Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Európania podporujú členstvo Ukrajiny v EÚ aj dodávky zbraní. Plynu sa otáčajú chrbtom

Európania naďalej pevne stoja na strane Ukrajiny. Veľká väčšina podporuje dodávky zbraní a chce prijať Ukrajinu do EÚ. Silnú podporu má aj potreba odpojiť sa od ruského plynu – hoci to znamená osobné škrty.

Vyplýva to z prieskumu „eupinions“ nemeckej nadácie Bertelsmann Stiftung. Ide o európsky nástroj verejnej mienky, v rámci ktorého sa každé tri mesiace zisťujú názory približne dvanásťtisíc občanov EÚ. Údaje sú reprezentatívne pre Úniu ako celok a pre sedem vybraných členských štátov

V najnovšom prieskume sa obyvateľom starého kontinentu kládli otázky späté s vojnou na Ukrajine. Vyplynulo z neho, že celkovo 72 percent Európanov je za to, aby sa Európska únia stala nezávislou od ruskej ropy a plynu, hoci to znamená rast nákladov. Najvyššiu podporu má diverzifikácia energetických zdrojov v Poľsku (80 percent) a Taliansku (76 percent). Najmenej (69 percent) podporujú odstrihnutie sa od ruských energií Nemci, ktorí pred poškodením plynovodu Nord Stream 1 a sankciami dovážali z Ruska viac než polovicu svojej spotreby plynu.

Foto: Prieskum eupinions

Porovnanie údajov z marca tohto roku však naznačuje, že podpora energetickej nezávislosti má klesajúcu tendenciu a ide ruka v ruke s finančnými škrtmi, ktoré musia domácnosti robiť. Počet tých, ktorí sa chcú osamostatniť od ruského dovozu energií, klesol na európskej úrovni o dva percentuálne body. Viditeľnejšie sa však prejavuje v jednotlivých členských štátoch – najvýraznejšie v Holandsku (-7 percentuálnych bodov) a Poľsku (-6). Nasledujú Francúzsko a Belgicko (-5).

Väčšina stále podporuje dodávky zbraní Ukrajine

Dokopy 60 percent obyvateľov členských štátov naďalej podporuje dodávky zbraní cez EÚ na Ukrajinu. Najviac v Poľsku, kde je za 84 percent opýtaných. V Belgicku je to 62 percent a v Nemecku 61 percent. Iba na Apeninskom polostrove väčšina nepodporuje vojenskú pomoc – proti je 58 percent Talianov. Obzvlášť pozitívny vzťah k dodávkam zbraní majú v EÚ 16- až 25-roční a 56- až 70-roční ľudia.

Pokles však vidieť medzi marcom a júnom tohto roku aj pri tejto otázke. Najviac sa dodávky zbraní sprotivili Francúzom (-8 percentuálnych bodov). Podľa autorky štúdie to neznamená, že sa obraciame Ukrajine chrbtom. "V marci boli všetci v šoku a vôľa podporiť Ukrajinu bola veľmi vysoká. O tri mesiace neskôr šok pominul, ale vôľa podporovať ju zostáva vysoká, hoci negatívne dôsledky tohto rozhodnutia sú v každodennom živote oveľa zreteľnejšie. Táto vytrvalosť má politický kapitál a treba sa oň starať,“ hovorí autorka Isabell Hoffmannová.

Foto: Prieskum eupinions

Dôkazom našej solidarity má byť aj ochota prijímať ukrajinských utečencov, ktorá klesla o päť percentuálnych bodov ale stále je vysoká – na úrovni 81 percent. Najnižšia podpora je vo Francúzsku (76 percent) a Poľsku (77 percent) a najvyššia v Nemecku, Taliansku a Španielsku (83, 84 a 90 percent). Vo Francúzsku chce od posledného merania poskytnúť utečencom útočisko o osem percent menej občanov, v Holandsku o sedem a v Poľsku o šesť percent menej ľudí.

Pri tvorbe geopolitiky by sme mali byť výraznejší

Väčšina tiež podporuje rozširovanie EÚ. Ukrajinu by za členský štát chceli dve tretiny obyvateľov Únie. Jednotlivé členské štáty však majú v tejto otázke výrazné rozdiely. V Poľsku je za až 84 percent, ale v Nemecku a Francúzsku len šesťdesiat percent.

Širokú zhodu badať pri otázke, akú úlohu by mala Európa zohrávať vo svete. Takmer tri štvrtiny opýtaných (71 percent) tvrdia, že Európa už hrá dôležitú úlohu v medzinárodných záležitostiach, ale ešte viac ľudí (80 percent) tvrdí, že Európa by sa mala v budúcnosti v globálnych otázkach ešte viac angažovať. Asertívne európske inštitúcie si podľa prieskumu prajú najmä mladšie vekové kategórie do 35 rokov.

Foto: Prieskum eupinions

Ukázala sa aj naša silno prozápadná orientácia. Až 77 percent občanov Únie chce, aby Spojené štáty ostali naším silným spojencom. Najviac v Poľsku (91 percent) a najmenej v Taliansku (71 percent). Len desať a trinásť percent Európanov považuje za dôveryhodných medzinárodných spojencov Čínu a Rusko.

„EÚ a členské štáty preukázali od ruského útoku na Ukrajinu jednotu a schopnosť konať a pokračujú v tom. Čas ukazuje, že je čoraz dôležitejšie argumentovať a komunikovať s verejnosťou. Naše čísla ukazujú, že Európania naďalej podporujú rozhodné kroky na podporu Ukrajiny. Napriek tomu narastajú tlaky a s nimi aj osobné obavy. Existuje riziko, že túžba pomáhať a osobné ťažkosti sa dostanú do vzájomnej kolízie a vznikne potenciál na politický konflikt,“ zdôrazňuje Hoffmannová.

(est)

Minúta  |  

Rusko chce vykonávať dozor nad Záporožskou jadrovou elektrárňou

Rusko plánuje dohliadať na prevádzku ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), ktorú od marca okupujú ruské sily, avšak stále tam pracuje ukrajinský personál. V stredu o tom informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí.

"Záporožská jadrová elektráreň sa teraz nachádza na území Ruskej federácie a preto by mala byť jej prevádzka pod dohľadom našich príslušných úradov," uviedol námestník ruského rezortu zahraničných vecí Sergej Veršinin.

Nie je jasné, ako Rusko plánuje prevádzku elektrárne zaistiť a či sa tam pokúsi dosadiť vlastný obsluhujúci personál.

Moskva tieto plány ohlásila po tom, čo anektovala Záporožskú oblasť na juhu Ukrajiny, kde sa elektráreň nachádza, ako aj Doneckú, Luhanskú a Chersonskú oblasť.

Petro Kotin, šéf ukrajinského štátneho podniku Enerhoatom, ktorý najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje, predtým v stredu vyhlásil, že bude vykonávať aj funkciu riaditeľa ZAES a všetky ďalšie rozhodnutia ohľadom prevádzky elektrárne bude prijímať priamo Enerhoatom.

(tasr)

Minúta  |  

Fico podal trestné oznámenie pre možné úplatky od kajúcnikov

Šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico hovorí o možnom podplácaní niektorých policajtov a prokurátorov zo strany takzvaných kajúcnikov.

V stredu preto podal na Generálnej prokuratúre (GP) SR trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Týka sa spôsobu získavania finančných prostriedkov, ktoré mohli byť použité na podplácanie. Informoval o tom na tlačovej konferencii.

Poukázal na "neštandardne vysokú odmenu" vo výške takmer 500-tisíc eur dvom advokátom od podnikateľa Michala Suchobu. Tie mali byť potom podľa Fica použité na fiktívny nákup strieborných mincí. "Nás to absolútne oprávňuje na konštatovanie, že tieto zdroje môžu byť používané ako úplatky pre policajtov a prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry, aby sa vybavovali rôzne ústupky týmto udavačom," zdôraznil.

Predseda Smeru-SD opakovane spochybňoval dôveryhodnosť tzv. kajúcnikov. Konkrétne bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa a exšéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka Zverejnené nahrávky majú podľa neho potvrdzovať, ako sa pripravujú ich výpovede na Úrade špeciálnej prokuratúry, tiež "intelektuálnu nízkosť týchto udavačov".

(tasr)

Minúta  |  

Česká vláda nariadením stanovila cenový strop na elektrinu a plyn

Česká vláda schválila nariadenie, ktoré stanovuje cenový strop silovej elektriny a plynu. Oznámil to v stredu český premiér Petr Fiala.

Fiala zopakoval sumy, na ktorých sa česká vláda dohodla už pred niekoľkými týždňami. Ľudia budú platiť sa silovú elektrinu maximálne šesť korún za KWH a za plyn tri koruny za KWh vrátane DPH, k tomu sa ešte pripočítajú poplatky za distribúciu. Zastropovanie sa týka aj teplární.

Opatrenie sa vzťahuje na všetky domácnosti bez ohľadu na spotrebu. Podobne je to aj v prípade malých a stredných podnikov. Ak sú ale tieto podniky pripojené na vysoké a veľmi vysoké napätie, ceny elektriny pre ne vláda zastropovala na 80-tich percentách najvyššej spotreby za posledných päť rokov.

Maximálne ceny elektriny a plynu budú platiť po celý budúci rok. Vo výškach záloh za energie by sa to malo prejaviť v novembri.

Vláda zatiaľ nerokovala o dani z mimoriadneho zisku výrobcov energií. Podľa premiéra, ktorý ju označuje ako "vojnová daň", bude schválená v priebehu jesene. Očakáva, že opatrenie podporí aj opozícia. Štát by zdanením mimoriadnych ziskov výrobcov energií mohol získať sto miliárd korún (približne štyri miliardy eur).

(tasr)

Minúta  |  

EÚ zvýši rozpočet na humanitárnu pomoc pre vojnu na Ukrajine a na lesné požiare

Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že doplní tohoročný rozpočet EÚ o 395 miliónov eur na humanitárnu pomoc. EK navrhla zmeniť a doplniť návrh rozpočtu na rok 2023 a aktualizovať rozpočet na rok 2022 s cieľom reagovať na geopolitické výzvy a hospodársku situáciu.

Kľúčový presun peňazí posilní rozpočet na humanitárnu pomoc o 395 miliónov eur v roku 2022. Pôjde o riešenie globálnej potravinovej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine a podporu zraniteľného obyvateľstva na Ukrajine a v Moldavsku. Suma 100 miliónov eur podporí obnovu poškodených ukrajinských škôl.

Na rok 2023 EK navrhuje zvýšiť humanitárnu pomoc o 150 miliónov eur ako reakciu na ruskú vojnu na Ukrajine a s tým súvisiacu potravinovú krízu. Dodatočných 100 miliónov eur posilní program Erasmus+ pre ukrajinských študentov, žiakov a pedagógov. EÚ a jej členské štáty doteraz zabezpečili pre Ukrajinu 19 miliárd eur.

Komisia navrhla posilniť Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany v rokoch 2022 aj 2023. Cieľom je zdvojnásobiť kapacitu leteckého hasenia lesných požiarov a lepšie sa na ne pripraviť. Suma 170 miliónov eur zahŕňa aj obstarávanie hasičských vrtuľníkov.

Hasičskú flotilu rescEU by malo tvoriť 22 lietadiel, štyri vrtuľníky a viac vopred pripravených a rozmiestnených pozemných tímov. Od roku 2025 má rescEU posilniť zrýchlené obstarávanie nových lietadiel a vrtuľníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko plánuje pokračovať v procese anexie štyroch ukrajinských regiónov, oznámil Kremeľ

Kremeľ v stredu oznámil, že neexistuje rozpor medzi začlenením ukrajinských území do Ruskej federácie a sťahovaním vojakov z týchto území. Vo svojom pláne anektovať štyri regióny na východe Ukrajiny je Moskva odhodlaná pokračovať.

Ruský prezident Vladimír Putin podpísal v stredu výnosy, v ktorých určil dočasných najvyšších predstaviteľov štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.

Rusko v posledných dňoch na bojisku zaznamenalo viacero neúspechov, čím sa zmenšilo územie, ktoré Moskva v súčasnosti ovláda, píše agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov o hraniciach anektovaných území povedal, že ide o územia, na ktorých v čase pripojenia k Rusku fungovala vojensko-civilná správa. "Určité územia budú vrátené a budeme aj naďalej konzultovať s obyvateľstvom, ktoré vyjadrilo túžbu žiť s Ruskom," povedal Peskov pre ruské médiá.

Nové regióny v rámci Ruska si zachovajú štatút republík a oblastí a aj svoje pôvodné názvy, píše britský denník The Guardian s odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS. Hranice týchto regiónov budú určené na základe hraníc, ktoré existovali v deň ich vytvorenia a prijatia do Ruskej federácie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.