Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v nedeľu kritizoval minulotýždňové rozhodnutia Nikaraguy vyhostiť veľvyslankyňu EÚ a prerušiť diplomatické vzťahy s Holandskom.
Stredoamerická krajina Nikaragua v stredu (28. septembra) vyhlásila veľvyslankyňu EÚ Bettinu Muscheidtovú za nežiaducu osobu. Muscheidtová krajinu opustila v sobotu.
"EÚ hlboko ľutuje a odmieta toto bezdôvodné a jednostranné rozhodnutie," povedal Borrell. Tieto "nepriateľské" kroky podľa jeho slov ovplyvnia bilaterálne vzťahy medzi Nikaraguou a členskými krajinami EÚ a budú viesť k izolácii tejto stredoamerickej krajiny.
Borrell takisto vyjadril ľútosť nad rozhodnutím Nikaraguy prerušiť diplomatické vzťahy s Holandskom a vláde tejto európskej krajiny vyjadril podporu. Nikaragua Holandsko obvinila zo zasahovania do svojich záležitostí a neokoloniálneho správania.
Súčasná kríza v Nikarague musí byť podľa Borrellových slov vyriešená prostredníctvom dialógu medzi vládou a opozíciou.
Požiadavka nikaragujského rezortu diplomacie, aby Muscheidtová opustila krajinu, nasledovala po tom, ako EÚ minulý týždeň požiadala nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu o "obnovenie demokracie". Žiadala tiež prepustenie tamojších politických väzňov a dodržiavanie ľudských práv.
V Nikarague v roku 2018 prepukli masové protesty proti Ortegovi. Policajné zásahy na demonštráciách si vyžiadali viac ako 300 obetí. Počas vlaňajších prezidentských volieb boli zatknutí všetci Ortegovi politickí protivníci.
Ortega (76), bývalý marxistický povstalec, ktorý koncom 70. rokov pomáhal zvrhnúť pravicovú diktatúru, sa vrátil k moci v roku 2007. Vo vlaňajších novembrových voľbách, ktoré sú považované za zmanipulované, si zabezpečil štvrté obdobie vo funkcii.
Najmenej sedem osôb na Haiti zomrelo na následky cholery, ktorú v tomto ostrovnom štáte opätovne zaznamenali po takmer troch rokoch.
Haitské ministerstvo zdravotníctva v nedeľu uviedlo, že v okolí hlavného mesta Port-au-Prince i v oblasti Cité Soleil na pobreží zaznamenali viacero prípadov.
Lauré Adrien z ministerstva uviedol, že chorobe podľahlo sedem alebo osem osôb. Väčšina týchto obetí podľa jeho slov nebola schopná dostať sa do nemocníc.
Adrien žiadal uvoľnenie blokád ciest, ktoré v krajine postavili demonštranti vyjadrujúci nespokojnosť so zvyšujúcimi sa cenami pohonných látok. Protesty a rabovanie v tejto krajine prepukli 11. septembra, keď premiér Ariel Henry oznámil zvýšenie cien pohonných látok z dôvodu príliš drahých dotácií.
Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v krajine boli prijaté opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia.
Cholera sa na Haiti rozšírila v roku 2010 po ničivom zemetrasení a vyžiadala si odvtedy už najmenej 10 000 obetí na životoch, píše AFP. Infekciu údajne zavliekli do tejto karibskej krajiny príslušníci mierových síl OSN, ktorí sem boli vyslaní po zmienenej prírodnej katastrofe.
Posledný pozitívny prípad – až do nedele – v krajine zaznamenali v roku 2019 a vo februári tohto roka sa konala slávnosť pri príležitosti eliminácie cholery v tejto krajine, pripomína AFP.
Ľavicový kandidát a bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v nedeľňajšom prvom kole prezidentských volieb v Brazílii pred úradujúcim prezidentom Jairom Bolsonarom. O víťazovi sa rozhodne v druhom kole 30. októbra medzi týmito dvomi kandidátmi.
Lula da Silva získal 47,9 percenta hlasov; Bolsonaro 43,7 percenta, oznámila v nedeľu ústredná volebná komisia po sčítaní 97,2 percenta všetkých hlasov.
Žiadny z kandidátov nezískal v prvom kole viac než 50 percent všetkých hlasov, preto sa o novom prezidentovi rozhodne medzi dvoma najúspešnejšími kandidátmi v druhom kole 30. októbra.
O post hlavy štátu sa uchádzalo celkovo 11 kandidátov; hlavnými favoritmi však boli krajine pravicový Bolsonaro a ľavicový kandidát Lula da Silva, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003 – 2010.
Volebné miestnosti sa zatvorili o 17.00 h miestneho času (22.00 h SELČ). Na hlasovaní sa mohlo zúčastniť približne 156 miliónov voličov v Brazílii. Okrem prezidenta si volili všetkých 513 členov poslaneckej snemovne, tretinu Senátu a guvernérov a zákonodarcov vo všetkých 27 federálnych štátoch.
AKTUALIZOVANÉ Na bratislavskej Zochovej ulici narazilo krátko po 22.15 h v nedeľu auto do zastávky mestskej hromadnej dopravy (MHD). Nehoda si podľa doterajších informácií vyžiadala štyroch mŕtvych a šesť zranených. Piatu obeť záchranári nepotvrdili. Reagujú aj kľúčoví predstavitelia štátu.
Podľa doterajších informácií vodič osobného motorového vozidla narazil do zastávky MHD, na ktorej sa v tom čase nachádzalo viacero osôb, uviedli policajti. Prezídium Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) priblížilo, že po príchode na miesto udalosti museli vyslobodzovať osoby z vozidla aj spod vozidla.
Na mieste zasahovali všetky záchranárske zložky. "Na mieste aktuálne vykonávame potrebné úkony. Hneď, ako to situácia umožní, poskytneme bližšie informácie," doplnila v čase nehody polícia. V aute značky Škoda Superb, ktoré šoféroval opitý vodič, sa podľa televízie JOJ nachádzal otec so synom.
Pod vplyvom alkoholu vraj podľa TV Markíza šoféroval generálny sekretár Deaflympijského výboru Slovenska Dušan Dědeček. V aute ako spolujazdec sedel podľa informácií Markízy aj jeho syn Lukáš Dědeček, ktorý je v tomto výbore kontrolórom. Ten leží v nemocnici s vážnymi zraneniami. Tieto správy sa zhodujú s informáciami, ktorými disponuje Štandard.
Zo šiestich zranených boli dvaja v kritickom stave. Záchranári ich uviedli do umelého spánku a s viacerými ťažkými poraneniami, takzvanou polytraumou, previezli do nemocnice. Informovala o tom hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR Alena Krčová. Piatu obeť záchranári nepotvrdili.
"Podľa informácií, ktoré sme prijali na tiesňovej linke 155, na zastávke Zochova auto vrazilo do ľudí a na mieste saúdajne nachádzalo veľa zranených. Traja z nich podľahli ťažkým zraneniam na mieste, štvrtého sa pokúšali vyslaní záchranári oživovať, žiaľ, neúspešne. Lekár musel aj v jeho prípade konštatovať smrť," uviedla Krčová.
Okrem dvoch ťažko ranených boli ďalší štyria zranení pri vedomí. "Utrpeli najmä zlomeniny a úrazy hlavy. Posádky ich po ošetrení transportovali do nemocníc," doplnila hovorkyňa.
Polícia žiada svedkov nehody o pomoc. Ak ju niekto videl a má informácie, ktoré pomôžu pri vyšetrovaní, môže sa prihlásiť na bezplatnom čísle polície 158. Taktiež môže políciu kontaktovať cez súkromnú správu na sociálnej sieti Facebook na stránke Polícia SR Bratislavský kraj.
Foto: Martin Baumann/TASR
Reagujú predstavitelia mesta
Dopravu po Staromestskej ulici v Bratislave smerom na Most SNP po incidente úplne uzavreli. Linky mestskej hromadnej dopravy odklonili cez Námestie SNP a Rázusovo nábrežie. Na sociálnej sieti o tom informoval bratislavský primátor Matúš Vallo.
"Ťažko sa mi hľadajú slová na tragickú udalosť, ktorá sa stala neskoro večer na Zochovej ulici," uviedol Vallo a dodal, že vodič osobného auta bol údajne pod vplyvom alkoholu. Vyjadril úprimnú sústrasť rodinám.
"Staromestská ulica dnes platí za aroganciu tú najvyššiu cenu. Zatiaľ päť obetí a desať mladých ľudí v kritickom stave je daň za omamné látky – alkohol a neprimeranú jazdu," uviedla starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová, pričom však napísala nepresnú bilanciu. Rodinám obetí vyjadrila sústrasť.
Foto: Martin Baumann/TASR
Vodič bol podľa Hamrana agresívny
Vinníkovi nočnej tragickej nehody v centre Bratislavy namerali približne 1,6 promile alkoholu v krvi, jeho spolujazdcovi jedno promile. Na mieste tragickej nehody to uviedol v pondelok ráno prezident Policajného zboru (PZ) Štefan Hamran.
Okrem opitosti mala byť dôvodom nehody aj niekoľkonásobne prekročená rýchlosť, pri ktorej vodič stratil kontrolu nad vozidlom. "Z toho, čo som videl, som nezaregistroval žiadne brzdné stopy," dodal policajný prezident. Vodič bol aj so spolujazdcom, ktorý utrpel ľahké zranenia, na mieste zadržaný. "Ešte aj vtedy sa správal agresívne," upozornil.
Spresnil, že nehoda sa stala v nedeľu (2. 10.) o 22.24 h a ide o pravdepodobne najtragickejšiu udalosť pri podobných dopravných nešťastiach. V dôsledku nehody zomreli štyria ľudia, niekoľko ďalších bolo zranených. "Traja sú v kritickom stave, bojujú v súčasnosti o život," dodal policajný šéf.
Štefan Hamran. Foto: Jakub Kotian/TASR
Tragédia zarezonovala aj vo vysokej politike
Úprimnú sústrasť pozostalým a rodinám vyjadril aj predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina). "S hrôzou a zdesením som prijal túto správu. Opitý vodič vrazil do zastávky plnej ľudí. Musíme mať nulovú toleranciu k alkoholu za volantom," vyhlásil na sociálnej sieti.
Šéf parlamentu vyjadril presvedčenie, že vodič nevyviazne len s podmienkou. "Zničil jednou nezodpovednosťou veľa osudov rodín," skonštatoval politik.
"O situáciu som sa počas celej noci zaujímal a som informovaný kontinuálne," uistil zas minister vnútra Roman Mikulec. "Zdravotníci v tejto chvíli bojujú o životy zranených. Pevne verím, že sa im to podarí," dodal minister v pondelok ráno.
Mikulec na mieste nehody vyjadril nepochopenie nad skutkom vinníka a zároveň ľútosť nad dôsledkami tragédie. "Je to hrozné, medzi obeťami a zranenými boli študenti, niektorí z nich mali v pondelok absolvovať prvý deň na vysokej škole, je to obrovská tragédia," zdôraznil minister, ktorý zároveň uistil, že bude podporovať sprísnenie legislatívy.
V nedeľu večer v dôsledku nehody zbytočne vyhasli štyri životy, medzi nimi aj mladých ľudí. Je to nesmierna tragédia. Na sociálnej sieti to v súvislosti s udalosťou zdôraznil predseda vlády SR Eduard Heger. Pozostalým vyslovujem úprimnú sústrasť a zraneným skoré vyliečenie," napísal premiér. Motoristov požiadal o zodpovedné správanie sa pri šoférovaní.
Úprimnú sústrasť rodinám, blízkym a priateľom vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Na sociálnej sieti zároveň všetkým zraneným zaželala skoré uzdravenie. Prezidentka svojím statusom apeluje na zodpovednosť za volantom. "Alkohol pri jazde autom nemá miesto. Pri sadaní za volant sa vždy, prosím, rozhodujme a správajme zodpovedne, aby sme svojím konaním nezapríčinili nešťastie a smútok iným ľuďom," napísala.
V Jemene sa v nedeľu skončilo šesťmesačné prímerie. Organizácia Spojených národov, ktorá ho sprostredkovala, informovala, že bude aj naďalej pokračovať v rokovaniach o predĺžení pokoja zbraní so súperiacimi stranami. Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Hans Grundberg ich zároveň vyzval, aby sa v tomto čase zdržali akýchkoľvek vzájomných provokácií. Informuje o tom agentúra AP.
Grundberg vyjadril ľútosť nad tým, že sa v nedeľu nepodarilo dosiahnuť dohodu o predĺžení prímeria. Zároveň poďakoval jemenskej medzinárodne uznávanej vláde za to, že sa ,,pozitívne angažovala" v snahe o presadenie návrhu prímeria zo strany OSN.
Lídrov znepriatelených strán vyzval, aby sa naďalej snažili dosiahnuť dohodu. ,,Vyzývam ich, aby si splnili svoju povinnosť voči jemenskému ľudu a snažili sa o dosiahnutie mieru," povedal.
Prímerie medzi vládou, ktorú podporuje koalícia vedená Saudskou Arábiou a šiitskými povstalcami, vstúpilo do platnosti 2. apríla, najskôr na dva mesiace a následne bolo ešte dvakrát predĺžené - v júni a naposledy v auguste. Obe strany, ktoré spolu bojujú už od roku 2014, na jeho ďalšie predĺženie vyzývalo medzinárodné spoločenstvo, vrátane generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Takúto výzvu na pôde Bezpečnostnej rady OSN dokonca spoločne podporili aj USA a Rusko.
Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Hans Grundberg sa v nedeľu podľa správ jemenských médií v Rijáde stretol s Rašádom Alímim, šéfom jemenskej prezidentskej rady, výkonného orgánu jemenskej vlády.
Vodca jemenských povstalcov Mehdi Mashat však na stretnutí politikov v Saná podľa miestnych médií povedal, že návrhy OSN ,,sa nestretli s túžbami jemenského ľudu". Povstalci zvaní aj húsíovia ešte v sobotu deklarovali, že prímerie sa ocitlo v ,,slepej uličke".
V dôsledku prímeria sa podľa nedávnych odhadov humanitárnych aktivistov o 60 percent znížil počet obetí konfliktu, a zároveň sa štvornásobne zvýšili dodávky pohonných hmôt do prístavného mesta Hudajda ovládanom povstalcami. Aj obyvatelia Saná uvádzali, že ich každodenný život sa dramaticky zlepšil. Do tohto mesta sa zároveň dostalo viac dodávok základného tovaru a ceny klesli.
Agentúra AFP uvádza, že na humanitárnu pomoc je v 30-miliónovom Jemene odkázaných približne 23,4 milióna obyvateľov.
Izrael zadržiava takmer 800 Palestínčanov bez súdneho procesu alebo vznesenia obvinení, čo je najvyšší počet od roku 2008. Informovala o tom v nedeľu izraelská ľudskoprávna organizácia HaMoked, ktoré tieto údaje dlhodobo monitoruje.
Podľa jej zistení je v izraelských väzniciach momentálne zadržiavaných 798 Palestínčanov v tzv. administratívnej väzbe, ktorá umožňuje väzniť podozrivé osoby až šesť mesiacov a tento čas môžu súdy opakovane predlžovať.
HaMoked uvádza, že počet Palestínčanov držaných v administratívnej väzbe vzrástol v priebehu posledných mesiacov, keď Izrael začal podnikať pravidelné, takmer každodenné razie v Predjordánsku v reakcii na sériu útokov na izraelské ciele z jari tohto roku.
V administratívnej väzbe bolo naposledy viac ako 800 Palestínčanov v máji 2009, keď takisto eskalovalo násilie v izraelsko-palestínskom konflikte.
Izrael tvrdí, že administratívna väzba je nevyhnutným opatrením v prípade potenciálne nebezpečných militantov, ktorí by mohli páchať násilné skutky, ale zatiaľ neexistuje dostatok dôkazov na ich stíhanie, alebo ak hrozí prezradenie citlivých skutočností, respektíve informátorov.
Osoby zadržiavané v takejto väzbe mesiace alebo v niektorých prípadoch aj roky často ani nevedia, z čoho sú obvinené a na základe akých dôkazov. Niektorí Palestínčania sa snažia na svoje dlhodobé zadržiavanie reagovať vyhlasovaním protestných hladoviek.
Túto prax izraelských úradov opakovane kritizujú a za protiprávnu označujú obhajcovia ľudských práv, ako aj OSN a EÚ. Podľa aktivistov Izrael týmto spôsobom odopiera zadržiavaným osobám právo na spravodlivý súdny proces. Izrael sa bráni tvrdením, že inštitút administratívnej väzby podlieha kontrole izraelských súdov a zadržiavaní majú právo sa proti nej odvolať na vojenskom alebo najvyššom súde.
Víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb sa zrejme stala strana bývalého premiéra Boja Borisova. Vyplýva to z exit pollov zverenených po skončení hlasovania, uvádzajú agentúry AFP a AP.
Podľa prieskumov medzi voličmi vychádzajúcimi z volebných miestností Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala zhruba 25 percent odovzdaných hlasov.
Na druhom mieste pravdepodobne skončí centristická reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP) Borisovovho rivala Kirila Petkova, ktorej exit polly predpovedajú zisk okolo 19 percent hlasov.
Volebná účasť bola zrejme len nízka: do 17.00 h prišlo odovzdať svoje hlasy len necelých 30 percent voličov, čo je menej než v predchádzajúcich voľbách. Práve nízka účasť podľa pozorovateľov prispela k víťazstvu Bojka Borisova, ktorý má silnú základňu jemu verných voličov.
Víťazstvo bývalej vládnej strany GERB predpovedali už predvolebné prieskumy. Trojnásobný expremiér Borisov však pravdepodobne nebude môcť zostaviť vládu samostatne a má len malé šance na nájdenie potenciálnych koaličných partnerov. Väčšina ostatných strán totiž viní Borisovovu stranu z korupcie a odmieta s ňou spolupracovať.
Išlo už o štvrté parlamentné voľby v Bulharsku, zmietanom politickou nestabilitou a ekonomickými ťažkosťami, za uplynulých 18 mesiacov. Predbežné výsledky pravdepodobne zverejnia v pondelok.
Masový hrob s pozostatkami 42 ľudí odkryli v líbyjskom meste Syrta, ktoré je bývalou baštou skupiny Islamský štát (IS). Podľa agentúry AFP o tom v nedeľu informoval tamojší úrad pre nezvestné osoby.
Masový hrob sa nachádza na mieste bývalej školy. V koordinácii s úradom súdneho lekárstva boli z tiel odobraté vzorky DNA na analýzu, dodal úrad bez ďalších podrobností.
Pobrežné mesto Syrta bolo v rokoch 2015 – 2016 v rukách IS, ktorý pri jeho ovládnutí využil chaos, čo zachvátil veľkú časť Líbye po zvrhnutí a zabití diktátora Muammara Kaddáfího počas povstania v roku 2011.
Džihádistickú skupinu IS v decembri roku 2016 – po mesiacoch intenzívnych a pouličných bojov – zo Syrty vytlačili sily lojálne vtedajšej vláde národného porozumenia.
V októbri roku 2017 bol neďaleko Syrty objavený hrob s telami 21 koptských kresťanov, ktorých džihádisti popravili ešte v roku 2015.
Ďalší masový hrob s pozostatkami 34 kresťanov bol objavený neďaleko Syrty v decembri roku 2018, viac ako tri roky po tom, čo IS zverejnil video, na ktorom jeho príslušníci popravili najmenej 28 mužov označených za koptských kresťanov.
Iránsky ultrakonzervatívny prezident Ebráhím Raísí v nedeľu označil prebiehajúce nepokoje v krajine za "sprisahanie nepriateľov Iránu", ktoré podľa neho bolo neúspešné.
Vo vyhlásení zverejnenom prezidentskou kanceláriou sa píše, že "v čase, keď islamská republika prekonávala ekonomické problémy, aby sa stala aktívnejšou v regióne a vo svete, nepriatelia vstúpili do hry so zámerom izolovať Irán. Ale toto sprisahanie sa im nepodarilo."
Pouličné protesty v Iráne vyvolala správa o smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, o ktorej iránske úrady informovali 16. septembra. Tri dni predtým Amíníovú zatkla mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov ju však policajti bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.
Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči účastníkom protestov vyvolaných smrťou Mahsy Amíníovej prišlo o život už najmenej 92 ľudí.
Členské krajiny Európskej únie si začali predvolávať ruských veľvyslancov, aby im tlmočili protest proti nelegálnej ruskej anexii ukrajinských území. Ide o súčasť spoločnej reakcie EÚ, ktorú koordinuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS), informovala v nedeľu agentúra DPA.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí pre DPA potvrdilo, že si predvolalo ruského ambasádora v Berlíne.
Podobné predvolania dostali už aj veľvyslanci Ruska v Taliansku, Rakúsku a Dánsku, ktorí sa majú na tamojšie rezorty diplomacie dostaviť v pondelok.
Belgicko si vedúceho ruskej diplomatickej misie predvolalo už v piatok, keď Rusko formálne anektovalo štyri okupované oblasti Ukrajiny: Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú, v ktorých sa predtým konali tzv. referendá o ich pripojení k Rusku. Tieto anexie ukrajinských území, ktoré Moskva ani v plnom rozsahu neovláda, už odsúdili mnohé krajiny sveta ako zjavné porušenie medzinárodného práva.
Tzv. „zmluvy" o prijatí okupovaných ukrajinských oblastí do Ruskej federácie, ktoré boli „slávnostne" podpísané 30. septembra v Kremli, odobril v nedeľu ruský ústavný súd. Tieto „zmluvy" musia ešte totiž schváliť obe komory ruského parlamentu, čo sa očakáva začiatkom budúceho týždňa.
Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tvrdí, že podporu jej vstupu do Severoatlantickej aliancie vyjadrilo už desať krajín tohto obranného bloku. Na svojom webe o tom informoval britský denník The Guardian.
Poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak v statuse na platforme Twitter napísal, že krajiny, ktoré podporujú žiadosť Ukrajiny o ,,zrýchlený" vstup do Severoatlantickej aliancie, sú „väčšinou tie, ktoré si pamätajú pazúry (ruského) impéria".
Podoľak dodal, že „Ukrajina je vďačná spojencom za preukázanie vodcovstva a zodpovednosť". „Dnes sa tvoria dejiny," uviedol.
Prezident Zelenskyj v piatok 30. septembra oznámil podanie žiadosti o vstup Ukrajiny do NATO, a to v rámci zrýchlenej procedúry.
Podľa ukrajinských médií žiadosť Ukrajiny podporilo už desať krajín: Česko, Čierna Hora, Estónsko, Kanada, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Severné Macedónsko a Slovensko.
Ukrajinská armáda sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine prezbrojuje, od zbraní zo sovietskej éry postupne prechádza na štandardy NATO. Ambície Kyjeva vstúpiť do NATO boli pre Moskvu jednou zo zámienok na februárovú inváziu na Ukrajinu, napísala britská spravodajská stanica Sky News.
Turecké bojové lietadlá podnikli útok na severe Iraku, pri ktorom zabili najmenej 23 kurdských militantov. K náletu došlo hlboko vo vnútrozemí Iraku, približne 140 kilometrov od tureckých hraníc, informovala agentúra AP.
Podľa nedeľňajšieho oznámenia ministerstva obrany v Ankare turecké stíhačky F-16 podnikli útok v hornatom regióne Asos, ktorý je súčasťou irackého autonómneho regiónu Kurdistan. Bilancia militantov ,,zneutralizovaných" v dôsledku tureckých úderov zrejme ešte porastie, uviedlo ministerstvo.
Turecká armáda už od roku 2019 podniká vojenské operácie na severe Iraku namierené voči bojovníkom Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Ankara to zdôvodňuje potrebou zabrániť cezhraničným útokom kurdských ozbrojencov na územie Turecka. V rámci aktuálnej operácie, prebiehajúcej v severnom Iraku od apríla tohto roku, turecká armáda nasadzuje letecké aj pozemné sily.
K júli došlo v severoirackom Kurdistane k delostreleckému útoku na turistické stredisko, pri ktorom zahynulo najmenej deväť civilistov vrátane detí a ďalších 23 utrpelo zranenia. Iracká vláda obvinila z útoku Turecko, ktoré však akúkoľvek zodpovednosť poprelo. Udalosť vyvolala v Iraku vlnu protitureckých protestov.
Exminister rezortu zahraničia Ivan Korčok neprijal ponuku od SaS. Mal byť lídrom kandidátky pre budúce voľby. Strana jeho rozhodnutie rešpektuje.
"Po dôslednom zvážení všetkých súvislostí a okolností som sa rozhodol na ponuku SaS nereflektovať a ukončiť tak súčasnú etapu môjho politického pôsobenia," priblížil Korčok na sociálnej sieti. Dodal, že si ponuku od šéfa SaS Richarda Sulíka váži, pretože išlo o návrh predpokladajúci jeho významné zapojenie do vnútornej politiky. Inými slovami, je s tým spojené kariérne riziko a najmä záruka ostrejších sporov.
Rozhodnutie dnes bývalý minister zverejnil na svojom Facebooku.
"Strana SaS rešpektuje rozhodnutie Ivana Korčoka nateraz sa neangažovať v domácej politike," reagoval hovorca strany Ondrej Šprlák.
Celé angažovanie s Korčokom je pre pamätníkov starej SaS trochu prekvapivé. Korčok nerobil zahraničnú politiku, s akou sa SaS ucháchadzala o podporu vo voľbách, nezasadil sa proti ďalšej centralizácii, ani ďalším dlhom, ani zelenej ideologickej politike. Minister Korčok bol v témach EÚ konformný, za čo sa tešil potlesku médií. V podstate bol pravým opakom Richarda Sulíka. Nesedí ani Korčokov najnovší argument, že neprešiel voľbami. SaS ho totiž chcela za nového volebného lídra, mandát by teda získal tam. Skutočné dôvody teda budú niekde inde.
Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,5 percenta hlasov. Zisk 10,9 percenta hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).
Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia (NA), ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za! (6,8 percenta). Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.
Opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny, tentoraz úplne prepadla. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov, takže zostal mimo parlamentu.
Rusky hovoriacu menšinu tak bude zastupovať euroskeptická a centristická strana Za stabilitu!, ktorá vznikla vo februári 2021 a dostala 6,8 percenta hlasov.
Strana Harmónia odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, avšak menej sa vyjadrovala k obvineniam, že ruské sily páchajú zverstvá v oblasti ľudských práv, píše agentúra AFP.
Europoslanec Nils Ušakovs z Harmónie povedal, že strana stratila podporu za svoju kritiku invázie. ,,Harmónia sa musela rozhodnúť, či bude konať zodpovedne, alebo sa bude populisticky zahrávať s národnou bezpečnosťou a štátnymi záujmami. Naša strana urobila jasnú voľbu a odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a toto stanovisko nezmeníme," uviedol Ušakovs pre agentúru LETA.
Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.
Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.
Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou. V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.
Zhruba 156 miliónov voličov v Brazílii rozhoduje v nedeľu vo voľbách o prezidentovi krajiny a volí aj všetkých 513 členov poslaneckej snemovne, tretinu Senátu a guvernérov a zákonodarcov vo všetkých 27 federálnych štátoch.
Najviac pozornosti pútajú prezidentské voľby, ktorých hlavnými aktérmi sú ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva a krajne pravicový súčasný prezident Jair Bolsonaro.
Ako informovala agentúra AFP, volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (13.00 h SELČ) a hlasovať sa bude osem hodín.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky zverejnených v sobotu večer Lula, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003-10, by mal získať okolo 50 percent hlasov, zatiaľ čo Bolsonara chce podporiť 36 percent opýtaných.
Ak sa tento trend potvrdí vo voľbách, Lula má na dosah výsledok potrebný pre víťazstvo už v ich prvom kole: musí však na to získať polovicu platných hlasov plus jeden hlas.
Svoj hlas vo voľbách už odovzdali obaja hlavní kandidáti prezidentských volieb, informovala agentúra AFP.
Bolsonaro pritom uviedol, že ,,transparentné voľby sa musia rešpektovať." Nevyjadril sa však, či bude rešpektovať výsledok hlasovania, ak prehrá.
Povedal, že je presvedčený o svojom víťazstve napriek tomu, že prieskumy ukazujú dvojciferný náskok jeho protikandidáta.
Lula po tom, ako odvolil, pred novinármi povedal, že sa uchádza o post prezidenta, ,,aby sa krajina vrátila do normálu" po štyroch rokoch vládnutia krajne pravicového prezidenta Bolsonara.
Voľbám predchádzala veľmi agresívna volebná kampaň, v ktorej sa súperi navzájom vykresľovali ako hrozba pre brazílsku demokraciu.
Britská stanica BBC pripomenula, že víťaz volieb dostane krajinu vo veľmi ťaživej ekonomickej situácii: stimulačné výdavky počas pandémie a hospodárske otrasy po ruskej invázii na Ukrajinu totiž v Brazílii zvýšili infláciu i spotrebiteľské ceny.
Podľa mnohých pozorovateľov však budú prezidentské voľby predovšetkým akýmsi referendom o brazílskej demokracii, pričom pripomínajú konfrontáciu medzi Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom vo voľbách v USA spred takmer dvoch rokov.
Pokiaľ ide o výsledky volieb, Bolsonaro už dávnejšie vyhlásil, že je pripravený akceptovať akékoľvek výsledky volieb, ale len v prípade, že ich bude možné považovať za spravodlivé.
Práve tieto Bolsonarove vyhrážky vyvolali obavy, že po voľbách dôjde k brazílskej verzii nepokojov, aké vypukli 6. januára 2021 v americkom Kapitole po tom, ako Trump odmietol akceptovať svoju volebnú prehru.
Minister verejnej bezpečnosti Anderson Torres sa snažil bagatelizovať tieto obavy, keď uviedol, že pred voľbami bolo do ulíc nasadených viac ako 500-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl. ,,Máme voľby, nie vojnu," povedal.
Na území Slovenska zadržali v sobotu (1. 10.) 68 nelegálnych migrantov. Rezort vnútra situáciu monitoruje a v prípadne potreby zabezpečuje základné potraviny či deky. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.
,,Aktuálne je v teréne postavených niekoľko stanov, distribuovali sme bagety, vody, poskytli sme deky a ohrievače," priblížila generálna riaditeľka Sekcie krízového riadenia MV SR Michaela Kaňová.
Okrem stanov zabezpečil rezort vnútra aj unimobunky, ktoré slúžia ako zázemie pre príslušníkov Policajného zboru. ,,Stany sú určené ako čakáreň pre zadržané, respektíve predvedené osoby," doplnila Eliášová. Ide o cudzincov, ktorí čakajú na vykonanie úkonov policajtov. Na hraničných priechodoch Čunovo - Rajka a Rusovce - Rajka je zabezpečená aj mobilná toaleta.
,,Problematiku nelegálnej migrácie riešime kontinuálne a dlhodobo. Dôkazom toho je zadržaných za tento rok približne 2000 migrantov a približne 130 prevádzačov," ozrejmil minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽANO).
Až 60 percent voličov odpovedalo v prieskume pre Televíziu Markíza, že si želá predčasné voľby. Pokračovanie súčasnej vlády si želá iba každý šiesty volič.
Ak by ste si mali vybrať z troch možností, ktorú by ste uprednostnili? S touto otázkou sa agentúra Focus v prieskume pre televíziu Markíza obrátila na reprezentatívnu vzorku a výsledky hovoria jednoznačne:
Až 60 percent slovenských voličov si želá predčasné voľby, iba 17 percent podporuje pokračovanie súčasnej vlády, 15 percent by si želalo vyhnúť sa prípadným predčasným voľbám vymenovaním úradníckej vlády. Osem percent odpovedať nevedelo.
Zaujímavé je, že väčšina voličov všetkých strán, ktoré dosahujú v prieskumoch verejnej mienky vyše 5 percent začína byť za jedno – s výraznou prevahou alebo relatívnou väčšinou preferujú predčasné voľby. S výnimkou OĽaNO a čiastočne KDH.
Predčasné voľby si želá rozhodná väčšina sympatizantov Hlasu (85percent), Smeru (90 percent), Republiky (99 percent), dokonca aj vládnej strany Sme rodina (55 percent).
Za predčasné voľby sú relatívne väčšiny aj medzi sympatizantmi opozičnej SaS (49 percent, oproti 25 percentám za dovládnutie a 19 percentám za úradnícku vládu) či voličov Progresívneho Slovenska (48 percent za predčasné voľby oproti 21, respektíve 24 percentám za zvyšné dve alternatívy). V obidvoch prípadoch si viac sympatizantov oboch liberálnych strán želá predčasné voľby ako ich alternatívu.
Jedinou výnimkou je strana Igora Matoviča, kde si predčasné voľby želajú iba 2 percentá voličov, naopak, 90 percent je za dovládnutie súčasnej vlády, úradnícku vládu by preferovalo 5 percent sympatizantov strany.
Paradoxná je pozícia opozičného a neparlamentného KDH, ktorého voliči akoby nevedeli, čo si majú želať. 40 percent z nich by si želalo predčasné voľby, ale až 34 percent pokračovanie súčasnej vlády, 23 percent by sa radšej vyhlo predčasným voľbám vymenovaním úradníckej vlády. Väčšina sympatizantov KDH si teda neželá predčasné voľby. (fed)
Rusko v nedeľu zaútočilo takzvanými samovražednými dronmi na juhoukrajinské mesto Kryvyj Rih, ktoré je rodiskom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informoval spravodajský web denník The Times of Israel (TOI).
Jeden z dronov v nedeľu skoro ráno zasiahol miestnu školu a zničil dve jej poschodia, povedal gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.
Požiar, ktorý útok dronu spôsobil, sa podľa Rezničenka podarilo uhasiť.
Rusko v posledných týždňoch začalo pri útokoch na ciele na Ukrajine používať samovražedné drony iránskej výroby. Ukrajinská protiletecká obrana informovala, že len počas noci na nedeľu zostrelila päť takýchto bezpilotných zariadení. Ďalšie dva drony cez ukrajinskú protivzdušnú obranu prenikli.
Denník TOI dodal, že ruská armáda sa v nedeľu pri svojich útokoch zamerala aj na mesto Záporožie na juhu Ukrajiny. Ostreľovanie z ruských pozícií hlásili v nedeľu aj šéfovia administratív viacerých oblastí.
Ukrajinská armáda zasa v nedeľu uviedla, že uskutočnila útok na ruský muničný sklad v Černihive a zasiahla aj ďalšie ruské veliteľské stanovištia, muničné sklady a dve protilietadlové batérie S-300.
Britská stanica BBC – aj v súvislosti s útokom na Zelenského rodisko Kryvyj Rih – pripomenula, že ruská armáda sa v sobotu stiahla z mesta Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.
BBC vysvetlila, že Lyman pravdepodobne bránili nedostatočne doplnené jednotky zo Západného a Centrálneho vojenského okruhu, ako aj mobilizovaní záložníci. Keď tieto jednotky ustupovali po jedinej ceste z mesta, ktorá bola stále v ruských rukách, pravdepodobne utrpeli ťažké straty.
Z operatívneho hľadiska je mesto Lyman veľmi dôležité, pretože sa v ňom nachádza kľúčový priechod cez rieku Severný Donec, kde sa Rusko snaží posilniť svoju obranu.
Ústup ruských jednotiek z Lymanu je fiaskom nielen z vojenského, ale aj politického hľadiska, lebo toto mesto sa nachádza v Doneckej oblasti – v regióne, ktorý sa Rusko podľa svojho tvrdenia snažilo ,,oslobodiť" a ilegálne sa ho snaží anektovať, pripomenula BBC s tým, že stiahnutie ruských jednotiek z Lymanu viedlo k novej vlne verejnej kritiky ruského vojenského vedenia.
BBC v tejto súvislosti pripomenula Zelenského výrok z jeho posledného nočného videoposolstva, ktorým potvrdil, že „ukrajinská vlajka je už v Lymane". Dodal, že „za posledný týždeň sa v Donbase objavilo viac ukrajinských vlajok" a avizoval, že „o týždeň ich bude ešte viac."
Súťaž vo varení guľášu spojená s koncertom hudobnej skupiny Country Kravy z Trenčína mala aj tentoraz veľký úspech. Akcia začala o deviatej hodine ráno a skončila o štvrtej poobede vyhlásením víťazov.
Prvá októbrová sobota patrila tradičnej kuchyni. Pre veľký úspech prvého ročníka Zamarovského kotlíka sa organizátori rozhodli spraviť v tomto roku druhé, jesenné kolo.
Súťažilo šesť tímov: Búchači, Motoguláš, Tunel, Guláš Amatérs, Do páru 3 a Svätá trojica. Tímy vyhodnocovali v troch kategóriách. V kategórii „najkrajší tím“ zvíťazil tím Búchačov. V kategórii „najlepší guláš podľa poroty“ získali tretie miesto Do páru 3, na druhom mieste skončil tím Tunel a na prvom Motoguláš maniaci. Poslednou kategóriou bol „najlepší guláš podľa návštevníkov“. V nej si tretie miesto odniesli Amaters guláš, druhé získala Svätá trojica a prvú cenu vyhral tím Motoguláš maniaci.
Pozitívne dojmy z akcie
Člen poroty Jozef Bulant pre Terajšok povedal, že je s akciou veľmi spokojný. „Z kola na kolo sa to vylepšuje. Počasie nám síce nepraje, ale pohoda v tímoch je tak, jak má byť, všetci spokojní. Akurát každý chce byť prvý, ale prvé miesto máme iba jedno.“
„Až na to počasie, ktoré nás nakoniec neodradilo, tak si myslím, že sa tu stretlo veľmi veľa dobrých ľudí, menej tímov, ale o to lepšia atmosféra. Myslím si, že to prebiehalo všetko v poriadku a bavíme sa,“ povedal Daniel Jančovič z oceneného tímu Búchači.
Silná konkurencia
Jančovič tiež uznal, že konkurencia bola veľká. „Čo som počul aj od rozhodcov, ktorí koštovali guláš, tak sami vraveli, že konkurencia sa zvýšila oproti letu, kedy sa to konalo prvýkrát. Aj keď menej tímov, o to väčšia kvalita,“ uzavrel. „Určite sa to vylepšilo… Chlapci sa to naučili,“ dodal porotca Jozef Bulant.
Na otázku, aká je tajná ingrediencia Búchačov, Jančovič so smiechom odpovedal: „Tú žiadny kuchár neprezradí.“ Tím Svätá trojica ju však prezradil – do gulášu prilievajú pivo namiesto vína.
Úspech akcie dokazujú aj prázdne kotlíky. Guláše sa zjedli počas niekoľkých hodín. Kto prišiel o tretej, mal smolu.
Štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence by mala vyrobiť pre Ukrajinu ďalších 16 kusov samohybných kanónových húfnic Zuzana 2. Výrobu novej techniky budú financovať spoločne Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur. Dohodu o tomto zámere podpísal v nedeľu v Kodani minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) s dánskym náprotivkom Mortenom Bdskovom. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
,,Ukrajina potrebuje pri obrane svojej krajiny a životov ľudí našu pomoc, preto sa aj na medzinárodnej úrovni snažíme nachádzať všetky možnosti, ako ju efektívne a adresne podporiť," uviedol Naď. Priblížil, že práve delostrelecké systémy sú kľúčovým prvkom bojovej podpory v širokom spektre operácií.
Počas nasledujúcich mesiacov bude podľa ministerstva v rámci kontraktu vyrobených 16 kusov samohybnej kanónovej húfnice Zuzana 2 pre Ukrajinu, pričom ich postupné dodávky predpokladá od druhej polovice roka 2023. ,,Slovensko už Ukrajine dodalo štyri z ôsmich samohybných húfnic Zuzana 2 na základe kontraktu na komerčný predaj, uzatvoreného v júni tohto roka," priblížili z ministerstva.
Izraelská spravodajská služba Šin bet v nedeľu oznámila, že na severe krajiny odhalila zločineckú bunku napojenú na Islamský štát (IS). Členovia bunky pracovali na plánoch na spáchanie teroristických útokov, informovala agentúra AFP monitorovaná agentúrou TASR.
Podľa Šin Bet títo muži, všetci pôvodom z mesta Nazaret v severnom Izraeli, mali okrem iného v pláne podniknúť vo svojom meste útok na moslimskú školu, pretože ,,fungovala na spôsob 'neveriacich'.
Plánovali údajne aj ďalšie útoky – na rušnú autobusovú zastávku v severnom Izraeli, na policajnú stanicu v Nazarete, ako aj v lese, ktorý často navštevujú Izraelčania židovského pôvodu, a na ďalších miestach, spresnil denník The Times of Israel (TOI).
Podozriví muži sledovali na internete stránky s obsahom blízkym ideológii IS, čo ,,viedlo k ich hlbokému stotožneniu sa s myšlienkami teroristickej organizácie," vysvetlila Šin bet, podľa ktorej sa muži pokúšali získať zbrane na spáchanie svojich útokov a naverbovať nových ľudí.
Ako uviedla agentúra AFP, podľa Šin bet vyšetrovanie tohto prípadu „poukazuje na vplyv Islamského štátu v Izraeli".
Začiatkom tohto roka izraelské orgány zatkli desiatky údajných členov Islamského štátu. Došlo k tomu po dvoch teroristických útokoch – v Hadere a Beeršebe –, ktoré spáchali Izraelčania arabského pôvodu. Predpokladá sa, že sa inšpirovali práve touto džihádistickou skupinou.
Útoky v Beeršebe a Hadere obnovili dlhodobé obavy Izraela, že IS sa na jeho území snaží o nábor občanov arabského pôvodu, ktorí tvoria približne pätinu izraelskej populácie, konštatoval TOI.
Povedal to v dnešnej relácii O 5 minút 12 na RTVS. Diskutovali s ním Mária Kolíková, Juraj Šeliga a Richard Takáč.
Poslanec György Gyimesi považuje odvolávanie Igora Matoviča za zbytočné, keď čelíme zásadným krízam, ktoré treba riešiť. Poslanecký klub OĽaNO je jednotný v podpore svojho predsedu a ministra, žiadne dohody s tarabovcami nie sú. V prípade odvolania Matoviča by on osobne pozvánku SaS na návrat do vlády nedával.
Mediálny tlak na troch poslancov okolo Tomáša Tarabu rastie najmä zo strany SaS a Hlas, menej zo Smeru. Opozičný poslanec Richard Takáč (Smer) potvrdil, že všetci poslanci ich strany budú k dispozícii na odvolávanie ministra financií.
Opozičná poslankyňa Mária Kolíková, ktorá sa v relácii ešte viackrát pomýlila a hovorila o sebe ako ministerke (pričom rýchlo dodala bývalej), vidí problém v neprijateľnom počínaní Igora Matoviča vo funkcii, a preto ako opozičný subjekt nevidí problém v tom, že sa v návrhu na jeho odvolanie spojila so stranou Hlas.
Mária Kolíková neverí, že dôjde k odvolaniu Matoviča, vzhľadom na nejednotnosť opozície. Aj keby sa to podarilo, považuje za nerealistické, že SaS dostane pozvánku na návrat do vlády. Vyhlásila, že SaS nemá záujem o predčasné voľby, preto za ne ani nezahlasuje. Práve to je podmienka Tomáša Tarabu voči SaS, aby odvolanie Matoviča nespôsobilo iba väčší chaos bez cesty k predčasným voľbám.
Poslanci v diskusnej relácii RTVS hovorili aj o ďalších témach. Poslankyňa Kolíková považuje za kľúčové zúženie paragrafu 363, ktorý označila za antikorupčný symbol. Gyimesi zmenu tohto paragrafu nepovažuje za všeliek na problémy korupcie, ale skôr za politický symbol. Pokúsil sa vysvetliť problematickosť toho, prečo sa paragraf 363 v kauze Pčolinský a Haščák stal témou, pričom chybou bol postup polície a prokuratúry, za čo sa musela ešte ministerka Kolíková ospravedlniť. Gyimesimu však skočili do reči a argument bol vytlačený na okraj.
Aj poslanec Juraj Šeliga poprel, že by OĽaNO malo tajnú dohodu o podpore zákonov zo strany tzv. tarabovcov, čo nič nemení na tom, že nechce, aby fungovanie vlády záviselo od podpory práve týchto poslancov. Šeliga vidí rozdiel v tom, či si opoziční poslanci kladú nejaké podmienky za podporenie zákonov, alebo ich podporujú, pretože s nimi súhlasia. To prvé považuje za problém, to druhé je bežná vec, ktorú netreba škandalizovať. Jeho prioritou je, aby sa vláda venovala Plánu obnovy a schváleným reformám.
Poslankyne Kolíkovej, ktorá podprahovo naznačovala tajné dohody OĽaNO a tarabovcov, sa jej bývalý spolustraník Šeliga priamo spýtal, či zahlasuje za odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca, ktoré pripravuje Smer a Hlas. Kolíková sa odmietla jednoznačne vyjadriť.
Energetická kríza a jej riešenia
Európska únia sa podľa Gyimesiho svojím riešením energetickej krízy otočila Slovensku chrbtom. Ocenil pozíciu premiéra Eduarda Hegera, ktorý avizoval, že ak sa to nezmení, Slovensko pristúpi k zoštátneniu producentov elektrickej energie. Podľa poslanca treba (nadmerné) zisky za energie zdaniť v štáte, kde tieto zisky vznikajú.
Aktuálne riešenie v Bruseli považuje Šeliga len za parciálne a prvý krok, bude nasledovať zastropovanie cien elektrickej energie na potrebné obdobie, ako aj použitie nevyčerpaných eurofondov na pomoc domácnostiam a firmám.
Podľa Takáča netreba čakať na rozhodnutia orgánov Európskej únie, nepomáha nám to. Slovensko sa musí postarať samo o seba. Vzniká otázka, či EÚ bude mať vôbec dostatok plynu.
Mária Kolíková tvrdí, že na aktuálnu vykurovaciu sezónu je plynu dosť, ide skôr o budúce sezóny. Treba mať aj krízový scenár na národnej úrovni, napríklad v podobe zoštátnenia zdrojov výroby elektrickej energie.
Gyimesi potvrdil, že vládne kompenzácie stačiť nebudú a bude potrebné, aby boli k dispozícii eurofondy na podporu obyvateľstva. Podľa neho aktuálne nie je možné povedať, aká bude presne cena elektrickej energie.
Štát podľa Šeligu buď poskytne ľuďom energošeky, vyrokuje s dodávateľmi elektrickej energie lepšie ceny pre odberateľov alebo upraví vybrané dane. V aktuálnom kontexte ide najmä o voľbu adresných foriem pomoci ľuďom.
Gyimesi a Takáč kritizovali protiruské sankcie, pretože nám škodia. Poslanec Gyimesi si, zrejme ako jediný vládny poslanec, myslí, že sankcie treba zrušiť. Poslankyňa Kolíková s tým nesúhlasí a vzhľadom na vojnu na Ukrajine ich považuje za nevyhnutnosť. (mak)
Najmenej 92 ľudí zomrelo v celom Iráne pri zásahoch tamojších bezpečnostných síl po dvoch týždňoch protestov, ktoré vypukli po smrti Mahsy Aminiovej. Oznámila to v nedeľu ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) so sídlom v nórskom Osle. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Smrť Mahsy Amíníovej oznámili iránske úrady 16. septembra. Tri dni predtým bola zatknutá iránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania. Iránske úrady tvrdia, že 22-ročná Kurdka zomrela prirodzenou smrťou.
"Medzinárodné spoločenstvo má povinnosť vyšetriť tento zločin a zabrániť ďalším zločinom vykonaným islamskou republikou," vyhlásila organizácia.
Jej predchádzajúci odhad hovoril o 83 potvrdených obetiach na životoch, ľuďoch, ktorí zahynuli počas demonštrácií, pripomína AFP.
Ústavný súd Ruskej federácie odobril zmluvy o prijatí okupovaných ukrajinských oblastí do Ruskej federácie, ktoré boli podpísané 30. septembra v moskovskom Kremli.
Ústavný súd vo svojom vyhlásení z 2. októbra 2022 konštatuje, že medzinárodné zmluvy o prijatí Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ako aj Záporožskej a Chersonskej oblasti do Ruskej federácie sú v súlade s ústavou Ruskej federácie.
Toto oznámenie bolo zverejnené na webovej stránke ruského ústavného súdu, informovala v nedeľu agentúra AFP.
Zistenie ústavnosti týchto zmlúv je len jedným z krokov, ktoré majú predchádzať pripojeniu týchto okupovaných ukrajinských území k Rusku.
Podpísané zmluvy musia totiž ešte schváliť obe komory parlamentu – Štátna duma a Rada federácie, ako aj ruský prezident Vladimir Putin.
Bulharsko v sobotu (1. 10.) otvorilo plynovod, ktorý krajinu spája s Gréckom a je dôležitý pre nezávislosť Európskej únie (EÚ) od ruského plynu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a DPA.
Na slávnostnej ceremónii sa okrem lídrov viacerých krajín zúčastnila aj šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Zdôraznila, že EÚ sa rozhodla úplne sa zbaviť závislosti od dovozu ruských energií. Tento plynovod podľa nej obmedzuje možnosti Moskvy zneužívať ropu a plyn na vydieranie EÚ.
,,Dnes sa začína nová éra pre Bulharsko a juhovýchodnú Európu," povedala Leyenová na slávnostnom otvorení, na ktorom sa zúčastnili hlavy štátov a vlád krajín regiónu. ,,Tento plynovod mení pre Európu situáciu v oblasti energetickej bezpečnosti. Tento projekt znamená slobodu od závislosti od ruského plynu."
Plynovod má dĺžku 182 kilometrov a vedie zo severogréckeho mesta Komotini do mesta Stara Sagora v centrálnej časti Bulharska. EK projekt podporila 250 miliónmi eur. Kapacita plynovodu, ktorý pripája Bulharsko k Tranjadranskému plynovodu (TAP), predstavuje 3 až 5 miliárd kubických metrov plynu. Cez TAP sa transportuje zemný plyn z Azerbajdžanu cez Turecko do Grécka a ďalej do Talianska.
Nový plynovod môže pokryť celú bulharskú spotrebu plynu, zdôraznila Leyenová. Pripomenula, že pred začiatkom vojny na Ukrajine bolo Bulharsko takmer úplne závislé od ruského plynu.
,,Vďaka strategickej spolupráci Bulharska a Grécka sme dosiahli stabilitu v regióne," zdôraznil bulharský prezident Rumen Radev.
Na slávnostné otvorenie plynovodu do Sofie okrem Leyenovej pricestovali aj prezidenti Azerbajdžanu, Severného Macedónska a Srbska – Ilham Aliyev, Stevo Pendarovski a Aleksandar Vučič, ako aj premiéri Grécka a Rumunska Kyriakos Mitsotakis a Nicolae Ciuca.
Pápež František vyzval v nedeľu ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil svoju "špirálu násilia a smrti" na Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúry AP.
Ide doposiaľ o najsilnejšiu výzvu hlavy katolíckej cirkvi za uplynulých sedem mesiacov od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Pápež ju Putinovi adresoval na Námestí sv. Petra a zároveň odsúdil "absurdnú" hrozbu jadrovej vojny.
František vyzval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby bol ,,otvorený" vážnym mierovým návrhom a nabádal medzinárodné spoločenstvo na "využitie všetkých diplomatických prostriedkov" na ukončenie tejto "obrovskej tragédie" a hrôzy vojny.
"Som hlboko zarmútený prívalmi krvi a sĺz, ktoré boli v týchto mesiacoch preliate. Je mi ľúto tisícok obetí, najmä detí, a rozsiahleho ničenia, ktoré zanechalo mnoho ľudí a rodín bez domova a ohrozuje veľké oblasti zimou a hladom. Takéto činy nemožno nikdy ospravedlniť, nikdy! Je poľutovaniahodné, že svet spoznáva geografiu Ukrajiny prostredníctvom názvov ako Buča, Irpiň, Mariupol, Izium, Záporožie a ďalších miest, ktoré sa stali miestami neopísateľného utrpenia a strachu," povedal pápež počas modlitby Anjel Pána.
"A čo fakt, že ľudstvo je opäť konfrontované s jadrovou hrozbou? To je absurdné," citoval ho portál Vatican News.
František odsúdil aj ruskú anexiu štyroch ukrajinských oblastí. ,,Hlboko ľutujem závažnú situáciu, ktorá vznikla v uplynulých dňoch s ďalšími krokmi v rozpore s princípmi medzinárodného práva. Zvyšuje to hrozbu jadrovej eskalácie, ktorá vyvoláva strach z nekontrolovateľných a katastrofických dôsledkov pre celý svet," povedal ďalej.
Agentúra AFP pripomína, že to bol prvý prípad od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď sa argentínsky pápež obrátil priamo na Putina. František sa od februára usiluje otvoriť cestu pre dialóg s Moskvou a odsudzuje ,,krutú a nezmyselnú vojnu".
Za stiahnutím ruských vojakov zo strategicky významného východoukrajinského mesta Lyman je "so značnou istotou" zámerné rozhodnutie samotného ruského prezidenta Vladimira Putina, domnievajú sa vojenskí experti renomovaného amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). TASR správu prevzala v nedeľu z agentúry DPA.
O tom, že frontové línie v blízkosti miest Kupiansk a Lyman nebudú posilnené, nerozhodli vojenskí velitelia, ale samotný prezident, uvádza sa v analýze, ktorú inštitút zverejnil v sobotu večer. To naznačuje, že sa Putin chce skôr postarať o zabezpečenie strategických území v Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Lyman leží v Doneckej oblasti. Rusko si po predchádzajúcich falošných referendách v piatok anektovalo štyri ukrajinské oblasti - Chersonskú, Doneckú, Luhanskú a Záporozškú - napriek tomu, že ich ruské jednotky ovládajú len sčasti, pripomína DPA.
Ukrajinské i ruské zdroje medzitým jednohlasne uvádzajú, že ruské jednotky ďalej posilňujú svoje pozície v Chersonskej a Záporožskej oblasti, uviedli experti ISW. Informovali tiež o ,,zmarenom pozemnom útoku" ruských jednotiek na obec Kozača Lopan severne od Charkova, ktorý podľa generálneho štábu ukrajinské sily odrazili.
Takéto útoky tomu nasvedčujú tomu, že Putin bude pravdepodobne pokračovať v presadzovaní cieľa, ktorým je opätovne získať kontrolu nad územiami mimo tých, ktoré ilegálne anektoval, miesto toho aby vyslal vojakov proti ukrajinskej ofenzíve v Donbase.
Vyplýva to z diskusie poslancov Richarda Rašiho a Petra Kremského z nedeľnej diskusie na TA3.
V nedeľnej relácii V politike na TA3 poslanec Richard Raši (Hlas) vyhlásil, že odvolávanie ministra financií Matoviča v utorok bude závisieť od poslancov, ktorí sa dostali na kandidátke ĽSNS, tzv. tarabovcov. Jeho odvolanie je podľa neho predpokladom toho, aby sa na Slovensku začali riešiť problémy ľudí.
Poslanec Peter Kremský (OĽaNO) je presvedčený, že Igor Matovič zo svojho postu odvolaný nebude, keďže opozícia na to nedisponuje dostatočným počtom hlasov. Odmietol obvinenia Rašiho z nečinnosti vlády, poukázal skôr na nečinnosť Richarda Sulíka (SaS) na poste ministra hospodárstva.
Raši odsúdil hanlivé vyjadrenie Matoviča na adresu novinárov, keď prirovnal ich činnosť k práci Hitlerových novinárov. Kremský jeho vyjadrenia považuje za nešťastné.
K téme aktuálnej energetickej krízy Kremský povedal, že riešenie je na ceste, nebude lacné, ale bude také, aby pomohlo domácnostiam, ako aj podnikateľskému prostrediu - ceny musia byť - podľa jeho slov - "znesiteľné". Dodal, že riešenie pre domácnosti je hotové, diskusia je o riešení pre firmy a podnikateľov.
Raši kritizoval slovenskú vládu za nedostatočné riešenie tohto problému, na rozdiel od iných európskych krajín. Dosiahnuté riešenie v Bruseli považuje za zlé, resp. za zlyhanie našej diplomacie a rezortu hospodárstva.
V súvislosti s výpoveďami lekárov Raši vyhlásil, že hrozí kolaps zdravotníckeho systému z dôvodu nečinnosti vlády. Podľa poslanca Kremského minister zdravotníctva so zdravotníckymi odborármi rokuje, oni však menia svoje požiadavky. Prístup lekárov však súčasne považuje za necitlivý, aj vzhľadom na výšku ich priemerného platu. (mak)
Rusko pravdepodobne utrpelo ťažké straty pri ústupe jeho jednotiek zo strategicky významného východoukrajinského mesta Lyman, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky tamojších tajných služieb. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Mesto Lyman v Doneckej oblasti bolo ,,pravdepodobne bránené nedostatočne obsadenými zložkami Západného a Centrálneho okruhu (ruskej armády), ako aj kontingentmi dobrovoľne mobilizovaných záložníkov," spresnilo ministerstvo.
,,Jednotka pravdepodobne utrpela ťažké straty, keď sa sťahovala pozdĺž jedinej cesty vedúcej von z mesta," dodalo.
Rusko opustilo mesto Lyman v priebehu soboty po trpkej porážke od ukrajinskej armády, konštatuje DPA. Moskva len deň predtým vyhlásila, že Doneckú oblasť anektovala.
Lyman je dôležitý železničný uzol a kľúčový cestný priechod cez rieku Donec, ,,za ktorou sa Rusko pokúša skonsolidovať svoju obranu," uvádzajú britské tajné služby.
Podľa ruskej armády sa jednotky stiahli v dôsledku hrozby obkľúčenia. Ukrajinské úrady predtým hovorili o zhruba 5000 uviaznutých ruských vojakoch. Neexitujú konkrétne informácie o počtoch obetí alebo prípadných vojnových zajatcov, pripomína DPA.
Stiahnutie z Lymanu vyvolalo vlnu verejnej kritiky na vedenie armády v ruských vládnych kruhoch, uvádza britské ministerstvo obrany. ,,Ďalšie straty územia v nelegálne okupovaných oblastiach takmer určite povedú k zintenzívneniu tejto verejnej kritiky a zvýšeniu nátlaku na vyspokopostavených veliteľov," dodalo.
Britský rezort obrany od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu denne zverejňuje informácie o priebehu vojny s odvolaním sa na poznatky britských tajných služieb. Moskva v tejto súvislosti vyčíta Londýnu cielenú dezinformačnú kampaň.
Hromadným výpovediam lekárov predchádzala v roku 2011, rovnako ako aj teraz, ignorancia zo strany vlády k problémom slovenského zdravotníctva. V súčasnosti je ešte v horšom stave. Pre TASR to uviedol čestný predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marián Kollár. V roku 2011 stál ako šéf lekárskych odborárov na čele akcie hromadných výpovedí.
,,Rokovania boli mimoriadne ťažké. Bolo to obdobné ako teraz v tom, že pokiaľ sme nepodali výpovede, tak rokovania neviedli nikam," skonštatoval. Pripomenul, že odborári v roku 2011 žiadali okrem iného zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, či zlepšiť pracovné a finančné podmienky v zdravotníctve.
Kollár zdôraznil, že lekárskym odborárom išlo o zlepšenie kvality zdravotníctva a zastabilizovanie personálu. ,,Keby sa to vtedy nestalo, dnes už na Slovensku možno nemá kto ordinovať, liečiť a starať sa o našich pacientov. Nepodarilo sa nám však zmeniť systém, ktorý stále viac a viac kolabuje. Som presvedčený, že tentokrát ho zmeníme," doplnil.
Ocenil tiež pacientov, ktorí lekárov podporujú. ,,My sme výpovede nedali, pretože chceme niekam odísť, ale, naopak, ostať a aby sme mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť pre našich pacientov i v budúcnosti, lepšiu a dostupnejšiu. Chceme, aby sa zvýšil štandard kvality a zlepšil prístup k zdravotnej starostlivosti pre našich pacientov," skonštatoval.
Počet vyzbieraných výpovedí je zatiaľ menší ako v roku 2011, ale je podľa Kollára už teraz dostatočný. Verí, že číslo nie je konečné a bude rásť a lekári dosiahnu všetky ich ciele obsiahnuté v požiadavkách. ,,Tento zápas za lepšie slovenské zdravotníctvo nemôžeme prehrať, lebo toto nie je o nás lekároch, ale o slovenských pacientoch a inom, lepšom zdravotníctve" zdôraznil. Vyzval vládu, aby všetku energiu venovala tomu, ako zlepšiť systém a ako sa s lekármi dohodnúť.
Akcia hromadných výpovedí lekárov otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek. ,,Nakoniec boli lekári úspešní," dodal Kollár.
Takmer 60 percent Poliakov je proti uvoľneniu sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu za inváziu na Ukrajine - a to napriek tomu, že to znamená pretrvávajúce vysoké ceny energií. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry SW Research, ktorého výsledky v nedeľu zverejnil poľský denník Rzeczpospolita. TASR správu prevzala z agentúry PAP.
Až 57 percent Poliakov sa podľa prieskumu domnieva, že Západ by mal udržať v platnosti reštrikcie vzťahujúce sa na Rusko za vojnu na Ukrajine, kým 16 percent opýtaných vyslovilo opačný názor. Ďalších 24 percent respondentov sa v otázke nevedelo rozhodnúť.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že viac odhodlaní udržať sankcie v platnosti sú muži (67 percent) než ženy (54 percent). Starší respondenti vo veku nad 50 rokov sú tiež väčšími zástancami sankcií (68 percent) než mladší ľudia vo veku do 24 rokov (43 percent).
Agentúra SW Research uskutočnila online prieskum na reprezentatívnej vzorke 800 dospelých respondentov v čase od 27. do 28. septembra, spresňuje PAP.
Spoločné vyhlásenie prezidentov stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov NATO k ruským pokusom o ilegálnu anexiu ukrajinských území.
,,My, prezidenti krajín strednej a východnej Európy, ktorých lídri navštívili Kyjev počas vojny a na vlastné oči boli svedkami dôsledkov ruskej agresie, nemôžeme mlčať tvárou v tvár očividnému porušovaniu medzinárodného práva Ruskou federáciou, a preto vydávame nasledujúce vyhlásenie:
Potvrdzujeme podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Neuznávame, a nikdy neuznáme, snahy Ruskej federácie o anexiu akejkoľvek časti ukrajinského územia.
Pevne stojíme za rozhodnutím zo samitu Severoatlantickej aliancie v Bukurešti v roku 2008 týkajúceho sa budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii.
Podporujeme Ukrajinu v jej obrane proti ruskej invázii, žiadame, aby sa Rusko okamžite stiahlo zo všetkých okupovaných teritórií a vyzývame všetkých Spojencov na podstatné zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine.
Všetci, ktorí páchajú zločiny agresie, musia byť vzatí na zodpovednosť a čeliť spravodlivosti."
Minister hospodárstva na tlačovke korigoval otvorene kritické vyjadrenia premiéra Hegera. Hirman tvrdí, že Slovensko dosiahlo viac, ako ukazoval pôvodný návrh.
Slovenský premiér sa po piatku hneval na Európsku úniu a Nemecko a avizoval, že po nevýhodnom mechanizme, na ktorý Slovensko ako priemyselná krajina doplatí, siahneme k plánu B. Ten mal spočívať, že na nedostatok solidarity budeme reagovať rovnakou kartou a nedodáme partnerom zazmluvnenú elektrickú energiu.
V nedeľu o 10. hodine dopoludnia na vývoj reagoval minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý tvrdí, že Slovensko dosiahlo viac, ako sme pôvodne čakali.
Minister Hirman na tlačovej konferencii informoval o záveroch po rokovaní Rady ministrov pre energetiku v Bruseli ohľadom európskeho riešenia energokrízy. Vyhlásil, že v Bruseli sme nielenže neprehrali, ale Slovensko dosiahlo výrazne viac ako bolo pôvodne navrhované.
Uviedol, že pôvodný návrh, ktorý bol pre Slovensko nevýhodný bol formálne schválený, len s určitými pozitívnymi úpravami. Väčšina krajín sa ho ani nesnažila vylepšiť, lebo ho vnímala ako zlý.
Pätnástim krajinám sa však následne podarilo presadiť celkom nový návrh na zastropovanie cien zemného plynu dovážaného na územie Európskej únie (EÚ) cez sústavu plynovodov, ako aj novú cenotvorbu na skvapalnený plyn (LNG). Diskusiu označil za veľmi vecnú a súčasne búrlivú.
Aktuálny návrh bol posunutý Európskej komisii, ktorá dostala za úlohu, aby urýchlene pripravila návrh na finalizáciu v podobe konkrétnych opatrení na úrovni celej EÚ, o ktorom sa bude hlasovať na budúci týždeň v Prahe.
Uvedený mechanizmus minister označil za zásadný prielom, ktorý bude viesť k ozdraveniu v oblasti cien plynu a elektrickej energie. (mak)
Národná rada SR (NR SR) sa bude v nadchádzajúcom týždni zaoberať návrhom skupiny poslancov o ochrane slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Návrh predkladajú do parlamentu poslanci z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OľaNO) Anna Záborská, Marek Krajčí, Peter Kremský, Richard Vašečka, Marcel Mihalik, Radovan Marcinčin, Milan Vetrák, Anna Andrejuvová, Marek Šefčík, Lucia Drábiková, Peter Liba a Ján Szőllős. Parlament má podľa ich návrhu vyhlásiť, že sloboda vierovyznania, presvedčenia a svedomia patrí medzi univerzálne, základné, neodňateľné ľudské práva a slobody. Navrhujú ohradiť sa voči tendenciám, ktoré spochybňujú dôležitosť tejto slobody a odsúdiť násilie motivované nenávisťou na základe viery.
Svoj návrh poslanci odôvodňujú zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ktorú potvrdzujú správy medzinárodných organizácií, ako je Správa osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery, ale aj viacerých vládnych inštitúcií. „Táto situácia bola osobitne zdôraznená v ostatnom období, keď došlo k násilnej smrti žien a dievčat pre ich vierovyznanie alebo presvedčenie. Pripomeňme ukameňovanie Deborah Yakubu v meste Sokoto, na severe Nigérie alebo zastrelenie Pooja Kumari pre vzdorovanie násilnej konverzii,“ uvádzajú poslanci v návrhu.
Poslanci z klubu OĽaNO chcú uznesením vyzvať Vládu SR, Európsku úniu a medzinárodné organizácie, aby sa zasadzovali za riadne vyhľadávanie, dokumentovanie a vyšetrenie všetkých obvinení zo zločinov motivovaných nenávisťou na základe viery. Vyzývajú na prijímanie efektívnych opatrení a vzdelávania o slobode vierovyznania a presvedčenia na školách. Uvítali by aj verejnú debatu na túto tému.
Bulhari v nedeľu rozhodujú v predčasných parlamentných voľbách poznačených politickou nestabilitou, ekonomickými ťažkosťami i vojnou na Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
V Bulharsku ide už o štvrté voľby za uplynulých 18 mesiacov. Volebné miestnosti sa v najchudobnejšej členskej krajine Európskej únie (EÚ) otvorili o siedmej hodine ráno miestneho času (6.00 h SELČ). Prvé odhady exit polls sa očakávajú bezprostredne po skončení hlasovania o 20.00 miestneho času (19.00 SELČ). Predbežné výsledky pravdepodobne zverejnia v pondelok.
Predvolebné prieskumy naznačujú, že až osem strán by mohlo získať štvorpercentnú hranicu potrebnú na vstup do roztriešteného parlamentu, kde by mohli zvýšiť svoje zastúpenie populistické a proruské skupiny.
Očakáva sa, že po chabej kampani bude volebná účasť nízka v dôsledku apatie voličov a ich rozčarovania z politikov, ktorí nie sú schopní vytvoriť životaschopnú vládnu koalíciu, konštatuje AFP.
Predčasné voľby sa v krajine opäť konajú po tom, čo krehká koalícia vedená prozápadným bulharským premiérom Kirilom Petkovom neprežila hlasovanie o vyslovení nedôvery. Petkov následne vyhlásil, že Moskva na zvrhnutie vlády využila taktiku ,,hybridnej vojny", keďže kabinet odmietol platiť za ruský plyn v rubľoch a nariadil masové vyhostenie ruských diplomatov.
Nízka volebná účasť zahrá do karát bývalej vládnej strane Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova, ktorý aj napriek ďalšiemu poklesu podpory môže počítať s veľkou časťou lojálnych voličov a pravdepodobne skončí na prvom mieste.
Trojnásobnému expremiérovi Borisovovi to však podľa odhadov aj tak nebude stačiť na vytvorenie vlády jednej strany a šance na koalíciu vedenú jeho stranou GERB sú malé - väčšina z jej oponentov ju viní z korupcie. Na druhom mieste pravdepodobne skončí Petkovova reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP).
Množstvo Bulharov zdieľa proruské nálady, čo poskytuje živnú pôdu pre šírenie agresívnej kremeľskej propagandy v tejto balkánskej krajine, píše AFP. Hlavnou témou predvolebnej kampane bola vojna na Ukrajine a výzvy lídra proruskej strany Vazraždane Kostadina Kostadinova na "plnú neutralitu" Bulharska či na prerokovanie vzťahov s EÚ, ktoré sú pre mnohých voličov atraktívne.
Centristická strana Nová jednota (JV) úradujúceho lotyšského premiéra Krišjánisa Karinša sa stala so ziskom 18,9 percenta hlasov víťazom sobotňajších parlamentných volieb. Vyplýva to z výsledkov, ktoré po sčítaní 95 percent odovzdaných hlasov zverejnila volebná komisia, informuje agentúra DPA.
Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,8 percenta hlasov. Zisk 11 percent hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).
Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia, ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za!, ktorá iba tesne prekročila päťpercentnú hranicu. Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.
Po zarátaní zostávajúcich hlasov by sa pomer síl mohol ešte zmeniť. Na to sa spolieha najmä opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov a hrozí, že zostane mimo parlamentu.
Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.
Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.
Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou. V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.
