30. septembra 2022 | 15:24

Minúta | 30. septembra 2022 | 15:24

Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku

Ruský prezident Vladimír Putin v piatok podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy týkajúce sa Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti boli podpísané počas ceremónie v Kremli. Začal sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom. Informuje o tom agentúra AP.

Pod dokumenty pridali svoje podpisy aj Moskvou dosadení lídri štyroch ukrajinských oblastí. Stalo sa tak tri dni po ukončení Kremľom zorganizovaných "referend" v týchto oblastiach o pripojení k Rusku, ktoré Západ odsúdil ako bezohľadné protiprávne zaberanie cudzieho územia.

Zmluvy o vstupe ukrajinských oblastí do Ruska ešte musia formálne odobriť budúci týždeň obe komory ruského parlamentu.

V štyroch okupovaných regiónoch – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike (DĽR a LĽR) na východe a v častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa od 23. – 27. septembra konali takzvané referendá o pripojení k Rusku. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.

Proruskí predstavitelia oblastí v utorok po sčítaní hlasov uviedli, že ich obyvatelia v "referende" rozhodli o pripojení k Rusku. Následne o to oficiálne požiadali Moskvu.

Putin vo štvrtok podpísal výnosy o uznaní nezávislosti Záporožskej a Chersonskej oblasti ležiacich na juhu Ukrajiny. Nezávislosť DĽR a LĽR šéf Kremľa uznal tesne pred začiatkom útoku ruskej armády na Ukrajinu 24. februára.

Podobne uznal aj nezávislosť Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe sporného referenda. Kyjev ani Západ to nikdy neuznali ako legitímny krok.

Ukrajina v reakcii na takzvané referendá zorganizované proruskými úradmi na okupovaných územiach zopakovala sľub, že tieto štyri regióny aj Krym, získa späť. Rusko sa zasa opakovane zaviazalo, že bude brániť celé svoje územie – vrátane novopripojených regiónov – všetkými dostupnými prostriedkami vrátane jadrových zbraní.

Stanica BBC dodala, že zatiaľ žiadna krajina na svete nedeklarovala svoj zámer uznať túto ďalšiu anexiu ukrajinských území Ruskom.

(tasr)

30. septembra 2022 | 15:08

Minúta | 30. septembra 2022 | 15:08

Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto sme boli proti ich prijatiu. Pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s mimoriadnym zdanením energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu. V piatok to na brífingu povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Toto riešenie nie je solidárne so všetkými európskymi krajinami," komentoval Heger závery stretnutia ministrov. Pripomenul, že Slovensko je jedna z najpriemyselnejších krajín EÚ a zároveň máme spomedzi krajín EÚ aj najväčší podiel výdavkov domácností na energie.

Plán B

Spravodlivým riešením by podľa Hegera bolo zdaniť zisky výrobcov a obchodníkov s energiami a tieto dane rozdeliť medzi štáty podľa výroby a spotreby, alebo zastropovanie cien energií na európskej úrovni.
"Máme pripravený plán B. To znamená, že elektrina, ktorá sa na Slovensku vyrobí, nepôjde do tých krajín, ktoré ju majú kúpenú, ale dáme ju našim občanom a našim firmám," povedal Heger.

Obchodníkom, ktorí majú dodávky elektriny na budúci rok od Slovenských elektrární (SE) odkúpené, chce premiér zaplatiť cenu, za ktorú elektrinu kúpili. Na rozdiel od SE je premiér presvedčený, že predpisy EÚ takéto zásahy štátu umožňujú.

SE už pri schvaľovaní novely zákona o energetike upozornili, že v takom prípade by museli pre svojich zmluvných odberateľov zabezpečiť elektrinu z iných zdrojov, čo povedie ku krachu spoločnosti.

Dobrovoľné prerozdelenie či eurofondy

Heger dodal, že v hre je ešte možnosť dobrovoľného prerozdelenia zdanenia mimoriadnych ziskov energetických spoločností, ktoré prijaté opatrenie na úrovni EÚ umožňuje. Keďže elektrinu zo Slovenska kupujú najmä české a nemecké firmy, kontaktoval nemeckého kancelára Olafa Scholza a plánuje osloviť aj českého predsedu vlády Petra Fialu.

Slovensku by podľa Hegera pomohlo aj uvoľnenie nevyčerpaných eurofondov na dotovanie cien energií. To však musí schváliť Európska komisia. Odhadol, že balík financií z tohto zdroja by mohol dosiahnuť tri až štyri miliardy eur.

(tasr)

30. septembra 2022 | 14:38

Minúta | 30. septembra 2022 | 14:38

Prezidentka privítala na prvej návšteve SR maďarskú prezidentku Katalin Novákovú

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok privítala na prvej oficiálnej návšteve Slovenska maďarskú prezidentku Katalin Novákovú.

Témami stretnutia boli aktuálny stav nelegálnej migrácie, zvládanie dosahov vojny na Ukrajine či postoj k sankciám voči Rusku. Maďarská prezidentka sa prihovárala aj za maďarskú menšinu na Slovensku, s Čaputovou hovorila aj o otázke dvojitého občianstva. Ďalšie stretnutie avizujú v rámci formátu prezidentov V4.

Pri otázke nelegálnej migrácie sa prezidentky prihovárajú za posilnenie ochrany vonkajšej hranice a riešenia, ktoré zachovajú voľný pohyb v rámci Schengenu. "Je potrebné využívať európske nástroje, ktoré máme k dispozícii, ako je Frontex, zároveň plne dodržiavať readmisné dohody," uviedla Čaputová.

Riešenia očakáva aj od avizovaného rokovania ministrov vnútra. Podľa Novákovej je otázkou aj to, ako zabrániť tomu, aby sa migranti na maďarsko-srbskú hranicu vôbec dostali. Nedostatočná ochrana vonkajšej hranice bude mať podľa nej vážne následky.

Čaputová vyzdvihla, že Slovensko a Maďarsko majú rovnaký pohľad na kroky Ruska na Ukrajine. "Považujeme ruskú agresiu na Ukrajine za absolútne neprípustnú, za krok, ktorý porušuje medzinárodné právo, je to brutálna vojna voči suverénnej krajine a porušenie jej územnej celistvosti," skonštatovala.

Obe prezidentky odsúdili kroky eskalujúce konflikt. Zhodný je aj kladný postoj krajín k pomoci utečencom. Maďarsko neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc, podľa Novákovej akceptuje však odlišný prístup Slovenska.

Posledné vyhlásenia ruského prezidenta Vladimíra Putina sú podľa Čaputovej posolstvom domov, pretože Ukrajina zaznamenala územné zisky a vojenské úspechy. Za kľúčový považuje jednotný postoj. V rámci krokov NATO a EÚ považuje za nutné nespraviť chybný krok z hľadiska medzinárodného práva. "To je napríklad dôvod, prečo nemáme vojakov na území Ukrajiny," podotkla.

Nováková na rozdiel od Čaputovej spochybňuje efekt sankcií na Rusko.

Pri prijímaní sankcií je podľa Čaputovej potrebné citlivo vyhodnocovať situáciu, otvorene komunikovať dovnútra krajín a hľadať riešenia, ktoré nenarušia jednotu v rámci Európskej únie a NATO. Nováková apelovala, aby sa prijímali sankcie, ktoré spôsobia najviac negatívnych dôsledkov v Rusku a neznemožnia každodenný život Európanov či zničenie ekonomík EÚ.

Maďarská prezidentka zdôraznila význam spolupráce v rámci V4. Slovenskú prezidentku požiadala o podporu Maďarska, aby neprišlo o financie z Európskej únie. Poukázala na vysokú podporu EÚ v Maďarsku.

Nováková ocenila kroky podporujúce uplatnenie práv maďarskej menšiny na Slovensku, ktoré umožňujú Maďarom si zachovávať svoju identitu. Zároveň však upozornila, že práve na Slovensku sa spomedzi okolitých krajín Maďari najviac asimilujú. Požiadala Čaputovú, aby urobila všetko pre to, aby asimilácia ďalej takto neprebiehala.

Podľa Novákovej Maďarsko spravilo v posledných rokoch veľa pre slovenskú menšinu. Tvrdí, že sa strojnásobil počet slovenských škôl, v parlamente má zastúpenie slovenský hovorca. Vyzvala Slovákov v Maďarsku, aby sa k svojej národnosti prihlásili aj v nadchádzajúcom sčítaní ľudu.

K otázke dvojitého občianstva Nováková povedala, že posledná novelizácia zákona bola pozitívnym krokom, no nepriniesla zásadnú zmenu. Požiadala o podporu dvojitého občianstva pre Maďarov.

Čaputová poznamenala, že ide o citlivú záležitosť, a to najmä v kontexte iných sporných vecí, ako sú napríklad nákup nehnuteľnosti zo strany Maďarska či dotácií maďarských subjektov na Slovensku, ktoré by sa už mali riešiť na exekutívnej úrovni. Poslednou novelou však tému dvojitého občianstva nepovažuje za vyriešenú.

S maďarskou prezidentkou sa stretne v piatok aj premiér SR Eduard Heger (OĽaNO).

(tasr)

30. septembra 2022 | 11:35

Minúta | 30. septembra 2022 | 11:35

Inflácia v eurozóne vyskočila na dvojcifernú hodnotu. V SR je na úrovni 13,6 percenta

Miera inflácie v eurozóne sa zrýchlila v septembri na nový rekord 10 percent z augustovej hodnoty 9,1 percenta. Vyplýva to rýchleho odhadu štatistického úradu Európskej únie Eurostat.

Odhad štatistického úradu poukazuje na prudké zrýchľovanie rastu spotrebiteľských cien v menovej únii. V auguste dosiahla medziročná inflácia 9,1 percenta a ekonómovia očakávali, že rast spotrebiteľských cien sa zrýchli na 9,7 percenta.

Ako Eurostat dodal, najvýraznejšie sa pod zrýchlenie inflácie opäť podpísali ceny energií. Tie zrýchlili rast z 36,8 percenta v auguste na 40,8 percenta. Nasledovali ceny potravín, alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, ktoré v septembri vzrástli medziročne o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste rast dosiahol 10,6 percenta. Neenergetické priemyselné tovary zrýchlili rast cien z 5,1 percenta na 5,6 percenta a rýchlejšie rástli aj ceny služieb. Tie sa v septembri zvýšili o 4,3 percenta, zatiaľ čo v auguste vzrástli o 3,8 percenta.

Z jednotlivých členských štátov eurozóny najprudšie rástli spotrebiteľské ceny v pobaltských krajinách. V Estónsku dosiahla medziročná inflácia 24,2 percenta, V Litve 22,5 percenta a Lotyšsku 22,4 percenta. Dvojciferné hodnoty dosiahla miera inflácie aj v Holandsku (17,1 percenta), na Slovensku (13,6 percenta), v Grécku (12,1 percenta), Belgicku (12 percenta), Rakúsku (11 percenta), Nemecku (10,9 percenta) a Slovinsku, kde predstavovala 10,6 percenta. Najnižšiu infláciu zaznamenalo v septembri Francúzsko, a to na úrovni 6,2 percenta.

(tasr)

30. septembra 2022 | 10:29

Minúta | 30. septembra 2022 | 10:29

Rezort diplomacie: SR odsudzuje anexiu ďalších častí ukrajinského územia zo strany Ruska

Slovenská republika jednoznačne odsudzuje anexiu ďalších častí ukrajinského územia zo strany Ruskej federácie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR to uviedlo v reakcii na kroky ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý v piatok uznal nezávislosť Záporožskej a Chersonskej oblasti, ležiacich na juhu Ukrajiny.

"Sme pobúrení, že napriek výzvam väčšiny štátov sveta a medzinárodného spoločenstva Ruská federácia pristúpila k ďalšiemu kroku, ktorý je v príkrom rozpore so základnými demokratickými princípmi a ústavným poriadkom Ukrajiny," podotkol rezort.

Poukazuje na to, že Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN opäť hrubo porušuje medzinárodné právo vrátane Charty OSN. "Osobitne princípy nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov," konštatuje ministerstvo.

Z ruskej strany ide podľa neho o cielenú eskaláciu, ktorá je súčasťou pokračujúcej vojenskej agresie proti Ukrajine. "Preto opätovne vyzývame Ruskú federáciu, aby ukončila vojenské aktivity na Ukrajine a okamžite a bezpodmienečne stiahla všetky svoje jednotky, vojenskú techniku a štruktúry okupačnej správy z ukrajinského územia," uviedlo MZVEZ.

Dodalo, že SR uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát s nespochybniteľnou územnou celistvosťou. Všetky akty spojené s násilným odtrhnutím ukrajinského územia Slovensko považuje za neplatné a nelegitímne. "Budeme pokračovať v poskytovaní všestrannej podpory Ukrajine v jej spravodlivom boji o zachovanie svojej štátnosti, suverenity a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc," doplnil rezort.

https://standard.sk/255068/putin-uznal-nezavislost-zaporozskej-a-chersonskej-oblasti/

(tasr)

30. septembra 2022 | 9:34

Minúta | 30. septembra 2022 | 9:34

Bizarný prípad v USA. Prvú trans osobu v armáde obvinili zo sprisahania. Mala pomáhať Rusom

Americké úrady obvinili bývalého majora americkej armády a jeho manželku-anestéziologičku, že sa prostredníctvom ruského veľvyslanectva v USA chceli pokúsiť o odovzdanie utajovaných zdravotných záznamov príslušníkov americkej armády Rusku. S odvolaním sa na americké ministerstvo spravodlivosti o tom vo štvrtok informovala britská stanica BBC.

Bývalý major Jamie Lee Henry, považujúci sa za ženu, ktorý bol zároveň lekárom na základni Fort Bragg v americkom štáte Severná Karolína, a jeho manželka, lekárka Anna Gabrielianová, boli podľa odtajnenej obžaloby na federálnom súde v štáte Maryland obvinení zo sprisahania a pokusu o neoprávnené zverejnenie individuálne identifikovateľných zdravotných informácií o pacientoch na armádnej základni.

Ako uviedla BBC, Henry mal bezpečnostnú previerku a Gabrielianová, ktorá pracuje v Univerzitnej nemocnici Johnsa Hopkinsa v Baltimore, hovorí po rusky.

V obžalobe sa uvádza, že ich sprisahanie sa začalo po tom, ako ruská armáda na rozkaz prezidenta Vladimira Putina rozpútala vojnu na Ukrajine.

Americká prokuratúra uviedla, že dvojica chcela pomôcť ruskej vláde tým, že jej poskytne údaje, vďaka ktorým by Putinov režim "získal prehľad o zdravotnom stave osôb spojených s vládou a armádou USA".
Henry a Gabrielianová sa preto stretli s osobou, o ktorej sa domnievali, že je ruský úradník - v skutočnosti šlo o agenta amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), uvádza sa v obžalobe.

V súdnych dokumentoch sa cituje svedectvo agenta FBI - podľa neho Gabrielianovú k jej konaniu viedlo výlučne "vlastenectvo voči Rusku."

Podľa správy agentúry Reuters Gabrielianová na tomto stretnutí navrhla, že do tohto plánu zapojí svojho manžela, pričom povedala, že Henry má okrem iného aj informácie o vojenskom výcviku, ktorý Spojené štáty poskytli Ukrajine.

Na inom stretnutí, v ten istý deň, Henry povedal tajnému agentovi, že aj on je oddaný Rusku, a zveril sa mu, že uvažoval o tom, že sa dobrovoľne prihlási do ruskej armády.

Henry mal podľa obžaloby isté výhrady voči poskytovaniu údajov o zdravotnej starostlivosti, lebo by tým porušil zákon. Gabrielianová s tým však nemala problém: do konca augusta odovzdala informácie o súčasných a bývalých vojenských predstaviteľoch a ich manželkách, uvádza sa v obžalobe.

Americké médiá súčasne informovali, že Henry sa v roku 2015 verejne priznal k svojej transrodovej orientácii a bol označený za prvého známeho armádneho dôstojníka v aktívnej službe, ktorý sa otvorene hlási k svojej transrodovej orientácii.

Hoci sa Henry identifikuje ako žena, v obžalobe sa pri jeho mene používajú mužské zámená, dodal Reuters.

(tasr/tod)

30. septembra 2022 | 7:09

Minúta | 30. septembra 2022 | 7:09

Bývalého štátneho úradníka v Tibete obvinili z úplatkárstva

Bývalý viceguvernér rozľahlej Tibetskej autonomnej oblasti bol čínskym súdom obvinený z prijímania úplatkov, informovali v piatok čínske štátne médiá.

Čang Jung-ce je podľa agentúry AP ďalším bývalým vysokopostaveným úradníkom obvineným z úplatkárstva, pričom o vývoji jeho kauzy úrady informovali len niekoľko týždňov pred významným zjazdom vládnucej komunistickej strany, ktorej vodca Si Ťin-pching urobil z boja proti korupcii jednu z hlavných tém svojho pôsobenia vo funkcii.

Podľa obžaloby, z ktorej citovala oficiálna tlačová agentúra Sinchua, Čang "využil svoje bývalé postavenie a moc na získanie výhod pre iných" pri prideľovaní štátnych objednávok a povyšovaní, za čo "nezákonne prijal veľké množstvo peňazí a cenností."

Čangovým prípadom sa zaoberajú prokuratúra a súdy v severočínskej provincii Šan-si, čo je v súlade s praxou presúvať prípady na iné miesta, ak ide o vysokopostavených úradníkov a závažné obvinenia.

Si spustil kampaň proti korupcii krátko po svojom nástupe do funkcie straníckeho lídra - koncom roka 2012. Niekedy boli jeho snahy vnímané ako nástroj na odstránenie politických rivalov a zastrašovanie rozsiahlej byrokratického aparátu, aby plnil jeho príkazy. Inokedy vyvolali aj odpor verejnosti - ako v prípade prísneho presadzovania obmedzení nulovej dane z príjmu, ktoré ochromilo hospodárstvo a zhoršilo životnú úroveň miliónov ľudí.

Očakáva sa, že na nadchádzajúcom straníckom zjazde sa Si pokúsi porušiť tradíciu a presadí, aby mohol byť vo funkcii aj tretie päťročné funkčné obdobie.

(tasr)

30. septembra 2022 | 7:00

Minúta | 30. septembra 2022 | 7:00

Búrka, ktorá sa prehnala Floridou, dosiahla znova silu hurikánu

Búrka, ktorá sa vo štvrtok prehnala americkým štátom Florida, opäť zosilnela a pri presune smerom na sever dosiahla opäť silu hurikánu, uviedlo americké Národné centrum pre hurikány (NHC) vo svojej najnovšej aktualizácii. V noci na piatok o nej informovala agentúra AP.

"Ian sa opäť stáva hurikánom," uviedlo NHC a dodalo, že v piatok hurikán zasiahne štát Južná Karolína "so život ohrozujúcimi záplavami, búrkovou vlnou a silným vetrom".

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok varoval, že hurikán Ian sa môže stať "najtragickejšou" búrkou, aká kedy udrela na štát Florida.

Po brífingu v centrále Federálnej agentúry pre riadenie núdzových situácií (FEMA) vo Washingtone dodal: "Čísla.. sú stále nejasné, ale počúvame správy o tom, že môžu byť značné straty na životoch."

Uviedol, že ak to podmienky dovolia, pricestuje na Floridu a stretne sa s republikánskym guvernérom Ronom DeSantisom. Navštíviť chce aj karibský ostrov Portoriko, ktorý sa spamätáva z predchádzajúceho hurikánu Fiona.

Šéf Bieleho domu zároveň vyzdvihol prácu príslušníkov floridských záchranných zložiek, ktoré zasahujú v devastovaných oblastiach postihnutých záplavami. Americká pobrežná stráž tam nasadila 16 vrtuľníkov, šesť lietadiel a 18 člnov.

DeSantis vo štvrtok uviedol, že hurikán Ian zdevastoval na Floride pobrežné mestá Cape Coral či Fort Myers, zaplavil domy či podniky a mnohé ostrovy odrezal od sveta. Región podľa jeho slov zasiahla "500-ročná voda". Bez elektriny sa ocitli vyše dva milióny domácností a firiem.

Ian zasiahol pobrežie Floridy v stredu večer SELČ ako hurikán štvrtej z celkovo piatich kategórií. Živel postupoval ďalej do vnútrozemia a zoslabol na úroveň tropickej búrky. Momentálne sa presúva cez Atlantický oceán. Varovanie pred hurikánom bolo vydané pre pobrežie štátu Južná Karolína, kde sa očakáva, že búrka opäť udrie na pevninu, píše agentúra AP.

(tasr)

30. septembra 2022 | 6:24

Minúta | 30. septembra 2022 | 6:24

Putin uznal nezávislosť Záporožskej a Chersonskej oblasti

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnosy o uznaní nezávislosti Záporožskej a Chersonskej oblasti ležiacich na juhu Ukrajiny. S odvolaním sa na ruské tlačové agentúry o tom vo štvrtok informovala britská stanica BBC.

Po podpísaní výnosov "o uznaní štátnej suverenity a nezávislosti“ Chersonskej a Záporožskej oblasti" na Ukrajine bude v piatok nasledovať ďalší krok, keď budú o 15.00 h miestneho času v moskovskom Kremli podpísané dohody o pripojení štyroch ukrajinských regiónov k Rusku.

Na základe týchto dokumentov sa k Rusku "pripoja" Záporožská a Chersonská oblasť i dve samozvané republiky, ktoré na území Donbasu na východe Ukrajiny vyhlásili proruskí separatisti ešte v roku 2014.

Putin uznal nezávislosť Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) už vo februári tohto roku, tesne pred tým, ako ruská armáda 24. februára zaútočila na Ukrajinu.

Podobne Putin uznal aj nezávislosť Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe sporného referenda. Kyjev ani Západ tento krok nikdy neuznali za legitímny.

Ukrajina v reakcii na nedávne tzv. referendá zorganizované proruskými úradmi na okupovaných územiach zopakovala svoj sľub, že tieto štyri regióny, ako aj Krym, získa späť.

Rusko sa zasa opakovane zaviazalo, že bude brániť celé svoje územie - vrátane novopripojených regiónov - všetkými dostupnými prostriedkami vrátane jadrových zbraní.

BBC dodala, že zatiaľ žiadna krajina na svete nedeklarovala svoj zámer uznať túto ďalšiu anexiu ukrajinských území Ruskom.

Túto napätú situáciu podľa agentúry AP zvyšuje tzv. čiastočná vojenská mobilizácia v Rusku i obvinenia zo spáchania sabotáže na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 na dne Baltského mora, ktoré mali dodávať zemný plyn z Ruska do Európy.

K problémom Kremľa prispieva aj úspech Ukrajiny pri znovuzískaní častí svojho územia a problémy s mobilizáciou v Rusku, ktoré vo štvrtok priznal aj Putin.

(tasr)

29. septembra 2022 | 21:36

Minúta | 29. septembra 2022 | 21:36

Z Ruska od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie odišlo viac než 200-tisíc ľudí, tvrdí CNN

Viac než 200-tisíc ľudí odišlo do Gruzínska, Kazachstanu a členských krajín EÚ od stredy 21. septembra, keď ruský prezident vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Vyplýva to z údajov zhromaždených z viacerých krajín. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN.

Námestník kazašského ministra vnútra v stredu uviedol, že od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v Rusku pred siedmimi dňami prišlo do Kazachstanu takmer 100-tisíc ruských štátnych občanov. Ďalších najmenej 53 136 ľudí prekročilo v dňoch 21.-26. septembra hranice na územie Gruzínska. CNN sa odvoláva na údaje gruzínskeho ministerstva pre vnútorné záležitosti z utorka.

Takmer 66-tisíc Rusov prišlo za posledný týždeň (19.-25. septembra) na územie EÚ, oznámila v utorok Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). To je o vyše 30 percent viac v porovnaní s predchádzajúcim týždňom.

Počty odchodov z Ruska nezahŕňajú údaje z Mongolska a Arménska, kam ruskí občania tiež odchádzajú. K dispozícii nie sú ani oficiálne údaje od ruských úradov za obdobie od 21. septembra, dodáva CNN.

Na základe čiastočnej mobilizácie má byť povolaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl. Tisíce mužov v brannom veku sa následne rozhodli opustiť Rusko a v desiatkach ruských miest sa konali protesty proti mobilizácii, ktoré polícia rýchlo rozohnala.

(tasr, min)

29. septembra 2022 | 21:16

Minúta | 29. septembra 2022 | 21:16

ŠTS prepustil dvoch obvinených z pondelkovej akcie NAKA zo zadržania na slobodu

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku prepustila dvojicu obvinených z pondelkovej (26. 9.) akcie Národnej kriminálnej agentúry zo zadržania na slobodu. Rozhodnutie nie je právoplatné. TASR to potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

"Sudkyňa pre prípravné konanie ŠTS nevyhovela návrhu prokurátora ÚŠP na vzatie obvinených do väzby a prepustila ich zo zadržania na slobodu," priblížila hovorkyňa. Ako ďalej uviedla, o sťažnosti prokurátora proti tomuto rozhodnutiu bude 6. októbra rozhodovať Najvyšší súd SR.

Policajti v pondelok informovali, že v súvislosti s trestnou činnosťou zločineckej skupiny takáčovcov obvinili 14 osôb. Okrem iných aj starostu obce. Zasahovali v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Obvinení sa mali dopustiť trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, hrubého nátlaku, ublíženia na zdraví, poškodzovania cudzej veci a porušovania domovej slobody.

(tasr, min)

29. septembra 2022 | 20:50

Minúta | 29. septembra 2022 | 20:50

Chyby pri mobilizácii musia byť napravené, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že všetky chyby pri čiastočnej mobilizácii v Rusku musia byť napravené. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá citovala ruskú agentúru RIA Novosti. Putin povedal, že do armády by najprv mali byť povolávaní muži s vojenskými skúsenosťami a výcvikom v požadovaných špecializáciách.

"V priebehu tejto mobilizácie sa vynára veľa otázok a všetky chyby treba napraviť a zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti opakovali… Napríklad mám na mysli otcov mnohých detí alebo ľudí trpiacich chronickými chorobami alebo tých, ktorí už prekročili branný vek," povedal ruský prezident.

Prvýkrát tak verejne pripustil, že "čiastočná mobilizácia", ktorú vyhlásil minulý týždeň, neprebieha hladko. Rusi verejne vyjadrili nespokojnosť s tým, ako bola mobilizácia vyhlásená, píše Reuters. Sťažovali sa tiež, že povolávacie rozkazy úrady posielali nespôsobilým mužom. Tisíce mužov v brannom veku sa po vyhlásení mobilizácie navyše rozhodli opustiť Rusko.

Podľa agentúry AFP povolali úrady vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska aj 63-ročného bývalého zamestnanca armády s cukrovkou. Povolávací rozkaz dostalo aj niekoľko ruských študentov. Stalo sa to napriek tomu, že ruský prezident podpísal v sobotu výnos, podľa ktorého nebudú povolávaní do armády študenti vyšších vzdelávacích inštitúcií.

(tasr, min)

29. septembra 2022 | 20:31

Minúta | 29. septembra 2022 | 20:31

Čierna Hora vyhostila šiestich ruských diplomatov

Čierna Hora vo štvrtok oznámila, že začala vyšetrovanie nešpecifikovaného počtu osôb podozrivých zo špionáže a vyhostila šiestich ruských diplomatov pre údajné porušenie diplomatických noriem. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ministerstvo zahraničných vecí Čiernej Hory na sociálnej sieti Twitter uviedlo, že nariadilo ruským diplomatom opustiť krajinu "v dôsledku aktivít, ktoré sú v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch".

Denník Pobjeda už skôr informoval, že čiernohorská Agentúra pre národnú bezpečnosť (ANB) a špeciálna prokuratúra zadržali šiestich ruských diplomatov, 30 občanov Ruska s povolením na prechodný pobyt a dvoch Čiernohorcov pre podozrenie z takzvanej špionáže. Ruské veľvyslanectvo bezprostredne nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o komentár k správe.

Hovorca špeciálnej prokuratúry Vukas Radonjič pre Reuters potvrdil, že polícia podnikla niekoľko razí v niekoľkých bytoch a hľadala dôkazy o sprisahaní a špionáži. "Kto bude obvinený a zatknutý", bude podľa hovorcu zrejmé až po ukončení prehliadok. Koľko podozrivých bolo predvedených na výsluch, však nespresnil.

Čiernohorský premiér Dritan Abazovič na štvrtkovom zasadnutí vlády uviedol, že razie boli pripravené v spolupráci s medzinárodnými partnermi a zamerané na ochranu národnej bezpečnosti. Zodpovedné miesta odmietli poskytnúť o operácii podrobností.

Čierna Hora bola kedysi považovaná za verného spojenca Moskvy, no od roku 2017 je členskou krajinou NATO. Uvalila tiež sankcie na Moskvu pre vojnu na Ukrajine a v prístupovom procese do EÚ je spomedzi krajín západného Balkánu najďalej.

(tasr, min)

29. septembra 2022 | 20:10

Minúta | 29. septembra 2022 | 20:10

Biden vníma voľby v Taliansku ako varovanie pre demokraciu

Americký prezident Joe Biden považuje volebný úspech krajnej pravice v Taliansku za dôkaz toho, čo podľa neho predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry AFP.

"Práve ste videli, čo sa stalo v Taliansku v nedávnych voľbách. Vidíte, čo sa deje po celom svete," uviedol Biden guvernérom na stretnutí členov Demokratickej strany. Narážal tým na víťazstvo krajne pravicovej líderky Giorgie Meloniovej.

"Ani my nemôžeme byť optimistickí z toho, čo sa u nás deje," povedal Biden. Išlo o odkaz na to, čo považuje za antidemokratické sily vedené bývalým prezidentom Donaldom Trumpom v období pred novembrovými voľbami, ktoré majú rozhodnúť o kontrole Kongresu.

Šéf Bieleho domu ďalej uviedol, že čínsky prezident Si Ťin-pching mu priamo povedal, že demokracie sa v 21. storočí nedajú udržať. "Nechcem to zveličovať, ale nechcem to ani podceňovať. A to je dôvod, prečo som tak znepokojený," povedal. "Demokracia je v stávke," dodal Biden.

(tasr, min)

29. septembra 2022 | 20:08

Minúta | 29. septembra 2022 | 20:08

Guterres odsúdil plány Ruska na anektovanie štyroch ukrajinských oblastí

Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok odsúdil plány Ruska na anektovanie okupovaných ukrajinských oblastí. Podľa jeho slov ide o "nebezpečnú eskaláciu", ktorá "nemá v modernom svete miesto". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Akékoľvek rozhodnutie o pristúpení k anexii ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti nemá žiadnu právnu hodnotu a zaslúži si byť odsúdené," uviedol Guterres vo vyhlásení. "Nesmie to byť akceptované," dodal.

Akákoľvek anexia územia krajiny založená na použití sily podľa neho porušuje Chartu OSN a medzinárodné právo. Referendá v regiónoch sa konali uprostred vojny pod ruskou ozbrojenou okupáciou a mimo ústavného rámca Ukrajiny. "Nemožno ich nazvať skutočným prejavom vôle ľudu," uviedol.

Rusko ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN nesie podľa Guterresa osobitnú zodpovednosť za dodržiavanie Charty OSN. "Akékoľvek rozhodnutie Ruska pokračovať ďalej ohrozí vyhliadky na mier," uzavrel.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská – budú do Ruskej federácie začlenené v piatok podpísaním príslušných dohôd v Kremli.

(tasr, min)

29. septembra 2022 | 19:56

Minúta | 29. septembra 2022 | 19:56

Draghi dostane od ukrajinského prezidenta štátne vyznamenanie

Dosluhujúci taliansky premiér Mario Draghi dostane od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského jedno z najprestížnejších ukrajinských vyznamenaní. Vo štvrtok to uviedla kancelária talianskeho premiéra po Draghiho po telefonáte so Zelenským. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Draghi ukrajinskému prezidentovi povedal, že je "poctený a dojatý" udelením Rádu kniežaťa Jaroslava Múdreho prvého stupňa a rád ho prevezme od Zelenského v Kyjeve, uviedla kancelária talianskeho premiéra.

Dosluhujúci taliansky premiér bol jedným z najväčších podporovateľov sankcií EÚ proti Rusku za rozpútanie vojny na Ukrajine. Taliansko za jeho vlády podporilo Kyjev aj dodávkami zbraní.

Kancelária ukrajinského prezidenta po telefonáte oboch lídrov vo vyhlásení uviedla, že Zelenskyj ocenil Draghiho úlohu "medzi menami politických lídrov, ktorí podporovali Ukrajinu" od začiatku ruskej invázie.

Draghiho na premiérskom poste nahradí Giorgia Meloniová, líderka krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI), ktorá zvíťazila v talianskych parlamentných voľbách. Meloniová ukrajinského prezidenta ubezpečila o plnej podpore. Jej spojenci z pravicového bloku – líder strany Liga (LSP) Matteo Salvini a predseda strany Vpred Taliansko (FI) Silvio Berlusconi - na túto tému však nemali rovnaký názor.

Rád kniežaťa Jaroslava Múdreho v roku 1995 založil bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma. Má päť stupňov, pričom prvý stupeň je najvyšší. Udeľuje sa za vynikajúce služby poskytované ukrajinskému národu v oblasti budovania štátu, posilňovania medzinárodnej prestíže Ukrajiny, rozvoja hospodárstva, vedy, vzdelávania, kultúry, umenia, zdravotníctva a za mimoriadne charitatívne a humanistické činy.

(tasr, min)