Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský veľvyslanec v USA: Vojenská pomoc USA Ukrajine zvyšuje riziko vojenského konfliktu

Rozhodnutie Washingtonu poslať Ukrajine viac vojenskej pomoci predstavuje hrozbu pre ruské záujmy a zvyšuje riziko vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Vyhlásil to v stredu ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov.

"Vnímame to ako bezprostrednú hrozbu pre strategické záujmy našej krajiny," uviedol Antonov na sociálnej sieti Telegram.

"Dodávanie vojenských produktov zo strany USA a ich spojencov spôsobuje nielen predĺženie krviprelievania a nové obete, ale zvyšuje aj riziko priameho vojenského konfliktu medzi Ruskom a západnými krajinami," dodal Antonov.

Americký prezident Joe Biden oznámil v utorkovom telefonáte so svojím ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským, že na Ukrajinu smeruje ďalšia vojenská pomoc od Spojených štátov v hodnote 625 miliónov dolárov vrátane salvových raketometov HIMARS, delostreleckých systémov, munície a obrnených vozidiel.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Irán povolil opustiť krajinu zadržiavanému Američanovi Baquerovi Namazimu

Irán povolil zadržiavanému Američanovi Baquerovi Namazimu opustiť krajinu a jeho syn Siamak Namazi dostal priepustku z väzenia. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"Neoprávnene zadržiavanému americkému občanovi Baquerovi Namazimu bolo povolené opustiť Irán, a jeho synovi Siamakovi, tiež neoprávnene zadržanému, udelili priepustku z väzenia," uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí. To, či Baquer Irán opustil alebo kedy tak urobí, nebolo bezprostredne známe, dodáva Reuters.

Organizácia Spojených národov v sobotu oznámila, že Baquerovi Namazimu úrady povolili opustiť Irán, aby absolvoval liečbu v zahraničí, píše Reuters. Právnik rodiny v ten istý deň oznámil, že jeho syn Siamak dostal týždňovú priepustku z väzenia v Teheráne, kde bol takmer sedem rokov.

Americkému podnikateľovi Siamakovi Namazimu v roku 2015 počas návštevy príbuzných v Iráne úrady zakázali krajinu opustiť a neskôr ho zatkli za "kolaboráciu so zahraničnou vládou". Vo februári 2016 zadržali aj jeho otca, ktorý v minulosti pôsobil ako predstaviteľ Detského fondu OSN (UNICEF), a bol aj guvernérom provincie Chúzistán bohatej na ropu.

V októbri 2016 oboch iránsky súd odsúdil za špionáž na desať rokov väzenia. Baquera Namaziho v roku 2018 prepustili zo zdravotných dôvodov a odvtedy si trest odpykával v domácom väzení.

(tasr)

Minúta  |  

Marockí a španielski policajti odhalili v Melille džihádistickú bunku

Marocká a španielska polícia v rámci spoločnej operácie odhalili a rozbili džihádistickú bunku podozrivú z napojenia na Islamský štát (IS).

Ako v noci na stredu informovala agentúra AFP, policajné razie sa uskutočnili v utorok ráno v španielskej enkláve Melilla na severnom pobreží Maroka a v neďalekom marockom meste Nador a zadržaných bolo počas nich jedenásť podozrivých.

Podľa marockej polície bolo pri prehliadkach zaistené "počítačové vybavenie" v podobe mobilných telefónov, SIM kariet, počítača a digitálnych médií.

Podľa toho istého zdroja podozriví s cieľom verbovať a získavať ľudí na vstup do teroristických organizácií "propagovali šírením svojich prejavov prostredníctvom počítačových systémov a digitálnej či priamej komunikácie extrémistickú ideológiu".

Zadržaní sú podozriví, že na internete "propagovali extrémistickú ideológiu so zámerom naverbovať ľudí do teroristických organizácií", uviedol marocký policajný zdroj.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty sprostredkovali prepustenie 17 arménskych vojnových zajatcov

Azerbajdžan vďaka sprostredkovateľskému úsiliu USA prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov. Oznámil to arménsky premiér Nikol Pašinjan.

"Veľmi si cením úsilie Spojených štátov pri sprostredkovaní návratu 17 našich zajatých vojakov," napísal v utorok na Twitteri Pašinjan, ktorý v tejto súvislosti vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť pokrok aj pri riešení ďalších humanitárnych otázok a mierovom urovnaní sporov v regióne.

Angažovanie sa Washingtonu pri prepustení arménskych zajatcov podľa AFP poukazuje na rastúci vplyv Západu v nepokojnom kaukazskom regióne, kde Rusko po desaťročiach prichádza o svoje dominantné postavenie.

Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto prevzali Spojené štáty a EÚ, píše AFP.

EÚ 31. augusta sprostredkovala stretnutie medzi arménskym premiérom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom v Bruseli. Následne sa 20. septembra stretli šéfovia diplomacií oboch krajín na rozhovoroch v New Yorku sprostredkovaných americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

V nedeľu 3. októbra sa šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu opäť stretli v Ženeve, kde diskutovali o budúcej mierovej dohode. Následne v utorok, keď Pašinjan ohlásil prepustenie arménskych zajatcov, absolvovali spoločný telefonát s Blinkenom.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu - jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko, ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko vydalo varovanie pred cestovaním do Iránu

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí vydalo varovanie pred cestovaním do Iránu a vyzvalo rakúskych občanov, ktorí sa v tejto krajine nachádzajú, aby ju bezodkladne opustili. Tento krok súvisí s aktuálnymi nepokojmi a eskaláciou situácie počas masových demonštrácií, ktoré v Iráne vypukli po úmrtí Mahsy Amíníovej a trvajú už tretí týždeň.

"V dôsledku prebiehajúcich protestov a ich násilného potláčania zo strany iránskych úradov vydalo Rakúsko dočasné varovanie pred cestovaním do celého Iránu," uviedol v utorok rezort diplomacie vo Viedni.

V prípade núdze sa majú Rakúšania obrátiť na rakúske veľvyslanectvo v Teheráne. Vzhľadom na to, že môže dôjsť k častým obmedzeniam komunikačných služieb, najmä internetu a komunikačných aplikácií, sa rakúski občania nachádzajúci sa v Iráne môžu kedykoľvek obrátiť aj na pohotovostnú službu rakúskeho rezortu diplomacie. Ministerstvo upozornilo aj na svojvoľné zatýkanie počas protestov, ktoré sa týka aj nezúčastnených občanov iných krajín.

Mahsu Amíníovú (22) zatkla 13. septembra v Teheráne mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe náhle omdlela a po troch dňoch v kóme ju vyhlásili za mŕtvu. Aktivisti a Amíníovej príbuzní vinia políciu z použitia násilia, čo však iránske bezpečnostné sily odmietajú.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne, ako aj inde vo svete. Iránci demonštrujú proti iránskemu režimu a represiám zo strany vlády a bezpečnostných zložiek.

(tasr)

Minúta  |  

Trump žiada Najvyšší súd USA, aby zasiahol do sporu o skonfiškované dokumenty

Právnici bývalého prezidenta Donalda Trumpa požiadali v utorok Najvyšší súd USA, aby vstúpil do sporu o tajné dokumenty, ktoré zhabala FBI počas augustovej razie v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride. Informovala o tom agentúra AP.

Exprezidentov právny tím žiada sudcov najvyššieho súdu o to, aby mohol približne 100 skonfiškovaných dokumentov s rôznym stupňom utajenia preskúmať súdom poverený nezávislý kontrolór.

Súd nižšej inštancie v septembri - na žiadosť ministerstva spravodlivosti USA rozhodol, že externý kontrolór môže preskúmať len tie dokumenty zhabané v Trumpovom sídle, ktoré nepodliehajú utajeniu. Trumpovi právnici žiadajú, aby najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil a umožnil kontrolórovi prístup aj k utajeným dokumentom.

Agenti amerického Federálneho úradu pri razii z 8. augusta prehľadali Trumpovo floridské sídlo Mar-a-Lago a našli tam viac než 11.000 dokumentov a fotografií. Približne 100 z nich podliehalo rôznemu stupňu utajenia.

Americké ministerstvo spravodlivosti v tejto súvislosti vyšetruje Donalda Trumpa pre podozrenie z nezákonného prechovávania tajných materiálov, krádeže vládnych dokumentov a marenia výkonu spravodlivosti. Utajené dokumenty si mal Trump odniesť z Bieleho domu pri svojom odchode v januári 2021.

Trumpovi právnici v žiadosti najvyššiemu súdu argumentujú, že nezávislý kontrolór - skúsený brooklynský sudca Raymond Dearie - by mal preskúmať aj dokumenty označené ako utajené. Mal by pri tom zhodnotiť, či skutočne obsah.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.