Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlament neprelomil veto prezidentky pri novele o verejnom obstarávaní

Národná rada (NR) SR opätovne neschválila vrátenú novelu zákona o verejnom obstarávaní z dielne poslanca Jozefa Šimka (Sme rodina). Neprelomila tak veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Podľa novely zákona mal štát odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Za návrh zákona hlasovalo 74 zo 123 prítomných poslancov. Na prelomenie veta je pritom potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Novela zákona podľa prezidentky významne zasahovala do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je nastavený tak, aby zohľadňoval požiadavky práva Európskej únie. Ďalšia jej výhrada sa týkala zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorá je znakom právneho štátu a významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty.

Štát mal podľa novely zákona odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia ÚVO. Malo sa to vzťahovať len na pohľadávky, ktoré vznikli z udelených pokút v súvislosti s nadobúdaním nájomných bytov, respektíve súvisiacej vybavenosti.

Predkladateľ navrhol stanoviť podmienky, keď je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z dôvodu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. "Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, pretože v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou," uvádza sa v dôvodovej správe.

Podľa návrhu sa malo zaviesť aj časové obmedzenie, odpustiť sa teda mala len tá pohľadávka štátu voči samospráve, ktorá vznikla ako dôsledok konania samosprávy v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021. Odpustenie sa malo vzťahovať len na pohľadávky, ktoré už vznikli a ktoré nie sú do nadobudnutia účinnosti zákona uhradené.

Navyše sa malo umožniť ÚVO ukladať pokuty v závislosti od miery zavinenia a závažnosti protiprávneho konania. Súčasná právna úprava totiž podľa predkladateľa obsahuje striktné určenie výšky pokuty 5 percent bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu.

(tasr)

Minúta  |  

NR SR: Platy zdravotníkov sa zvýšia, parlament schválil novelu

Platy zdravotníkov sa zvýšia. Národná rada (NR) SR v stredu schválila návrh z dielne rezortu zdravotníctva.

Okrem avizovaného zvyšovania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Okrem zvyšovania platových koeficientov sa majú pri mzdách zohľadňovať aj roky praxe. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 132, proti jeden.

Rezort zdravotníctva návrhom reaguje na nedostatok zdravotníckych pracovníkov, pokles záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií, odchody zdravotníkov zo systému či mimo Slovenska. Zároveň chce predísť avizovaným hromadným výpovediam. "Zámerom je zvrátiť nastolený trend a zabezpečiť stabilizáciu, ako aj nárast personálneho obsadenia ústavných zdravotníckych zariadení kvalifikovaným zdravotníckym personálom," uvádza predkladateľ.

Odpracované roky sa po novom majú uznávať zdravotníkom aj za roky, keď prácu vykonávali v zahraničí. Základnú zložku mzdy má byť možné zvýšiť aj za čas na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky a súhrnne za všetky deti najviac šesť rokov. Účinnosť zmeny je od 1. januára 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Opitý vodič zrazil na chodníku v Čadci matku s dvoma deťmi

Opitý 37-ročný vodič zrazil v stredu na chodníku v Čadci matku s dvomi deťmi. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Gabriela Kremeňová.

Doplnila, že nehoda sa stala na ceste druhej triedy v smere z Rakovej do Čadce. "Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania bolo zistené, že vodič viedol osobné auto Peugeot. Z doposiaľ presne nezistených príčin v smere jazdy prešiel vozidlom na chodník, kde došlo k stretu s chodkyňou a dvoma maloletými deťmi," uviedla hovorkyňa.

Po dopravnej nehode chodkyňu s deťmi aj vodiča motorového vozidla previezli na ošetrenie do nemocnice. "Vodič sa po dopravnej nehode podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,86 miligramu na liter (1,79 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania," dodala Kremeňová.

"Môžem potvrdiť zásah záchranárov, ktorí ošetrili a do nemocnice previezli dve dospelé osoby a dieťa. Viac detailov k zásahu nemôžem nateraz poskytnúť," uviedla pre TASR hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová.

Podľa riaditeľa Kysuckej nemocnice v Čadci Martina Šenfelda hospitalizovali po nehode s odreninami, pomliaždeninami a tržnými ranami matku s jedným dieťaťom a vodiča auta. "Dieťa je hospitalizované na detskej JIS a momentálne absolvuje ďalšie vyšetrenia, matka je hospitalizovaná s pomliaždeninami dolnej končatiny. Šofér mal pomliaždeniny a odreniny a momentálne tiež absolvuje vyšetrenia," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

NATO: Mnohonárodná bojová skupina na Slovensku je oficiálne funkčná

Nová mnohonárodná bojová skupina NATO na Slovensku je po nedávnom integračnom výcviku oficiálne funkčná. Oznámila to v stredu Severoatlantická aliancia na svojej webovej stránke.

Aliancia spresnila, že vojaci z Českej republiky, Nemecka, Slovenska, Slovinska a Spojených štátov amerických sa zúčastnili na cvičení s názvom Strong Cohesion 2022, ktoré bolo určené na preverenie funkčnosti tejto bojovej skupiny a schopnosti spolupracovať pod jednotným velením.

Na záver cvičenia tím zástupcov z každej zapojenej krajiny vyhlásil, že bojová skupina NATO na Slovensku je pripravená začať si plniť svoje úlohy. Cvičenie sa odohrávalo v dňoch 20. až 22. septembra.

Aliancia pri tejto príležitosti pripomenula, že po nevyprovokovanej ruskej invázii na Ukrajinu sa spojenci rozhodli zriadiť štyri nové mnohonárodné bojové skupiny, a to v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.

"Tieto kroky výrazne posilňujú odstrašovacie kapacity NATO a schopnosť brániť sa proti akejkoľvek agresii vo východnej časti Aliancie," uvádza sa vo zverejnenom vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Európania podporujú členstvo Ukrajiny v EÚ aj dodávky zbraní. Plynu sa otáčajú chrbtom

Európania naďalej pevne stoja na strane Ukrajiny. Veľká väčšina podporuje dodávky zbraní a chce prijať Ukrajinu do EÚ. Silnú podporu má aj potreba odpojiť sa od ruského plynu – hoci to znamená osobné škrty.

Vyplýva to z prieskumu „eupinions“ nemeckej nadácie Bertelsmann Stiftung. Ide o európsky nástroj verejnej mienky, v rámci ktorého sa každé tri mesiace zisťujú názory približne dvanásťtisíc občanov EÚ. Údaje sú reprezentatívne pre Úniu ako celok a pre sedem vybraných členských štátov

V najnovšom prieskume sa obyvateľom starého kontinentu kládli otázky späté s vojnou na Ukrajine. Vyplynulo z neho, že celkovo 72 percent Európanov je za to, aby sa Európska únia stala nezávislou od ruskej ropy a plynu, hoci to znamená rast nákladov. Najvyššiu podporu má diverzifikácia energetických zdrojov v Poľsku (80 percent) a Taliansku (76 percent). Najmenej (69 percent) podporujú odstrihnutie sa od ruských energií Nemci, ktorí pred poškodením plynovodu Nord Stream 1 a sankciami dovážali z Ruska viac než polovicu svojej spotreby plynu.

Foto: Prieskum eupinions

Porovnanie údajov z marca tohto roku však naznačuje, že podpora energetickej nezávislosti má klesajúcu tendenciu a ide ruka v ruke s finančnými škrtmi, ktoré musia domácnosti robiť. Počet tých, ktorí sa chcú osamostatniť od ruského dovozu energií, klesol na európskej úrovni o dva percentuálne body. Viditeľnejšie sa však prejavuje v jednotlivých členských štátoch – najvýraznejšie v Holandsku (-7 percentuálnych bodov) a Poľsku (-6). Nasledujú Francúzsko a Belgicko (-5).

Väčšina stále podporuje dodávky zbraní Ukrajine

Dokopy 60 percent obyvateľov členských štátov naďalej podporuje dodávky zbraní cez EÚ na Ukrajinu. Najviac v Poľsku, kde je za 84 percent opýtaných. V Belgicku je to 62 percent a v Nemecku 61 percent. Iba na Apeninskom polostrove väčšina nepodporuje vojenskú pomoc – proti je 58 percent Talianov. Obzvlášť pozitívny vzťah k dodávkam zbraní majú v EÚ 16- až 25-roční a 56- až 70-roční ľudia.

Pokles však vidieť medzi marcom a júnom tohto roku aj pri tejto otázke. Najviac sa dodávky zbraní sprotivili Francúzom (-8 percentuálnych bodov). Podľa autorky štúdie to neznamená, že sa obraciame Ukrajine chrbtom. "V marci boli všetci v šoku a vôľa podporiť Ukrajinu bola veľmi vysoká. O tri mesiace neskôr šok pominul, ale vôľa podporovať ju zostáva vysoká, hoci negatívne dôsledky tohto rozhodnutia sú v každodennom živote oveľa zreteľnejšie. Táto vytrvalosť má politický kapitál a treba sa oň starať,“ hovorí autorka Isabell Hoffmannová.

Foto: Prieskum eupinions

Dôkazom našej solidarity má byť aj ochota prijímať ukrajinských utečencov, ktorá klesla o päť percentuálnych bodov ale stále je vysoká – na úrovni 81 percent. Najnižšia podpora je vo Francúzsku (76 percent) a Poľsku (77 percent) a najvyššia v Nemecku, Taliansku a Španielsku (83, 84 a 90 percent). Vo Francúzsku chce od posledného merania poskytnúť utečencom útočisko o osem percent menej občanov, v Holandsku o sedem a v Poľsku o šesť percent menej ľudí.

Pri tvorbe geopolitiky by sme mali byť výraznejší

Väčšina tiež podporuje rozširovanie EÚ. Ukrajinu by za členský štát chceli dve tretiny obyvateľov Únie. Jednotlivé členské štáty však majú v tejto otázke výrazné rozdiely. V Poľsku je za až 84 percent, ale v Nemecku a Francúzsku len šesťdesiat percent.

Širokú zhodu badať pri otázke, akú úlohu by mala Európa zohrávať vo svete. Takmer tri štvrtiny opýtaných (71 percent) tvrdia, že Európa už hrá dôležitú úlohu v medzinárodných záležitostiach, ale ešte viac ľudí (80 percent) tvrdí, že Európa by sa mala v budúcnosti v globálnych otázkach ešte viac angažovať. Asertívne európske inštitúcie si podľa prieskumu prajú najmä mladšie vekové kategórie do 35 rokov.

Foto: Prieskum eupinions

Ukázala sa aj naša silno prozápadná orientácia. Až 77 percent občanov Únie chce, aby Spojené štáty ostali naším silným spojencom. Najviac v Poľsku (91 percent) a najmenej v Taliansku (71 percent). Len desať a trinásť percent Európanov považuje za dôveryhodných medzinárodných spojencov Čínu a Rusko.

„EÚ a členské štáty preukázali od ruského útoku na Ukrajinu jednotu a schopnosť konať a pokračujú v tom. Čas ukazuje, že je čoraz dôležitejšie argumentovať a komunikovať s verejnosťou. Naše čísla ukazujú, že Európania naďalej podporujú rozhodné kroky na podporu Ukrajiny. Napriek tomu narastajú tlaky a s nimi aj osobné obavy. Existuje riziko, že túžba pomáhať a osobné ťažkosti sa dostanú do vzájomnej kolízie a vznikne potenciál na politický konflikt,“ zdôrazňuje Hoffmannová.

(est)

Minúta  |  

Rusko chce vykonávať dozor nad Záporožskou jadrovou elektrárňou

Rusko plánuje dohliadať na prevádzku ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), ktorú od marca okupujú ruské sily, avšak stále tam pracuje ukrajinský personál. V stredu o tom informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí.

"Záporožská jadrová elektráreň sa teraz nachádza na území Ruskej federácie a preto by mala byť jej prevádzka pod dohľadom našich príslušných úradov," uviedol námestník ruského rezortu zahraničných vecí Sergej Veršinin.

Nie je jasné, ako Rusko plánuje prevádzku elektrárne zaistiť a či sa tam pokúsi dosadiť vlastný obsluhujúci personál.

Moskva tieto plány ohlásila po tom, čo anektovala Záporožskú oblasť na juhu Ukrajiny, kde sa elektráreň nachádza, ako aj Doneckú, Luhanskú a Chersonskú oblasť.

Petro Kotin, šéf ukrajinského štátneho podniku Enerhoatom, ktorý najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje, predtým v stredu vyhlásil, že bude vykonávať aj funkciu riaditeľa ZAES a všetky ďalšie rozhodnutia ohľadom prevádzky elektrárne bude prijímať priamo Enerhoatom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.