Členské štáty Európskej únie sa dohodli na poskytnutí výcviku pre 15-tisíc ukrajinských vojakov. Informoval o tom nemecký magazín Der Spiegel s odvolaním sa na svoje zdroje v Bruseli.
Tento plán by mali ďalej prerokovať v Bruseli na budúci týždeň. Zo správy nemeckého magazínu vyplýva, že Brusel vyčlení peniaze pre Poľsko, kde vznikne centrála tohto výcvikového programu. Ten má prebiehať aj v ďalších krajinách.
Nemecko poskytne Ukrajincom bojový výcvik v simulačnom stredisku. Cvičiť bude aj ženistov, zdravotníkov a ďalších špecialistov.
Giorgia Meloniová, líderka národno-konzervatívnej strany Bratia Talianska (FdI), ktorá zvíťazila v septembrových talianskych parlamentných voľbách, chce zloženie novej vlády predstaviť do 20. októbra.
Informovala o tom v pondelok agentúra APA s tým, že Meloniová vedie v súčasnosti rokovania o novej koaličnej vláde so spriaznenými stranami konzervatívneho bloku: Ligou Mattea Salviniho a stranou Vpred Taliansko (FI) expremiéra Silvia Berlusconiho.
Vládny kabinet má podľa informácií z kruhov FdI pozostávať z profesionálnych politikov a nestraníckych odborníkov, ktorí vláde zaistia medzinárodný rešpekt.
Meloniovej FdI získala vo voľbách 26 percent hlasov voličov a ňou vedená pravicová koalícia bude mať v parlamente jasnú väčšinu. Očakáva sa, že prezident Sergio Mattarella po rokovaniach Meloniovú ako šéfku najsilnejšej strany poverí zostavením novej vlády.
Mimoparlamentná strana Hlas-SD podporí v boji o kreslo predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) doterajšieho predsedu Jaroslava Bašku. V pondelok to v Trenčíne povedal predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini.
"Strana Hlas-SD pristupuje ku komunálnym a regionálnym voľbám veľmi zodpovedne, Myslíme si, že už sa musí skončiť obdobie, keď sa nám do najvyšších pozícií v mestách a krajoch dostávajú aktivisti, krikľúni alebo hejteri, ktorí v skutočnosti nič iné neprinášajú. A potom to aj tak v niektorých našich mestách a dokonca v niektorých krajoch na Slovensku vyzerá," skonštatoval Pellegrini.
Ako dodal, voľba podpory Bašku bola v strane jednomyseľná. Baška podľa neho dokázal, že je schopný človek, ktorý v prospech kraja pracuje nonstop od jeho nástupu do funkcie. "Jeho dynamika v Trenčianskom samosprávnom kraji je citeľná," zdôraznil Pellegrini.
Od zavedenia kontrol na česko-slovenských hraniciach zaistila česká polícia 1 142 nelegálnych migrantov. V pondelok to uviedla Polícia ČR na sociálnej sieti Twitter.
Od štvrtka 29. septembra skontrolovali českí policajti na hraniciach so Slovenskom viac ako 92-tisíc osôb. Odhalili tiež 33 prevádzačov a 371 osôb vrátili v rámci readmisnej dohody na Slovensko.
V sobotu ráno v meste Břeclav napríklad na juhovýchode Moravy havarovala dodávka, v ktorej bolo 29 migrantov zo Sýrie. Šofér nezastavil na hraničnej kontrole na priechode Lanžhot – Brodské a polícii unikal smerom na Břeclav, kde nezvládol prejazd zákrutou.
Česká polícia zaviedla od polnoci zo stredy na štvrtok (29. 9.) kontroly na 27 bývalých hraničných priechodoch i na takzvanej zelenej hranici. Zapríčinil to zvyšujúci sa počet utečencov, ktorí smerujú do Nemecka a Rakúska.
Kontroly by mali trvať minimálne desať dní, teda do 8. októbra, česká vláda môže potom rozhodnúť o ich predĺžení.
Štyri krajiny chcú riešiť nelegálnu migráciu spoločne
Slovensko, Česko, Maďarsko a Rakúsko chcú hľadať riešenia v súvislosti s nelegálnou migráciou spoločne. Opatrenia chcú prijímať tak, aby sa udržal voľný pohyb v rámci schengenu. Spolupracovať chcú s Európskou komisiou (EK), s ktorou sa majú viesť rokovania tam, kde nelegálna migrácia vzniká.
Volajú po lepšej ochrane vonkajšej hranice schengenu. Apelujú na aktívnejšie zapojenie Frontexu. Zosúladiť sa má aj riešenie prevádzačstva. Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) o tom informoval po pondelkovom rokovaní so svojimi rezortnými partnermi z Česka, Maďarska a Rakúska v Bratislave.
Roman Mikulec. Foto: TASR/Martin Baumann
"Zhodli sme sa na tom, že Komisia v súčinnosti s našimi krajinami bude oveľa intenzívnejšie rokovať s krajinami západného Balkánu, aby sme riešili nelegálnu migráciu tam, kde vzniká," uviedol Mikulec. V spolupráci s EK chcú tiež krajiny vyzvať Frontex, aby nasadil svoje dostupné sily, teda 1 500 ľudí, na vonkajšiu hranicu schengenu. Slovensko podľa Mikulca zároveň ponúklo Maďarsku policajtov na ochranu maďarsko-srbskej hranice.
Problémom je aj návratová politika
Témou rokovania bola aj návratová politika. "Potrebujeme mať nástroje a budeme spoločne tlačiť na Komisiu, aby riešila readmisné dohody s tretími krajinami. Pretože ak nebudú fungovať, potom nebudú efektívne ani bilaterálne readmisné dohody. Potrebujeme, aby sme migrantov, ak ich zachytíme v ktorejkoľvek našej krajine, vedeli efektívne vrátiť do krajiny, odkiaľ prišli," priblížil Mikulec.
Rokovania s krajinami západného Balkánu musia byť podľa Rakušana partnerské, priateľské, ale tiež veľmi dôrazné. "Ak sa nepodarí obmedziť prílev migrantov na západobalkánskej ceste do Európy, tak my budeme vo vnútornom priestore schengenu riešiť len dôsledky a čiastkové problémy, ale nikdy nie príčinu," vysvetlil. Všetky prednesené návrhy zo stretnutia ministrov majú byť zaradené do programu októbrového stretnutia ministrov vnútra EÚ. Apeluje tiež, aby sa do riešenia migrácie zapojili ďalšie členské krajiny EÚ, ako je Nemecko. Potrebné je podľa neho rokovať tiež s partnermi, ako sú Turecko či Srbsko.
Maďarský minister Sándor Pintér priblížil, že tento rok zažívajú najväčší nápor nelegálnej migrácie od roku 2105. V krajine zastavili alebo obrátili už 100-tisíc nelegálnych migrantov. Poďakoval sa za 50 policajtov z Rakúska a 38 z Česka, ktorí pomáhajú zabezpečovať vonkajšiu hranicu schengenu. Avizuje nasadenie 4-tisíc pohraničných vojakov na južnú hranicu krajiny. V maďarských väzniciach je už 2-tisíc prevádzačov, ktorí sú už právoplatne odsúdení alebo čakajú na svoj trest.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner doplnil, že okrem kontroly vonkajšej hranice je dôležité kontrolovať aj vnútorné hranice, ako to robí Rakúsko napríklad na svojej hranici so Slovinskom či Nemecko na hranici s Rakúskom.
Orbán: Migrácia prichádza z východu, hranice sú pod tlakom aj z juhu
Ochrana proti ilegálnej migrácii je čoraz ťažšia, čísla sú znepokojujúce, pričom je tu aj problém vojny, vysokých cien energií a sankcií. Podľa servera infostart.hu to vyhlásil v pondelok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po schôdzke so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom a rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.
Orbán poukázal na migračný tlak z východu, ale zdôraznil, že pod tlakom migrantov sú aj južné hranice. Premiér vyjadril ľútosť nad tým, že politika Európskej únie sa nemení, čo podľa jeho slov prináša hospodársky prepad, ktorý motivuje ilegálnu migráciu.
"Migrácia sa kvalitatívne posunula na vyššiu úroveň. Migranti už používajú strelné zbrane proti sebe aj proti tým, čo strážia hranice. Chránime celú Európu, plníme schengenské záväzky, ale naším cieľom je posunúť obrannú líniu čo najjužnejšie," dodal Orbán s poznámkou, že Srbsku a Severnému Macedónsku Maďarsko aj doposiaľ pomáhalo, teraz však táto spolupráca musí dostať novú dimenziu.
Viktor Orbán a Aleksander Vučič. Foto: TASR/AP
Vučič účastníkov stretnutia ubezpečil, že Srbsko bude spoľahlivým partnerom "maďarských a rakúskych priateľov". Podľa jeho slov sa rokovanie týkalo všetkých dôležitých tém v oblastiach energetiky i financií. "Sme chudobnejšou krajinou než tieto dve (Maďarsko a Rakúsko), nečaká nás ľahká zima ani budúca jar. Ťažká bude aj ďalšia zima," zdôraznil Vučič.
Srbský prezident zároveň vyjadril nádej, že maďarskí a rakúski lídri tlmočia srbský hlas v Bruseli s tým, že koncom roka sa zmenia právne možnosti vstupu Srbska do EÚ.
Podľa slov Nehammera problémy, o ktorých sa rokovalo v Budapešti, sa dotýkajú aj Rakúska. A to aj napriek tomu, že Rakúsko nemá vonkajšie úniové hranice, ktorých by sa týkal problém migrácie. Dodal, že aj Rakúsko poskytuje utečencom ochranu a útočisko. Ocenil rakúske vzťahy s maďarskou políciou a poznamenal, že technickú spoluprácu chce jeho krajina využiť na to, aby bolo možné migrantov vracať priamo cez hranice a aby to isté platilo aj na južných hraniciach Srbska.
Vozidlo s migrantmi narazilo v Maďarsku do dvoch áut
Vozidlo s 12 migrantmi, ktoré riadil srbský vodič, v pondelok ráno nezastavilo policajnej hliadke pri západomaďarskom Szombathelyi a narazilo do služobného auta policajtov, následne aj do vozidla jazdiaceho v protismere. Uviedla to maďarská polícia na svojej internetovej stránke police.hu.
Pri nehode, ktorá sa stala v smere do Kőszegu na štátnej ceste č. 87, nikto neutrpel zranenia. V aute viezol prevádzač občanov Indie a Turecka bez platných dokladov. Migrantov polícia odviedla k dočasným hraničným zábranám.
Občana Srbska zadržala polícia a začala ho stíhať pre podozrenie z trestného činu prevádzačstva a ďalších trestných činov, píše police.hu.
Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský rozhodol o predvolaní ruského veľvyslanca Alexandra Zmejevského na ministerstvo zahraničných vecí ČR (MZV ČR) v dôsledku ruskej anexie časti Ukrajiny. Lipavský to uviedol v pondelok na sociálnej sieti Twitter.
Šéf českej diplomacie napísal, že ruského veľvyslanca si predvolal "pre flagrantné porušovanie medzinárodného práva a ilegálnu anexiu území Ukrajiny". Postoj Česka Zmejevskému tlmočil ministrov námestník Jaroslav Kurfürst. "Dali sme jasne najavo, že zločinnú agresiu a nehanebnú krádež území nebudeme tolerovať," dodal šéf českej diplomacie.
Veľvyslancov Ruskej federácie si už predvolali viaceré členské štáty Európskej únie. Ide o súčasť spoločnej reakcie eurobloku, ktorú koordinuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
Ochrana proti ilegálnej migrácii je čoraz ťažšia, čísla sú znepokojujúce, pričom je tu aj problém vojny, vysokých cien energií a sankcií. Podľa servera infostart.hu to vyhlásil v pondelok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po schôdzke so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom a rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.
Orbán poukázal na migračný tlak z východu, ale zdôraznil, že pod tlakom migrantov sú aj južné hranice. Premiér vyjadril ľútosť nad tým, že politika Európskej únie sa nemení, čo podľa jeho slov prináša hospodársky prepad, ktorý motivuje ilegálnu migráciu.
"Migrácia sa kvalitatívne posunula na vyššiu úroveň. Migranti už používajú strelné zbrane proti sebe aj proti tým, čo strážia hranice. Chránime celú Európu, plníme schengenské záväzky, ale naším cieľom je posunúť obrannú líniu čo najjužnejšie," dodal Orbán s poznámkou, že Srbsku a Severnému Macedónsku Maďarsko aj doposiaľ pomáhalo, teraz však táto spolupráca musí dostať novú dimenziu.
Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, ratifikovala v pondelok jednohlasne zmluvy o vstupe ukrajinskej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Chersonskej a Záporožskej oblasti do Ruskej federácie.
"Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. V Ruskej federácii je teraz 89 subjektov," uviedol predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin na sociálnej sieti Telegram. Zverejnil mapu Ruska, na ktorej sú jeho súčasťou aj spomínané štyri ukrajinské regióny a Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo ešte v roku 2014. Anexia ani jednej z častí ukrajinského územia nebola medzinárodne uznaná.
Krátko po hlasovaní zagratuloval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predstaviteľom štyroch anektovaných ukrajinských regiónov. Uviedol, že si je istý, že zmluvy ratifikuje aj horná komora ruského parlamentu, Rada federácie. Tá má o zmluvách hlasovať v utorok.
Podľa agentúry Reuters sa očakávalo, že Štátna duma a v utorok i Rada federácie jednohlasne schvália zmluvy o pričlenení ukrajinských oblastí, keďže parlament automaticky schvaľuje politiku Kremľa.
České ministerstvo zahraničných vecí (MZV ČR) vyzvalo občanov Českej republiky, ktorí sa nachádzajú v Rusku, aby krajinu opustili. Dôvodom je zhoršenie bezpečnostnej situácie. Rezort zároveň varoval ľudí pred cestou do Ruskej federácie. MZV ČR to uviedlo v pondelok na svojom webe.
"S ohľadom na prebiehajúcu vojenskú inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu a možnú hrozbu zhoršenia bezpečnosti v krajine, najmä pre občanov štátov EÚ a NATO, MZV ČR dôrazne varuje pred cestami na územie Ruskej federácie," napísal rezort.
Tým, ktorí sa v krajine rozhodnú aj napriek varovaniu zostať, ministerstvo odporúča dbať na maximálnu opatrnosť, sledovať dôveryhodné médiá a mať pripravený plán opustenia krajiny v prípade núdze. Radí tiež vyhýbať sa miestam, kde sa konajú demonštrácie.
"Na uliciach možno častejšie stretnúť policajné hliadky, ktoré môžu kontrolovať vašu totožnosť, majte svoje doklady vždy so sebou," radí český rezort diplomacie.
Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau podpísal diplomatickú nótu určenú Nemecku, v ktorej oficiálne požiadal o reparácie za druhú svetovú vojnu. Šéf poľskej diplomacie to oznámil v pondelok.
"(Diplomatická nóta) vyjadruje stanovisko poľského ministra zahraničných vecí, že strany by mali podniknúť okamžité kroky na trvalé a efektívne… urovnanie otázky dôsledkov agresie a nemeckej okupácie," povedal Rau na tlačovej konferencii.
Otázku reparácií za druhú svetovú vojnu minister nastolí aj počas utorkového stretnutia so svojou nemeckou rezortnou kolegyňou Annalenou Baerbockovou vo Varšave, uviedol v pondelok hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina.
Šéf poľskej vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski v septembri vyčíslil škody, ktoré Poľsku spôsobilo nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny, na 6,2 bilióna zlotých (viac než 1,3 bilióna eur). Nemecko, najväčší obchodný partner Poľska, následne vyhlásilo, že všetky finančné nároky spojené s vojnou boli vyrovnané.
Dôvodom zastavenia dodávok ruského plynu do Talianska v minulom týždni boli regulačné problémy, uviedol šéf talianskej energetickej spoločnosti Eni Claudio Descalzi. Problém by sa podľa neho mohol vyriešiť ešte tento týždeň.
Dodávky ruského plynu cez vstupný bod Tarvisio sa zastavili v sobotu (1. 10.). Podľa Descalziho to "nemá nič spoločné s geopolitickými faktormi". Dôvodom je, že ruský koncern Gazprom bude musieť zaplatiť monetárnu garanciu vo výške 20 miliónov eur za transport plynu z Rakúska do Talianska, čo začalo platiť od 1. októbra.
Descalzi dodal, že denné dodávky cez vstupný bod Tarvisio predstavovali pred ich zastavením 20 miliónov kubických metrov (m3). Z celkového talianskeho importu plynu na ne pripadalo už len desať percent.
Podľa Eni budú dodávky ruského plynu, ktoré normálne prichádzajú cez Rakúsko, nulové aj v pondelok. Spoločnosť uviedla, že rokuje s Gazpromom aj s rakúskym prevádzkovateľom plynovodov Gas Connect Austria (GCA) o možnostiach odblokovania dodávok.
Vláda sa nemá ostatným členským štátom EÚ vyhrážať, ale rokovať a prinášať návrhy na celoeurópske účinné riešenia energetickej krízy. Trvať by mala aj na dočasnom zastropovaní cien emisných povoleniek na európskom trhu na úrovni spred pandémie. Malo by to výrazný dosah na celú EÚ. Tvrdí to mimoparlamentné KDH.
"Ceny emisných povoleniek sa v posledných mesiacoch pohybujú okolo 80 eur za tonu oxidu uhličitého, čo predstavuje päťnásobok z obdobia pred pandémiou. Ak by sa na čas potrebný na preklenutie súčasných problémov výrazne znížili ceny emisných povoleniek, premietlo by sa to nielen do nižších cien elektriny vyrábanej z uhlia. EÚ by potvrdila, že dokáže v mimoriadnej situácii prijímať mimoriadne opatrenia, pričom ekologická politika môže stále ostať jej prioritou," priblížil ekonomický expert a člen vedenia KDH Jozef Hajko.
Emisné povolenky, ktoré nakupujú uhoľné elektrárne, sa podľa jeho slov podieľajú na vysokých cenách elektriny na európskom trhu. Nemecko ako najväčšia európska ekonomika a najdôležitejší obchodný partner Slovenska dnes vyrába tretinu elektriny práve z uhlia. V Slovenských elektrárňach, produkujúcich dve tretiny elektriny na Slovensku, používajú uhlie na výrobu šiestich percent energie.
Ako ďalej zdôraznil, takýto hazard je nebezpečný a môže Slovensku uškodiť, lebo republika nedokáže fungovať ako ostrov. Vypomstiť by sa to mohlo obyvateľom a firmám, pretože strata väzieb by mohla viesť k zahataniu prepravných ciest pre zemný plyn. Dve tretiny plynu dnes totiž prúdia na Slovensko práve cez štáty EÚ.
Slovensko, Česko, Maďarsko a Rakúsko chcú hľadať riešenia v súvislosti s nelegálnou migráciou spoločne.
Opatrenia chcú prijímať tak, aby sa udržal voľný pohyb v rámci Schengenu. Spolupracovať chcú s Európskou komisiou (EK), s ktorou sa majú viesť rokovania tam, kde nelegálna migrácia vzniká.
Volajú po lepšej ochrane vonkajšej hranice Schengenu. Apelujú na aktívnejšie zapojenie Frontexu. Zladiť sa má aj riešenie prevádzačstva. Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) o tom informoval po pondelkovom rokovaní so svojimi rezortnými partnermi z Česka, Maďarska a Rakúska v Bratislave.
"Zhodli sme sa na tom, že EK v súčinnosti s našimi krajinami bude oveľa intenzívnejšie rokovať s krajinami západného Balkánu, aby sme riešili nelegálnu migráciu tam, kde vzniká," uviedol Mikulec.
V spolupráci s EK chcú krajiny vyzvať Frontex, aby nasadil svoje dostupné sily, 1 500 ľudí, na vonkajšiu hranicu Schengenu. Slovensko podľa Mikulca zároveň ponúklo Maďarsku policajtov na ochranu maďarsko-srbskej hranice.
Témou rokovania bola aj návratová politika. "Potrebujeme mať nástroje a budeme spoločne tlačiť na EK, aby riešila readmisné dohody s tretími krajinami. Pretože ak nebudú fungovať, potom nebudú efektívne ani bilaterálne readmisné dohody. Potrebujeme, aby sme migrantov, ak ich zachytíme v ktorejkoľvek našej krajine, vedeli efektívne vrátiť do krajiny, odkiaľ prišli," priblížil Mikulec.
Od zavedenia kontrol na česko-slovenských hraniciach zaistila česká polícia 1 142 nelegálnych migrantov. V pondelok to uviedla Polícia ČR na sociálnej sieti Twitter.
Od 29. septembra skontrolovali českí policajti na hraniciach so Slovenskom viac ako 92-tisíc osôb. Z nich 422 nesplnilo podmienky na vstup do Česka. Odhalili 33 prevádzačov a 371 osôb vrátili v rámci readmisnej dohody na Slovensko.
V sobotu ráno v meste Břeclav na juhovýchode Moravy havarovala dodávka, v ktorej bolo 29 migrantov zo Sýrie. Šofér nezastavil na hraničnej kontrole na priechode Lanžhot-Brodské a polícii unikal smerom na Břeclav, kde nezvládol prejazd zákrutou.
Česká polícia zaviedla od polnoci zo stredy na štvrtok (29.10.) kontroly na 27 bývalých hraničných priechodoch aj na tzv. zelenej hranici. Zapríčinil to zvyšujúci sa počet utečencov, ktorí smerujú do Nemecka a Rakúska.
Ruská novinárka Xenija Sobčaková čelí policajnému vyšetrovaniu za článok, v ktorom podľa polície šíri nepravdivé informácie o štátnych orgánoch. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru TASS.
Ruská polícia začala vyšetrovať Sobčakovú za jej článok, v ktorom sa zaoberala štátnym financovaním festivalov. Polícia pritom už predtým začala trestné konanie za ohovoránie v súvislosti s tvrdeniami ruského režiséra Vitalija Manského, ktorý v rozhovore pre Sobčakovej kanál na platforme YouTube uviedol, že na Moskovskom medzinárodnom filmovom festivale, "sa rozkráda prinajmenšom 85 percent rozpočtu". V tomto prípade pritom bola Sobčaková už vypovedať, píše TASS.
Vyšetrovanie Sobčakovej sa začalo na základe zákona, podľa ktorého tejto ruskej novinárke a bývalej prezidentskej kandidátke hrozia až tri roky väzenia v prípade uznania viny.
Ukrajinská armáda dobýva údajne späť mestá ležiace na západnom brehu rieky Dneper na juhu Ukrajiny a núti Rusko vzdať sa územia pozdĺž dôležitej frontovej línie. Len pred niekoľkými dňami pritom Moskva oznámila anexiu týchto území. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruských vojenských blogerov.
Úplný rozsah postupu ukrajinských jednotiek nie je známy, pretože Kyjev o situácii na juhu krajiny mlčí. Ruskí vojnoví blogeri však píšu, že ukrajinské tanky dokázali postúpiť cez desiatky kilometrov územia popri brehu Dnepra.
Jeden zo zriedkavých komentárov Kyjeva, ktorý sa týka ukrajinskej protiofenzívy, poskytol poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Ten zverejnil video, ktoré zachytáva, ako ukrajinský vojak máva vlajkou v obci Zolota Balka, ktorá leží na západnom brehu Dnepra.
Rob Lee z amerického Výskumného inštitútu pre zahraničnú politiku (FPRI) citoval ruských blogerov, ktorí hlásia ústup ruských jednotiek až po obec Dudčany, ktorá leží na západnom brehu Dnepra približne 40 kilometrov od miesta, kde sa v nedeľu postavila ruská armáda proti ukrajinským jednotkám.
"Keď bije na poplach také množstvo ruských kanálov, zvyčajne to znamená, že majú problémy," uviedol Lee na Twitteri.
Ozbrojené sily Spojených štátov a Filipín v pondelok spustili dvojtýždňové spoločné námorné cvičenie. Ide o posilnenie spojenectva oboch krajín v čase regionálnej neistoty a napätia medzi Washingtonom a Pekingom.
Cvičenie KAMANDAG na Filipínach potrvá do 14. októbra a zapojí sa doň 1 900 príslušníkov americkej námornej pechoty a 600 filipínskych vojakov, uviedli predstavitelia americkej a filipínskej armády. Manévre budú zahŕňať aj ostrú streľbu a humanitárnu pomoc a pri manévroch budú použité americké salvové raketomety HIMARS a nadzvukové stíhačky.
Každoročné vojenské cvičenie Filipín s USA patrí doteraz k najväčším, čo súvisí s nástupom nového filipínskeho prezidenta Ferdinanda Marcosa. Jeho predchodca Rodrigo Duterte otvorene kritizoval bezpečnostnú politiku Spojených štátov.
Filipíny a USA sú viazané 70-ročnou zmluvou o vzájomnej obrane a podobné manévre organizujú už desaťročia. Japonsko a Južná Kórea budú na cvičení pozorovateľmi, píše Reuters.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje v utorok (4. 10.) na uvoľnený post ministra školstva, vedy, výskumu a športu Jána Horeckého. V pondelok doobeda sa s ním stretla. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Post ministra školstva sa uvoľnil po tom, ako ministri za SaS podali demisie. Nových šéfov rezortov hospodárstva, zahraničných vecí a spravodlivosti už prezidentka vymenovala. Vedením rezortu školstva dočasne poverila premiéra Eduarda Hegera (OĽANO).
Bez slobodnej Ukrajiny nebude v Európe mier a stabilita, povedal v pondelok slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer po stretnutí so svojím českým rezortným kolegom Janom Lipavským v Prahe.
"Ich víťazstvo je pre nás kľúčové," zdôraznil Káčer. V tomto konflikte je podľa neho jasný agresor a obeť agresie.
Ministri sa zhodli na nutnosti pokračujúcej podpory Ukrajiny. "Česko aj Slovensko patria k jedným z najvýraznejších podporovateľov nielen politicky, ale aj prakticky," povedal šéf slovenskej diplomacie.
"Žijeme dobu, ktorá je veľmi zložitá," povedal Káčer. Aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine je podľa neho výzvou nielen pre Česko a Slovensko či pre Európsku úniu, ale ide o globálnu výzvu Kľúčový bezpečnostný príspevok Česka v rámci spolupráce z dôvodu ruskej agresie na Ukrajine je to, že zaštiťuje bezpečnostnú misiu na Slovensku, povedal Lipavský. Káčer sa mu za to poďakoval.
"Veľmi chcem oceniť pomoc spojencov a najmä Českej republiky, lebo kontingent NATO, ktorý je teraz na Slovensku, je pod vedením českého dôstojníka," povedal Káčer s tým, že nás tento kontingent robí bezpečnejším.
Ministri zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu v nedeľu v Ženeve rokovali o budúcej mierovej dohode. Oznámili to v pondelok Baku a Jerevan.
Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan a jeho azerbajdžanský náprotivok Džejhun Bajramov začali počas nedeľňajšieho stretnutia pripravovať text mierovej dohody, uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.
Azerbajdžan v ňom vyzval na "úplné stiahnutie arménskych ozbrojených jednotiek z azerbajdžanského územia a otvorenie prepravných a komunikačných trás".
Arménske ministerstvo zahraničných vecí v samostatnom vyhlásení uviedlo: "Strany si vymenili myšlienky týkajúce sa mierovej dohody a zaistenia práv a bezpečnostných záruk Arménov v Náhornom Karabachu". Znovu zopakovalo požiadavku na stiahnutie azerbajdžanských vojakov z arménskeho územia, prepustenie vojnových zajatcov a "predstavenie medzinárodných mechanizmov na kontrolu situácie na hraniciach".
Mirzojan a Bajramov sa naposledy stretli 20. septembra v New Yorku na rokovaniach, ktoré sprostredkoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) avizuje v súvislosti s nedeľnou (2. 10.) tragickou nehodou na zastávke MHD v centre Bratislavy návrh na nekompromisné tresty za jazdu pod vplyvom alkoholu. S exemplárnymi trestami pre opitých vodičov sa stotožňuje aj šéf hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Na pondelkovú koaličnú radu chce priniesť vlastný návrh.
"Zvolám pracovnú skupinu a následne predložím koaličným partnerom návrh, aby boli tresty za jazdu pod vplyvom alkoholu nekompromisné. Nevinné ľudské životy pre opitých za volantom nesmú vyhasínať," skonštatoval Mikulec na sociálnej sieti.
Matovič navrhne na pondelkovej koaličnej rade, aby auto, v ktorom pristihnú vodiča s jedným a viac promile alkoholu, prepadlo v prospech štátu. Rovnako sa má postupovať aj v prípade, že bude auto požičané. "Zadržané autá pôjdu následne do verejnej dražby a z výťažku sa bude financovať odškodnenie obetí a ich príbuzných," načrtol šéf vládneho hnutia.
V centre Bratislavy narazilo v nedeľu v noci auto s opitým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopravy. Nehoda si podľa záchranárov vyžiadala štyroch mŕtvych, ďalší sú ťažko zranení. Polícia žiada svedkov tragickej nehody, aby sa jej prihlásili.
Policajný prezident Štefan Hamran informoval, že vinníkovi nehody namerali približne 1,6 promile alkoholu v krvi, jeho spolujazdcovi jedno promile. Okrem opitosti mala byť dôvodom aj niekoľkonásobne prekročená rýchlosť, pri ktorej vodič stratil kontrolu nad vozidlom.
Predaj áut americkej spoločnosti Tesla počas júla až septembra v porovnaní s druhým kvartálom stúpol o 35 percent. Obrovský závod firmy v Číne totiž už má za sebou problémy v dodávateľských reťazcoch a protipandemické reštrikcie.
Výrobca elektromobilov informoval, že v treťom štvrťroku predal 343 830 osobných áut a vozidiel SUV, pričom počas apríla až júna bol jeho odbyt na úrovni 254 695 automobilov. Počet dodaných áut však nenaplnil očakávania trhu. Analytici oslovení v prieskume spoločnosti FactSet totiž odhadovali, že predaj v treťom kvartáli bude na úrovni 371-tisíc vozidiel.
Od začiatku tohto roka Tesla predala 908 573 vozidiel. Bude však potrebovať silný záver roka, aby naplnila svoje predpovede, že jej odbyt bude v najbližších rokoch medziročne stúpať o 50 percent. Vlani firma predala 936 172 automobilov. Rast o 50 percent v tomto roku by znamenal predaj viac ako 1,4 milióna vozidiel.
Poľsko si v pondelok predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave Sergeja Andrejeva, aby mu tlmočilo protest proti ruskej anexii ukrajinského územia. Povedal to námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v rozhovore pre poľskú televíziu TVN24.
"Dnes o 11.00 bude veľvyslanec Sergej Andrejev na ministerstve zahraničných vecí, samozrejme v súvislosti s krokmi Ruska za uplynulý týždeň. Mám na mysli tie pokusy o anexiu územia iného štátu – v tomto prípade Ukrajiny," povedal Przydacz. Dodal, že Poľsko neuzná ruskú anexiu ukrajinského územia ani výsledky referend, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali.
Przydacz tiež povedal, že ruských veľvyslancov si súčasne predvoláva aj niekoľko ďalších členských krajín Európskej únie. Ide o súčasť spoločnej reakcie eurobloku, ktorú koordinuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
Na pôde Najvyššieho správneho súdu SR dnes pokračuje disciplinárny proces so sestrou bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej, sudkyňou Andreou Haitovou. Súd konkrétne predvolal ako svedka člena Súdnej rady SR Lajosa Mészárosa a plánuje vykonávanie listinných dôkazov.
Mészáros bol členom špeciálnej komisie, ktorá skúmala predpoklady sudcovskej spôsobilosti u sudcov, ktorých vyšetrovala Národná kriminálna agentúra. Ako povedal, Andrea Haitová pred komisiou tvrdila, že si z telefónu, ktorý jej zaistila polícia, nemazala žiadne kontakty. „Následne komisia odporučila Súdnej rade SR jednomyseľne podať disciplinárny návrh na Andreu Haitovú," povedal svedok.
Andrea Haitová čelí disciplinárnemu návrhu na zbavenie funkcie sudkyne. Ten podala ešte v roku 2020 bývalá šéfka Súdnej rady SR Lenka Praženková. Dôvodom je, že sudkyňa na vypočutí pred súdnou radou údajne klamala o vymazaní 17 kontaktov a komunikácií z mobilného telefónu, ktorý jej v roku 2019 zaistili príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Tým sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu.
Andrea Haitová je sudkyňou Krajského súdu v Bratislave a sestrou bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej. Podľa komunikácie z aplikácie Threema chcel dnes už odsúdený podnikateľ Marian Kočner, aby v spore o zmenku za osem miliónov eur, ktorej vyplatenie mu priznala sudkyňa Zuzana M., na odvolacom súde rozhodoval práve senát, ktorého členkou bola Andrea Haitová. Tá však ešte v júni tohto roku poprela, že by bola takzvanou „Kočnerovou sudkyňou". „Osobu Mariana Kočnera nepoznám, nikdy som sa s ním nekontaktovala, čo bolo preukázané," skonštatovala vtedy sudkyňa.
Vo veci rozhodovania o zmenkách čelí sudkyňa aj ďalšiemu disciplinárnemu konaniu. Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v danom prípade navrhla jej preradenie na súd nižšieho stupňa a zníženie platu v trvaní jedného roka.
Štát chce vyplatiť 50 miliónov eur schválených kompenzácií za tohtoročné sucho do konca roka. Smerovať by mali najmä chovateľom hospodárskych zvierat, ktorí mali zvýšené náklady na krmivá.
Výzvu otvorí Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) 20. októbra a bude otvorená osem dní. Informoval o tom minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO). Strop pomoci pre jedného chovateľa bude podľa neho vo výške 500-tisíc eur.
"Analýzy nám ukázali, že sucho, ktoré prišlo v druhej polovici leta, nezasiahlo hustosiate obilniny. Zasiahlo predovšetkým senáže a siláže, hlavne pestovanie silážnej kukurice a kukurice na zrno. Analýzy nám jasne hovoria, že postihnutí suchom sú predovšetkým chovatelia. Pomoc preto budeme smerovať chovateľom, ktorým budeme kompenzovať zvýšené náklady na krmivá a týmto spôsobom podporíme aj pestovateľov postihnutých suchom," oznámil agrominister.
Kompenzácie sa podľa neho budú rozdeľovať do troch pásiem na základe tzv. mapy sucha, ktorá bola pripravená z údajov SHMÚ, Štatistického úradu SR a z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.
Poslanci Národnej rady SR za stranu SaS Peter Cmorej a Marián Viskupič navrhujú od začiatku budúceho roka znížiť daňovo-odvodovú záťaž pri predaji virtuálnych mien, a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z príjmov, ktorý liberálni poslanci predložili do parlamentu. Novelou zákona chcú významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia. Súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je podľa nich vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok.
Z predmetu dane z príjmov sa majú vyňať príjmy získané pri výmene virtuálnej meny za tovary, služby a za inú virtuálnu menu, s výnimkou výmeny virtuálnej meny za stablecoin. Predmetom dane z príjmu bude len príjem z odplatného prevodu virtuálnej meny za peniaze alebo z výmeny virtuálnej meny za stablecoin.
Návrhom by sa malo znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa má príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške sedem percent. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka alebo z výmeny virtuálnej meny za stablecoin sa príjmy zahrnú do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami.
Novelizáciou zákona o zdravotnom poistení sa majú oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na takzvaný časový test.
Ruský prezident Vladimír Putin neobvykle rýchlo priznal problémy počas mobilizácie, čo poukazuje na rozsah zlej organizácie pri povolávaní mužov do armády. Uviedlo to v pondelok britské ministerstvo obrany v pravidelnej správe o vývoji situácie na Ukrajine.
Putin sa vo štvrtok v súvislosti s mobilizáciou prihovoril k členom Ruskej bezpečnostnej rady. Uviedol, že mobilizácia vyvolala mnoho otázok a je potrebné rýchlo "napraviť naše chyby a neopakovať ich", cituje britský rezort Putina.
"Putinovo nezvyčajne rýchle priznanie problémov len poukazuje na nefunkčnosť mobilizácie počas jej prvého týždňa… Takmer s istotou boli povolaní aj ľudia, ktorí nespĺňajú definíciu stanovenú Putinom a (ruským) ministerstvom obrany," uvádza britské ministerstvo. Dodáva, že ruskí regionálni predstavitelia zrejme nie sú dostatočne informovaní o rozsahu a právnom zdôvodnení mobilizácie.
"Ruskí predstavitelia majú zrejme problémy pri poskytovaní výcviku a hľadaní dôstojníkov, ktorí by viedli nové jednotky, keďže povolaní ruskí záložníci sa zhromažďujú v stanových tranzitných táboroch," uzatvára britský rezort obrany.
Ak ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane, USA a ich spojenci zničia ruské jednotky a vybavenie na ukrajinskom území a potopia tiež ruskú Čiernomorskú flotilu. V nedeľu pred tým varoval bývalý riaditeľ americkej výzvednej služby CIA David Petraeus. Informuje o tom britský denník The Guardian.
Varovanie švorhviezdičkového armádneho generála vo výslužbe prišlo niekoľko dní po tom, ako Putin vyjadril názory, ktoré mnohí interpretujú ako hrozbu širšej vojny medzi Ruskom a Západom.
"Len hypoteticky - odpovedali by sme tým, že by sme viedli kolektívne úsilie NATO, ktoré by zlikvidovalo všetky ruské konvenčné sily, ktoré môžeme vidieť a identifikovať na bojiskách na Ukrajine, na Kryme, ako aj všetky plavidlá v Čiernom mori," povedal Petraeus pre spravodajskú stanicu ABC News.
Doplnil, že o tom ešte nehovoril s poradcom pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom. O pravdepodobnej reakcii USA na jadrovú eskaláciu zo strany Ruska však bola Moskva už opakovane informovaná.
Na otázku, či použitie ruských jadrových zbraní na Ukrajine vtiahne USA a NATO do vojny, Petreaus odpovedal, že to nespustí článok 5 Severoatalantickej zmluvy vyzývajúci na kolektívnu obranu. "Reakcia USA a NATO" by však bola náležitá napriek tomu, že Ukrajina nie je súčasťou NATO, povedal Petreaus.
Exriaditeľ CIA pripustil, že pravdepodobnosť rozšírenia atómovej radiácie do krajín NATO by sa podľa článku 5 mohla vykladať ako útok na člena NATO.
Medziročná miera inflácie v Turecku sa v septembri vyšplhala na nové 24-ročné maximum potom, čo centrálna banka prekvapila trhy, keď v uplynulých dvoch mesiacoch napriek prudkému ratu cien dvakrát znížila úrokové sadzby.
Podľa oficiálnych údajov štátneho štatistického úradu TUIK medziročný rast spotrebiteľských cien sa v septembri 2022 zrýchlil na 83,45 percenta z 80,2 percenta v auguste, týždeň po tom, ako centrálna banka znížila úrokové sadzby. Septembrová miera inflácie je najvyššia od júla 1998.
Medzimesačne vzrástli spotrebiteľské ceny v Turecku o 3,08 percenta (o 1,5 percenta v auguste), uviedol turecký štatistický úrad.
Ekonómovia predpovedali Turecku v septembri nárast inflácie medziročne o 84,63 percenta a medzimesačne o 3,8 percenta.
Spojené štáty pomôžu Taiwanu nadobudnúť schopnosti, aby sa dokázal brániť prípadnej čínskej invázii. V nedeľu to povedal americký minister obrany Lloyd Austin.
"Zaviazali sme sa pomôcť Taiwanu nadobudnúť schopnosti brániť sa," povedal Austin v rozhovore pre televíziu CNN.
Americký prezident Joe Biden v septembri v rozhovore v americkej televízii uviedol, že americké sily by Taiwan bránili v prípade bezprecedentného útoku Číny.
Šéf amerického rezortu obrany však odmietol priamo odpovedať na otázku, či sa na základe tohto Bidenovho vyjadrenia americká armáda pripravuje na vyslanie vojakov na Taiwan.
"Americká armáda je vždy pripravená chrániť naše záujmy a plniť naše záväzky. Myslím si, že prezident odpovedal jasne na hypotetickú otázku," uviedol Austin. Spojené štáty však podľa jeho slov naďalej pokračujú v úsilí, aby zaistili, že svojim spojencom pomôžu udržiavať slobodný indicko-tichomorský región. Dodal, že v súčasnosti nevidí "bezprostrednú hrozbu" čínskej invázie na Taiwan. Zvýšená vojenská aktivita v Taiwanskom prielive však podľa neho ukázala, že Peking sa v tejto oblasti snaží zaviesť "nový normál".
Ak ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane, USA a ich spojenci zničia ruské jednotky a vybavenie na ukrajinskom území a potopia ruskú Čiernomorskú flotilu. V nedeľu pred tým varoval bývalý riaditeľ americkej výzvednej služby CIA David Petraeus.
Varovanie švorhviezdičkového armádneho generála vo výslužbe prišlo niekoľko dní po tom, ako Putin vyjadril názory, ktoré mnohí interpretujú ako hrozbu širšej vojny medzi Ruskom a Západom.
"Len hypoteticky - odpovedali by sme tým, že by sme viedli kolektívne úsilie NATO, ktoré by zlikvidovalo všetky ruské konvenčné sily, ktoré môžeme vidieť a identifikovať na bojiskách na Ukrajine, na Kryme, ako aj všetky plavidlá v Čiernom mori," povedal Petraeus pre spravodajskú stanicu ABC News.
Doplnil, že o tom ešte nehovoril s poradcom pre národnú bezpečnosť Jakom Sullivanom. O pravdepodobnej reakcii USA na jadrovú eskaláciu zo strany Ruska však bola Moskva už opakovane informovaná.
Na otázku, či použitie ruských jadrových zbraní na Ukrajine vtiahne USA a NATO do vojny, Petraeus odpovedal, že to nespustí článok 5 Severoatalantickej zmluvy vyzývajúci na kolektívnu obranu. "Reakcia USA a NATO" by však bola náležitá napriek tomu, že Ukrajina nie je súčasťou NATO, povedal Petraeus.
Exriaditeľ CIA pripustil, že pravdepodobnosť rozšírenia atómovej radiácie do krajín NATO by sa podľa článku 5 mohla vykladať ako útok na člena NATO.
Dvaja pacienti po nedeľnej (2. 10.) nehode na bratislavskej zastávke Zochova sú v kritickom stave a umelom spánku. "Títo pacienti bojujú o život, naši zdravotníci robia všetko na ich záchranu," povedala pre TASR hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská.
Do UNB previezli šesť pacientov z nehody. Ďalší dvaja pacienti sú podľa hovorkyne stredne ťažko zranení. Dvoch, ktorí mali ľahšie poranenia, po ošetrení prepustili do domácej liečby.
V centre Bratislavy narazilo v nedeľu o 22.24 auto s opitým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopravy. Nehoda si podľa záchranárov vyžiadala štyroch mŕtvych. Polícia žiada svedkov tragickej nehody, aby sa jej prihlásili.
Vojenského komisára ruskej Chabarovskej oblasti Jurija Lajka odvolali z funkcie po tom, čo miestne úrady poslali domov polovicu nedávno mobilizovaných mužov, ktorí nespĺňali odvodové kritériá. Oznámil to v pondelok tamojší gubernátor Michail Degťariov.
"Za desať dní dostalo niekoľko tisíc našich krajanov predvolanie a dostavili sa na vojenské komisariáty. Približne polovicu z nich sme poslali domov, pretože nespĺňali odvodové kritériá na to, aby mohli byť prijatí na vojenskú službu," uviedol Degťariov na sociálnej sieti Telegram.
Gubernátor Chabarovskej oblasti – administratívneho územia ležiaceho na ruskom Ďalekom východe – zároveň dodal, že odvolanie Lajka nijako neovplyvní plnenie úloh, ktoré zadal ruský prezident Vladimir Putin.
Šéf Kremľa vyhlásil čiastočnú mobilizáciu 21. septembra. Je to prvá mobilizácia vyhlásená v Rusku od druhej svetovej vojny.
V okolí miesta tragickej nočnej nehody v centre Bratislavy sa momentálne tvoria kolóny súvisiace s dopravnými obmedzeniami, ktoré si vyžaduje vyšetrovanie okolností tragédie.
Staromestská ulica je prejazdná len v ľavom pruhu, linky MHD zastávku Zochova odklonom míňajú. Informuje o tom Zelená vlna RTVS i Dopravný podnik Bratislava (DPB).
Policajti v centre hlavného mesta naďalej dokumentujú okolnosti nehody na zastávke Zochova, pri ktorej po náraze auta do zastávky štyria ľudia zomreli a šiesti sú zranení. Polícia vyzvala cestujúcu verejnosť, aby na presun do Petržalky využila alternatívne trasy.
Úprimnú sústrasť rodinám, blízkym a priateľom obetí tragickej autonehody, ktorá sa odohrala v nedeľu (2. 10.) v noci v centre Bratislavy, vyjadrila prezidentka Zuzana Čaputová. Na sociálnej sieti zároveň všetkým zraneným zaželala skoré uzdravenie.
Prezidentka svojím statusom apeluje na zodpovednosť za volantom. "Alkohol pri jazde autom nemá miesto. Pri sadaní za volant sa vždy, prosím, rozhodujme a správajme zodpovedne, aby sme svojím konaním nezapríčinili nešťastie a smútok iným ľuďom," napísala.
Na najmenej 43 sa zvýšil počet obetí piatkového samovražedného útoku na súkromné vzdelávacie centrum v afganskom hlavnom meste Kábul. Oznámila to v pondelok Misia Organizácie Spojených národov v Afganistane.
Misia OSN na Twitteri uviedla, že 43 osôb zomrelo a ďalších 83 utrpelo zranenia. Medzi obeťami boli najmä dievčatá a mladé ženy. OSN očakáva ďalší nárast v počte obetí.
Samovražedný útočník sa v piatok odpálil pri študovni, kde sa stovky študentov a študentiek pripravovali na prijímacie skúšky na univerzitu. K explózii došlo v západnej štvrti Kábulu väčšinovo obývanej šiítskymi Hazármi. Táto menšinová komunita je v krajine historicky utláčanou skupinou a v uplynulých rokoch sa stala terčom najbrutálnejších atentátov v Afganistane.
K zodpovednosti za útok sa bezprostredne nikto neprihlásil. Ide o ďalšiu zo série násilností, odkedy sa v Afganistane pred niečo vyše rokom opätovne chopilo moci radikálne hnutie Taliban, pripomenula agentúra AP.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v nedeľu kritizoval minulotýždňové rozhodnutia Nikaraguy vyhostiť veľvyslankyňu EÚ a prerušiť diplomatické vzťahy s Holandskom.
Stredoamerická krajina Nikaragua v stredu (28. septembra) vyhlásila veľvyslankyňu EÚ Bettinu Muscheidtovú za nežiaducu osobu. Muscheidtová krajinu opustila v sobotu.
"EÚ hlboko ľutuje a odmieta toto bezdôvodné a jednostranné rozhodnutie," povedal Borrell. Tieto "nepriateľské" kroky podľa jeho slov ovplyvnia bilaterálne vzťahy medzi Nikaraguou a členskými krajinami EÚ a budú viesť k izolácii tejto stredoamerickej krajiny.
Borrell takisto vyjadril ľútosť nad rozhodnutím Nikaraguy prerušiť diplomatické vzťahy s Holandskom a vláde tejto európskej krajiny vyjadril podporu. Nikaragua Holandsko obvinila zo zasahovania do svojich záležitostí a neokoloniálneho správania.
Súčasná kríza v Nikarague musí byť podľa Borrellových slov vyriešená prostredníctvom dialógu medzi vládou a opozíciou.
Požiadavka nikaragujského rezortu diplomacie, aby Muscheidtová opustila krajinu, nasledovala po tom, ako EÚ minulý týždeň požiadala nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu o "obnovenie demokracie". Žiadala tiež prepustenie tamojších politických väzňov a dodržiavanie ľudských práv.
V Nikarague v roku 2018 prepukli masové protesty proti Ortegovi. Policajné zásahy na demonštráciách si vyžiadali viac ako 300 obetí. Počas vlaňajších prezidentských volieb boli zatknutí všetci Ortegovi politickí protivníci.
Ortega (76), bývalý marxistický povstalec, ktorý koncom 70. rokov pomáhal zvrhnúť pravicovú diktatúru, sa vrátil k moci v roku 2007. Vo vlaňajších novembrových voľbách, ktoré sú považované za zmanipulované, si zabezpečil štvrté obdobie vo funkcii.
