Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko začalo vyšetrovať úniky plynu z Nord Streamu ako "medzinárodný terorizmus"

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) začala vyšetrovať úniky plynu z plynovodov Nord Stream ako "medzinárodný teroristický čin", oznámila v stredu ruská prokuratúra. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Podmorskými plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2 prúdi zemný plyn z Ruska do Nemecka. Úniky zaznamenali na troch miestach potrubí, ktoré sú položené na dne Baltského mora v hĺbke 80 metrov a spôsobili veľký výbuch. Plynovody v súčasnosti nefungujú, stále sa v nich nachádza zemný plyn.

FSB spustila vyšetrovanie "medzinárodného terorizmu" pretože "boli pri úmyselných činoch poškodené plynovody neďaleko (dánskeho) ostrova Bornholm… a tieto činy spôsobili Ruskej federácii ekonomické škody," uviedla vo vyhlásení prokuratúra.

V utorok dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že úrady pokladajú úniky plynu z pondelka za následok "zámerných činov". "Nehovoríme o nehode," poznamenala premiérka. Európska únia sľúbila "na túto sabotáž masívnu a jednotnú reakciu".

Plynovody Nord Stream sa v posledných mesiacoch stali stredobodom geopolitického napätia, keď Rusko prerušilo dodávky do Európy. Pravdepodobne ide o odplatu za západné sankcie uvalené na Moskvu po napadnutí Ukrajiny.

Minúta  |  

Nové sankcie EÚ voči Rusku budú zamerané na vyše 1 300 ľudí a firiem, oznámil Borrell

Navrhovaný nový balíka sankcií EÚ voči Rusku postihne viac než 1 300 ľuďom a firiem. Oznámil to šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na správy agentúry AP a televízie CNN.

"Tento zoznam je zameraný na kľúčových predstaviteľov s rozhodovacou právomocou, oligarchov, vysokých vojenských predstaviteľov a propagandistov zodpovedných za narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol Borrell.

Nový sankčný zoznam bol podľa neho pripravený v reakcii na ruské "provokácie", ako označil mobilizáciu vojakov a "fingované" referendá na okupovaných územiach Ukrajiny.

Reštriktívne opatrenia sa budú týkať tých, ktorí podporujú ruskú inváziu, pomáhajú jej alebo z nej profitujú, ako aj ľudí zapojených do okupácie a nelegálnej anexie ukrajinského územia. Majú k nim patriť aj vysokopostavení predstavitelia ruského ministerstva obrany – vrátane ministra Sergeja Šojgua.

EÚ sa zameriava aj na šíriteľov dezinformácií o vojne na Ukrajine, doplnil Borrell. Cieľom by mohli byť aj neruské subjekty podieľajúce sa na obchádzaní sankcií. Návrh v poradí ôsmeho balíka sankcií EÚ voči Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu, v stredu zverejnila Európska komisia. Na schválenie treba súhlas všetkých 27 členov Únie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rodina podala trestné oznámenie na políciu v Iráne za zatknutie Amíníovej

Rodičia Iránky Mahsy Amíníovej v stredu podali trestné oznámenie na políciu, ktorá zatkla ich dcéru za údajné porušenie pravidiel obliekania a zahaľovania vlasov. Mladá žena vo väzbe omdlela a po prevezení do nemocnice o tri dni zomrela. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Polícia označila Amíníovej smrť za prirodzenú. Rodičia podali trestné oznámenie "na páchateľov, ktorí zatkli ich dcéru", a na policajtov, ktorí sa s ňou po jej zadržaní rozprávali, spresnil právnik rodiny Sálih Níkbacht citovaný iránskou tlačovou agentúrou ISNA.

Rodina žiada "dôkladné vyšetrenie" zatknutia a udalostí, ktoré viedli k jej hospitalizácii, dodal právnik. Vyzval úrady, aby zverejnili "všetky videá a fotografie" zachytávajúce mladú ženu vo väzbe.

Podľa právnika šéf prokuratúry "sľúbil, že k prípadu budú pristupovať starostlivo a že budú prihliadať na všetky požiadavky". Takisto "lekársky tím poverený rodinou Mahsy Amíníovej bude informovaný" o každom posune vo vývoji vyšetrovania.

Po smrti Amíníovej vypukli v Teheráne a ďalších iránskych mestách masové protesty, proti ktorým polícia podniká tvrdé zásahy. Podľa ľudskoprávnej skupiny Iran Human Rights (IHR) so sídlom v nórskom Osle si zásahy bezpečnostných síl voči demonštrantom doposiaľ vyžiadali 75 obetí.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nezamestnanosť v Rusku klesla v auguste na historické minimum

Miera nezamestnanosti v Rusku klesla v auguste na historické minimum, uviedol ruský štatistický úrad Rosstat. Jeho ďalšie údaje ukázali, že po takmer troch mesiacoch deflácie Rusko v minulom týždni opätovne zaznamenalo týždennú infláciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Miera nezamestnanosti v Rusku klesla v auguste na 3,8 percenta. To je najnižšia nezamestnanosť od začatia evidovania príslušných údajov štatistickým úradom v roku 1992. Dôležité budú podľa Reuters údaje za september, ktoré ukážu, aké dôsledky malo vyhlásenie prezidenta Vladimira Putina o čiastočnej mobilizácii na pracovný trh. Desiatky tisíc mužov boli buď povolané do armády, alebo utiekli z krajiny.

Okrem toho štatistický úrad informoval, že po 11 týždňoch poklesu spotrebiteľských cien po sebe sa tieto v minulom týždni zvýšili. Spotrebiteľské ceny vzrástli v týždni do 26. septembra o 0,08 percenta. Rast tak zaznamenali menej než dva týždne po tom, ako centrálna banka znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na 7,5 percenta. V medziročnom porovnaní spotrebiteľské ceny vzrástli za týždeň do 26. septembra o 13,71 percenta. Miera inflácie sa tak spomalila, keď v predchádzajúcom týždni dosiahla 13,92 percenta.

(tasr, min)

Minúta  |  

V českých mestách opäť protestovali desaťtisíce ľudí. Chcú pád vlády a predčasné voľby

Desaťtisíce ľudí protestovali v stredu v Prahe proti vláde českého premiéra Petra Fialu. Podľa organizátorov žiadali demisiu koaličného kabinetu a obrat politického smerovania krajiny. Demonštrácie boli aj v ďalších českých mestách a zaobišli sa bez väčších konfliktov.

Na hlavnom proteste na pražskom Václavskom námestí sa podľa polície zišlo niekoľko desaťtisíc ľudí. Usporiadatelia akcie nazvanej "Česká republika na 1. mieste" stáli aj za pražskou demonštráciou zo začiatku septembra s približne 70 000 účastníkmi.

"Chceme o 180 stupňov otočiť politický smer v našej krajine. Túto zmenu chceme dosiahnuť nenásilnou cestou," vyhlásil jeden z organizátorov Jiří Havel. Podľa ďalšieho, Ladislava Vrábela, by riadenie krajiny mali prevziať "pronárodní odborníci".

Rečníci kritizovali postup vlády pri určovcaní cien energií. Sťažovali sa tiež na neslobodu, cenzúru či totalitu a označili sa za disidentov. Stavali sa aj proti vojne a dodávkam zbraní na Ukrajinu, priblížili Novinky.cz.

Prišla aj nemecká politička z AfD

Na pódiu sa objavili predstavitelia opozičných strán i nemecká europoslankyňa Christine Andersonová z protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Nemecký poslanec AfD Petr Bystroň i ďalší vystupujúci sa hlásili k americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi.

"Ľudia by sa nemali nechať zneužiť manipulátormi, ktorí na námestiach ponúkajú jednoduché, ale nerealistické riešenia," reagoval na protesty český minister vnútra Vít Rakušan.

Za protestmi opäť Vrábel

Organizátori sami seba označili za politicky nezaradených občanov. Ako však upozornil týždenník Hrot, Vrábel nedávno v srbskom vysielaní propagandistickej televízie Sputnik vyzval, aby sa Česko viac orientovalo na Rusko "predovšetkým preto, aby si zaistilo lacný ruský plyn". Zopakoval tiež, že nechápe, prečo naňho útočia za to, že pracuje v prospech Ruska.

Server Aktuálně.cz predtým informoval, že Vrábel je v insolvencii a dlhuje asi tri milióny českých korún. Po minulej demonštrácii si ho preto predvolal súd a žiadal vysvetlenie, čo urobil so státisícmi korún, ktoré mu na podporu akcie zaslali priaznivci.

Protesty v Brne a ďalších mestách

V Brně a dalších městech se na protivládní demonstraci sešly stovky lidí

V Brne na protivládnu demonštráciu prišlo podľa odhadu polície zhruba 1 500 ľudí. Účastníci sledovali velkoplošnú obrazovku s priamym prenosom diania na pražskom Václavskom námestí.

Protesty sa konali aj v ďalších českých mestách, stovky ľudí vyšlo do ulíc v Plzni, Liberci či Olomouci.

(tasr)

Minúta  |  

Som synom nacistu, pripomenul Arnold Schwarzenegger pri návšteve Auschwitzu

Rakúsko-americký filmový herec Arnold Schwarzenegger navštívil v stredu nacistický koncentračný tábor Auschwitz na juhu Poľska. Pri tejto príležitosti sa stretol aj s preživšími holokaustu a vyhlásil, že nastal čas "ukončiť" nenávisť. TASR informuje podľa agentúry AP.

Bývalý guvernér amerického štátu Kalifornia si prezrel väzenské baraky, strážne veže, ako aj pozostatky plynových komôr, ktoré nacisti počas druhej svetovej vojny používali na likvidáciu židovského obyvateľstva.

"Je to príbeh, ktorý musí zostať živý, je to príbeh, ktorý musíme stále rozprávať. Som synom muža, ktorý bojoval v nacistickej armáde," povedal 75-ročný Schwarzenegger. Bola to jeho prvá návšteva v tomto koncentračnom tábore v rámci spolupráce s nadáciou Židovské centrum Auschwitz. Jej poslaním je vzdelávaním bojovať proti nenávisti.

Schwarzenegger sa narodil v Rakúsku a v minulosti otvorene hovoril o tom, že jeho otec Gustav Schwarzenegger bol počas druhej svetovej vojny nacistickým vojakom. Herec si zaspomínal, ako jeho otcovi klamali, keď bojoval, a ako sa po zranení počas bojov o Leningrad vrátil do Rakúska ako "fyzicky aj emocionálne zlomený človek".

Historici odhadujú, že nacisti počas vojny v Auschwitzi zavraždili približne 1,1 milióna ľudí. Zhruba milión tvorili Židia. Zavraždili tam aj približne 75-tisíc Poliakov, Rómov, ruských vojnových zajatcov a ďalších, dodáva AP.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.