskytla Ukrajine. FMF je program, ktorý poskytuje grant zahraničným armádam na nákup obranného vybavenia, výcviku a služieb USA.

(tasr)

Minúta  |  

Z oceliarní U.S. Steel Košice po dohode odchádza vyše 600 ľudí

Z košických oceliarní U. S. Steel aktuálne odchádza po dohode so zamestnávateľom a s odstupným viac ako 600 pracovníkov. Podľa podniku ide o súčasť snahy o vyššiu efektívnosť, a tým aj o zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu. TASR o tom informoval hovorca U.S. Steel Košice Ján Bača.

Opatrenia podľa oceliarní nie sú krátkodobými reakciami na zmeny na trhu s oceľou alebo na trhu s energiami, ale o dlhodobo plánované zlepšenia štruktúry nákladov dôležité pre nasledujúce roky.

"Do 30. septembra dokončujeme organizačný redizajn, ktorý štrukturálne zlepší konkurencieschopnosť nášho podnikania v náročnom oceliarskom priemysle. Nová štruktúra bude implementovaná v októbri a manažéri schválili odchod viac ako 600 ľuďom, ktorí sú súčasťou programu ponúkajúceho štedré odstupné, výrazne nad rámec požiadaviek v slovenskom zákonníku práce," uviedol Bača.

Po najnovšom odchode stoviek zamestnancov v oceliarňach U. S. Steel klesne počet pracovníkov zhruba na 8 300.

(tasr)

Minúta  |  

Lagardová podporuje niekoľko zvýšení úrokov ECB na schladenie inflácie

Európska centrálna banka (ECB) je odhodlaná schladiť rekordnú infláciu. Bude tak pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb na svojich ďalších zasadnutiach, aby stlačila infláciu na svoju cieľovú úroveň dve percentá. Uviedla to v stredu prezidentka ECB Christine Lagardová.

Lagardová na konferencii Frankfurte nad Mohanom uviedla, že centrálna banka urobí "to, čo musí", aby znížila infláciu. Bude to zahŕňať aj sériu nadchádzajúcich zvýšení nákladov na pôžičky. "Naším prvoradým cieľom je cenová stabilita a to musíme splniť," povedala Lagardová. "Ak by sme to neplnili, ublížilo by to ekonomike oveľa viac."

Medziročná miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, dosiahla v auguste 9,1 percenta. Rastúce ceny energií a problémy v dodávateľskom reťazci patria medzi faktory, ktoré už mesiace podporujú infláciu.

Strážcovia európskej meny euro dlho interpretovali zrýchľovanie inflácie ako dočasný jav. Mali totiž obavy, že rýchla normalizácia voľnej menovej politiky, ktorú banka uplatňovala už roky, by mohla dusiť ekonomiku.

Lagardová v tejto súvislosti hovorila o "chybách predpovedí". Dodala, že cieľom ECB je dosiahnuť návrat k tzv. neutrálnej miere, ktorá ani nepoháňa, ani nebráni rastu. Podľa predstaviteľov ECB táto hranica by v eurozóne mohla byť v pásme jedného až dvoch percent.

"Musíme vrátiť infláciu na úroveň dve percentá v strednodobom horizonte a urobíme to, čo musíme urobiť, teda pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb na niekoľkých ďalších stretnutiach," povedala Lagardová na konferencii Frankfurte nad Mohanom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.