Hirman o cenách energií škaredo zavádza. V Bruseli pre Slovensko nevybavil nič

Najskôr pár slov k realite. Až potom k výmyslom a rozprávkam ministra Hirmana.

Realita: ministri mali na Rade EÚ pre energetiku riešiť likvidačne vysoké ceny elektriny. Slovensko avizovalo, že od Únie očakáva solidaritu. Teda finančnú spoluúčasť západných hráčov, ktorí majú na vysokých cenových rozdieloch miliardové zisky.

Slovensko totiž nemá na to, aby z vlastného vrecka dotovalo priemysel, závislý od energií s prijateľnou cenou. A Slovenské elektrárne sú zas viazané dlhodobými kontraktmi, prostredníctvom ktorých predávajú elektrinu pomerne lacno západným obchodníkom. A tí ju po energetickej kríze a skokoch cien draho predávajú na západných trhoch.

Výsledok Rady EÚ je krutý. Slovensko v rámci Únie nedostane ani cent. Odporúčanie je také, že každý členský štát si má finančnú pomoc národnému priemyslu vyriešiť sám. Prípadne môže požiadať o solidaritu napríklad s Nemeckom, no len v rámci nejakej hypotetickej bilaterálnej dohody v dobrovoľnej rovine.

Inými slovami, minister Hirman pre Slovensko nevybavil nič. A zrejme ani nemohol. V čase krízy každý zachraňuje v prvom rade seba. Solidarita Nemecka so Slovenskom ide bokom.

Na závery Rady EÚ reagoval rozhorčený premiér Heger. Sľúbil, že ak to bude nutné, Slovensko zoštátni elektrinu vyrobenú na Slovensku a použije ju na záchranu národnej ekonomiky.

Slová premiéra zrejme dvihli zo stoličky nového ministra hospodárstva – a lojálneho atlantistu – Karla Hirmana. Pochopiteľne. Jeho úlohou je presadzovať protiruské sankcie. Nie znárodňovať energie na území Slovenska a narážať na žaloby nemeckých obchodníkov.

Hirman si musel v nedeľu obliecť montérky a ísť do roboty. Zvolal tlačovku, na ktorej názorne ukázal, ako vyzerá spin doktor.

https://standard.sk/256083/hirman-v-bruseli-sme-neprehrali-slovensko-dosiahlo-vyrazne-viac-ako-bolo-povodne-navrhovane/

Hirman sa pokúsil presvedčiť verejnosť, že závery Rady EÚ sú výhodnejšie, než Slovensko pôvodne dúfalo.

Tvrdenie, že zavádzal, by bolo asi zhovievavé. Minister si vymýšľal.

Vysvetlil to – trochu krkolomne, ako to už v ére propagandy chodí – druhým, novým bodom na stole Rady EÚ. Ide o vysoko sporný návrh 15 krajín vrátane Slovenska, aby EÚ zaviedla cenový strop na plyn dovážaný potrubiami (čo je v našom prípade prevažne ruský plyn). Hirman tvrdí, že tento rázny krok EÚ povedie k zníženiu cien plynu. A následne časom aj k zníženiu cien elektriny.

Na tomto mieste však minister hrubo prekrúca realitu. A hneď na niekoľkých úrovniach.

Jednostranné politické rozhodnutie o zastropovaní cien dovážaného plynu totiž môže byť – a asi aj bude – vysoko rizikové. Cenu predsa určuje trh. Alebo dohoda odberateľa (európske štáty) a dodávateľa (Rusko). Ak EÚ odmieta aj rokovania s Rusmi, aj trhovú cenu plynu, ide do rizika, že za cenu diktovanú Bruselom nedostane nič.

Nikoho nemôžete jednostranne nútiť, aby vám predal euro za dvadsať centov. Môžete na to len tlačiť (ak máte alternatívu). A so všetkými rizikami vrátane čierneho scenára: že potrubiami z Ruska dočasne nepotečie nič alebo len obmedzený objem plynu. A potom budete (budeme) odkázaní na predražený LNG plyn, ktorý chcú do Európy voziť Američania a blízkovýchodné krajiny.

Objemy LNG plynu sú pritom hlboko nedostatočné. Priemysel viacerých európskych krajín, hlavne vnútrozemských, by ostal bez energií. A domácnosti tiež.

To je napokon dôvod, prečo návrh Hirmana, respektíve 15 krajín EÚ, nemá podporu celej Únie. Návrh sa v piatok zasekol. Nemecko a ďalšie krajiny západného klubu tieto vysoko rizikové experimenty odmietli. Presnejšie: zhodili ich zo stola.

Agentúry v piatok hlásili, že Rada EÚ návrh, o ktorom hovorí Hirman, zastavila. Nedostal sa na riadne rokovanie. Neprijalo sa nijaké spoločné európske rozhodnutie.

O čom to potom točí Hirman?

O ničom. O liste a návrhu 15 krajín, ktoré (podobne ako on) tlačia na cenové stropy dovážaného plynu. S týmto návrhom to ostalo po piatku podobne ako predtým. Spory pokračujú. Nedosiahla sa dohoda, ale len „výmena názorov“. Radou EÚ to neprešlo a uviazalo to kdesi v expertných skupinách, kde si to majú zástupcovia navrhovateľov a ich pracovné skupiny interne prediskutovať. Vraj v expresnom tempe. Výsledný návrh potom „zváži“ Európska komisia.

Mimochodom, medzi štátmi, ktoré presadzujú tento riskantný ťah, sú napríklad Španielsko s Portugalskom, ktoré ruský plyn priamo nedovážajú a nie sú od neho existenčne závislé. Ďalšími smelými navrhovateľmi sú štáty, v ktorých majú silné slovo atlantisti (dosluhujúca Draghiho vláda v Taliansku).

Na druhej strane: návrh blokovali a blokujú Nemci, Česi, Maďari a ďalšie stredoeurópske štáty, ktoré sú existenčne závislé od dovozu ruského plynu.

Medzi opatrnými štátmi by malo byť – logicky – aj Slovensko. Takto to avizoval napríklad Boris Kollár, ktorý experimenty s cenovými stropmi na dovoz plynu odmieta. Slovensko predsa v prípade zastavenia dodávok ruského plynu nemá jediný LNG terminál, v plnom rozsahu je závislé od plynu v potrubiach. Ak rúry vyschnú, slovenské (české, nemecké, maďarské) hospodárstvo sa zosype.

Lenže – aktivista Hirman vo funkcii ministra hospodárstva to vidí inak. Inak ako susedné štáty. Inak ako jeho kolegovia vo vláde a v koalícii. Inak ako predseda strany, ktorá prišla s nápadom, aby bol Hirman minister hospodárstva.

Premiér Heger a koaliční ministri by mali vysvetliť, ako je možné, že nový minister Hirman presadzuje silácku a riskantnú politiku, ktorá je v rozpore so záujmami Slovenska. A prečo sa pridáva ku krajinám ako Španielsko, Francúzsko či Taliansko a Poľsko, ktoré v prípade krajnej núdze môžu dovážať plyn námornou cestou (ako im to ponúkli Američania).

Slovenská verejnosť si zaslúži odpovede na otázky, či išlo len o rozhodnutie Hirmana. Alebo je to pozícia celej vlády.

Ak Hirman tvrdí, že po piatkovej Rade EÚ je na tom Slovensko lepšie, ako sa očakávalo, tak nehovorí pravdu. Klame. Pri „európskom riešení“ vysokých cien elektriny nepriniesol domov nič. A pri riešení cien plynu hovoril len o želaniach, ktoré stále blokuje Rada EÚ aj Komisia. Lebo tie návrhy sú pre vnútrozemské krajiny ako Česko, Maďarsko a Slovensko krajne nezodpovedné a nepriechodné.

V skratke: Hirmanova „politika“ ide proti záujmom Slovenska aj proti záujmom Európy. Slovenský premiér (ak existuje) by neurobil zle, ak by ho poslal z vlády tam, odkiaľ prišiel. Späť k aktivistom. A ich grantom.