Preskočiť na obsah
  |  

Kontroly na hraniciach s Českom sa budú týkať aj vlakov

Dočasné zavedenie kontrol na hraniciach Česka so Slovenskom sa bude týkať aj medzištátnej vlakovej dopravy. Pre TASR to potvrdili zo Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktorá o tom bola informovaná z českej strany.

Kontroly by sa mali začať od polnoci zo stredy na štvrtok (29. 9.). "Je predpoklad, že vlaky budú jazdiť mierne zmeškané. Polícia ČR sa bude snažiť o maximálne skrátenie pobytu a meškania vlakov. Kontroly budú realizované v pohraničnej stanici na českej strane," priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Spoločnosť České dráhy taktiež avizovala, že pre hraničné kontroly sa medzištátne vlakové spoje zdržia. "V súčasnej dobe je ťažké odhadovať dĺžku pobytu v pohraničných staniciach a oneskorenie v jazde. Odhadujeme však, že by sa zdržanie mohlo pohybovať okolo 15 minút v závislosti od obsadenosti jednotlivých spojov," uviedol hovorca spoločnosti Petr Šťáhlavský.

Dopravca RegioJet pre TASR uviedol, že očakáva maximálne 15-minútové meškanie spojov idúcich zo Slovenska do Česka. Kontroly medzi Slovenskom a Rakúskom by sa ho, ako tvrdí, dotknúť nemali. "V oboch prípadoch sme pripravení spolupracovať tak, aby dosahy na dopravu a cestujúcich boli čo najmenšie," uviedli zo spoločnosti s tým, že aktívne komunikujú s ministerstvami a políciou.

Autobusový dopravca Slovak Lines tvrdí, že sa s podobnými zvýšenými kontrolami na rakúskych hraniciach stretáva pravidelne. "Zo skúseností vieme, že nemávali výrazný vplyv na prípadné zdržania. Všetky spoje smerom do Viedne alebo na letisko Schwechat vypravujeme načas alebo len s minimálnym meškaním," uviedol pre TASR hovorca dopravcu Štefan Bako.

Spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava (BID), koordinátor integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, nevie predvídať, čo zavedenie kontrol na rakúskych hraniciach prinesie.

"Podľa medializovaných informácií rakúski policajti budú kontrolovať predovšetkým dodávky a väčšie vozidlá, pričom nebolo špecifikované, ako sa kontroly dotknú autobusovej dopravy," uviedla pre TASR hovorkyňa BID Eva Vozárová. Situáciu budú monitorovať a v prípade potreby cestujúcich informovať. Česko aj Rakúsko ohlásili dočasné zavedenie kontrol na hraniciach so Slovenskom od polnoci zo stredy na štvrtok. Dôvodom je zvýšená nelegálna migrácia.

(tasr, min)

  |  

Rumunsko bojuje proti nelegálnej ťažbe dreva

Rumunské úrady uskutočnili razie po celej krajine v rámci zásahu proti dvom zločineckým skupinám podozrivým z nezákonnej ťažby dreva, informovala v stredu polícia citovaná tlačovou agentúrou AFP.

Takmer 150 zásahov v obchodných priestoroch, súkromných ubytovacích zariadeniach a organizáciách spravujúcich lesy bolo súčasťou vyšetrovania nezákonnej ťažby dreva, daňových únikov, prania špinavých peňazí a sprenevery, uvádza sa vo vyhlásení rumunskej polície.

Environmentálne skupiny tvrdia, že nezákonná ťažba dreva devastuje rozsiahle územia v rumunských lesoch, kde žije množstvo rôznych druhov voľne žijúcich živočíchov. Drevársky priemysel vytvára viac ako tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Lesy pokrývajú zhruba 6,7 milióna hektárov rumunského územia.

V roku 2019 boli zabití dvaja lesníci, ktorí sa snažili zastaviť údajných zlodejov dreva. Tento incident viedol k tomu, že do ulíc vyšli tisíce Rumunov požadujúcich od vlády účinnejšiu ochranu lesov a ich strážcov. Podľa oficiálnych údajov sa v tejto členskej krajine EÚ každoročne nelegálne vyrúbe až 20 miliónov kubických metrov dreva, čo je viac ako pri legálnej ťažbe, uzatvára AFP.

(tasr, min)

  |  

Káčer vyzval belgickú ministerku na ukončenie vyšetrovania Chovancovho úmrtia

Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer požiadal šéfku belgickej diplomacie Hadju Lahbibovú o skoré ukončenie vyšetrovania a vyvodenie prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti v prípade úmrtia Slováka Jozefa Chovanca po zásahu belgickej polície v roku 2018. Urobil tak na stredajšom stretnutí v Bratislave. TASR o tom informovali z komunikačného odboru ministerstva.

"Po vyše štyroch rokoch verím, že belgické orgány budú v tejto veci postupovať bez prieťahov, aby sa prípad spravodlivo uzatvoril," vyhlásil minister, podľa ktorého bude slovenská diplomacia prípad naďalej pozorne sledovať a poskytovať potrebnú súčinnosť až do jeho ukončenia.

V rámci stretnutia otvorili partneri viaceré témy. "Priestor na zintenzívnenie spolupráce do budúcna vidím aj v oblasti energetiky, v kontexte postupného zbavenia sa európskej závislosti od ruského plynu a ropy," skonštatoval minister, podľa ktorého je Belgicko pre Slovensko dôležitým partnerom a spojencom.

Šéfovia diplomacie diskutovali aj o pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine a jej bezpečnostných či ekonomických dôsledkoch. Vyzdvihli jednotnú reakciu euroatlantického spoločenstva.

(tasr, min)

  |  

Erdogan: Referendá sťažujú snahy o diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan považuje referendá v štyroch ukrajinských oblastiach okupovanýchých Ruskom za sťaženie snahy pri hľadaní diplomatického riešenia konfliktu.

Erdoganove vyjadrenia zverejnil prezidentský úrad po jeho telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Erdogan zopakoval pripravenosť Turecka "zásadne prispieť" k mierovému riešeniu vojny. Ponúkol tiež pozíciu sprostredkovateľa alebo pomocníka pri vytvorení demilitarizovanej zóny okolo ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES).

Ukrajina a Západ tiež vopred odsúdili referendá v štyroch okupovaných ukrajinských oblastiach o pripojení k Rusku, ktoré organizovali ruskí a proruskí predstavitelia. Označili ich za fingované a za porušenie medzinárodného práva.

(tasr)

  |  

Eurokomisia navrhuje ďalšie sankcie EÚ voči Rusku vrátane stropu na ceny ropy

Európska komisia (EK) predložila návrh ďalšieho súboru sankcií voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu. Zahŕňa okrem iného právny základ pre cenový strop na dovoz ropy, ako aj ďalšie dovozné obmedzenia v hodnote sedem miliárd eur, oznámila v stredu predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. O návrhu teraz budú rokovať členské štáty EÚ, rozhodnúť musia jednomyseľne.

Von der Leyenová novinárom povedala, že krajiny EÚ by mali tiež uvaliť sankcie voči predstaviteľom zodpovedným za "fingované referendá" o pričlenení k Rusku na okupovaných územiach Ukrajiny. Podľa jej slov sú Kremľom zorganizované hlasovania "nelegálnym pokusom o zabratie územia a násilnú zmenu medzinárodných hraníc".

"Nesúhlasíme s fingovanými referendami a akýmkoľvek anektovaním na Ukrajine a sme rozhodnutí dosiahnuť, aby Kremeľ za túto ďalšiu eskaláciu zaplatil," povedala šéfka EK novinárom v Bruseli.

Navrhovaný ôsmy súbor sankcií obsahuje zákaz dovozu ruských produktov, ktorý by mal Moskvu pripraviť o príjmy v odhadovanej výške sedem miliárd eur. Zahŕňa aj ďalšie zákazy vývozu kľúčových technológií používaných v armáde, ako sú výrobky pre leteckú dopravu, elektronické komponenty a špecifické chemické látky.

Okrem toho položí právny základ pre zastropovanie cien ruskej ropy a zakáže občanom EÚ pôsobiť v riadiacich orgánoch ruských štátnych spoločností, priblížila von der Leyenová.

(tasr)

  |  

Prezidentka ratifikovala vstup Švédska a Fínska do NATO

Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpisom ratifikovala prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Urobila tak po tom, ako v utorok (27. 9.) odsúhlasil ich vstup do NATO parlament. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

"Obe škandinávske krajiny svojím vstupom a obrannými schopnosťami i kapacitami Alianciu ešte viac posilnia a zvýšia našu spoločnú odolnosť. Teším sa z našich nových spojencov," uviedla prezidentka.

Zdôraznila, že Fínsko aj Švédsko boli dlhodobo vojensky neutrálne a o vstup do NATO požiadali v obavách o vlastnú bezpečnosť po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu a vyvolalo bezprecedentnú bezpečnostnú krízu s dosahmi nielen v Európe, ale na celom svete.

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Vstup Fínska podporilo zo 142 hlasujúcich 126 poslancov, pristúpenie Švédska do NATO odobrilo 124 zo 140 hlasujúcich poslancov.

(tasr)