3. októbra 2022 | 6:36

Minúta | 3. októbra 2022 | 6:36

Tragickú nehodu v Bratislave zavinil popredný športový funkcionár. Bol opitý a agresívny

AKTUALIZOVANÉ Na bratislavskej Zochovej ulici narazilo krátko po 22.15 h v nedeľu auto do zastávky mestskej hromadnej dopravy (MHD). Nehoda si podľa doterajších informácií vyžiadala štyroch mŕtvych a šesť zranených. Piatu obeť záchranári nepotvrdili. Reagujú aj kľúčoví predstavitelia štátu.

Podľa doterajších informácií vodič osobného motorového vozidla narazil do zastávky MHD, na ktorej sa v tom čase nachádzalo viacero osôb, uviedli policajti. Prezídium Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) priblížilo, že po príchode na miesto udalosti museli vyslobodzovať osoby z vozidla aj spod vozidla.

Na mieste zasahovali všetky záchranárske zložky. "Na mieste aktuálne vykonávame potrebné úkony. Hneď, ako to situácia umožní, poskytneme bližšie informácie," doplnila v čase nehody polícia. V aute značky Škoda Superb, ktoré šoféroval opitý vodič, sa podľa televízie JOJ nachádzal otec so synom.

Pod vplyvom alkoholu vraj podľa TV Markíza šoféroval generálny sekretár Deaflympijského výboru Slovenska Dušan Dědeček. V aute ako spolujazdec sedel podľa informácií Markízy aj jeho syn Lukáš Dědeček, ktorý je v tomto výbore kontrolórom. Ten leží v nemocnici s vážnymi zraneniami. Tieto správy sa zhodujú s informáciami, ktorými disponuje Štandard.

Zo šiestich zranených boli dvaja v kritickom stave. Záchranári ich uviedli do umelého spánku a s viacerými ťažkými poraneniami, takzvanou polytraumou, previezli do nemocnice. Informovala o tom hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR Alena Krčová. Piatu obeť záchranári nepotvrdili.

https://standard.sk/256574/alkohol-za-volantom-matovic-navrhuje-aby-auto-prepadlo-statu/

"Podľa informácií, ktoré sme prijali na tiesňovej linke 155, na zastávke Zochova auto vrazilo do ľudí a na mieste saúdajne nachádzalo veľa zranených. Traja z nich podľahli ťažkým zraneniam na mieste, štvrtého sa pokúšali vyslaní záchranári oživovať, žiaľ, neúspešne. Lekár musel aj v jeho prípade konštatovať smrť," uviedla Krčová.

Okrem dvoch ťažko ranených boli ďalší štyria zranení pri vedomí. "Utrpeli najmä zlomeniny a úrazy hlavy. Posádky ich po ošetrení transportovali do nemocníc," doplnila hovorkyňa.

Polícia žiada svedkov nehody o pomoc. Ak ju niekto videl a má informácie, ktoré pomôžu pri vyšetrovaní, môže sa prihlásiť na bezplatnom čísle polície 158. Taktiež môže políciu kontaktovať cez súkromnú správu na sociálnej sieti Facebook na stránke Polícia SR Bratislavský kraj.

Reagujú predstavitelia mesta

Dopravu po Staromestskej ulici v Bratislave smerom na Most SNP po incidente úplne uzavreli. Linky mestskej hromadnej dopravy odklonili cez Námestie SNP a Rázusovo nábrežie. Na sociálnej sieti o tom informoval bratislavský primátor Matúš Vallo.

"Ťažko sa mi hľadajú slová na tragickú udalosť, ktorá sa stala neskoro večer na Zochovej ulici," uviedol Vallo a dodal, že vodič osobného auta bol údajne pod vplyvom alkoholu. Vyjadril úprimnú sústrasť rodinám.

"Staromestská ulica dnes platí za aroganciu tú najvyššiu cenu. Zatiaľ päť obetí a desať mladých ľudí v kritickom stave je daň za omamné látky – alkohol a neprimeranú jazdu," uviedla starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová, pričom však napísala nepresnú bilanciu. Rodinám obetí vyjadrila sústrasť.

Vodič bol podľa Hamrana agresívny

Vinníkovi nočnej tragickej nehody v centre Bratislavy namerali približne 1,6 promile alkoholu v krvi, jeho spolujazdcovi jedno promile. Na mieste tragickej nehody to uviedol v pondelok ráno prezident Policajného zboru (PZ) Štefan Hamran.

Okrem opitosti mala byť dôvodom nehody aj niekoľkonásobne prekročená rýchlosť, pri ktorej vodič stratil kontrolu nad vozidlom. "Z toho, čo som videl, som nezaregistroval žiadne brzdné stopy," dodal policajný prezident. Vodič bol aj so spolujazdcom, ktorý utrpel ľahké zranenia, na mieste zadržaný. "Ešte aj vtedy sa správal agresívne," upozornil.

Spresnil, že nehoda sa stala v nedeľu (2. 10.) o 22.24 h a ide o pravdepodobne najtragickejšiu udalosť pri podobných dopravných nešťastiach. V dôsledku nehody zomreli štyria ľudia, niekoľko ďalších bolo zranených. "Traja sú v kritickom stave, bojujú v súčasnosti o život," dodal policajný šéf.

Tragédia zarezonovala aj vo vysokej politike

Úprimnú sústrasť pozostalým a rodinám vyjadril aj predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina). "S hrôzou a zdesením som prijal túto správu. Opitý vodič vrazil do zastávky plnej ľudí. Musíme mať nulovú toleranciu k alkoholu za volantom," vyhlásil na sociálnej sieti.

Šéf parlamentu vyjadril presvedčenie, že vodič nevyviazne len s podmienkou. "Zničil jednou nezodpovednosťou veľa osudov rodín," skonštatoval politik.

"O situáciu som sa počas celej noci zaujímal a som informovaný kontinuálne," uistil zas minister vnútra Roman Mikulec. "Zdravotníci v tejto chvíli bojujú o životy zranených. Pevne verím, že sa im to podarí," dodal minister v pondelok ráno.

Mikulec na mieste nehody vyjadril nepochopenie nad skutkom vinníka a zároveň ľútosť nad dôsledkami tragédie. "Je to hrozné, medzi obeťami a zranenými boli študenti, niektorí z nich mali v pondelok absolvovať prvý deň na vysokej škole, je to obrovská tragédia," zdôraznil minister, ktorý zároveň uistil, že bude podporovať sprísnenie legislatívy.

https://standard.sk/256574/alkohol-za-volantom-matovic-navrhuje-aby-auto-prepadlo-statu/

V nedeľu večer v dôsledku nehody zbytočne vyhasli štyri životy, medzi nimi aj mladých ľudí. Je to nesmierna tragédia. Na sociálnej sieti to v súvislosti s udalosťou zdôraznil predseda vlády SR Eduard Heger. Pozostalým vyslovujem úprimnú sústrasť a zraneným skoré vyliečenie," napísal premiér. Motoristov požiadal o zodpovedné správanie sa pri šoférovaní.

Úprimnú sústrasť rodinám, blízkym a priateľom vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Na sociálnej sieti zároveň všetkým zraneným zaželala skoré uzdravenie. Prezidentka svojím statusom apeluje na zodpovednosť za volantom. "Alkohol pri jazde autom nemá miesto. Pri sadaní za volant sa vždy, prosím, rozhodujme a správajme zodpovedne, aby sme svojím konaním nezapríčinili nešťastie a smútok iným ľuďom," napísala.

(tasr/tod/est)

2. októbra 2022 | 22:12

Minúta | 2. októbra 2022 | 22:12

V Jemene sa skončilo 6-mesačné prímerie, OSN zatiaľ nedosiahla jeho predĺženie

V Jemene sa v nedeľu skončilo šesťmesačné prímerie. Organizácia Spojených národov, ktorá ho sprostredkovala, informovala, že bude aj naďalej pokračovať v rokovaniach o predĺžení pokoja zbraní so súperiacimi stranami. Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Hans Grundberg ich zároveň vyzval, aby sa v tomto čase zdržali akýchkoľvek vzájomných provokácií. Informuje o tom agentúra AP.

Grundberg vyjadril ľútosť nad tým, že sa v nedeľu nepodarilo dosiahnuť dohodu o predĺžení prímeria. Zároveň poďakoval jemenskej medzinárodne uznávanej vláde za to, že sa ,,pozitívne angažovala" v snahe o presadenie návrhu prímeria zo strany OSN.

Lídrov znepriatelených strán vyzval, aby sa naďalej snažili dosiahnuť dohodu. ,,Vyzývam ich, aby si splnili svoju povinnosť voči jemenskému ľudu a snažili sa o dosiahnutie mieru," povedal.

Prímerie medzi vládou, ktorú podporuje koalícia vedená Saudskou Arábiou a šiitskými povstalcami, vstúpilo do platnosti 2. apríla, najskôr na dva mesiace a následne bolo ešte dvakrát predĺžené - v júni a naposledy v auguste. Obe strany, ktoré spolu bojujú už od roku 2014, na jeho ďalšie predĺženie vyzývalo medzinárodné spoločenstvo, vrátane generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Takúto výzvu na pôde Bezpečnostnej rady OSN dokonca spoločne podporili aj USA a Rusko.

Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Hans Grundberg sa v nedeľu podľa správ jemenských médií v Rijáde stretol s Rašádom Alímim, šéfom jemenskej prezidentskej rady, výkonného orgánu jemenskej vlády.

Vodca jemenských povstalcov Mehdi Mashat však na stretnutí politikov v Saná podľa miestnych médií povedal, že návrhy OSN ,,sa nestretli s túžbami jemenského ľudu". Povstalci zvaní aj húsíovia ešte v sobotu deklarovali, že prímerie sa ocitlo v ,,slepej uličke".

V dôsledku prímeria sa podľa nedávnych odhadov humanitárnych aktivistov o 60 percent znížil počet obetí konfliktu, a zároveň sa štvornásobne zvýšili dodávky pohonných hmôt do prístavného mesta Hudajda ovládanom povstalcami. Aj obyvatelia Saná uvádzali, že ich každodenný život sa dramaticky zlepšil. Do tohto mesta sa zároveň dostalo viac dodávok základného tovaru a ceny klesli.

Agentúra AFP uvádza, že na humanitárnu pomoc je v 30-miliónovom Jemene odkázaných približne 23,4 milióna obyvateľov.

(tasr)

2. októbra 2022 | 21:09

Minúta | 2. októbra 2022 | 21:09

Izrael väzní bez súdu 800 Palestínčanov, tvrdia aktivisti

Izrael zadržiava takmer 800 Palestínčanov bez súdneho procesu alebo vznesenia obvinení, čo je najvyšší počet od roku 2008. Informovala o tom v nedeľu izraelská ľudskoprávna organizácia HaMoked, ktoré tieto údaje dlhodobo monitoruje.

Podľa jej zistení je v izraelských väzniciach momentálne zadržiavaných 798 Palestínčanov v tzv. administratívnej väzbe, ktorá umožňuje väzniť podozrivé osoby až šesť mesiacov a tento čas môžu súdy opakovane predlžovať.

HaMoked uvádza, že počet Palestínčanov držaných v administratívnej väzbe vzrástol v priebehu posledných mesiacov, keď Izrael začal podnikať pravidelné, takmer každodenné razie v Predjordánsku v reakcii na sériu útokov na izraelské ciele z jari tohto roku.

V administratívnej väzbe bolo naposledy viac ako 800 Palestínčanov v máji 2009, keď takisto eskalovalo násilie v izraelsko-palestínskom konflikte.

Izrael tvrdí, že administratívna väzba je nevyhnutným opatrením v prípade potenciálne nebezpečných militantov, ktorí by mohli páchať násilné skutky, ale zatiaľ neexistuje dostatok dôkazov na ich stíhanie, alebo ak hrozí prezradenie citlivých skutočností, respektíve informátorov.

Osoby zadržiavané v takejto väzbe mesiace alebo v niektorých prípadoch aj roky často ani nevedia, z čoho sú obvinené a na základe akých dôkazov. Niektorí Palestínčania sa snažia na svoje dlhodobé zadržiavanie reagovať vyhlasovaním protestných hladoviek.

Túto prax izraelských úradov opakovane kritizujú a za protiprávnu označujú obhajcovia ľudských práv, ako aj OSN a EÚ. Podľa aktivistov Izrael týmto spôsobom odopiera zadržiavaným osobám právo na spravodlivý súdny proces. Izrael sa bráni tvrdením, že inštitút administratívnej väzby podlieha kontrole izraelských súdov a zadržiavaní majú právo sa proti nej odvolať na vojenskom alebo najvyššom súde.

(tasr)

2. októbra 2022 | 16:39

Minúta | 2. októbra 2022 | 16:39

Lotyšsko: Vo voľbách uspeli centristi, ruskojazyčné strany prepadli

Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,5 percenta hlasov. Zisk 10,9 percenta hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).

Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia (NA), ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za! (6,8 percenta). Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.

Opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny, tentoraz úplne prepadla. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov, takže zostal mimo parlamentu.

Rusky hovoriacu menšinu tak bude zastupovať euroskeptická a centristická strana Za stabilitu!, ktorá vznikla vo februári 2021 a dostala 6,8 percenta hlasov.

Strana Harmónia odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, avšak menej sa vyjadrovala k obvineniam, že ruské sily páchajú zverstvá v oblasti ľudských práv, píše agentúra AFP.

Europoslanec Nils Ušakovs z Harmónie povedal, že strana stratila podporu za svoju kritiku invázie. ,,Harmónia sa musela rozhodnúť, či bude konať zodpovedne, alebo sa bude populisticky zahrávať s národnou bezpečnosťou a štátnymi záujmami. Naša strana urobila jasnú voľbu a odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a toto stanovisko nezmeníme," uviedol Ušakovs pre agentúru LETA.

Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.

Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.

Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou. V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.

(tasr)

2. októbra 2022 | 16:10

Minúta | 2. októbra 2022 | 16:10

V Brazílii sa konajú ostro sledované prezidentské voľby

Zhruba 156 miliónov voličov v Brazílii rozhoduje v nedeľu vo voľbách o prezidentovi krajiny a volí aj všetkých 513 členov poslaneckej snemovne, tretinu Senátu a guvernérov a zákonodarcov vo všetkých 27 federálnych štátoch.

Najviac pozornosti pútajú prezidentské voľby, ktorých hlavnými aktérmi sú ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva a krajne pravicový súčasný prezident Jair Bolsonaro.

Ako informovala agentúra AFP, volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (13.00 h SELČ) a hlasovať sa bude osem hodín.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky zverejnených v sobotu večer Lula, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003-10, by mal získať okolo 50 percent hlasov, zatiaľ čo Bolsonara chce podporiť 36 percent opýtaných.

Ak sa tento trend potvrdí vo voľbách, Lula má na dosah výsledok potrebný pre víťazstvo už v ich prvom kole: musí však na to získať polovicu platných hlasov plus jeden hlas.

Svoj hlas vo voľbách už odovzdali obaja hlavní kandidáti prezidentských volieb, informovala agentúra AFP.

Bolsonaro pritom uviedol, že ,,transparentné voľby sa musia rešpektovať." Nevyjadril sa však, či bude rešpektovať výsledok hlasovania, ak prehrá.

Povedal, že je presvedčený o svojom víťazstve napriek tomu, že prieskumy ukazujú dvojciferný náskok jeho protikandidáta.

Lula po tom, ako odvolil, pred novinármi povedal, že sa uchádza o post prezidenta, ,,aby sa krajina vrátila do normálu" po štyroch rokoch vládnutia krajne pravicového prezidenta Bolsonara.

Voľbám predchádzala veľmi agresívna volebná kampaň, v ktorej sa súperi navzájom vykresľovali ako hrozba pre brazílsku demokraciu.

Britská stanica BBC pripomenula, že víťaz volieb dostane krajinu vo veľmi ťaživej ekonomickej situácii: stimulačné výdavky počas pandémie a hospodárske otrasy po ruskej invázii na Ukrajinu totiž v Brazílii zvýšili infláciu i spotrebiteľské ceny.

Podľa mnohých pozorovateľov však budú prezidentské voľby predovšetkým akýmsi referendom o brazílskej demokracii, pričom pripomínajú konfrontáciu medzi Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom vo voľbách v USA spred takmer dvoch rokov.

Pokiaľ ide o výsledky volieb, Bolsonaro už dávnejšie vyhlásil, že je pripravený akceptovať akékoľvek výsledky volieb, ale len v prípade, že ich bude možné považovať za spravodlivé.

Práve tieto Bolsonarove vyhrážky vyvolali obavy, že po voľbách dôjde k brazílskej verzii nepokojov, aké vypukli 6. januára 2021 v americkom Kapitole po tom, ako Trump odmietol akceptovať svoju volebnú prehru.

Minister verejnej bezpečnosti Anderson Torres sa snažil bagatelizovať tieto obavy, keď uviedol, že pred voľbami bolo do ulíc nasadených viac ako 500-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl. ,,Máme voľby, nie vojnu," povedal.

(tasr)

2. októbra 2022 | 15:31

Minúta | 2. októbra 2022 | 15:31

Už aj väčšina voličov Sme rodina chce predčasné voľby

Až 60 percent voličov odpovedalo v prieskume pre Televíziu Markíza, že si želá predčasné voľby. Pokračovanie súčasnej vlády si želá iba každý šiesty volič.

Ak by ste si mali vybrať z troch možností, ktorú by ste uprednostnili? S touto otázkou sa agentúra Focus v prieskume pre televíziu Markíza obrátila na reprezentatívnu vzorku a výsledky hovoria jednoznačne:

Až 60 percent slovenských voličov si želá predčasné voľby, iba 17 percent podporuje pokračovanie súčasnej vlády, 15 percent by si želalo vyhnúť sa prípadným predčasným voľbám vymenovaním úradníckej vlády. Osem percent odpovedať nevedelo.

Zaujímavé je, že väčšina voličov všetkých strán, ktoré dosahujú v prieskumoch verejnej mienky vyše 5 percent začína byť za jedno – s výraznou prevahou alebo relatívnou väčšinou preferujú predčasné voľby. S výnimkou OĽaNO a čiastočne KDH.

Predčasné voľby si želá rozhodná väčšina sympatizantov Hlasu (85percent), Smeru (90 percent), Republiky (99 percent), dokonca aj vládnej strany Sme rodina (55 percent).

Za predčasné voľby sú relatívne väčšiny aj medzi sympatizantmi opozičnej SaS (49 percent, oproti 25 percentám za dovládnutie a 19 percentám za úradnícku vládu) či voličov Progresívneho Slovenska (48 percent za predčasné voľby oproti 21, respektíve 24 percentám za zvyšné dve alternatívy). V obidvoch prípadoch si viac sympatizantov oboch liberálnych strán želá predčasné voľby ako ich alternatívu.

Jedinou výnimkou je strana Igora Matoviča, kde si predčasné voľby želajú iba 2 percentá voličov, naopak, 90 percent je za dovládnutie súčasnej vlády, úradnícku vládu by preferovalo 5 percent sympatizantov strany.

Paradoxná je pozícia opozičného a neparlamentného KDH, ktorého voliči akoby nevedeli, čo si majú želať. 40 percent z nich by si želalo predčasné voľby, ale až 34 percent pokračovanie súčasnej vlády, 23 percent by sa radšej vyhlo predčasným voľbám vymenovaním úradníckej vlády. Väčšina sympatizantov KDH si teda neželá predčasné voľby. (fed)

2. októbra 2022 | 15:27

Minúta | 2. októbra 2022 | 15:27

Ruské drony iránskej výroby útočili v meste Kryvyj Rih

Rusko v nedeľu zaútočilo takzvanými samovražednými dronmi na juhoukrajinské mesto Kryvyj Rih, ktoré je rodiskom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informoval spravodajský web denník The Times of Israel (TOI).

Jeden z dronov v nedeľu skoro ráno zasiahol miestnu školu a zničil dve jej poschodia, povedal gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.

Požiar, ktorý útok dronu spôsobil, sa podľa Rezničenka podarilo uhasiť.

Rusko v posledných týždňoch začalo pri útokoch na ciele na Ukrajine používať samovražedné drony iránskej výroby. Ukrajinská protiletecká obrana informovala, že len počas noci na nedeľu zostrelila päť takýchto bezpilotných zariadení. Ďalšie dva drony cez ukrajinskú protivzdušnú obranu prenikli.

Denník TOI dodal, že ruská armáda sa v nedeľu pri svojich útokoch zamerala aj na mesto Záporožie na juhu Ukrajiny. Ostreľovanie z ruských pozícií hlásili v nedeľu aj šéfovia administratív viacerých oblastí.

Ukrajinská armáda zasa v nedeľu uviedla, že uskutočnila útok na ruský muničný sklad v Černihive a zasiahla aj ďalšie ruské veliteľské stanovištia, muničné sklady a dve protilietadlové batérie S-300.

Britská stanica BBC – aj v súvislosti s útokom na Zelenského rodisko Kryvyj Rih – pripomenula, že ruská armáda sa v sobotu stiahla z mesta Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

BBC vysvetlila, že Lyman pravdepodobne bránili nedostatočne doplnené jednotky zo Západného a Centrálneho vojenského okruhu, ako aj mobilizovaní záložníci. Keď tieto jednotky ustupovali po jedinej ceste z mesta, ktorá bola stále v ruských rukách, pravdepodobne utrpeli ťažké straty.

Z operatívneho hľadiska je mesto Lyman veľmi dôležité, pretože sa v ňom nachádza kľúčový priechod cez rieku Severný Donec, kde sa Rusko snaží posilniť svoju obranu.

Ústup ruských jednotiek z Lymanu je fiaskom nielen z vojenského, ale aj politického hľadiska, lebo toto mesto sa nachádza v Doneckej oblasti – v regióne, ktorý sa Rusko podľa svojho tvrdenia snažilo ,,oslobodiť" a ilegálne sa ho snaží anektovať, pripomenula BBC s tým, že stiahnutie ruských jednotiek z Lymanu viedlo k novej vlne verejnej kritiky ruského vojenského vedenia.

BBC v tejto súvislosti pripomenula Zelenského výrok z jeho posledného nočného videoposolstva, ktorým potvrdil, že „ukrajinská vlajka je už v Lymane". Dodal, že „za posledný týždeň sa v Donbase objavilo viac ukrajinských vlajok" a avizoval, že „o týždeň ich bude ešte viac."

(tasr)

2. októbra 2022 | 15:14

Minúta | 2. októbra 2022 | 15:14

Druhé kolo Zamarovského kotlíka

Súťaž vo varení guľášu spojená s koncertom hudobnej skupiny Country Kravy z Trenčína mala aj tentoraz veľký úspech. Akcia začala o deviatej hodine ráno a skončila o štvrtej poobede vyhlásením víťazov.

Prvá októbrová sobota patrila tradičnej kuchyni. Pre veľký úspech prvého ročníka Zamarovského kotlíka sa organizátori rozhodli spraviť v tomto roku druhé, jesenné kolo.

Súťažilo šesť tímov: Búchači, Motoguláš, Tunel, Guláš Amatérs, Do páru 3 a Svätá trojica. Tímy vyhodnocovali v troch kategóriách. V kategórii „najkrajší tím“ zvíťazil tím Búchačov. V kategórii „najlepší guláš podľa poroty“ získali tretie miesto Do páru 3, na druhom mieste skončil tím Tunel a na prvom Motoguláš maniaci. Poslednou kategóriou bol „najlepší guláš podľa návštevníkov“. V nej si tretie miesto odniesli Amaters guláš, druhé získala Svätá trojica a prvú cenu vyhral tím Motoguláš maniaci.

Pozitívne dojmy z akcie

Člen poroty Jozef Bulant pre Terajšok povedal, že je s akciou veľmi spokojný. „Z kola na kolo sa to vylepšuje. Počasie nám síce nepraje, ale pohoda v tímoch je tak, jak má byť, všetci spokojní. Akurát každý chce byť prvý, ale prvé miesto máme iba jedno.“

„Až na to počasie, ktoré nás nakoniec neodradilo, tak si myslím, že sa tu stretlo veľmi veľa dobrých ľudí, menej tímov, ale o to lepšia atmosféra. Myslím si, že to prebiehalo všetko v poriadku a bavíme sa,“ povedal Daniel Jančovič z oceneného tímu Búchači.

Silná konkurencia

Jančovič tiež uznal, že konkurencia bola veľká. „Čo som počul aj od rozhodcov, ktorí koštovali guláš, tak sami vraveli, že konkurencia sa zvýšila oproti letu, kedy sa to konalo prvýkrát. Aj keď menej tímov, o to väčšia kvalita,“ uzavrel. „Určite sa to vylepšilo… Chlapci sa to naučili,“ dodal porotca Jozef Bulant.

Na otázku, aká je tajná ingrediencia Búchačov, Jančovič so smiechom odpovedal: „Tú žiadny kuchár neprezradí.“ Tím Svätá trojica ju však prezradil – do gulášu prilievajú pivo namiesto vína.

Úspech akcie dokazujú aj prázdne kotlíky. Guláše sa zjedli počas niekoľkých hodín. Kto prišiel o tretej, mal smolu.

2. októbra 2022 | 14:08

Minúta | 2. októbra 2022 | 14:08

Izrael tvrdí, že na svojom území zlikvidoval bunku napojenú na Islamský štát

Izraelská spravodajská služba Šin bet v nedeľu oznámila, že na severe krajiny odhalila zločineckú bunku napojenú na Islamský štát (IS). Členovia bunky pracovali na plánoch na spáchanie teroristických útokov, informovala agentúra AFP monitorovaná agentúrou TASR.

Podľa Šin Bet títo muži, všetci pôvodom z mesta Nazaret v severnom Izraeli, mali okrem iného v pláne podniknúť vo svojom meste útok na moslimskú školu, pretože ,,fungovala na spôsob 'neveriacich'.

Plánovali údajne aj ďalšie útoky – na rušnú autobusovú zastávku v severnom Izraeli, na policajnú stanicu v Nazarete, ako aj v lese, ktorý často navštevujú Izraelčania židovského pôvodu, a na ďalších miestach, spresnil denník The Times of Israel (TOI).

Podozriví muži sledovali na internete stránky s obsahom blízkym ideológii IS, čo ,,viedlo k ich hlbokému stotožneniu sa s myšlienkami teroristickej organizácie," vysvetlila Šin bet, podľa ktorej sa muži pokúšali získať zbrane na spáchanie svojich útokov a naverbovať nových ľudí.

Ako uviedla agentúra AFP, podľa Šin bet vyšetrovanie tohto prípadu „poukazuje na vplyv Islamského štátu v Izraeli".

Začiatkom tohto roka izraelské orgány zatkli desiatky údajných členov Islamského štátu. Došlo k tomu po dvoch teroristických útokoch – v Hadere a Beeršebe –, ktoré spáchali Izraelčania arabského pôvodu. Predpokladá sa, že sa inšpirovali práve touto džihádistickou skupinou.

Útoky v Beeršebe a Hadere obnovili dlhodobé obavy Izraela, že IS sa na jeho území snaží o nábor občanov arabského pôvodu, ktorí tvoria približne pätinu izraelskej populácie, konštatoval TOI.

(tasr)

2. októbra 2022 | 13:59

Minúta | 2. októbra 2022 | 13:59

Gyimesi by chcel zrušiť sankcie proti Rusku, poslanec Smeru ho podporil

Povedal to v dnešnej relácii O 5 minút 12 na RTVS. Diskutovali s ním Mária Kolíková, Juraj Šeliga a Richard Takáč.

Poslanec György Gyimesi považuje odvolávanie Igora Matoviča za zbytočné, keď čelíme zásadným krízam, ktoré treba riešiť. Poslanecký klub OĽaNO je jednotný v podpore svojho predsedu a ministra, žiadne dohody s tarabovcami nie sú. V prípade odvolania Matoviča by on osobne pozvánku SaS na návrat do vlády nedával.

Mediálny tlak na troch poslancov okolo Tomáša Tarabu rastie najmä zo strany SaS a Hlas, menej zo Smeru. Opozičný poslanec Richard Takáč (Smer) potvrdil, že všetci poslanci ich strany budú k dispozícii na odvolávanie ministra financií.

Opozičná poslankyňa Mária Kolíková, ktorá sa v relácii ešte viackrát pomýlila a hovorila o sebe ako ministerke (pričom rýchlo dodala bývalej), vidí problém v neprijateľnom počínaní Igora Matoviča vo funkcii, a preto ako opozičný subjekt nevidí problém v tom, že sa v návrhu na jeho odvolanie spojila so stranou Hlas.

Mária Kolíková neverí, že dôjde k odvolaniu Matoviča, vzhľadom na nejednotnosť opozície. Aj keby sa to podarilo, považuje za nerealistické, že SaS dostane pozvánku na návrat do vlády. Vyhlásila, že SaS nemá záujem o predčasné voľby, preto za ne ani nezahlasuje. Práve to je podmienka Tomáša Tarabu voči SaS, aby odvolanie Matoviča nespôsobilo iba väčší chaos bez cesty k predčasným voľbám.

Poslanci v diskusnej relácii RTVS hovorili aj o ďalších témach. Poslankyňa Kolíková považuje za kľúčové zúženie paragrafu 363, ktorý označila za antikorupčný symbol. Gyimesi zmenu tohto paragrafu nepovažuje za všeliek na problémy korupcie, ale skôr za politický symbol. Pokúsil sa vysvetliť problematickosť toho, prečo sa paragraf 363 v kauze Pčolinský a Haščák stal témou, pričom chybou bol postup polície a prokuratúry, za čo sa musela ešte ministerka Kolíková ospravedlniť. Gyimesimu však skočili do reči a argument bol vytlačený na okraj.

Aj poslanec Juraj Šeliga poprel, že by OĽaNO malo tajnú dohodu o podpore zákonov zo strany tzv. tarabovcov, čo nič nemení na tom, že nechce, aby fungovanie vlády záviselo od podpory práve týchto poslancov. Šeliga vidí rozdiel v tom, či si opoziční poslanci kladú nejaké podmienky za podporenie zákonov, alebo ich podporujú, pretože s nimi súhlasia. To prvé považuje za problém, to druhé je bežná vec, ktorú netreba škandalizovať. Jeho prioritou je, aby sa vláda venovala Plánu obnovy a schváleným reformám.

Poslankyne Kolíkovej, ktorá podprahovo naznačovala tajné dohody OĽaNO a tarabovcov, sa jej bývalý spolustraník Šeliga priamo spýtal, či zahlasuje za odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca, ktoré pripravuje Smer a Hlas. Kolíková sa odmietla jednoznačne vyjadriť.

Energetická kríza a jej riešenia

Európska únia sa podľa Gyimesiho svojím riešením energetickej krízy otočila Slovensku chrbtom. Ocenil pozíciu premiéra Eduarda Hegera, ktorý avizoval, že ak sa to nezmení, Slovensko pristúpi k zoštátneniu producentov elektrickej energie. Podľa poslanca treba (nadmerné) zisky za energie zdaniť v štáte, kde tieto zisky vznikajú.

Aktuálne riešenie v Bruseli považuje Šeliga len za parciálne a prvý krok, bude nasledovať zastropovanie cien elektrickej energie na potrebné obdobie, ako aj použitie nevyčerpaných eurofondov na pomoc domácnostiam a firmám.

Podľa Takáča netreba čakať na rozhodnutia orgánov Európskej únie, nepomáha nám to. Slovensko sa musí postarať samo o seba. Vzniká otázka, či EÚ bude mať vôbec dostatok plynu.

Mária Kolíková tvrdí, že na aktuálnu vykurovaciu sezónu je plynu dosť, ide skôr o budúce sezóny. Treba mať aj krízový scenár na národnej úrovni, napríklad v podobe zoštátnenia zdrojov výroby elektrickej energie.

Gyimesi potvrdil, že vládne kompenzácie stačiť nebudú a bude potrebné, aby boli k dispozícii eurofondy na podporu obyvateľstva. Podľa neho aktuálne nie je možné povedať, aká bude presne cena elektrickej energie.

Štát podľa Šeligu buď poskytne ľuďom energošeky, vyrokuje s dodávateľmi elektrickej energie lepšie ceny pre odberateľov alebo upraví vybrané dane. V aktuálnom kontexte ide najmä o voľbu adresných foriem pomoci ľuďom.

Gyimesi a Takáč kritizovali protiruské sankcie, pretože nám škodia. Poslanec Gyimesi si, zrejme ako jediný vládny poslanec, myslí, že sankcie treba zrušiť. Poslankyňa Kolíková s tým nesúhlasí a vzhľadom na vojnu na Ukrajine ich považuje za nevyhnutnosť. (mak)

2. októbra 2022 | 13:05

Minúta | 2. októbra 2022 | 13:05

Bulharsko v sobotu otvorilo plynovod, ktorý krajinu spája s Gréckom

Bulharsko v sobotu (1. 10.) otvorilo plynovod, ktorý krajinu spája s Gréckom a je dôležitý pre nezávislosť Európskej únie (EÚ) od ruského plynu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a DPA.

Na slávnostnej ceremónii sa okrem lídrov viacerých krajín zúčastnila aj šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Zdôraznila, že EÚ sa rozhodla úplne sa zbaviť závislosti od dovozu ruských energií. Tento plynovod podľa nej obmedzuje možnosti Moskvy zneužívať ropu a plyn na vydieranie EÚ.

,,Dnes sa začína nová éra pre Bulharsko a juhovýchodnú Európu," povedala Leyenová na slávnostnom otvorení, na ktorom sa zúčastnili hlavy štátov a vlád krajín regiónu. ,,Tento plynovod mení pre Európu situáciu v oblasti energetickej bezpečnosti. Tento projekt znamená slobodu od závislosti od ruského plynu."

Plynovod má dĺžku 182 kilometrov a vedie zo severogréckeho mesta Komotini do mesta Stara Sagora v centrálnej časti Bulharska. EK projekt podporila 250 miliónmi eur. Kapacita plynovodu, ktorý pripája Bulharsko k Tranjadranskému plynovodu (TAP), predstavuje 3 až 5 miliárd kubických metrov plynu. Cez TAP sa transportuje zemný plyn z Azerbajdžanu cez Turecko do Grécka a ďalej do Talianska.

Nový plynovod môže pokryť celú bulharskú spotrebu plynu, zdôraznila Leyenová. Pripomenula, že pred začiatkom vojny na Ukrajine bolo Bulharsko takmer úplne závislé od ruského plynu.

,,Vďaka strategickej spolupráci Bulharska a Grécka sme dosiahli stabilitu v regióne," zdôraznil bulharský prezident Rumen Radev.

Na slávnostné otvorenie plynovodu do Sofie okrem Leyenovej pricestovali aj prezidenti Azerbajdžanu, Severného Macedónska a Srbska – Ilham Aliyev, Stevo Pendarovski a Aleksandar Vučič, ako aj premiéri Grécka a Rumunska Kyriakos Mitsotakis a Nicolae Ciuca.

(tasr)

2. októbra 2022 | 12:55

Minúta | 2. októbra 2022 | 12:55

Pápež vyzval Putina na ukončenie špirály násilia a smrti na Ukrajine

Pápež František vyzval v nedeľu ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil svoju "špirálu násilia a smrti" na Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Ide doposiaľ o najsilnejšiu výzvu hlavy katolíckej cirkvi za uplynulých sedem mesiacov od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Pápež ju Putinovi adresoval na Námestí sv. Petra a zároveň odsúdil "absurdnú" hrozbu jadrovej vojny.

František vyzval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby bol ,,otvorený" vážnym mierovým návrhom a nabádal medzinárodné spoločenstvo na "využitie všetkých diplomatických prostriedkov" na ukončenie tejto "obrovskej tragédie" a hrôzy vojny.

"Som hlboko zarmútený prívalmi krvi a sĺz, ktoré boli v týchto mesiacoch preliate. Je mi ľúto tisícok obetí, najmä detí, a rozsiahleho ničenia, ktoré zanechalo mnoho ľudí a rodín bez domova a ohrozuje veľké oblasti zimou a hladom. Takéto činy nemožno nikdy ospravedlniť, nikdy! Je poľutovaniahodné, že svet spoznáva geografiu Ukrajiny prostredníctvom názvov ako Buča, Irpiň, Mariupol, Izium, Záporožie a ďalších miest, ktoré sa stali miestami neopísateľného utrpenia a strachu," povedal pápež počas modlitby Anjel Pána.

"A čo fakt, že ľudstvo je opäť konfrontované s jadrovou hrozbou? To je absurdné," citoval ho portál Vatican News.

František odsúdil aj ruskú anexiu štyroch ukrajinských oblastí. ,,Hlboko ľutujem závažnú situáciu, ktorá vznikla v uplynulých dňoch s ďalšími krokmi v rozpore s princípmi medzinárodného práva. Zvyšuje to hrozbu jadrovej eskalácie, ktorá vyvoláva strach z nekontrolovateľných a katastrofických dôsledkov pre celý svet," povedal ďalej.

Agentúra AFP pripomína, že to bol prvý prípad od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď sa argentínsky pápež obrátil priamo na Putina. František sa od februára usiluje otvoriť cestu pre dialóg s Moskvou a odsudzuje ,,krutú a nezmyselnú vojnu".

(tasr)

2. októbra 2022 | 11:55

Minúta | 2. októbra 2022 | 11:55

Opozícia má v parlamente väčšinu, ale OĽaNO je pokojné. Matovič v utorok odvolaný nebude

Vyplýva to z diskusie poslancov Richarda Rašiho a Petra Kremského z nedeľnej diskusie na TA3.

V nedeľnej relácii V politike na TA3 poslanec Richard Raši (Hlas) vyhlásil, že odvolávanie ministra financií Matoviča v utorok bude závisieť od poslancov, ktorí sa dostali na kandidátke ĽSNS, tzv. tarabovcov. Jeho odvolanie je podľa neho predpokladom toho, aby sa na Slovensku začali riešiť problémy ľudí.

Poslanec Peter Kremský (OĽaNO) je presvedčený, že Igor Matovič zo svojho postu odvolaný nebude, keďže opozícia na to nedisponuje dostatočným počtom hlasov. Odmietol obvinenia Rašiho z nečinnosti vlády, poukázal skôr na nečinnosť Richarda Sulíka (SaS) na poste ministra hospodárstva.

Raši odsúdil hanlivé vyjadrenie Matoviča na adresu novinárov, keď prirovnal ich činnosť k práci Hitlerových novinárov. Kremský jeho vyjadrenia považuje za nešťastné.

K téme aktuálnej energetickej krízy Kremský povedal, že riešenie je na ceste, nebude lacné, ale bude také, aby pomohlo domácnostiam, ako aj podnikateľskému prostrediu - ceny musia byť - podľa jeho slov - "znesiteľné". Dodal, že riešenie pre domácnosti je hotové, diskusia je o riešení pre firmy a podnikateľov.

Raši kritizoval slovenskú vládu za nedostatočné riešenie tohto problému, na rozdiel od iných európskych krajín. Dosiahnuté riešenie v Bruseli považuje za zlé, resp. za zlyhanie našej diplomacie a rezortu hospodárstva.

V súvislosti s výpoveďami lekárov Raši vyhlásil, že hrozí kolaps zdravotníckeho systému z dôvodu nečinnosti vlády. Podľa poslanca Kremského minister zdravotníctva so zdravotníckymi odborármi rokuje, oni však menia svoje požiadavky. Prístup lekárov však súčasne považuje za necitlivý, aj vzhľadom na výšku ich priemerného platu. (mak)

2. októbra 2022 | 11:51

Minúta | 2. októbra 2022 | 11:51

Spojené kráľovstvo: Rusko pri ústupe z Lymanu zrejme utrpelo ťažké straty

Rusko pravdepodobne utrpelo ťažké straty pri ústupe jeho jednotiek zo strategicky významného východoukrajinského mesta Lyman, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky tamojších tajných služieb. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Mesto Lyman v Doneckej oblasti bolo ,,pravdepodobne bránené nedostatočne obsadenými zložkami Západného a Centrálneho okruhu (ruskej armády), ako aj kontingentmi dobrovoľne mobilizovaných záložníkov," spresnilo ministerstvo.

,,Jednotka pravdepodobne utrpela ťažké straty, keď sa sťahovala pozdĺž jedinej cesty vedúcej von z mesta," dodalo.

Rusko opustilo mesto Lyman v priebehu soboty po trpkej porážke od ukrajinskej armády, konštatuje DPA. Moskva len deň predtým vyhlásila, že Doneckú oblasť anektovala.

Lyman je dôležitý železničný uzol a kľúčový cestný priechod cez rieku Donec, ,,za ktorou sa Rusko pokúša skonsolidovať svoju obranu," uvádzajú britské tajné služby.

Podľa ruskej armády sa jednotky stiahli v dôsledku hrozby obkľúčenia. Ukrajinské úrady predtým hovorili o zhruba 5000 uviaznutých ruských vojakoch. Neexitujú konkrétne informácie o počtoch obetí alebo prípadných vojnových zajatcov, pripomína DPA.

Stiahnutie z Lymanu vyvolalo vlnu verejnej kritiky na vedenie armády v ruských vládnych kruhoch, uvádza britské ministerstvo obrany. ,,Ďalšie straty územia v nelegálne okupovaných oblastiach takmer určite povedú k zintenzívneniu tejto verejnej kritiky a zvýšeniu nátlaku na vyspokopostavených veliteľov," dodalo.

Britský rezort obrany od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu denne zverejňuje informácie o priebehu vojny s odvolaním sa na poznatky britských tajných služieb. Moskva v tejto súvislosti vyčíta Londýnu cielenú dezinformačnú kampaň.

(tasr)

2. októbra 2022 | 11:36

Minúta | 2. októbra 2022 | 11:36

M. Kollár: Hromadným výpovediam lekárov predchádzala ignorancia vlády

Hromadným výpovediam lekárov predchádzala v roku 2011, rovnako ako aj teraz, ignorancia zo strany vlády k problémom slovenského zdravotníctva. V súčasnosti je ešte v horšom stave. Pre TASR to uviedol čestný predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marián Kollár. V roku 2011 stál ako šéf lekárskych odborárov na čele akcie hromadných výpovedí.

,,Rokovania boli mimoriadne ťažké. Bolo to obdobné ako teraz v tom, že pokiaľ sme nepodali výpovede, tak rokovania neviedli nikam," skonštatoval. Pripomenul, že odborári v roku 2011 žiadali okrem iného zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, či zlepšiť pracovné a finančné podmienky v zdravotníctve.

Kollár zdôraznil, že lekárskym odborárom išlo o zlepšenie kvality zdravotníctva a zastabilizovanie personálu. ,,Keby sa to vtedy nestalo, dnes už na Slovensku možno nemá kto ordinovať, liečiť a starať sa o našich pacientov. Nepodarilo sa nám však zmeniť systém, ktorý stále viac a viac kolabuje. Som presvedčený, že tentokrát ho zmeníme," doplnil.

Ocenil tiež pacientov, ktorí lekárov podporujú. ,,My sme výpovede nedali, pretože chceme niekam odísť, ale, naopak, ostať a aby sme mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť pre našich pacientov i v budúcnosti, lepšiu a dostupnejšiu. Chceme, aby sa zvýšil štandard kvality a zlepšil prístup k zdravotnej starostlivosti pre našich pacientov," skonštatoval.

Počet vyzbieraných výpovedí je zatiaľ menší ako v roku 2011, ale je podľa Kollára už teraz dostatočný. Verí, že číslo nie je konečné a bude rásť a lekári dosiahnu všetky ich ciele obsiahnuté v požiadavkách. ,,Tento zápas za lepšie slovenské zdravotníctvo nemôžeme prehrať, lebo toto nie je o nás lekároch, ale o slovenských pacientoch a inom, lepšom zdravotníctve" zdôraznil. Vyzval vládu, aby všetku energiu venovala tomu, ako zlepšiť systém a ako sa s lekármi dohodnúť.

Akcia hromadných výpovedí lekárov otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek. ,,Nakoniec boli lekári úspešní," dodal Kollár.

(tasr)

2. októbra 2022 | 10:50

Minúta | 2. októbra 2022 | 10:50

Prezidenti stredoeurópskych a východoeurópskych štátov odsúdili anexiu okupovaných území

Spoločné vyhlásenie prezidentov stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov NATO k ruským pokusom o ilegálnu anexiu ukrajinských území.

,,My, prezidenti krajín strednej a východnej Európy, ktorých lídri navštívili Kyjev počas vojny a na vlastné oči boli svedkami dôsledkov ruskej agresie, nemôžeme mlčať tvárou v tvár očividnému porušovaniu medzinárodného práva Ruskou federáciou, a preto vydávame nasledujúce vyhlásenie:

Potvrdzujeme podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Neuznávame, a nikdy neuznáme, snahy Ruskej federácie o anexiu akejkoľvek časti ukrajinského územia.

Pevne stojíme za rozhodnutím zo samitu Severoatlantickej aliancie v Bukurešti v roku 2008 týkajúceho sa budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii.

Podporujeme Ukrajinu v jej obrane proti ruskej invázii, žiadame, aby sa Rusko okamžite stiahlo zo všetkých okupovaných teritórií a vyzývame všetkých Spojencov na podstatné zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine.

Všetci, ktorí páchajú zločiny agresie, musia byť vzatí na zodpovednosť a čeliť spravodlivosti."

Zuzana Čaputová
prezidentka Slovenskej republiky

Miloš Zeman
prezident Českej republiky

Alar Karis
prezident Estónskej republiky

Egils Levits
prezident Lotyšskej republiky

Gitanas Nausda
prezident Litovskej republiky

Stevo Pendarovski
prezident Severného Macedónska

Milo Đukanović
prezident Čiernej Hory

Andrzej Duda
prezident Poľskej republiky

Klaus Iohannis
prezident Rumunskej republiky

(tasr)

2. októbra 2022 | 10:15

Minúta | 2. októbra 2022 | 10:15

Hirman to vidí inak ako Heger: Slovensko vraj dosiahlo výrazne viac, ako bolo pôvodne navrhované

Minister hospodárstva na tlačovke korigoval otvorene kritické vyjadrenia premiéra Hegera. Hirman tvrdí, že Slovensko dosiahlo viac, ako ukazoval pôvodný návrh.

Slovenský premiér sa po piatku hneval na Európsku úniu a Nemecko a avizoval, že po nevýhodnom mechanizme, na ktorý Slovensko ako priemyselná krajina doplatí, siahneme k plánu B. Ten mal spočívať, že na nedostatok solidarity budeme reagovať rovnakou kartou a nedodáme partnerom zazmluvnenú elektrickú energiu.

V nedeľu o 10. hodine dopoludnia na vývoj reagoval minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý tvrdí, že Slovensko dosiahlo viac, ako sme pôvodne čakali.

Minister Hirman na tlačovej konferencii informoval o záveroch po rokovaní Rady ministrov pre energetiku v Bruseli ohľadom európskeho riešenia energokrízy. Vyhlásil, že v Bruseli sme nielenže neprehrali, ale Slovensko dosiahlo výrazne viac ako bolo pôvodne navrhované.

Uviedol, že pôvodný návrh, ktorý bol pre Slovensko nevýhodný bol formálne schválený, len s určitými pozitívnymi úpravami. Väčšina krajín sa ho ani nesnažila vylepšiť, lebo ho vnímala ako zlý.

Pätnástim krajinám sa však následne podarilo presadiť celkom nový návrh na zastropovanie cien zemného plynu dovážaného na územie Európskej únie (EÚ) cez sústavu plynovodov, ako aj novú cenotvorbu na skvapalnený plyn (LNG). Diskusiu označil za veľmi vecnú a súčasne búrlivú.

Aktuálny návrh bol posunutý Európskej komisii, ktorá dostala za úlohu, aby urýchlene pripravila návrh na finalizáciu v podobe konkrétnych opatrení na úrovni celej EÚ, o ktorom sa bude hlasovať na budúci týždeň v Prahe.

Uvedený mechanizmus minister označil za zásadný prielom, ktorý bude viesť k ozdraveniu v oblasti cien plynu a elektrickej energie. (mak)

2. októbra 2022 | 10:09

Minúta | 2. októbra 2022 | 10:09

Skupina poslancov OľaNO navrhuje uznesenie o ochrane slobody vierovyznania

Národná rada SR (NR SR) sa bude v nadchádzajúcom týždni zaoberať návrhom skupiny poslancov o ochrane slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Návrh predkladajú do parlamentu poslanci z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OľaNO) Anna Záborská, Marek Krajčí, Peter Kremský, Richard Vašečka, Marcel Mihalik, Radovan Marcinčin, Milan Vetrák, Anna Andrejuvová, Marek Šefčík, Lucia Drábiková, Peter Liba a Ján Szőllős. Parlament má podľa ich návrhu vyhlásiť, že sloboda vierovyznania, presvedčenia a svedomia patrí medzi univerzálne, základné, neodňateľné ľudské práva a slobody. Navrhujú ohradiť sa voči tendenciám, ktoré spochybňujú dôležitosť tejto slobody a odsúdiť násilie motivované nenávisťou na základe viery.

Svoj návrh poslanci odôvodňujú zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ktorú potvrdzujú správy medzinárodných organizácií, ako je Správa osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery, ale aj viacerých vládnych inštitúcií. „Táto situácia bola osobitne zdôraznená v ostatnom období, keď došlo k násilnej smrti žien a dievčat pre ich vierovyznanie alebo presvedčenie. Pripomeňme ukameňovanie Deborah Yakubu v meste Sokoto, na severe Nigérie alebo zastrelenie Pooja Kumari pre vzdorovanie násilnej konverzii,“ uvádzajú poslanci v návrhu.

Poslanci z klubu OĽaNO chcú uznesením vyzvať Vládu SR, Európsku úniu a medzinárodné organizácie, aby sa zasadzovali za riadne vyhľadávanie, dokumentovanie a vyšetrenie všetkých obvinení zo zločinov motivovaných nenávisťou na základe viery. Vyzývajú na prijímanie efektívnych opatrení a vzdelávania o slobode vierovyznania a presvedčenia na školách. Uvítali by aj verejnú debatu na túto tému.

(sita)

2. októbra 2022 | 9:35

Minúta | 2. októbra 2022 | 9:35

Bulharsko: Voliči rozhodujú v predčasných parlamentných voľbách

Bulhari v nedeľu rozhodujú v predčasných parlamentných voľbách poznačených politickou nestabilitou, ekonomickými ťažkosťami i vojnou na Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

V Bulharsku ide už o štvrté voľby za uplynulých 18 mesiacov. Volebné miestnosti sa v najchudobnejšej členskej krajine Európskej únie (EÚ) otvorili o siedmej hodine ráno miestneho času (6.00 h SELČ). Prvé odhady exit polls sa očakávajú bezprostredne po skončení hlasovania o 20.00 miestneho času (19.00 SELČ). Predbežné výsledky pravdepodobne zverejnia v pondelok.

Predvolebné prieskumy naznačujú, že až osem strán by mohlo získať štvorpercentnú hranicu potrebnú na vstup do roztriešteného parlamentu, kde by mohli zvýšiť svoje zastúpenie populistické a proruské skupiny.

Očakáva sa, že po chabej kampani bude volebná účasť nízka v dôsledku apatie voličov a ich rozčarovania z politikov, ktorí nie sú schopní vytvoriť životaschopnú vládnu koalíciu, konštatuje AFP.

Predčasné voľby sa v krajine opäť konajú po tom, čo krehká koalícia vedená prozápadným bulharským premiérom Kirilom Petkovom neprežila hlasovanie o vyslovení nedôvery. Petkov následne vyhlásil, že Moskva na zvrhnutie vlády využila taktiku ,,hybridnej vojny", keďže kabinet odmietol platiť za ruský plyn v rubľoch a nariadil masové vyhostenie ruských diplomatov.

Nízka volebná účasť zahrá do karát bývalej vládnej strane Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova, ktorý aj napriek ďalšiemu poklesu podpory môže počítať s veľkou časťou lojálnych voličov a pravdepodobne skončí na prvom mieste.

Trojnásobnému expremiérovi Borisovovi to však podľa odhadov aj tak nebude stačiť na vytvorenie vlády jednej strany a šance na koalíciu vedenú jeho stranou GERB sú malé - väčšina z jej oponentov ju viní z korupcie. Na druhom mieste pravdepodobne skončí Petkovova reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP).

Množstvo Bulharov zdieľa proruské nálady, čo poskytuje živnú pôdu pre šírenie agresívnej kremeľskej propagandy v tejto balkánskej krajine, píše AFP. Hlavnou témou predvolebnej kampane bola vojna na Ukrajine a výzvy lídra proruskej strany Vazraždane Kostadina Kostadinova na "plnú neutralitu" Bulharska či na prerokovanie vzťahov s EÚ, ktoré sú pre mnohých voličov atraktívne.

(tasr)

2. októbra 2022 | 9:01

Minúta | 2. októbra 2022 | 9:01

Lotyšsko: Vo voľbách uspeli centristi premiéra Karinša, víťaz z roku 2018 prepadol

Centristická strana Nová jednota (JV) úradujúceho lotyšského premiéra Krišjánisa Karinša sa stala so ziskom 18,9 percenta hlasov víťazom sobotňajších parlamentných volieb. Vyplýva to z výsledkov, ktoré po sčítaní 95 percent odovzdaných hlasov zverejnila volebná komisia, informuje agentúra DPA.

Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,8 percenta hlasov. Zisk 11 percent hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).

Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia, ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za!, ktorá iba tesne prekročila päťpercentnú hranicu. Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.

Po zarátaní zostávajúcich hlasov by sa pomer síl mohol ešte zmeniť. Na to sa spolieha najmä opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov a hrozí, že zostane mimo parlamentu.

Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.

Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.

(tasr)

2. októbra 2022 | 8:51

Minúta | 2. októbra 2022 | 8:51

Bosna: Voliči v čase etnického napätia rozhodujú vo všeobecných voľbách

Volebné miestnosti sa otvorili v nedeľu ráno v Bosne a Hercegovine, kde obyvatelia rozhodujú vo všeobecných voľbách. Volebná kampaň bola v krajine poznačená hrozbami secesie, vnútornými politickými bojmi a obavami z budúcich nepokojov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Voliči v čase etnického napätia v krajine odovzdávajú svoje hlasy v závratnom počte súbojov vrátane zloženia trojčlenného predsedníctva Bosny, ústredného bosnianskeho parlamentu a parlamentov oboch entít, ako aj o prezidentovi a viceprezidentovi Republiky srbskej (RS). Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h.

Agentúra AFP pripomína, že aj takmer tri desaťročia po občianskej vojne v tejto balkánskej krajine nesie Bosna bremeno etnického rozkolu. Krajine naďalej vládne nefunkčný administratívny systém vytvorený na základe mierovej dohody z Daytonu v roku 1995. Dohodou sa skončila krvavá občianska vojna, z veľkej časti sa ňou však nepodarilo vytvoriť rámec pre politický rozvoj krajiny.

Bosna tak zostáva rozdelená na srbskú entitu – Republiku srbskú (RS) – a moslimsko-chorvátsku federáciu, ktorým vládne slabá centrálna vláda, píše AFP.

Po skončení vojny etnické politické strany dlho zneužívali rozdelenie krajiny v snahe udržať si moc. ,,Nedúfam v nič. Volím, pretože to je jediná vec, ktorú ako jednotlivec môžem urobiť," uviedla 57-ročná ekonómka Amra Bašičová, ktorá svoj hlas odovzdala v hlavnom meste Sarajevo.

Krajina sa pred nedeľňajším hlasovaním zmietala v sporoch medzi odštiepeneckými pravoslávnymi Srbmi a katolíckymi Chorvátmi, ktorí požadujú väčšiu autonómiu a volebné reformy.

Aj moslimskí Bosniaci rozhodujú o tom, či budú hlasovať za nesúrodú 11-strannú koalíciu, ktorá sa snaží zbaviť vlády Stranu demokratickej akcie (SDA). Strana je vedená Bakirom Izetbegovičom, synom prvého prezidenta nezávislej Bosny, a z veľkej časti dominuje na politickej scéne krajiny už niekoľko desaťročí.

Mnoho voličov je toho názoru, že je málo mladých kandidátov, ktorí by ponúkali svieže nápady.

O tretie funkčné obdobie na poste prezidenta RS sa uchádza aj separatistický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik. Dodik za posledný rok vyvolával napätie výzvami, aby sa bosnianski Srbi ešte viac oddelili od centrálnych inštitúcií krajiny, za čo si v januári vyslúžil nové sankcie zo strany USA.

(tasr)

2. októbra 2022 | 8:09

Minúta | 2. októbra 2022 | 8:09

USA: Počet obetí hurikánu Ian na Floride stúpol najmenej na 47

Počet obetí hurikánu Ian v americkom štáte Florida sa zvýšil najmenej na 47. V noci na nedeľu o tom informovali miestne úrady. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Stanica Sky News uvádza, že mŕtvych môže byť až 77.

Biely dom oznámil, že americký prezident Joe Biden so svojou manželkou Jill v stredu navštívia Floridu, kde hurikán spôsobil značné školy na životoch a majetku. Ešte predtým – v pondelok – zavítajú do Portorika, ktoré sa spamätáva z následkov septembrového ničivého hurikánu Fiona.

Hurikán Ian sa v piatok presunul z Floridy nad územie Južnej Karolíny, pričom postupne zoslabol na posttropickú cyklónu.

Očakáva sa, že počet zistených obetí výrazne stúpne, keď budú mať záchranári lepšie podmienky na prehľadávanie najviac postihnutých oblastí.

Ian zničil množstvo budov na pobreží a spôsobil rozsiahle povodne. Záchranné zložky medzičasom absolvovali stovky výjazdov k obyvateľom uviaznutým v domoch či na strechách.

Hurikán Ian zasiahol v utorok – predtým, ako sa cez Mexický záliv dostal na Floridu, – západnú Kubu. Ako hurikán tretej kategórie tam usmrtil dvoch ľudí a v celej krajine spôsobil výpadok elektriny.

(tasr)

2. októbra 2022 | 8:07

Minúta | 2. októbra 2022 | 8:07

Nemecká ministerka obrany navštívila Ukrajinu

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v sobotu nečakane zavítala na Ukrajinu, kde navštívila prístavné mesto Odesa a stretla sa so svojím ukrajinským rezortným kolegom Olexijom Reznikovom.

Podľa agentúry Reuters o tom informovalo nemecké ministerstvo obrany vo vyhlásení, v ktorom neuviedlo, ako dlho táto vopred neohlásená návšteva trvala.

Ukrajina Nemecko opakovane žiada o bojové tanky Leopard na pomoc pri protiútokoch proti Rusku, ale vláda kancelára Olafa Scholza to doteraz odmietala.

Scholz povedal, že nechce ísť do dodávok zbraní osamotene a rozhodnutia bude prijímať len po konzultácii so západnými spojencami.

Lambrechtovej návšteva sa uskutočnila deň po tom, ako Rusko formálne anektovalo štyri ruskou armádou momentálne okupované oblasti Ukrajiny: Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú, v ktorých sa pred tým konali tzv. referendá o ich pripojení k Rusku. Spojenci Ukrajiny tieto anexie jednomyseľne odsúdili.

,,Nemecko nikdy neuzná výsledky fiktívnych referend" v týchto štyroch regiónoch, povedal Scholz v stredu telefonicky ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

(tasr)