Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Európe vnímajú Bidenovu zahraničnú politiku pozitívnejšie než v USA, ukazuje prieskum

Americký prezident Joe Biden má pri riešení zahraničnopolitických problémov 55 percentnú podporu v transatlantickom spoločenstve. Najkritickejší sú k nemu samotní Američania. Vyplýva to z výsledkov prieskumu amerického think-tanku German Marshall Fund, ktoré zverejnili vo štvrtok. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Bidenovu zahraničnú politiku vníma najviac ľudí pozitívne v Poľsku (74 percent). Viac než 60 percentnú podporu získala aj v Litve, Rumunsku, Portugalsku, Švédsku a Nemecku. V USA sa súhlasne vyjadrilo 47 percent. Menej ľudí označilo Bidenovu politiku za pozitívnu len v Taliansku a Turecku.

Podľa prieskumu 64 percent ľudí považuje Spojené štáty za najvplyvnejšieho hráča na svete. Na druhom mieste je Európska únia (17 percent) a za ňou Čína (13 percent). Za najvplyvnejšiu krajinu v Európe označilo 75 percent účastníkov Nemecko, po ňom Francúzsko (65 percent) a Spojené kráľovstvo (55 percent).

Biden v nedeľu 18. septembra v rozhovore pre americkú televíziu CBS uviedol, že americké sily by bránili Taiwan pred čínskou inváziou, pripomína AFP. Toto rozhodnutie má podľa štvrtkových výsledkov prieskumu len miernu úroveň podpory.

Vyslanie amerických vojakov na Taiwan schvaľuje len sedem percent Američanov a v iných krajinách je to ešte menej. Prieskum German Marshall Fund sa uskutočnil na prelome júna a júla na vzorke približne 1500 osôb v každej zo 14 krajín.

(tasr, min)

Minúta  |  

SaS nebude iniciovať odvolávanie Mikulca, vylučujem dohody, uviedol Sulík

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS nebudú iniciovať odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) z funkcie. Nebudú ani dávať podpisy pod prípadný návrh na jeho odvolanie. Novinárom to povedal šéf SaS Richard Sulík.

Minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič na sociálnej sieti napísal, že Sulík sa dohaduje s "váhajúcimi" poslancami, aby podporili Matovičovo odvolanie výmenou za to, že "popravia" Mikulca "ruka v ruke s mafiou zo SmeroHlasu". Sulík to označil za nehorázne, vylúčil takéto dohody.

Pripomenul, že pri poslednom odvolávaní Mikulca sa poslanci SaS zdržali. O tom, že by mal Mikulec skončiť vo funkcii, hovoril vo štvrtok popoludní šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS). Po rokovaní výboru o hraničných kontrolách súvisiacich s migráciou Krúpa povedal, že minister nezvláda krízové situácie.

"Berte to ako názor predsedu brannobezpečnostného výboru. Asi mal na to svoje dôvody. Budeme sa o tom na klube rozprávať, ale nebudeme to iniciovať, ani nebudeme dávať podpisy pod odvolanie Romana Mikulca," ozrejmil Sulík.

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš nevidel status Matoviča, no tvrdí, že SaS nemá problém odvolávať Matoviča, rozbíjať vládu a spájať sa so Smerom-SD, Hlasom-SD či extrémistami. Šipoš vylúčil, že by rokoval s extrémistami v parlamente a nevie o tom, že by niekto z jeho kolegov takéto dohody robil. Dodal, že ak vyjednáva, tak to robí za klub a zákulisné dohody nevytvára.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kollár odsúdil ruskú anexiu ďalších štyroch oblastí Ukrajiny

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) odsúdil avizovanú ruskú anexiu štyroch oblastí Ukrajiny. Vyhlásil, že ide o bezprecedentný čin a ak by sme to schvaľovali, ohrozovali by sme aj našu územnú celistvosť. Avizoval aj pripravované spoločné stanovisko troch najvyšších ústavných činiteľov.

"Je to bezprecedentný čin, je to ďalší akt agresie a nerešpektovania medzinárodných zmlúv, je to nerešpektovanie územnej celistvosti krajín. Je to veľmi nebezpečné, ak by sme to schvaľovali alebo s tým súhlasili, tak tým ohrozujeme aj našu vlastnú územnú celistvosť. To si treba uvedomiť," povedal Kollár.

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny - Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť - budú do Ruskej federácie začlenené v piatok podpísaním príslušných dohôd. V okupovaných oblastiach sa od minulého piatka konali údajné referendá o anexii k Rusku.

Podľa Kyjeva aj Západu išlo o nelegitímne pseudohlasovania, ktoré boli narýchlo zorganizované v reakcii na úspešnú protiofenzívu ukrajinskej armády. Mnohé krajiny avizovali, že výsledky tzv. referend neuznajú.

(tasr, min)

Minúta  |  

NATO sľubuje protiopatrenia za útoky na infraštruktúru svojich členov

NATO vo štvrtok oznámilo, že podnikne protiopatrenia za akékoľvek útoky na kritickú infraštruktúru niektorej zo svojich 30 členských krajín. Reagovalo tak na údajnú sabotáž na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori. TASR správu prevzala z agentúry AP.

"Po akomkoľvek zámernom útoku voči infraštruktúre spojencov bude nasledovať spoločná a rozhodná odozva," uviedli vo vyhlásení veľvyslanci členských krajín pri NATO. Poškodenie potrubí v mori medzi Ruskom a Nemecko označili "za hlboko znepokojujúce".

Aliancia uviedla, že "všetky doposiaľ dostupné informácie" potvrdzujú, že poškodenie plynovodu je výsledkom zámerného, ľahkomyseľného a nezodpovedného sabotérskeho činu. Úniky z potrubí ohrozujú lodnú dopravu a životné prostredie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok povedal, že zásah do potrubia Nord Stream by nebol možný bez účasti štátnych aktérov. "Vyzerá to ako teroristický útok, pravdepodobne uskutočnený na úrovni krajín," povedal.

Peskov odmietol vyjadrenia o tom, že v oblasti úniku boli spozorované ruské vojnové lode. V okolí bolo podľa jeho slov viac bojovej techniky NATO než Ruska. "Je to veľmi nebezpečná situácia, ktorá si vyžaduje rýchle vyšetrenie," dodal hovorca Kremľa.

Začiatkom tohto týždňa zaznamenali na plynovodoch úniky na troch miestach potrubí. Švédska pobrežná stráž vo štvrtok hlásila štvrtý únik. Plynovody nie sú v prevádzke, no stále sú naplnené plynom, ktorý začal unikať, píše AP. Švédsko, Dánsko, Nemecko i Rusko začali tieto incidenty vyšetrovať.

(tasr, min)

Minúta  |  

Štvrtkové rokovanie pléna NR SR sa skončilo, hlasovať sa bude až v utorok

Štvrtkové rokovanie parlamentu sa skončilo skôr ako zvyčajne. Poslanci sa opäť zídu v piatok (30. 9.) od 9.00 h, no v tento deň sa už hlasovať nebude. Najbližšie tak poslancov čaká hlasovanie v utorok (4. 10.).

Rokovací deň zvyčajne končí o 19.00 h, predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) ukončil schôdzu o vyše dve hodiny skôr. Dohodlo sa na tom poslanecké grémium, ktoré zasadlo po náhlom kolapse poslanca Jána Kerekrétiho (OĽANO). Kollár mu zaželal, aby sa zo zdravotných ťažkostí čoskoro dostal.

Poslanci mali vo štvrtok popoludní hlasovať o návrhu na odvolanie lídra OĽANO Igora Matoviča z funkcie ministra financií. Po ukončení debaty k odvolávaniu sa vrátili k riadnej 72. schôdzi. Venovali sa vládnym návrhom na skrátené legislatívne konanie, týkajúcim sa úpravy štátneho rozpočtu a 13. dôchodku.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rokovanie parlamentu prerušili pre zdravotné ťažkosti poslanca Kerekrétiho

Počas štvrtkového rokovania parlamentu skolaboval poslanec Ján Kerekréti (OĽaNO), rokovanie 72. schôdze tak museli po 16.00 prerušiť. Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš pre TASR potvrdil, že poslanec Kerekréti je pri vedomí.

Po tom, ako sa u Kerekrétiho objavili náhle zdravotné ťažkosti, mu poslanci poskytli prvú pomoc až do príchodu záchranárov. Tí ho následne odviezli z rokovacej sály. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) informoval, že sa zvoláva poslanecké grémium.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.