Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Guterres odsúdil plány Ruska na anektovanie štyroch ukrajinských oblastí

Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok odsúdil plány Ruska na anektovanie okupovaných ukrajinských oblastí. Podľa jeho slov ide o "nebezpečnú eskaláciu", ktorá "nemá v modernom svete miesto". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Akékoľvek rozhodnutie o pristúpení k anexii ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti nemá žiadnu právnu hodnotu a zaslúži si byť odsúdené," uviedol Guterres vo vyhlásení. "Nesmie to byť akceptované," dodal.

Akákoľvek anexia územia krajiny založená na použití sily podľa neho porušuje Chartu OSN a medzinárodné právo. Referendá v regiónoch sa konali uprostred vojny pod ruskou ozbrojenou okupáciou a mimo ústavného rámca Ukrajiny. "Nemožno ich nazvať skutočným prejavom vôle ľudu," uviedol.

Rusko ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN nesie podľa Guterresa osobitnú zodpovednosť za dodržiavanie Charty OSN. "Akékoľvek rozhodnutie Ruska pokračovať ďalej ohrozí vyhliadky na mier," uzavrel.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská – budú do Ruskej federácie začlenené v piatok podpísaním príslušných dohôd v Kremli.

(tasr, min)

Minúta  |  

Draghi dostane od ukrajinského prezidenta štátne vyznamenanie

Dosluhujúci taliansky premiér Mario Draghi dostane od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského jedno z najprestížnejších ukrajinských vyznamenaní. Vo štvrtok to uviedla kancelária talianskeho premiéra po Draghiho po telefonáte so Zelenským. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Draghi ukrajinskému prezidentovi povedal, že je "poctený a dojatý" udelením Rádu kniežaťa Jaroslava Múdreho prvého stupňa a rád ho prevezme od Zelenského v Kyjeve, uviedla kancelária talianskeho premiéra.

Dosluhujúci taliansky premiér bol jedným z najväčších podporovateľov sankcií EÚ proti Rusku za rozpútanie vojny na Ukrajine. Taliansko za jeho vlády podporilo Kyjev aj dodávkami zbraní.

Kancelária ukrajinského prezidenta po telefonáte oboch lídrov vo vyhlásení uviedla, že Zelenskyj ocenil Draghiho úlohu "medzi menami politických lídrov, ktorí podporovali Ukrajinu" od začiatku ruskej invázie.

Draghiho na premiérskom poste nahradí Giorgia Meloniová, líderka krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI), ktorá zvíťazila v talianskych parlamentných voľbách. Meloniová ukrajinského prezidenta ubezpečila o plnej podpore. Jej spojenci z pravicového bloku – líder strany Liga (LSP) Matteo Salvini a predseda strany Vpred Taliansko (FI) Silvio Berlusconi - na túto tému však nemali rovnaký názor.

Rád kniežaťa Jaroslava Múdreho v roku 1995 založil bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma. Má päť stupňov, pričom prvý stupeň je najvyšší. Udeľuje sa za vynikajúce služby poskytované ukrajinskému národu v oblasti budovania štátu, posilňovania medzinárodnej prestíže Ukrajiny, rozvoja hospodárstva, vedy, vzdelávania, kultúry, umenia, zdravotníctva a za mimoriadne charitatívne a humanistické činy.

(tasr, min)

Minúta  |  

Takmer polovica Rusov pociťovala po vyhlásení mobilizácie úzkosť, tvrdí prieskum

Takmer polovica Rusov pociťovala strach alebo úzkosť po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky nezávislého Analytického centra Jurija Levadu, známeho aj ako Centrum Levada. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Až 47 percent respondentov uviedlo, že po televíznom prejave ruského prezidenta Vladimira Putina pociťovali úzkosť, strach alebo hrôzu. Ďalších 13 percent opýtaných cítilo hnev. Hrdosť na Rusko pociťovalo 23 percent respondentov. Prieskum sa robil v 50 ruských regiónoch na vzorke 1631 Rusov starších ako 18 rokov od 22. do 28. septembra.

Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu v Rusku 21. septembra. Podľa nej má byť mobilizovaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl. Tisíce mužov v brannom veku sa následne rozhodli opustiť Rusko a v desiatkach ruských miest sa konali protesty proti mobilizácii, ktoré polícia rýchlo rozohnala, píš Reuters.

(tasr, min)

Minúta  |  

V Európe vnímajú Bidenovu zahraničnú politiku pozitívnejšie než v USA, ukazuje prieskum

Americký prezident Joe Biden má pri riešení zahraničnopolitických problémov 55 percentnú podporu v transatlantickom spoločenstve. Najkritickejší sú k nemu samotní Američania. Vyplýva to z výsledkov prieskumu amerického think-tanku German Marshall Fund, ktoré zverejnili vo štvrtok. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Bidenovu zahraničnú politiku vníma najviac ľudí pozitívne v Poľsku (74 percent). Viac než 60 percentnú podporu získala aj v Litve, Rumunsku, Portugalsku, Švédsku a Nemecku. V USA sa súhlasne vyjadrilo 47 percent. Menej ľudí označilo Bidenovu politiku za pozitívnu len v Taliansku a Turecku.

Podľa prieskumu 64 percent ľudí považuje Spojené štáty za najvplyvnejšieho hráča na svete. Na druhom mieste je Európska únia (17 percent) a za ňou Čína (13 percent). Za najvplyvnejšiu krajinu v Európe označilo 75 percent účastníkov Nemecko, po ňom Francúzsko (65 percent) a Spojené kráľovstvo (55 percent).

Biden v nedeľu 18. septembra v rozhovore pre americkú televíziu CBS uviedol, že americké sily by bránili Taiwan pred čínskou inváziou, pripomína AFP. Toto rozhodnutie má podľa štvrtkových výsledkov prieskumu len miernu úroveň podpory.

Vyslanie amerických vojakov na Taiwan schvaľuje len sedem percent Američanov a v iných krajinách je to ešte menej. Prieskum German Marshall Fund sa uskutočnil na prelome júna a júla na vzorke približne 1500 osôb v každej zo 14 krajín.

(tasr, min)

Minúta  |  

SaS nebude iniciovať odvolávanie Mikulca, vylučujem dohody, uviedol Sulík

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS nebudú iniciovať odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) z funkcie. Nebudú ani dávať podpisy pod prípadný návrh na jeho odvolanie. Novinárom to povedal šéf SaS Richard Sulík.

Minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič na sociálnej sieti napísal, že Sulík sa dohaduje s "váhajúcimi" poslancami, aby podporili Matovičovo odvolanie výmenou za to, že "popravia" Mikulca "ruka v ruke s mafiou zo SmeroHlasu". Sulík to označil za nehorázne, vylúčil takéto dohody.

Pripomenul, že pri poslednom odvolávaní Mikulca sa poslanci SaS zdržali. O tom, že by mal Mikulec skončiť vo funkcii, hovoril vo štvrtok popoludní šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS). Po rokovaní výboru o hraničných kontrolách súvisiacich s migráciou Krúpa povedal, že minister nezvláda krízové situácie.

"Berte to ako názor predsedu brannobezpečnostného výboru. Asi mal na to svoje dôvody. Budeme sa o tom na klube rozprávať, ale nebudeme to iniciovať, ani nebudeme dávať podpisy pod odvolanie Romana Mikulca," ozrejmil Sulík.

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš nevidel status Matoviča, no tvrdí, že SaS nemá problém odvolávať Matoviča, rozbíjať vládu a spájať sa so Smerom-SD, Hlasom-SD či extrémistami. Šipoš vylúčil, že by rokoval s extrémistami v parlamente a nevie o tom, že by niekto z jeho kolegov takéto dohody robil. Dodal, že ak vyjednáva, tak to robí za klub a zákulisné dohody nevytvára.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kollár odsúdil ruskú anexiu ďalších štyroch oblastí Ukrajiny

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) odsúdil avizovanú ruskú anexiu štyroch oblastí Ukrajiny. Vyhlásil, že ide o bezprecedentný čin a ak by sme to schvaľovali, ohrozovali by sme aj našu územnú celistvosť. Avizoval aj pripravované spoločné stanovisko troch najvyšších ústavných činiteľov.

"Je to bezprecedentný čin, je to ďalší akt agresie a nerešpektovania medzinárodných zmlúv, je to nerešpektovanie územnej celistvosti krajín. Je to veľmi nebezpečné, ak by sme to schvaľovali alebo s tým súhlasili, tak tým ohrozujeme aj našu vlastnú územnú celistvosť. To si treba uvedomiť," povedal Kollár.

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny - Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť - budú do Ruskej federácie začlenené v piatok podpísaním príslušných dohôd. V okupovaných oblastiach sa od minulého piatka konali údajné referendá o anexii k Rusku.

Podľa Kyjeva aj Západu išlo o nelegitímne pseudohlasovania, ktoré boli narýchlo zorganizované v reakcii na úspešnú protiofenzívu ukrajinskej armády. Mnohé krajiny avizovali, že výsledky tzv. referend neuznajú.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.