Preskočiť na obsah
  |  

Rumunsko bojuje proti nelegálnej ťažbe dreva

Rumunské úrady uskutočnili razie po celej krajine v rámci zásahu proti dvom zločineckým skupinám podozrivým z nezákonnej ťažby dreva, informovala v stredu polícia citovaná tlačovou agentúrou AFP.

Takmer 150 zásahov v obchodných priestoroch, súkromných ubytovacích zariadeniach a organizáciách spravujúcich lesy bolo súčasťou vyšetrovania nezákonnej ťažby dreva, daňových únikov, prania špinavých peňazí a sprenevery, uvádza sa vo vyhlásení rumunskej polície.

Environmentálne skupiny tvrdia, že nezákonná ťažba dreva devastuje rozsiahle územia v rumunských lesoch, kde žije množstvo rôznych druhov voľne žijúcich živočíchov. Drevársky priemysel vytvára viac ako tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Lesy pokrývajú zhruba 6,7 milióna hektárov rumunského územia.

V roku 2019 boli zabití dvaja lesníci, ktorí sa snažili zastaviť údajných zlodejov dreva. Tento incident viedol k tomu, že do ulíc vyšli tisíce Rumunov požadujúcich od vlády účinnejšiu ochranu lesov a ich strážcov. Podľa oficiálnych údajov sa v tejto členskej krajine EÚ každoročne nelegálne vyrúbe až 20 miliónov kubických metrov dreva, čo je viac ako pri legálnej ťažbe, uzatvára AFP.

(tasr, min)

  |  

Káčer vyzval belgickú ministerku na ukončenie vyšetrovania Chovancovho úmrtia

Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer požiadal šéfku belgickej diplomacie Hadju Lahbibovú o skoré ukončenie vyšetrovania a vyvodenie prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti v prípade úmrtia Slováka Jozefa Chovanca po zásahu belgickej polície v roku 2018. Urobil tak na stredajšom stretnutí v Bratislave. TASR o tom informovali z komunikačného odboru ministerstva.

"Po vyše štyroch rokoch verím, že belgické orgány budú v tejto veci postupovať bez prieťahov, aby sa prípad spravodlivo uzatvoril," vyhlásil minister, podľa ktorého bude slovenská diplomacia prípad naďalej pozorne sledovať a poskytovať potrebnú súčinnosť až do jeho ukončenia.

V rámci stretnutia otvorili partneri viaceré témy. "Priestor na zintenzívnenie spolupráce do budúcna vidím aj v oblasti energetiky, v kontexte postupného zbavenia sa európskej závislosti od ruského plynu a ropy," skonštatoval minister, podľa ktorého je Belgicko pre Slovensko dôležitým partnerom a spojencom.

Šéfovia diplomacie diskutovali aj o pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine a jej bezpečnostných či ekonomických dôsledkoch. Vyzdvihli jednotnú reakciu euroatlantického spoločenstva.

(tasr, min)

  |  

Erdogan: Referendá sťažujú snahy o diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan považuje referendá v štyroch ukrajinských oblastiach okupovanýchých Ruskom za sťaženie snahy pri hľadaní diplomatického riešenia konfliktu.

Erdoganove vyjadrenia zverejnil prezidentský úrad po jeho telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Erdogan zopakoval pripravenosť Turecka "zásadne prispieť" k mierovému riešeniu vojny. Ponúkol tiež pozíciu sprostredkovateľa alebo pomocníka pri vytvorení demilitarizovanej zóny okolo ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES).

Ukrajina a Západ tiež vopred odsúdili referendá v štyroch okupovaných ukrajinských oblastiach o pripojení k Rusku, ktoré organizovali ruskí a proruskí predstavitelia. Označili ich za fingované a za porušenie medzinárodného práva.

(tasr)

  |  

Eurokomisia navrhuje ďalšie sankcie EÚ voči Rusku vrátane stropu na ceny ropy

Európska komisia (EK) predložila návrh ďalšieho súboru sankcií voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu. Zahŕňa okrem iného právny základ pre cenový strop na dovoz ropy, ako aj ďalšie dovozné obmedzenia v hodnote sedem miliárd eur, oznámila v stredu predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. O návrhu teraz budú rokovať členské štáty EÚ, rozhodnúť musia jednomyseľne.

Von der Leyenová novinárom povedala, že krajiny EÚ by mali tiež uvaliť sankcie voči predstaviteľom zodpovedným za "fingované referendá" o pričlenení k Rusku na okupovaných územiach Ukrajiny. Podľa jej slov sú Kremľom zorganizované hlasovania "nelegálnym pokusom o zabratie územia a násilnú zmenu medzinárodných hraníc".

"Nesúhlasíme s fingovanými referendami a akýmkoľvek anektovaním na Ukrajine a sme rozhodnutí dosiahnuť, aby Kremeľ za túto ďalšiu eskaláciu zaplatil," povedala šéfka EK novinárom v Bruseli.

Navrhovaný ôsmy súbor sankcií obsahuje zákaz dovozu ruských produktov, ktorý by mal Moskvu pripraviť o príjmy v odhadovanej výške sedem miliárd eur. Zahŕňa aj ďalšie zákazy vývozu kľúčových technológií používaných v armáde, ako sú výrobky pre leteckú dopravu, elektronické komponenty a špecifické chemické látky.

Okrem toho položí právny základ pre zastropovanie cien ruskej ropy a zakáže občanom EÚ pôsobiť v riadiacich orgánoch ruských štátnych spoločností, priblížila von der Leyenová.

(tasr)

  |  

Prezidentka ratifikovala vstup Švédska a Fínska do NATO

Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpisom ratifikovala prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Urobila tak po tom, ako v utorok (27. 9.) odsúhlasil ich vstup do NATO parlament. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

"Obe škandinávske krajiny svojím vstupom a obrannými schopnosťami i kapacitami Alianciu ešte viac posilnia a zvýšia našu spoločnú odolnosť. Teším sa z našich nových spojencov," uviedla prezidentka.

Zdôraznila, že Fínsko aj Švédsko boli dlhodobo vojensky neutrálne a o vstup do NATO požiadali v obavách o vlastnú bezpečnosť po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu a vyvolalo bezprecedentnú bezpečnostnú krízu s dosahmi nielen v Európe, ale na celom svete.

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Vstup Fínska podporilo zo 142 hlasujúcich 126 poslancov, pristúpenie Švédska do NATO odobrilo 124 zo 140 hlasujúcich poslancov.

(tasr)

  |  

Vučič: Srbsko neuzná výsledky ukrajinských referend o pripojení k Rusku

Srbsko neuzná výsledky referend v štyroch ukrajinských oblastiach okupovaných ruskou armádou. V stredu to vyhlásil srbský prezident Aleksandar Vučič. Belehrad má pritom s Moskvou blízke vzťahy.

"Srbsko… neuzná (tieto referendá), pretože dodržiava medzinárodné právo, Chartu Organizácie Spojených národov a rezolúcie OSN," uviedol Vučič pre novinárov.

Srbsko má štatút kandidátskej krajiny EÚ, no pri dodávkach energií sa spolieha výlučne na Rusko. Odmietlo sa tiež pripojiť k sankciám proti Moskve po ruskej invázii na Ukrajinu. Kremeľ zase podporuje pozíciu Belehradu, ktorý odmieta uznať nezávislosť Kosova. Obyvateľstvo bývalej srbskej provincie tvoria najmä etnickí Albánci. Rusko bolo v minulosti významným dodávateľom  zbraní pre Srbsko.

(tasr)