Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty pošlú Česku v rámci vojenskej spolupráce 100 miliónov dolárov

Spojené štáty oznámili, že Českej republike pošlú 100 miliónov dolárov v rámci zahraničnej vojenskej spolupráce (FMF), ktorá je súčasťou balíka pomoci pre Ukrajinu. Vo štvrtok o tom informovalo americké veľvyslanectvo v Prahe.

Spojené štáty okrem toho pošlú Česku z fondu boja proti ruskému vplyvu ďalších šesť miliónov dolárov. Sú určené na zriadenie centra pre kybernetické reakcie. Cieľom tejto finančnej pomoci je "vytvorenie kapacity českých spojencov na odstrašenie a obranu proti narastajúcej hrozbe zo strany Ruska" a rovnako na doplnenie vojenských kapacít, ktoré Česká republika poskytla alebo ešte len poskytne Ukrajine.

"Česká republika je jednou z vedúcich krajín, čo sa týka pomoci Ukrajine proti nezákonnej ruskej invázii," vyhlásila chargé d'affaires veľvyslanectva USA Christina Agorová. Ocenila tiež, že Česko poslalo Ukrajine techniku a vybavenie z vlastných skladov.

Americký Kongres, ktorý spoluprácu FMF schválil, tiež umožnil ministerstvu zahraničných vecí USA poskytovať v rámci programu vojenskej spolupráce pôžičky, ktoré sú zamerané na rozšírenie bezpečnostnej kapacity spojencov Severoatlantickej aliancie a prehĺbiť ich spoluprácu so Spojenými štátmi.

Americká ambasáda v Prahe tiež vyhlásila, že bude úzko spolupracovať s českými partnermi, pričom česká vláda bude mať poskytnuté finančné prostriedky k dispozícii na ďalšie posilnenie obranných kapacít Česka.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko: Členstvo v NATO z krajiny spraví cieľ ruských operácií, varuje tamojšia bezpečnostná služba

Budúce členstvo Fínska v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) z neho môže urobiť cieľ pre ruské spravodajské a ovplyvňovacie operácie. Vo štvrtok na to upozornila Fínska bezpečnostná a spravodajská služba s tým, že Moskva sa môže pokúsiť cez Fínsko dostávať spravodajské informácie súvisiace s vojenskou alianciou.

Služba, ktorá je známa aj pod skratkou Supo, vo svojej správe o bezpečnosti krajiny uvádza, že Rusko sa obrátilo na kybernetické prostredie a ďalšie spravodajské zdroje vrátane cudzincov žijúcich v Rusku, keďže na Západe čelí prekážkam so svojimi ľudskými spravodajskými operáciami, ktoré majú tradične diplomatické krytie.

Ruské bezpečnostné a spravodajské služby sa so zhromažďovaním spravodajských informácií čoraz viac zameriavajú na cudzincov, ktorí bývajú v Rusku alebo ho navštevujú, a cieľom podľa Supo môžu byť aj Rusi pracujúci na Západe navštevujúci svoju vlasť.

Zvyšuje sa aj hrozba ruskej korporátnej špionáže, keďže sankcie uvalené Západom nútia Moskvu spustiť výrobu špičkových technológií, ktorá by nahradila dovoz. „Toto kladie osobitný dôraz na bezpečnosť údajov vo fínskych podnikoch,“ varuje Supo.

Fínsko, ktoré má najdlhšiu hranicu s Ruskom zo všetkých členov Európskej únie, požiadalo o členstvo v NATO v máji spoločne so susedným Švédskom.

(sita)

Minúta  |  

Taraba: Ak Sulík do 17.00 neoznámi, či zahlasuje za predčasné voľby, strana Život-NS sa na odvolávaní Matoviča nezúčastní

Nezaradený poslanec a predseda strany Život - Národná strana (Život-NS) Tomáš Taraba dal ultimátum predsedovi strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richardovi Sulíkovi, aby dnes do 17.00 verejne oznámil, či zahlasuje za predčasné voľby.

„Ak tak neurobí, na hlasovaní o tom, aby sa vrátil do vlády cez odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), sa nezúčastním," napísal Taraba na sociálnej sieti. Poslanec zároveň tvrdí, že Matovič si nezaslúži byť ministrom, preto „hlasovať za jeho zotrvanie nebudem ani ja a ani jeden z mojich kolegov zo strany."

Predseda Život-NS zdôraznil, že nebude asistovať Matovičovi ani Sulíkovi. „Strana SaS a jej poslanci Branislav Gröhling, Ondrej Dostál, Mária Kolíková a Ivan Korčok (nezaradený) si úplne rovnako nezaslúžia návrat do vlády," tvrdí Taraba, ktorý dodal, že predčasné voľby sú jediným riešením a na to im chýbajú hlasy SaS. „Ponuka je jasná a ak jej Sulík nevyhovie, je jasné, že má na odvolanie dosť hlasov alebo odvolávanie nemyslí vážne," uzavrel poslanec.

(sita)

Minúta  |  

Kremeľ: Štyri okupované oblasti Ukrajiny budú k Rusku pripojené v piatok

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť – budú do Ruskej federácie začlenené v piatok podpísaním príslušných dohôd v Kremli. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Peskov novinárom povedal, že Moskvou dosadení "lídri" štyroch uvedených oblastí, kde sa od minulého piatka do utorka tohto týždňa konali údajné referendá o anexii k Rusku, podpíšu dohody o pričlenení k Ruskej federácii na piatkovej ceremónii. Tá sa uskutoční o 15.00 miestneho času v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca, na ktorej sa zúčastní aj ruský prezident Vladimír Putin.

Štvorica Moskvou dosadených "lídrov" v stredu oficiálne požiadala Putina o anektovanie nimi vedených oblastí na základe výsledkov "referend" o pričlenení k Ruskej federácii.

Podľa Kyjeva aj Západu išlo v skutočnosti o nelegitímne pseudohlasovania, ktoré boli narýchlo zorganizované v reakcii na úspešnú protiofenzívu ukrajinskej armády. Mnohé krajiny preto avizovali, že tieto výsledky týchto takzvaných referend neuznajú.

(tasr)

Minúta  |  

Česi zadržali na hraniciach so Slovenskom len počas prvej noci 120 migrantov. Prišlo aj ku streľbe

Viac ako 120 migrantov a sedem prevádzačov zadržala česká polícia na hraniciach so Slovenskom od polnoci, keď tam začala vykonávať dočasné kontroly. V jednom prípade prevádzača, ktorý riadil dodávku plnú migrantov, zastavili až výstrely, informuje server Novinky.cz.

"K tomuto času evidujeme vyše 120 zadržaných tranzitných nelegálnych migrantov. Evidujeme taktiež sedem prevádzačov, ktorí sa snažili týchto migrantov previezť," povedal Rádiožurnálu Českého rozhlasu vo štvrtok ráno pred 08.00 h šéf českej cudzineckej polície  Milan Majer.

Medzi prichádzajúcimi migrantmi prevažujú občania Sýrie, ktorí sa dlhodobo zdržiavali v Turecku a teraz mieria do Nemecka. Voči zadržaným prevádzačom bolo začaté trestné konanie a hrozí im až päť rokov väzenia.

Muži zákona museli použiť pištoľ

Pražská polícia, ktorej jednotka pôsobí na hraničnom priechode Brumov-Bylnice v Zlínskom kraji, informovala, že v prípade jedného prevádzača musela byť nadránom použitá aj varovná streľba, keďže vysokou rýchlosťou prešiel s dodávkou cez pohraničné kontrolné stanovište. Po krátkom prenasledovaní ho policajti zadržali v lese, kde sa pokúšal o útek.

Podľa pražskej polície bolo v dodávke 15 migrantov. Server iDNES.cz uviedol, že išlo o vodiča z Iraku, ktorý údajne vôbec nevedel o tom, že na hraniciach sa zaviedli kontroly.

Česká polícia začala od polnoci zo stredy na štvrtok vykonávať kontroly po celej dĺžke štátnej hranice so Slovenskom, a to na 27 bývalých hraničných priechodoch aj na tzv. zelenej hranici. K tomuto kroku pristúpila pre zvyšujúci sa počet utečencov, ktorí cez územie SR a ČR prechádzajú do Nemecka a Rakúska.

Kontroly by sa mali vykonávať minimálne desať dní, teda do 8. októbra, avšak česká vláda môže rozhodnúť o ich predĺžení. Do uvedeného termínu chce o celej záležitosti rokovať so slovenskou stranou.

Heger kroky Prahy skritizoval

O zavedení dočasných hraničných kontrol rozhodol kabinet českého premiéra Petra Fialu v pondelok večer, keď neuspeli jeho snahy o riešenie situácie diplomatickou cestou, uviedol minister vnútra ČR Vít Rakušan. Slovenský premiér Eduard Heger toto rozhodnutie českej strany kritizoval.

České policajné hliadky operujú na 17 cestných, siedmich železničných a troch riečnych prechodoch. Cez česko-slovenskú hranicu sa voľne nemôžu pohybovať ani turisti; hrozia im za to pokuty na mieste až do výšky 5000 českých korún. Výnimku majú pri výkone svojej práce v pohraničí len poľnohospodári, poľovníci, lesníci či rybári, uvádza server Novinky.cz.

Z dôvodu zvýšenej migrácie zaviedlo od polnoci zo stredy na štvrtok dočasné kontroly na hraniciach so SR aj Rakúsko.

(tasr)

Minúta  |  

Nový Zéland zakáže od budúceho roka vývoz živých zvierat

Nový Zéland zakáže od apríla budúceho roka vývoz živých zvierat. Rozhodol tak dva roky po tom, čo pri nehode nákladnej lode počas búrky prišlo o život 41 členov posádky vrátane dvoch Novozélanďanov a 6-tisíc kusov dobytka. Vo štvrtok o tom informoval novozélandský minister poľnohospodárstva Damien O'Connor.

Novozélandská vláda schválila dodatok zákona vo štvrtok. Uviedla, že tým ochráni reputáciu Nového Zélandu, lebo spotrebiteľom čoraz viac záleží na tom, aby bol pôvod ich mäsa vyhovujúci aj z etického hľadiska.

Vývoz živých zvierat je v Austrálii aj na Novom Zélande už dlho kontroverznou témou. Bojujú proti nemu viaceré organizácie a hnutia ochranárov zvierat. Agentúra AFP pripomína, že keď sa počas exportu živočíchov prihodí nehoda, má to poväčšine katastrofálne následky.

https://standard.sk/215409/hor-sa-k-cistejsej-bezmetanovej-klime-novy-zeland-chce-zdanovat-plynne-emisie-krav-a-oviec/

V júni sa v Sudáne potopila loď, ktorá prevážala 15-tisíc oviec a vlani v sa v Rumunsku prevrátilo plavidlo s ďalšími 14-tisíc ovcami. Všetky zvieratá sa utopili.

V decembri 2020 zase vyplávali zo Španielska dve lode prevážajúce dohromady 3-tisíc kusov dobytka. Po tom, čo plavidlá odmietli prijať viaceré krajiny, zvieratá zostali až tri mesiace na mori, kde nemali prístup k potrave a vode. Mnohé z nich zahynuli.

Keďže sa Nový Zéland nachádza v pomerne odľahlej oblasti, aj nekomplikovaný export nie je pre zvieratá najvhodnejším riešením, pripomína AFP. To podľa O'Connora zvyšuje ich náchylnosť na teplotný stres, pretože počas prepravy prechádzajú viacerými podnebnými pásmami.

Nový Zéland vlani vyviezol takmer 135-tisíc kusov dobytka. Vyváža ich však len na účely chovu, nie na porážku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.