Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká vláda nariadením stanovila cenový strop na elektrinu a plyn

Česká vláda schválila nariadenie, ktoré stanovuje cenový strop silovej elektriny a plynu. Oznámil to v stredu český premiér Petr Fiala.

Fiala zopakoval sumy, na ktorých sa česká vláda dohodla už pred niekoľkými týždňami. Ľudia budú platiť sa silovú elektrinu maximálne šesť korún za KWH a za plyn tri koruny za KWh vrátane DPH, k tomu sa ešte pripočítajú poplatky za distribúciu. Zastropovanie sa týka aj teplární.

Opatrenie sa vzťahuje na všetky domácnosti bez ohľadu na spotrebu. Podobne je to aj v prípade malých a stredných podnikov. Ak sú ale tieto podniky pripojené na vysoké a veľmi vysoké napätie, ceny elektriny pre ne vláda zastropovala na 80-tich percentách najvyššej spotreby za posledných päť rokov.

Maximálne ceny elektriny a plynu budú platiť po celý budúci rok. Vo výškach záloh za energie by sa to malo prejaviť v novembri.

Vláda zatiaľ nerokovala o dani z mimoriadneho zisku výrobcov energií. Podľa premiéra, ktorý ju označuje ako "vojnová daň", bude schválená v priebehu jesene. Očakáva, že opatrenie podporí aj opozícia. Štát by zdanením mimoriadnych ziskov výrobcov energií mohol získať sto miliárd korún (približne štyri miliardy eur).

(tasr)

Minúta  |  

EÚ zvýši rozpočet na humanitárnu pomoc pre vojnu na Ukrajine a na lesné požiare

Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že doplní tohoročný rozpočet EÚ o 395 miliónov eur na humanitárnu pomoc. EK navrhla zmeniť a doplniť návrh rozpočtu na rok 2023 a aktualizovať rozpočet na rok 2022 s cieľom reagovať na geopolitické výzvy a hospodársku situáciu.

Kľúčový presun peňazí posilní rozpočet na humanitárnu pomoc o 395 miliónov eur v roku 2022. Pôjde o riešenie globálnej potravinovej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine a podporu zraniteľného obyvateľstva na Ukrajine a v Moldavsku. Suma 100 miliónov eur podporí obnovu poškodených ukrajinských škôl.

Na rok 2023 EK navrhuje zvýšiť humanitárnu pomoc o 150 miliónov eur ako reakciu na ruskú vojnu na Ukrajine a s tým súvisiacu potravinovú krízu. Dodatočných 100 miliónov eur posilní program Erasmus+ pre ukrajinských študentov, žiakov a pedagógov. EÚ a jej členské štáty doteraz zabezpečili pre Ukrajinu 19 miliárd eur.

Komisia navrhla posilniť Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany v rokoch 2022 aj 2023. Cieľom je zdvojnásobiť kapacitu leteckého hasenia lesných požiarov a lepšie sa na ne pripraviť. Suma 170 miliónov eur zahŕňa aj obstarávanie hasičských vrtuľníkov.

Hasičskú flotilu rescEU by malo tvoriť 22 lietadiel, štyri vrtuľníky a viac vopred pripravených a rozmiestnených pozemných tímov. Od roku 2025 má rescEU posilniť zrýchlené obstarávanie nových lietadiel a vrtuľníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko plánuje pokračovať v procese anexie štyroch ukrajinských regiónov, oznámil Kremeľ

Kremeľ v stredu oznámil, že neexistuje rozpor medzi začlenením ukrajinských území do Ruskej federácie a sťahovaním vojakov z týchto území. Vo svojom pláne anektovať štyri regióny na východe Ukrajiny je Moskva odhodlaná pokračovať.

Ruský prezident Vladimír Putin podpísal v stredu výnosy, v ktorých určil dočasných najvyšších predstaviteľov štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.

Rusko v posledných dňoch na bojisku zaznamenalo viacero neúspechov, čím sa zmenšilo územie, ktoré Moskva v súčasnosti ovláda, píše agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov o hraniciach anektovaných území povedal, že ide o územia, na ktorých v čase pripojenia k Rusku fungovala vojensko-civilná správa. "Určité územia budú vrátené a budeme aj naďalej konzultovať s obyvateľstvom, ktoré vyjadrilo túžbu žiť s Ruskom," povedal Peskov pre ruské médiá.

Nové regióny v rámci Ruska si zachovajú štatút republík a oblastí a aj svoje pôvodné názvy, píše britský denník The Guardian s odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS. Hranice týchto regiónov budú určené na základe hraníc, ktoré existovali v deň ich vytvorenia a prijatia do Ruskej federácie.

(tasr)

Minúta  |  

HN: Sulík časť úveru na ranč v Austrálii splatil predajom lukratívneho bytu v Bratislave

Šéf opozičnej strany SaS Richard Sulík vlani síce priznal vlastníctvo ranču v Austrálii, avšak v majetkovom priznaní ho dodnes neuvádza. V minulosti sa mal jeho majetkom zaoberať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

Po zverejnení najnovších majetkových priznaní politikov vysvitlo, že Sulík už nevlastní lukratívny byt na Štetinovej ulici, ktorého vlastníctvo v predošlých priznaniach uvádzal. Hospodárske noviny informujú, že šéf liberálov byt predal a že peniaze zaň použil na splatenie časti úveru, ktorý si zobral na austrálsky ranč.

Ranč v Austrálii Sulík zahmlieva ako tretinový podiel vo firme, píše denník. Sulíkov ranč v minulosti dostal do pozornosti aj Igor Matovič, keď Sulíka obvinil zo snáh rozbiť vládu. Šéf OĽaNO uviedol, že „možno pôjde na svoj ranč do Austrálie žiť si spokojný život“.

(hnonline.sk, krk)

Minúta  |  

Stojím za ukrajinským ľudom, povedala Meloniová po telefonáte so Zelenským

Líderka talianskej strany Bratia Talianska (FdI) Giorgia Meloniová v utorok telefonicky hovorila s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a potvrdila mu, že nastávajúca talianska vláda bude aj po ruskej invázii pokračovať v podpore Kyjeva.

Informovala o tom v stredu tlačová agentúra ANSA s odvolaním sa na vyhlásenie Meloniovej strany. Meloniová sa stane prvou talianskou premiérkou po tom, ako strana FdI v septembri na čele konzervatívnej pravicovej koalície zvíťazila v parlamentných voľbách.

Meloniová počas telefonátu s najvyšším ukrajinským predstaviteľom pripomenula, že FdI podporuje Ukrajinu od začiatku vojny, a zdôraznila "plnú podporu pre záležitosť slobody ukrajinského ľudu".
Zopakovala tiež svoj postoj, že vyhlásenie Ruska o anexii štyroch ukrajinských regiónov nemá politickú ani právnu hodnotu.

Meloniová je podľa vlastného vyjadrenia odhodlaná vyvinúť "akékoľvek diplomatické úsilie, ktoré prispeje k ukončeniu tohto konfliktu", uvádza sa ďalej vo vyhlásení FdI.

(tasr)

Minúta  |  

Dánska premiérka vyhlásila na november predčasné voľby

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila v stredu predčasné parlamentné voľby. Uskutočnia sa v utorok 1. novembra, teda sedem mesiacov pred koncom jej funkčného obdobia.

"Informovala som kráľovnú, že sa uskutočnia voľby do Folketingu (dánsky parlament). Chceme širšiu vládu so stranami z oboch strán politického stredu," uviedla Frederiksenová.

Politológovia očakávali, že premiérka v stredu ohlási nové voľby, aby sa vyhla hlasovaniu o nedôvere, ktoré by mohla iniciovať jedna zo strán podporujúcich jej sociálnych demokratov, píše agentúra Reuters.

Podľa agentúry AFP dostala Frederiksenová ultimátum od jednej z menších strán podporujúcich vládu, ktorá požadovala vyhlásenie nových volieb skôr, než sa 6. októbra v parlamente uskutoční prvá rozprava.
Frederiksenová sa v roku 2019 stala najmladšou dánskou premiérkou.

Jej popularita však v poslednom čase utrpela v dôsledku rozhodnutí, ktoré prijala v súvislosti s utratením celej populácie noriek v Dánsku v roku 2020 pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.