Ruský prezident Vladimír Putin v piatok podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy týkajúce sa Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti boli podpísané počas ceremónie v Kremli. Začal sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom. Informuje o tom agentúra AP.
Pod dokumenty pridali svoje podpisy aj Moskvou dosadení lídri štyroch ukrajinských oblastí. Stalo sa tak tri dni po ukončení Kremľom zorganizovaných "referend" v týchto oblastiach o pripojení k Rusku, ktoré Západ odsúdil ako bezohľadné protiprávne zaberanie cudzieho územia.
Zmluvy o vstupe ukrajinských oblastí do Ruska ešte musia formálne odobriť budúci týždeň obe komory ruského parlamentu.
V štyroch okupovaných regiónoch – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike (DĽR a LĽR) na východe a v častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa od 23. – 27. septembra konali takzvané referendá o pripojení k Rusku. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.
Proruskí predstavitelia oblastí v utorok po sčítaní hlasov uviedli, že ich obyvatelia v "referende" rozhodli o pripojení k Rusku. Následne o to oficiálne požiadali Moskvu.
Putin vo štvrtok podpísal výnosy o uznaní nezávislosti Záporožskej a Chersonskej oblasti ležiacich na juhu Ukrajiny. Nezávislosť DĽR a LĽR šéf Kremľa uznal tesne pred začiatkom útoku ruskej armády na Ukrajinu 24. februára.
Podobne uznal aj nezávislosť Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe sporného referenda. Kyjev ani Západ to nikdy neuznali ako legitímny krok.
Ukrajina v reakcii na takzvané referendá zorganizované proruskými úradmi na okupovaných územiach zopakovala sľub, že tieto štyri regióny aj Krym, získa späť. Rusko sa zasa opakovane zaviazalo, že bude brániť celé svoje územie – vrátane novopripojených regiónov – všetkými dostupnými prostriedkami vrátane jadrových zbraní.
Stanica BBC dodala, že zatiaľ žiadna krajina na svete nedeklarovala svoj zámer uznať túto ďalšiu anexiu ukrajinských území Ruskom.
(tasr)
Opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto sme boli proti ich prijatiu. Pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s mimoriadnym zdanením energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu. V piatok to na brífingu povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).
"Toto riešenie nie je solidárne so všetkými európskymi krajinami," komentoval Heger závery stretnutia ministrov. Pripomenul, že Slovensko je jedna z najpriemyselnejších krajín EÚ a zároveň máme spomedzi krajín EÚ aj najväčší podiel výdavkov domácností na energie.
Plán B
Spravodlivým riešením by podľa Hegera bolo zdaniť zisky výrobcov a obchodníkov s energiami a tieto dane rozdeliť medzi štáty podľa výroby a spotreby, alebo zastropovanie cien energií na európskej úrovni.
"Máme pripravený plán B. To znamená, že elektrina, ktorá sa na Slovensku vyrobí, nepôjde do tých krajín, ktoré ju majú kúpenú, ale dáme ju našim občanom a našim firmám," povedal Heger.
Obchodníkom, ktorí majú dodávky elektriny na budúci rok od Slovenských elektrární (SE) odkúpené, chce premiér zaplatiť cenu, za ktorú elektrinu kúpili. Na rozdiel od SE je premiér presvedčený, že predpisy EÚ takéto zásahy štátu umožňujú.
SE už pri schvaľovaní novely zákona o energetike upozornili, že v takom prípade by museli pre svojich zmluvných odberateľov zabezpečiť elektrinu z iných zdrojov, čo povedie ku krachu spoločnosti.
Dobrovoľné prerozdelenie či eurofondy
Heger dodal, že v hre je ešte možnosť dobrovoľného prerozdelenia zdanenia mimoriadnych ziskov energetických spoločností, ktoré prijaté opatrenie na úrovni EÚ umožňuje. Keďže elektrinu zo Slovenska kupujú najmä české a nemecké firmy, kontaktoval nemeckého kancelára Olafa Scholza a plánuje osloviť aj českého predsedu vlády Petra Fialu.
Slovensku by podľa Hegera pomohlo aj uvoľnenie nevyčerpaných eurofondov na dotovanie cien energií. To však musí schváliť Európska komisia. Odhadol, že balík financií z tohto zdroja by mohol dosiahnuť tri až štyri miliardy eur.
(tasr)
Minúta |
Putin vyhlásil štyri oblasti Ukrajiny za súčasť Ruska. Ukrajinu vyzýva zložiť zbrane a rokovať
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v piatok – počas prejavu v Kremli – štyri ukrajinské oblasti za štátne územie Ruska. Anexia Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Záporožskej a Chersonskej oblasti nie je medzinárodne uznaná. Informuje o tom agentúra DPA.
Putin v prejave ďalej uviedol, že Rusko bude chrániť nové územia "všetkými dostupnými prostriedkami" a začlenenie týchto štyroch oblastí je "vôľou miliónov ľudí".
Šéf Kremľa zároveň vyhlásil, že obyvatelia krajinského regiónu Donbas boli "obeťami nehumánnych teroristických útokov" zo strany režimu v Kyjeve.
Putin tiež označil ruských vojakov, ktorí padli v bojoch, za hrdinov a požiadal o minútu ticha za tých, ktorí "zomreli počas špeciálnej operácie" na Ukrajine.
Ruský prezident následne vyzval Kyjev, aby sa vrátil k rokovaniam o ukončení bojov na Ukrajine. "Vyzývame kyjevský režim, aby okamžite prestal bojovať a zastavil všetky nepriateľské akcie… A vrátil sa k rokovaciemu stolu," povedal v príhovore, z ktorého citovala agentúra AFP. Dodal, že Moskva je rokovaniam stále otvorená, ako to aj viackrát vyhlásila.
Šéf Kremľa vo svojom prejave tiež uviedol, že Rusko sa "neusiluje" o návrat k Sovietskemu zväzu (ZSSR). "ZSSR už neexistuje. Nemôžeme vrátiť minulosť. A Rusko to už nepotrebuje. O to sa nesnažíme," povedal Putin.
(tasr)
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok privítala na prvej oficiálnej návšteve Slovenska maďarskú prezidentku Katalin Novákovú.
Témami stretnutia boli aktuálny stav nelegálnej migrácie, zvládanie dosahov vojny na Ukrajine či postoj k sankciám voči Rusku. Maďarská prezidentka sa prihovárala aj za maďarskú menšinu na Slovensku, s Čaputovou hovorila aj o otázke dvojitého občianstva. Ďalšie stretnutie avizujú v rámci formátu prezidentov V4.
Pri otázke nelegálnej migrácie sa prezidentky prihovárajú za posilnenie ochrany vonkajšej hranice a riešenia, ktoré zachovajú voľný pohyb v rámci Schengenu. "Je potrebné využívať európske nástroje, ktoré máme k dispozícii, ako je Frontex, zároveň plne dodržiavať readmisné dohody," uviedla Čaputová.
Riešenia očakáva aj od avizovaného rokovania ministrov vnútra. Podľa Novákovej je otázkou aj to, ako zabrániť tomu, aby sa migranti na maďarsko-srbskú hranicu vôbec dostali. Nedostatočná ochrana vonkajšej hranice bude mať podľa nej vážne následky.
Čaputová vyzdvihla, že Slovensko a Maďarsko majú rovnaký pohľad na kroky Ruska na Ukrajine. "Považujeme ruskú agresiu na Ukrajine za absolútne neprípustnú, za krok, ktorý porušuje medzinárodné právo, je to brutálna vojna voči suverénnej krajine a porušenie jej územnej celistvosti," skonštatovala.
Obe prezidentky odsúdili kroky eskalujúce konflikt. Zhodný je aj kladný postoj krajín k pomoci utečencom. Maďarsko neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc, podľa Novákovej akceptuje však odlišný prístup Slovenska.
Posledné vyhlásenia ruského prezidenta Vladimíra Putina sú podľa Čaputovej posolstvom domov, pretože Ukrajina zaznamenala územné zisky a vojenské úspechy. Za kľúčový považuje jednotný postoj. V rámci krokov NATO a EÚ považuje za nutné nespraviť chybný krok z hľadiska medzinárodného práva. "To je napríklad dôvod, prečo nemáme vojakov na území Ukrajiny," podotkla.
Nováková na rozdiel od Čaputovej spochybňuje efekt sankcií na Rusko.
Pri prijímaní sankcií je podľa Čaputovej potrebné citlivo vyhodnocovať situáciu, otvorene komunikovať dovnútra krajín a hľadať riešenia, ktoré nenarušia jednotu v rámci Európskej únie a NATO. Nováková apelovala, aby sa prijímali sankcie, ktoré spôsobia najviac negatívnych dôsledkov v Rusku a neznemožnia každodenný život Európanov či zničenie ekonomík EÚ.
Maďarská prezidentka zdôraznila význam spolupráce v rámci V4. Slovenskú prezidentku požiadala o podporu Maďarska, aby neprišlo o financie z Európskej únie. Poukázala na vysokú podporu EÚ v Maďarsku.
Nováková ocenila kroky podporujúce uplatnenie práv maďarskej menšiny na Slovensku, ktoré umožňujú Maďarom si zachovávať svoju identitu. Zároveň však upozornila, že práve na Slovensku sa spomedzi okolitých krajín Maďari najviac asimilujú. Požiadala Čaputovú, aby urobila všetko pre to, aby asimilácia ďalej takto neprebiehala.
Podľa Novákovej Maďarsko spravilo v posledných rokoch veľa pre slovenskú menšinu. Tvrdí, že sa strojnásobil počet slovenských škôl, v parlamente má zastúpenie slovenský hovorca. Vyzvala Slovákov v Maďarsku, aby sa k svojej národnosti prihlásili aj v nadchádzajúcom sčítaní ľudu.
K otázke dvojitého občianstva Nováková povedala, že posledná novelizácia zákona bola pozitívnym krokom, no nepriniesla zásadnú zmenu. Požiadala o podporu dvojitého občianstva pre Maďarov.
Čaputová poznamenala, že ide o citlivú záležitosť, a to najmä v kontexte iných sporných vecí, ako sú napríklad nákup nehnuteľnosti zo strany Maďarska či dotácií maďarských subjektov na Slovensku, ktoré by sa už mali riešiť na exekutívnej úrovni. Poslednou novelou však tému dvojitého občianstva nepovažuje za vyriešenú.
S maďarskou prezidentkou sa stretne v piatok aj premiér SR Eduard Heger (OĽaNO).
(tasr)
Prokurátorka Krajskej prokuratúry (KP) v Nitre zrušila exposlancovi parlamentu Jánovi Herákovi obvinenie, ktorému čelil od 23. augusta 2022.
Policajnej vyšetrovateľke uložila v prípade znovu konať a rozhodnúť. Vyplýva to z vyjadrenia prokurátora nitrianskej krajskej prokuratúry Jaroslava Mačeka. Upozornil na to portál Aktuality.sk.
"Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia z dňa 23. augusta 2022 bolo dozorovou prokurátorkou zrušené pre hmotnoprávne pochybenie," priblížil Maček. Obvinenie sa týkalo piatich skutkov. Išlo o trestné činy sexuálneho násilia, zneužívania, znásilnenia či prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.
Herák naďalej čelí obvineniu z mája 2021 za prečin mravnej výchovy mládeže a zločin sexuálneho zneužívania. Tohto skutku sa mal exposlanec za OĽANO dopustiť v závere augusta 2020.
(tasr)
Ruský patriarcha Kirill mal pozitívny výsledok testu na nový druh koronavírusu. Pre karanténu sa nezúčastní na piatkovej ceremónii, na ktorej ruský prezident Vladimír Putin oficiálne anektuje okupované regióny Ukrajiny k Rusku. V piatok o tom informovala pravoslávna cirkev. Informuje o tom správa agentúry AFP.
"Všetky plánované stretnutia a návštevy jeho svätosti patriarchu Kirilla sú zrušené," uviedla tamojšia cirkev vo vyhlásení. Dodala, že patriarcha potrebuje pokoj na lôžku a zostane v izolácii.
Kirill, patriarcha moskovský a celej Rusi, sa stal hlavou tamojšej pravoslávnej cirkvi v roku 2009. Je tiež dôležitým Putinovým spojencom aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Keď Kremeľ vyhlásil v Rusku čiastočnú mobilizáciu obyvateľstva, Kirill počas nedeľnej služby prisľúbil vojakom, že ak obetujú svoj život vo vojne, budú im odpustené všetky hriechy.
Kirill zároveň prirovnal smrť "pri plnení si vojenských povinností" tomu, ako Boh obetoval svojho jediného syna Ježiša. Ochotu obetovať sa označil 75-ročný patriarcha za významný prejav "tých najlepších ľudských vlastností".
(tasr)
Prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) dôrazne odsudzujú snahu Ruskej federácie nelegálne anektovať časti ukrajinského územia.
Výsledky pseudoreferend, ktoré Rusko zorganizovalo na okupovanom území, nemajú podľa nich žiaden platný právny účinok. Považujú ich za nelegitímnu snahu Ruska zakryť akt agresie.
Zdôraznili, že SR uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát. Vyplýva to z ich spoločného stanoviska.
"Dôrazne odsudzujeme snahu Ruskej federácie nelegálne anektovať časti ukrajinského územia. Tieto oblasti boli Ukrajine násilne zabraté vojenskou agresiou zo strany Ruska, ktoré tak hrubo porušilo Chartu OSN, všetky základné princípy medzinárodného práva a spôsobilo obrovské ľudské a materiálne škody," uviedli v spoločnom vyhlásení.
(tasr)
Rusko anektuje ukrajinskú Doneckú a Luhanskú oblasť v celom rozsahu. Ako tomu bude v prípade ďalších dvoch čiastočne okupovaných oblastí Ukrajiny – Chersonskej a Záporožskej – zatiaľ Kremeľ nešpecifikoval.
Štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť – budú do Ruskej federácie začlenené v piatok popoludní podpísaním príslušných dokumentov v Kremli.
Z týchto štyroch ukrajinských oblastí Rusko takmer úplne okupuje len Luhanskú. Zvyšné tri Moskva ovláda iba čiastočne a musí tam stále zvádzať boje s ukrajinskou armádou.
"Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku Rusko uznáva v (administratívnych) hraniciach z roku 2014. Pokiaľ ide o územia regiónov Cherson a Záporožie, musím si to ešte vyjasniť, nemôžem na túto otázku zodpovedať v tomto momente," povedal niekoľko hodín pred piatkovou ceremóniou hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Na ceremónii v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca, na ktorej sa zúčastní aj prezident Vladimir Putin, budú prítomní aj Moskvou dosadení "lídri" štyroch uvedených oblastí, ktorí tam podpíšu "dohody" o ich pričlenení k Rusku.
(tasr)
Už viac než 300 migrantov zadržala česká polícia od štvrtka na hraniciach so Slovenskom. Vstup odoprela 176 osobám pochádzajúcim prevažne zo Sýrie, informoval Český rozhlas s odvolaním sa na správy polície.
Podľa hovorkyňe policajného prezídia ČR Ireny Pilařovej bolo v rámci kontrol na hraniciach so Slovenskom — zavedených od polnoci zo stredy na štvrtok — preverených celkovo 23 500 osôb. Podľa hovorkyne bolo od zavedenia kontrol celkovo zadržaných už najmenej 364 migrantov.
Polícia ČR v piatok dopoludnia na svojej webstránke uviedla, že len v priebehu štvrtka bolo odhalených 247 migrantov, v drvivej väčšine Sýrčanov, ktorí sa pokúsili nelegálne prekročiť štátne hranice. Zadržaných bolo aj 11 prevádzačov, voči ktorým bolo začaté trestné konanie.
Rušná noc bola na hraniciach ČR a SR aj zo štvrtka na piatok. Od polnoci bolo zaistených už 80 migrantov a osem prevádzačov. Na hraničnom priechode Lanžhot policajti počas noci objavili v siedmich osobných autách celkovo 53 migrantov. Prevádzačov odviedli na trestné úkony, zatiaľ čo migrantom odopreli vstup na územie Českej republiky.
(tasr)
Fínsko v noci na piatok uzavrelo svoje hranice pre turistov z Ruska, ktorí prichádzajú na fínske územie so schengenskými turistickými vízami. Toto opatrenie by malo výrazne obmedziť osobnú dopravu na fínsko-ruských hraniciach.
Na záznamoch fínskej televízie Yle bolo dve minúty po polnoci vidieť len sedem vozidiel a jedného muža na bicykli, ako prešli cez hranice na priechode Vaalimaa. Následne závora spadla – pre Fínsko, ktoré po stáročia spájala s Ruskom zložitá a premenlivá história, to bol historický moment, konštatuje agentúra DPA.
Fínska vláda vo štvrtok v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine oznámila, že od polnoci už ruskí turisti nebudú môcť do krajiny tisícich jazier pricestovať. Výnimky však platia v prípade návštevy člena rodiny alebo poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Počas uplynulých dní prišli do Fínska podľa štatistík tisícky Rusov denne, kým výrazne menej ich z Fínska vycestovalo.
Fínsko zdieľa s Ruskom 1 340 kilometrov dlhú štátnu hranicu.
(tasr)
Ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku v piatok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli prijali balík opatrení na upokojenie energetickej krízy, vrátane zdanenia nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich fosílne palivá, ale dohoda o zastropovaní cien plynu zostala mimo stola. Uvádza to tlačová agentúra AP.
Ministri EÚ dosiahli dohodu o návrhoch Európskej komisie, ktoré by mohli pomôcť získať vyše 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutých krízou.
Opatrenia zahŕňajú daň z neočakávaných nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich alebo rafinujúcich ropu, plyn a uhlie. Ďalšími dvoma hlavnými prvkami plánu sú dočasný strop tržieb nízkonákladových výrobcov elektriny, čo sa týka veterných, solárnych a jadrových spoločností, ako aj povinnosť pre 27 členských krajín eurobloku znížiť spotrebu elektriny aspoň o päť percent počas špičky.
Text, na ktorom sa dohodli ministri, by mal byť prijatý na budúci týždeň a nadobudnúť účinnosť čo najskôr.
(tasr)
Britská premiérka Liz Trussová obvinila v piatok ruského prezidenta Vladimíra Putina, že anektovaním okupovaných regiónov na Ukrajine porušuje medzinárodné právo.
"Spojené kráľovstvo nebude nikdy ignorovať zvrchovanú vôľu (ukrajinských) občanov a takisto nikdy nebude považovať Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť za nič iné, než za územie Ukrajiny," dodala Trussová.
Britská premiérka kritizovala Putina aj za to, že prejavil "zjavnú ľahostajnosť voči životom tých ukrajinských obyvateľov, ktorých podľa vlastných slov zastupuje".
(tasr)
Miera inflácie v eurozóne sa zrýchlila v septembri na nový rekord 10 percent z augustovej hodnoty 9,1 percenta. Vyplýva to rýchleho odhadu štatistického úradu Európskej únie Eurostat.
Odhad štatistického úradu poukazuje na prudké zrýchľovanie rastu spotrebiteľských cien v menovej únii. V auguste dosiahla medziročná inflácia 9,1 percenta a ekonómovia očakávali, že rast spotrebiteľských cien sa zrýchli na 9,7 percenta.
Ako Eurostat dodal, najvýraznejšie sa pod zrýchlenie inflácie opäť podpísali ceny energií. Tie zrýchlili rast z 36,8 percenta v auguste na 40,8 percenta. Nasledovali ceny potravín, alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, ktoré v septembri vzrástli medziročne o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste rast dosiahol 10,6 percenta. Neenergetické priemyselné tovary zrýchlili rast cien z 5,1 percenta na 5,6 percenta a rýchlejšie rástli aj ceny služieb. Tie sa v septembri zvýšili o 4,3 percenta, zatiaľ čo v auguste vzrástli o 3,8 percenta.
Z jednotlivých členských štátov eurozóny najprudšie rástli spotrebiteľské ceny v pobaltských krajinách. V Estónsku dosiahla medziročná inflácia 24,2 percenta, V Litve 22,5 percenta a Lotyšsku 22,4 percenta. Dvojciferné hodnoty dosiahla miera inflácie aj v Holandsku (17,1 percenta), na Slovensku (13,6 percenta), v Grécku (12,1 percenta), Belgicku (12 percenta), Rakúsku (11 percenta), Nemecku (10,9 percenta) a Slovinsku, kde predstavovala 10,6 percenta. Najnižšiu infláciu zaznamenalo v septembri Francúzsko, a to na úrovni 6,2 percenta.
(tasr)
Ruským inváznym jednotkám na Ukrajine chýba podľa odhadov britských vojenských expertov na bojisku obväzový materiál i ďalšie zdravotnícke produkty. Vyplýva to z piatkovej, najnovšej analýzy vojny na Ukrajine, ktorú ministerstvo obrany v Londýne denne zverejňuje na základe poznatkov britských tajných služieb. Informovala o tom agentúra DPA.
Záložníkom, na ktorých sa vzťahuje nedávno vyhlásená čiastočná mobilizácia, tak bol vydaný pokyn, aby si so sebou priniesli vlastné lekárničky s tým, že "menštruačné pomôcky by boli lacným riešením".
"Nedostatok dôvery v postačujúcu zdravotnícku starostlivosť takmer určite prispieva ku klesajúcej morálke a chýbajúcej vôli zúčastniť sa na ofenzívnych akciách," uvádza sa vo vyhlásení britského ministerstva.
(tasr)
Slovenská republika jednoznačne odsudzuje anexiu ďalších častí ukrajinského územia zo strany Ruskej federácie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR to uviedlo v reakcii na kroky ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý v piatok uznal nezávislosť Záporožskej a Chersonskej oblasti, ležiacich na juhu Ukrajiny.
"Sme pobúrení, že napriek výzvam väčšiny štátov sveta a medzinárodného spoločenstva Ruská federácia pristúpila k ďalšiemu kroku, ktorý je v príkrom rozpore so základnými demokratickými princípmi a ústavným poriadkom Ukrajiny," podotkol rezort.
Poukazuje na to, že Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN opäť hrubo porušuje medzinárodné právo vrátane Charty OSN. "Osobitne princípy nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov," konštatuje ministerstvo.
Z ruskej strany ide podľa neho o cielenú eskaláciu, ktorá je súčasťou pokračujúcej vojenskej agresie proti Ukrajine. "Preto opätovne vyzývame Ruskú federáciu, aby ukončila vojenské aktivity na Ukrajine a okamžite a bezpodmienečne stiahla všetky svoje jednotky, vojenskú techniku a štruktúry okupačnej správy z ukrajinského územia," uviedlo MZVEZ.
Dodalo, že SR uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát s nespochybniteľnou územnou celistvosťou. Všetky akty spojené s násilným odtrhnutím ukrajinského územia Slovensko považuje za neplatné a nelegitímne. "Budeme pokračovať v poskytovaní všestrannej podpory Ukrajine v jej spravodlivom boji o zachovanie svojej štátnosti, suverenity a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc," doplnil rezort.
(tasr)
Nemecko je v súvislosti s dodávkami energií "v extrémne napätej situácii", povedal v piatok nemecký minister hospodárstva Robert Habeck, deň po tom, ako vláda rozhodla o pláne na pomoc nemeckým firmám a domácnostiam zvládať vysoké ceny energií.
Na financovanie tohto plánu známeho ako "ochranný štít" si Nemecko požičia 200 miliárd eur. Rozhodnutie vlády oznámil vo štvrtok (29. 9.) kancelár Olaf Scholz.
Napriek tomu je však situácia na nemeckom energetickom trhu vážna. Ako Habeck povedal pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk, Nemecko je naďalej v núdzovej situácii. "Ak nebudeme šetriť, ak domácnosti neznížia spotrebu energií, naďalej nám hrozí, že v zimných mesiacoch nebudeme mať dostatok plynu," povedal minister hospodárstva.
(tasr)
Ženy, ktoré pracujú na výskumných staniciach v Antarktíde, sa často stretávajú so sexuálnym obťažovaním. Vyplýva to zo správy, ktorú v piatok zverejnila austrálska vláda. Informuje o tom správa agentúry AFP.
Problematické správanie, ktorému musia výskumníčky čeliť, zahŕňa sexuálne narážky a žarty, nemiestne návrhy na pohlavný styk či ukazovanie pornografických materiálov, uvádza sa v správe, ktorú dala vypracovať austrálska vláda po viacerých sťažnostiach bádateliek.
Ľudia, ktorí žijú na austrálskych výskumných staniciach v Antarktíde, musia niekedy až viac než rok bývať spolu na malom priestore a pracovať v extrémnych podmienkach, pripomína AFP.
Výskumníčky uviedli, že antarktické stanice sú doslova "preniknuté kultúrou sexuálneho obťažovania". V správe sa tiež píše, že ženy museli napríklad skrývať fakt, že menštruovali.
(tasr)
Od piatku (30. septembra) je účinná vyhláška o kategorizácii nemocníc.
Ide o kľúčový dokument rezortu zdravotníctva, ktorý je súčasťou optimalizácie siete nemocníc. Definuje, ako budú vyzerať nemocnice piatich kategórií od začiatku roka 2024, to znamená, aká starostlivosť sa bude v akom ústavnom zariadení poskytovať. Vyhláška určuje minimálne počty výkonov, personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, maximálne čakacie doby či indikátory kvality.
Rezort chce kategorizáciou zabezpečiť, aby sa niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, sústredili do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotníci potrebné zručnosti a skúsenosti. Tým sa podľa ministerstva zvýši kvalita zdravotnej starostlivosti.
(tasr)
Minúta |
Bizarný prípad v USA. Prvú trans osobu v armáde obvinili zo sprisahania. Mala pomáhať Rusom
Americké úrady obvinili bývalého majora americkej armády a jeho manželku-anestéziologičku, že sa prostredníctvom ruského veľvyslanectva v USA chceli pokúsiť o odovzdanie utajovaných zdravotných záznamov príslušníkov americkej armády Rusku. S odvolaním sa na americké ministerstvo spravodlivosti o tom vo štvrtok informovala britská stanica BBC.
Bývalý major Jamie Lee Henry, považujúci sa za ženu, ktorý bol zároveň lekárom na základni Fort Bragg v americkom štáte Severná Karolína, a jeho manželka, lekárka Anna Gabrielianová, boli podľa odtajnenej obžaloby na federálnom súde v štáte Maryland obvinení zo sprisahania a pokusu o neoprávnené zverejnenie individuálne identifikovateľných zdravotných informácií o pacientoch na armádnej základni.
Ako uviedla BBC, Henry mal bezpečnostnú previerku a Gabrielianová, ktorá pracuje v Univerzitnej nemocnici Johnsa Hopkinsa v Baltimore, hovorí po rusky.
V obžalobe sa uvádza, že ich sprisahanie sa začalo po tom, ako ruská armáda na rozkaz prezidenta Vladimira Putina rozpútala vojnu na Ukrajine.
Americká prokuratúra uviedla, že dvojica chcela pomôcť ruskej vláde tým, že jej poskytne údaje, vďaka ktorým by Putinov režim "získal prehľad o zdravotnom stave osôb spojených s vládou a armádou USA".
Henry a Gabrielianová sa preto stretli s osobou, o ktorej sa domnievali, že je ruský úradník - v skutočnosti šlo o agenta amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), uvádza sa v obžalobe.
V súdnych dokumentoch sa cituje svedectvo agenta FBI - podľa neho Gabrielianovú k jej konaniu viedlo výlučne "vlastenectvo voči Rusku."
Podľa správy agentúry Reuters Gabrielianová na tomto stretnutí navrhla, že do tohto plánu zapojí svojho manžela, pričom povedala, že Henry má okrem iného aj informácie o vojenskom výcviku, ktorý Spojené štáty poskytli Ukrajine.
Na inom stretnutí, v ten istý deň, Henry povedal tajnému agentovi, že aj on je oddaný Rusku, a zveril sa mu, že uvažoval o tom, že sa dobrovoľne prihlási do ruskej armády.
Henry mal podľa obžaloby isté výhrady voči poskytovaniu údajov o zdravotnej starostlivosti, lebo by tým porušil zákon. Gabrielianová s tým však nemala problém: do konca augusta odovzdala informácie o súčasných a bývalých vojenských predstaviteľoch a ich manželkách, uvádza sa v obžalobe.
Americké médiá súčasne informovali, že Henry sa v roku 2015 verejne priznal k svojej transrodovej orientácii a bol označený za prvého známeho armádneho dôstojníka v aktívnej službe, ktorý sa otvorene hlási k svojej transrodovej orientácii.
Hoci sa Henry identifikuje ako žena, v obžalobe sa pri jeho mene používajú mužské zámená, dodal Reuters.
(tasr/tod)
Ruský útok blízko mesta Záporožie na Ukrajine zasiahol konvoj vozidiel civilistov, uviedol v piatok na platforme Telegram starosta ukrajinského mesta Severodoneck Olexandr Striuk. Útok si vyžiadal najmenej 23 obetí a množstvo zranených. Informuje o tom správa z denníka The Guardian a z agentúry AP.
Civilisti chceli vyzdvihnúť svojich príbuzných, ktorí sa pokúšali uniknúť z Ruskom okupovaného územia. Konvoj bol ostreľovaný viac než desaťkrát. Na videozázname, ktorý zverejnili na sociálnych médiách, vidieť mŕtvych a zranených ľudí ležať na ceste, píše Guardian.
"Nepriateľ zaútočil na konvoj civilistov a na okraje mesta. Ľudia stáli v rade, chystali sa odísť z okupovaného územia, chceli ísť po svojich príbuzných a doručiť pomoc. Sú tu mŕtvi a zranení," napísal Striuk.
Niekoľko hodín pred ostreľovaním útočilo Rusko aj na niekoľko miest vrátane centra neďalekého Dnipra.
Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj o útoku tiež informoval s tým, že "Rusi blízko Záporožia vystrelili rakety na konvoj smerujúci na okupované územie".
"Treba poznamenať, že odchod 34 vozidiel s obyvateľmi Luhanskej oblasti bol vopred naplánovaný," dodal.
Guardian upozornil, že uvedené informácie nebolo možné bezprostredne overiť.
(tasr)
Mohutný požiar zničil v Paraguaji tisíce volebných automatov a ďalšieho vybavenia pre decembrové voľby. Informovala o tom v piatok agentúra AFP s odvolaním sa na miestne úrady.
Plamene zachvátili vo štvrtok večer sídlo takzvaného volebného súdu v paraguajskej metropole Asunción. Na ich likvidácii sa podieľalo viac než 300 hasičov, ktorým sa oheň podarilo dostať pod kontrolu až po zhruba šiestich hodinách.
Podľa hasičov sa v budove našli obhorené pozostatky jedného zo zamestnancov volebného súdu, píše agentúra Reuters.
Príčina požiaru nebola bezprostredne známa, avšak miestne úrady v tejto súvislosti nevylučujú ani hypotézu podpaľačstva. Podľa paraguajskej opozície išlo o úmyselnú sabotáž decembrových primárnych prezidentských volieb.
"Doposiaľ sme prišli o 8 500 hlasovacích automatov, notebookov a volebných materiálov, ale napriek tomu garantujeme občanom, že decembrové voľby prebehnú tak, ako sú naplánované," ubezpečil Jamie Bestard, predseda volebného súdu, ktorého priestory slúžia aj na skladovanie vybavenia pre voľby.
(tasr)
Podľa Bestarda by sa však decembrové hlasovanie — v dôsledku zničenia veľkého množstva volebných automatov — mohlo uskutočniť v dvoch fázach. To však rozhodne odmietla opozícia s tým, že by to otvorilo priestor na volebné podvody.
V Paraguaji sa 18. decembra uskutočnia primárne prezidentské voľby a potom 30. apríla budúceho roka riadne prezidentské, parlamentné i komunálne voľby.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a spoločnosť SpaceX preskúmajú, či by tímu okolo Elona Muska mohli zveriť úlohu, ktorej cieľom je presunúť Hubblov vesmírny teleskop (HST) na vyššiu obežnú dráhu s cieľom predĺžiť jeho životnosť. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na štvrtkové vyhlásenie NASA.
Teleskop, ktorý funguje od roku 1990 vo výške približne 540 kilometrov nad Zemou, sa pomaly opotrebováva z dôvodu atmosférického trenia, ktorému je vystavený. Zariadenie nemá vlastný pohon a jeho výška bola v minulosti korigovaná počas misií amerických raketoplánov. Navrhovaná nová misia by využila kozmickú loď Dragon spoločnosti SpaceX.
"Pred niekoľkými mesiacmi spoločnosť SpaceX oslovila NASA s nápadom vypracovať štúdiu s cieľom zistiť, či by komerčná posádka mohla pomôcť pri umiestnení Hubblovho teleskopu na vyššiu obežnú dráhu", povedal novinárom vedecký riaditeľ NASA Thomas Zurbuchen s tým, že NASA súhlasila.
Zurbuchen zdôraznil, že v súčasnosti neexistujú konkrétne plány na uskutočnenie alebo financovanie tejto misie – najprv totiž treba vytipovať všetky potenciálne technické problémy.
(tasr)
Psy dokážu nielen vyňuchať drogy alebo výbušniny, ale podľa najnovšieho výskumu vedia v našom dychu a pote rozoznať aj stres.
Vedci z Belfastskej kráľovninej univerzity výsledky výskumu zverejnili vo vedeckom časopise Plos One a jeho pokračovanie by mohlo pomôcť pri výcviku terapeutických psov.
Vedci skúmali správanie štyroch psov – Trea, Fingala, Soota a Winnie – ktoré nepoznali nikoho z 36 ľudských dobrovoľníkov. Úlohou ľudí bolo pred a po dokončení náročného matematického problému zhodnotiť úroveň svojho stresu. Ak sa im zároveň zvýšil krvný tlak a tep srdca, výskumníci im odobrali vzorky potu a dychu označili ako "stresové".
Psov potom naučili, aby medzi troma možnosťami (nepoužitý kúsok gázy, vzorka od vystresovanej osoby a tej istej nevystresovanej) upozornili na "stresovú" vzorku. Ak to zvládli, dostali psiu maškrtu. Psy potom vo viac ako 650 zo 700 pokusov úspešne identifikovali vystresovanú osobu. Presnosť od 90 do 96,88 percenta bola lepšia, ako vedci očakávali.
"Výskum ukazuje, že psy nepotrebujú vizuálne ani zvukové signály, aby zachytili ľudský stres," povedala vedúca výskumu Clara Wilsonová. "Mali sme veľa dôkazov o tom, že dokážu zachytiť pachy ľudí spojené s istými zdravotnými stavmi alebo chorobami. Veľa dôkazov o tom, že cítia rozdiely v našom psychickom stave, ale zatiaľ nemáme," dodala.
(tasr)
Bývalý viceguvernér rozľahlej Tibetskej autonomnej oblasti bol čínskym súdom obvinený z prijímania úplatkov, informovali v piatok čínske štátne médiá.
Čang Jung-ce je podľa agentúry AP ďalším bývalým vysokopostaveným úradníkom obvineným z úplatkárstva, pričom o vývoji jeho kauzy úrady informovali len niekoľko týždňov pred významným zjazdom vládnucej komunistickej strany, ktorej vodca Si Ťin-pching urobil z boja proti korupcii jednu z hlavných tém svojho pôsobenia vo funkcii.
Podľa obžaloby, z ktorej citovala oficiálna tlačová agentúra Sinchua, Čang "využil svoje bývalé postavenie a moc na získanie výhod pre iných" pri prideľovaní štátnych objednávok a povyšovaní, za čo "nezákonne prijal veľké množstvo peňazí a cenností."
Čangovým prípadom sa zaoberajú prokuratúra a súdy v severočínskej provincii Šan-si, čo je v súlade s praxou presúvať prípady na iné miesta, ak ide o vysokopostavených úradníkov a závažné obvinenia.
Si spustil kampaň proti korupcii krátko po svojom nástupe do funkcie straníckeho lídra - koncom roka 2012. Niekedy boli jeho snahy vnímané ako nástroj na odstránenie politických rivalov a zastrašovanie rozsiahlej byrokratického aparátu, aby plnil jeho príkazy. Inokedy vyvolali aj odpor verejnosti - ako v prípade prísneho presadzovania obmedzení nulovej dane z príjmu, ktoré ochromilo hospodárstvo a zhoršilo životnú úroveň miliónov ľudí.
Očakáva sa, že na nadchádzajúcom straníckom zjazde sa Si pokúsi porušiť tradíciu a presadí, aby mohol byť vo funkcii aj tretie päťročné funkčné obdobie.
(tasr)
Ľavicový brazílsky exprezident Luiz Inácio Lula da Silva by mohol v nedeľňajšom prvom kole prezidentských volieb vyhrať súboj s úradujúcim prezidentom Jairom Bolsonarom.
Vyplýva to z deklarovaných zámerov voličov, ktoré sa objavili v prieskumoch verejnej mienky zverejnených vo štvrtok. Informovala o nich agentúra AFP, z ktorej ich prevzala aj TASR.
Lulu si chce voliť 50 percent respondentov a tak má pred krajne pravicovým prezidentom 14-bodový náskok.
Bolsonaro v týchto prieskumoch skončil na druhom mieste s 36 percentami potenciálnych voličov.
Tieto výsledky prieskumu boli zverejnené len niekoľko hodín pred tým, ako sa obaja muži stretnú v poslednej predvolebnej debate.
Na víťazstvo v prvom kole prezidentských volieb musí kandidát získať 50 percent platných hlasov plus jeden hlas.
Ak sa žiadnemu z kandidátov nepodarí, bude sa 30. októbra konať druhé kolo volieb.
Úradujúci krajne pravicový prezident Bolsonaro opakovane odmieta hodnovernosť prieskumov verejnej mienky, pričom trvá na tom, že favoritom volieb je on. Naznačil tiež, že svoju prípadnú volebnú porážku by neuznal.
(tasr)
Búrka, ktorá sa vo štvrtok prehnala americkým štátom Florida, opäť zosilnela a pri presune smerom na sever dosiahla opäť silu hurikánu, uviedlo americké Národné centrum pre hurikány (NHC) vo svojej najnovšej aktualizácii. V noci na piatok o nej informovala agentúra AP.
"Ian sa opäť stáva hurikánom," uviedlo NHC a dodalo, že v piatok hurikán zasiahne štát Južná Karolína "so život ohrozujúcimi záplavami, búrkovou vlnou a silným vetrom".
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok varoval, že hurikán Ian sa môže stať "najtragickejšou" búrkou, aká kedy udrela na štát Florida.
Po brífingu v centrále Federálnej agentúry pre riadenie núdzových situácií (FEMA) vo Washingtone dodal: "Čísla.. sú stále nejasné, ale počúvame správy o tom, že môžu byť značné straty na životoch."
Uviedol, že ak to podmienky dovolia, pricestuje na Floridu a stretne sa s republikánskym guvernérom Ronom DeSantisom. Navštíviť chce aj karibský ostrov Portoriko, ktorý sa spamätáva z predchádzajúceho hurikánu Fiona.
Šéf Bieleho domu zároveň vyzdvihol prácu príslušníkov floridských záchranných zložiek, ktoré zasahujú v devastovaných oblastiach postihnutých záplavami. Americká pobrežná stráž tam nasadila 16 vrtuľníkov, šesť lietadiel a 18 člnov.
DeSantis vo štvrtok uviedol, že hurikán Ian zdevastoval na Floride pobrežné mestá Cape Coral či Fort Myers, zaplavil domy či podniky a mnohé ostrovy odrezal od sveta. Región podľa jeho slov zasiahla "500-ročná voda". Bez elektriny sa ocitli vyše dva milióny domácností a firiem.
Ian zasiahol pobrežie Floridy v stredu večer SELČ ako hurikán štvrtej z celkovo piatich kategórií. Živel postupoval ďalej do vnútrozemia a zoslabol na úroveň tropickej búrky. Momentálne sa presúva cez Atlantický oceán. Varovanie pred hurikánom bolo vydané pre pobrežie štátu Južná Karolína, kde sa očakáva, že búrka opäť udrie na pevninu, píše agentúra AP.
(tasr)
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnosy o uznaní nezávislosti Záporožskej a Chersonskej oblasti ležiacich na juhu Ukrajiny. S odvolaním sa na ruské tlačové agentúry o tom vo štvrtok informovala britská stanica BBC.
Po podpísaní výnosov "o uznaní štátnej suverenity a nezávislosti“ Chersonskej a Záporožskej oblasti" na Ukrajine bude v piatok nasledovať ďalší krok, keď budú o 15.00 h miestneho času v moskovskom Kremli podpísané dohody o pripojení štyroch ukrajinských regiónov k Rusku.
Na základe týchto dokumentov sa k Rusku "pripoja" Záporožská a Chersonská oblasť i dve samozvané republiky, ktoré na území Donbasu na východe Ukrajiny vyhlásili proruskí separatisti ešte v roku 2014.
Putin uznal nezávislosť Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) už vo februári tohto roku, tesne pred tým, ako ruská armáda 24. februára zaútočila na Ukrajinu.
Podobne Putin uznal aj nezávislosť Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe sporného referenda. Kyjev ani Západ tento krok nikdy neuznali za legitímny.
Ukrajina v reakcii na nedávne tzv. referendá zorganizované proruskými úradmi na okupovaných územiach zopakovala svoj sľub, že tieto štyri regióny, ako aj Krym, získa späť.
Rusko sa zasa opakovane zaviazalo, že bude brániť celé svoje územie - vrátane novopripojených regiónov - všetkými dostupnými prostriedkami vrátane jadrových zbraní.
BBC dodala, že zatiaľ žiadna krajina na svete nedeklarovala svoj zámer uznať túto ďalšiu anexiu ukrajinských území Ruskom.
Túto napätú situáciu podľa agentúry AP zvyšuje tzv. čiastočná vojenská mobilizácia v Rusku i obvinenia zo spáchania sabotáže na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 na dne Baltského mora, ktoré mali dodávať zemný plyn z Ruska do Európy.
K problémom Kremľa prispieva aj úspech Ukrajiny pri znovuzískaní častí svojho územia a problémy s mobilizáciou v Rusku, ktoré vo štvrtok priznal aj Putin.
(tasr)
Viac než 200-tisíc ľudí odišlo do Gruzínska, Kazachstanu a členských krajín EÚ od stredy 21. septembra, keď ruský prezident vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Vyplýva to z údajov zhromaždených z viacerých krajín. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN.
Námestník kazašského ministra vnútra v stredu uviedol, že od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v Rusku pred siedmimi dňami prišlo do Kazachstanu takmer 100-tisíc ruských štátnych občanov. Ďalších najmenej 53 136 ľudí prekročilo v dňoch 21.-26. septembra hranice na územie Gruzínska. CNN sa odvoláva na údaje gruzínskeho ministerstva pre vnútorné záležitosti z utorka.
Takmer 66-tisíc Rusov prišlo za posledný týždeň (19.-25. septembra) na územie EÚ, oznámila v utorok Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). To je o vyše 30 percent viac v porovnaní s predchádzajúcim týždňom.
Počty odchodov z Ruska nezahŕňajú údaje z Mongolska a Arménska, kam ruskí občania tiež odchádzajú. K dispozícii nie sú ani oficiálne údaje od ruských úradov za obdobie od 21. septembra, dodáva CNN.
Na základe čiastočnej mobilizácie má byť povolaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl. Tisíce mužov v brannom veku sa následne rozhodli opustiť Rusko a v desiatkach ruských miest sa konali protesty proti mobilizácii, ktoré polícia rýchlo rozohnala.
(tasr, min)
Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku prepustila dvojicu obvinených z pondelkovej (26. 9.) akcie Národnej kriminálnej agentúry zo zadržania na slobodu. Rozhodnutie nie je právoplatné. TASR to potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.
"Sudkyňa pre prípravné konanie ŠTS nevyhovela návrhu prokurátora ÚŠP na vzatie obvinených do väzby a prepustila ich zo zadržania na slobodu," priblížila hovorkyňa. Ako ďalej uviedla, o sťažnosti prokurátora proti tomuto rozhodnutiu bude 6. októbra rozhodovať Najvyšší súd SR.
Policajti v pondelok informovali, že v súvislosti s trestnou činnosťou zločineckej skupiny takáčovcov obvinili 14 osôb. Okrem iných aj starostu obce. Zasahovali v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Obvinení sa mali dopustiť trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, hrubého nátlaku, ublíženia na zdraví, poškodzovania cudzej veci a porušovania domovej slobody.
(tasr, min)
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že všetky chyby pri čiastočnej mobilizácii v Rusku musia byť napravené. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá citovala ruskú agentúru RIA Novosti. Putin povedal, že do armády by najprv mali byť povolávaní muži s vojenskými skúsenosťami a výcvikom v požadovaných špecializáciách.
"V priebehu tejto mobilizácie sa vynára veľa otázok a všetky chyby treba napraviť a zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti opakovali… Napríklad mám na mysli otcov mnohých detí alebo ľudí trpiacich chronickými chorobami alebo tých, ktorí už prekročili branný vek," povedal ruský prezident.
Prvýkrát tak verejne pripustil, že "čiastočná mobilizácia", ktorú vyhlásil minulý týždeň, neprebieha hladko. Rusi verejne vyjadrili nespokojnosť s tým, ako bola mobilizácia vyhlásená, píše Reuters. Sťažovali sa tiež, že povolávacie rozkazy úrady posielali nespôsobilým mužom. Tisíce mužov v brannom veku sa po vyhlásení mobilizácie navyše rozhodli opustiť Rusko.
Podľa agentúry AFP povolali úrady vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska aj 63-ročného bývalého zamestnanca armády s cukrovkou. Povolávací rozkaz dostalo aj niekoľko ruských študentov. Stalo sa to napriek tomu, že ruský prezident podpísal v sobotu výnos, podľa ktorého nebudú povolávaní do armády študenti vyšších vzdelávacích inštitúcií.
(tasr, min)
Čierna Hora vo štvrtok oznámila, že začala vyšetrovanie nešpecifikovaného počtu osôb podozrivých zo špionáže a vyhostila šiestich ruských diplomatov pre údajné porušenie diplomatických noriem. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ministerstvo zahraničných vecí Čiernej Hory na sociálnej sieti Twitter uviedlo, že nariadilo ruským diplomatom opustiť krajinu "v dôsledku aktivít, ktoré sú v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch".
Denník Pobjeda už skôr informoval, že čiernohorská Agentúra pre národnú bezpečnosť (ANB) a špeciálna prokuratúra zadržali šiestich ruských diplomatov, 30 občanov Ruska s povolením na prechodný pobyt a dvoch Čiernohorcov pre podozrenie z takzvanej špionáže. Ruské veľvyslanectvo bezprostredne nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o komentár k správe.
Hovorca špeciálnej prokuratúry Vukas Radonjič pre Reuters potvrdil, že polícia podnikla niekoľko razí v niekoľkých bytoch a hľadala dôkazy o sprisahaní a špionáži. "Kto bude obvinený a zatknutý", bude podľa hovorcu zrejmé až po ukončení prehliadok. Koľko podozrivých bolo predvedených na výsluch, však nespresnil.
Čiernohorský premiér Dritan Abazovič na štvrtkovom zasadnutí vlády uviedol, že razie boli pripravené v spolupráci s medzinárodnými partnermi a zamerané na ochranu národnej bezpečnosti. Zodpovedné miesta odmietli poskytnúť o operácii podrobností.
Čierna Hora bola kedysi považovaná za verného spojenca Moskvy, no od roku 2017 je členskou krajinou NATO. Uvalila tiež sankcie na Moskvu pre vojnu na Ukrajine a v prístupovom procese do EÚ je spomedzi krajín západného Balkánu najďalej.
(tasr, min)
Americký prezident Joe Biden považuje volebný úspech krajnej pravice v Taliansku za dôkaz toho, čo podľa neho predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry AFP.
"Práve ste videli, čo sa stalo v Taliansku v nedávnych voľbách. Vidíte, čo sa deje po celom svete," uviedol Biden guvernérom na stretnutí členov Demokratickej strany. Narážal tým na víťazstvo krajne pravicovej líderky Giorgie Meloniovej.
"Ani my nemôžeme byť optimistickí z toho, čo sa u nás deje," povedal Biden. Išlo o odkaz na to, čo považuje za antidemokratické sily vedené bývalým prezidentom Donaldom Trumpom v období pred novembrovými voľbami, ktoré majú rozhodnúť o kontrole Kongresu.
Šéf Bieleho domu ďalej uviedol, že čínsky prezident Si Ťin-pching mu priamo povedal, že demokracie sa v 21. storočí nedajú udržať. "Nechcem to zveličovať, ale nechcem to ani podceňovať. A to je dôvod, prečo som tak znepokojený," povedal. "Demokracia je v stávke," dodal Biden.
(tasr, min)
Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok odsúdil plány Ruska na anektovanie okupovaných ukrajinských oblastí. Podľa jeho slov ide o "nebezpečnú eskaláciu", ktorá "nemá v modernom svete miesto". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Akékoľvek rozhodnutie o pristúpení k anexii ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti nemá žiadnu právnu hodnotu a zaslúži si byť odsúdené," uviedol Guterres vo vyhlásení. "Nesmie to byť akceptované," dodal.
Akákoľvek anexia územia krajiny založená na použití sily podľa neho porušuje Chartu OSN a medzinárodné právo. Referendá v regiónoch sa konali uprostred vojny pod ruskou ozbrojenou okupáciou a mimo ústavného rámca Ukrajiny. "Nemožno ich nazvať skutočným prejavom vôle ľudu," uviedol.
Rusko ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN nesie podľa Guterresa osobitnú zodpovednosť za dodržiavanie Charty OSN. "Akékoľvek rozhodnutie Ruska pokračovať ďalej ohrozí vyhliadky na mier," uzavrel.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská – budú do Ruskej federácie začlenené v piatok podpísaním príslušných dohôd v Kremli.
(tasr, min)
Dosluhujúci taliansky premiér Mario Draghi dostane od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského jedno z najprestížnejších ukrajinských vyznamenaní. Vo štvrtok to uviedla kancelária talianskeho premiéra po Draghiho po telefonáte so Zelenským. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Draghi ukrajinskému prezidentovi povedal, že je "poctený a dojatý" udelením Rádu kniežaťa Jaroslava Múdreho prvého stupňa a rád ho prevezme od Zelenského v Kyjeve, uviedla kancelária talianskeho premiéra.
Dosluhujúci taliansky premiér bol jedným z najväčších podporovateľov sankcií EÚ proti Rusku za rozpútanie vojny na Ukrajine. Taliansko za jeho vlády podporilo Kyjev aj dodávkami zbraní.
Kancelária ukrajinského prezidenta po telefonáte oboch lídrov vo vyhlásení uviedla, že Zelenskyj ocenil Draghiho úlohu "medzi menami politických lídrov, ktorí podporovali Ukrajinu" od začiatku ruskej invázie.
Draghiho na premiérskom poste nahradí Giorgia Meloniová, líderka krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI), ktorá zvíťazila v talianskych parlamentných voľbách. Meloniová ukrajinského prezidenta ubezpečila o plnej podpore. Jej spojenci z pravicového bloku – líder strany Liga (LSP) Matteo Salvini a predseda strany Vpred Taliansko (FI) Silvio Berlusconi - na túto tému však nemali rovnaký názor.
Rád kniežaťa Jaroslava Múdreho v roku 1995 založil bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma. Má päť stupňov, pričom prvý stupeň je najvyšší. Udeľuje sa za vynikajúce služby poskytované ukrajinskému národu v oblasti budovania štátu, posilňovania medzinárodnej prestíže Ukrajiny, rozvoja hospodárstva, vedy, vzdelávania, kultúry, umenia, zdravotníctva a za mimoriadne charitatívne a humanistické činy.
(tasr, min)
Takmer polovica Rusov pociťovala strach alebo úzkosť po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky nezávislého Analytického centra Jurija Levadu, známeho aj ako Centrum Levada. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
Až 47 percent respondentov uviedlo, že po televíznom prejave ruského prezidenta Vladimira Putina pociťovali úzkosť, strach alebo hrôzu. Ďalších 13 percent opýtaných cítilo hnev. Hrdosť na Rusko pociťovalo 23 percent respondentov. Prieskum sa robil v 50 ruských regiónoch na vzorke 1631 Rusov starších ako 18 rokov od 22. do 28. septembra.
Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu v Rusku 21. septembra. Podľa nej má byť mobilizovaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl. Tisíce mužov v brannom veku sa následne rozhodli opustiť Rusko a v desiatkach ruských miest sa konali protesty proti mobilizácii, ktoré polícia rýchlo rozohnala, píš Reuters.
(tasr, min)
Najčítanejšie
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…
Vrátia sa do francúzskych ulíc žlté vesty?
Stúpajúce ceny palív a narastajúci finančný tlak podnecujú verejné rozhorčenie vo Francúzsku, a to len niekoľko mesiacov pred prez…