Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Rusku stíhajú prvého človeka za vyhýbanie sa čiastočnej mobilizácii

V Rusku začali trestne stíhať prvého človeka za vyhýbanie sa čiastočnej mobilizácii, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou inváziou Ukrajiny. V stredu o tom informoval ľudskoprávny právnik Pavel Čikov pôsobiaci v Rusku. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Čikov priblížil, že tento prípad sa týka 32-ročného muža zo západoruského mesta Penza, ktorý údajne odmietol podpísať povolávací rozkaz. Právnik priblížil, že vyšetrovateľ požiadal súd, aby vydal príslušné opatrenie. Doplnil, že podľa Najvyššieho súdu Ruskej federácie sa článok 328 Trestného zákonníka vzťahuje vyslovene na občanov, ktorí sa vyhýbajú odvodu do vojenskej služby. Obhajca stíhaného muža už podal návrh na zastavenie konania, doplnil Čikov.

Od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v septembri utieklo z Ruska už vyše štvrť milióna mužov. Do bojov na Ukrajine sa má zapojiť okolo 300-tisíc záložníkov, ale podľa medializovaných správ boli mnohí nasadení bez patričného výcviku.

Prebiehajúca mobilizácia – vôbec prvá od druhej svetovej vojny – spôsobila medzi obyvateľmi Ruska pobúrenie. Mnoho Rusov je nespokojných s tým, že vojenské úrady posielajú povolávacie rozkazy aj mužom, ktorí nie sú spôsobilí pre vojenskú službu a tiež študentom. Do služby mali byť totiž povolávaní iba muži s vojenskými skúsenosťami či s vojenským odborným zameraním.

Putin v stredu podpísal dekrét, ktorý upravuje podmienky mobilizácie. Ako vysvetlil, odklad mobilizácie bude platiť pre viaceré kategórie študentov, ktorí sú zapísaní na akreditovaných súkromných vysokých školách a tiež pre niektorých postgraduálnych študentov.

(tasr)

Minúta  |  

IEA: Európska kríza na trhu s plynom sa v budúcom roku môže zhoršiť

Európa sa pravdepodobne nejako "pretlčie" cez nasledujúce zimné mesiace, napriek výraznému poklesu dodávok plynu z Ruska, na budúci rok ju však pravdepodobne čaká ešte zložitejšia situácia. Povedal to v stredu šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol. Potvrdil tak odhady obchodníkov s komoditami, ktorí deň predtým upozornili, že Európu čaká v roku 2023 ešte horšia zima. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Európskym krajinám sa podarilo naplniť zásobníky plynu zhruba na 90 percent ich kapacity po tom, ako Rusko v reakcii na sankcie Západu výrazne obmedzilo dodávky plynu do Európy. "Vzhľadom na to, že zásoby plynu sú na takmer 90 percent kapacity zásobníkov, by Európa mala túto zimu prežiť maximálne s pár škrabancami, samozrejme, ak nedôjde k nejakým politickým či technickým prekvapeniam," povedal Fatih Birol pre novinárov vo Fínsku.

Skutočné problémy sa môžu začať vo februári alebo v marci, keď bude potrebné opäť odštartovať napĺňanie zásobníkov po tom, ako v nich vysoký dopyt zredukuje objem plynu na 25 – 30 percent. "Táto zima bude náročná, práve tak však môže byť veľmi náročná aj tá budúca," povedal Birol.

Jeho vyjadrenia tak potvrdzujú varovania predstaviteľov svetových obchodníkov s komoditami. Ako povedal v utorok (4. 10.) na energetickej konferencii Energy Intelligence Forum v Londýne Ben Luckock z obchodnej spoločnosti Trafigura, Európa sa tento rok môže prípadnej katastrofe spôsobenej nedostatkom plynu vyhnúť, budúci rok však môže byť horší. Podľa neho sa Európe nepodarí vybudovať dostatočnú infraštruktúru na výrazné zvýšenie regazifikácie LNG. "Ak bude situácia v súvislosti s Ruskom pokračovať ako doteraz, nepredpokladám, že sa problém podarí vyriešiť," dodal Luckock.

Aj zástupcovia konkurenčných obchodníkov s komoditami Vitol a Gunvor vyjadrili podobné obavy. Očakávajú, že ceny plynu zostanú na vyššej úrovni, keďže súčasná LNG infraštruktúra v Európe nebude schopná nahradiť objem plynu dovážaný donedávna z Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Európa by mala byť v súvislosti s klimatickou zmenou oveľa ambicióznejšia

Európa by mala byť v téme klimatickej zmeny oveľa ambicióznejšia, keďže jej emisie skleníkových plynov stále stúpajú. Európske štáty musia začať recyklovať, prijať prísnejšie normy o kvalite vzduchu či zvýšiť výdavky na ochranu životného prostredia. Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu podľa agentúry Reuters zverejnila Organizácia Spojených národov (OSN).

Zníženie objemu emisií, ku ktorému pristúpili najmä západné krajiny, bolo kompenzované ich nárastom v iných európskych regiónoch. Kvalita vzduchu podľa OSN zaostáva sa medzinárodnými odporúčaniami a financie určené na ochranu životného prostredia sa na tento účel nepoužívajú, uvádza sa v správe, ktorú OSN predstavila na stretnutí ministrov životného prostredia na Cypre.

"Napriek pokroku v niektorých oblastiach musia byť vlády v paneurópskom regióne v boji proti klimatickej zmene oveľa ambicióznejšie," píše sa vo vyhlásení Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

Správa OSN navrhuje, aby krajiny dostali na podporu recyklácie finančný príspevok, keďže najmä vo východnej Európe a strednej Ázii je na "mimoriadne nízkej" úrovni. Experti z OSN tiež zaznamenali, že použitie obnoviteľných zdrojov energií sa v rokoch 2013 – 2019 zvýšilo v 29 krajinách, ale fosílne palivá stále pokrývajú viac ako 78 percent celkovej spotreby energie.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament neprelomil veto prezidentky pri novele o verejnom obstarávaní

Národná rada (NR) SR opätovne neschválila vrátenú novelu zákona o verejnom obstarávaní z dielne poslanca Jozefa Šimka (Sme rodina). Neprelomila tak veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Podľa novely zákona mal štát odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Za návrh zákona hlasovalo 74 zo 123 prítomných poslancov. Na prelomenie veta je pritom potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Novela zákona podľa prezidentky významne zasahovala do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je nastavený tak, aby zohľadňoval požiadavky práva Európskej únie. Ďalšia jej výhrada sa týkala zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorá je znakom právneho štátu a významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty.

Štát mal podľa novely zákona odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia ÚVO. Malo sa to vzťahovať len na pohľadávky, ktoré vznikli z udelených pokút v súvislosti s nadobúdaním nájomných bytov, respektíve súvisiacej vybavenosti.

Predkladateľ navrhol stanoviť podmienky, keď je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z dôvodu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. "Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, pretože v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou," uvádza sa v dôvodovej správe.

Podľa návrhu sa malo zaviesť aj časové obmedzenie, odpustiť sa teda mala len tá pohľadávka štátu voči samospráve, ktorá vznikla ako dôsledok konania samosprávy v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021. Odpustenie sa malo vzťahovať len na pohľadávky, ktoré už vznikli a ktoré nie sú do nadobudnutia účinnosti zákona uhradené.

Navyše sa malo umožniť ÚVO ukladať pokuty v závislosti od miery zavinenia a závažnosti protiprávneho konania. Súčasná právna úprava totiž podľa predkladateľa obsahuje striktné určenie výšky pokuty 5 percent bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu.

(tasr)

Minúta  |  

NR SR: Platy zdravotníkov sa zvýšia, parlament schválil novelu

Platy zdravotníkov sa zvýšia. Národná rada (NR) SR v stredu schválila návrh z dielne rezortu zdravotníctva.

Okrem avizovaného zvyšovania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Okrem zvyšovania platových koeficientov sa majú pri mzdách zohľadňovať aj roky praxe. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 132, proti jeden.

Rezort zdravotníctva návrhom reaguje na nedostatok zdravotníckych pracovníkov, pokles záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií, odchody zdravotníkov zo systému či mimo Slovenska. Zároveň chce predísť avizovaným hromadným výpovediam. "Zámerom je zvrátiť nastolený trend a zabezpečiť stabilizáciu, ako aj nárast personálneho obsadenia ústavných zdravotníckych zariadení kvalifikovaným zdravotníckym personálom," uvádza predkladateľ.

Odpracované roky sa po novom majú uznávať zdravotníkom aj za roky, keď prácu vykonávali v zahraničí. Základnú zložku mzdy má byť možné zvýšiť aj za čas na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky a súhrnne za všetky deti najviac šesť rokov. Účinnosť zmeny je od 1. januára 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Opitý vodič zrazil na chodníku v Čadci matku s dvoma deťmi

Opitý 37-ročný vodič zrazil v stredu na chodníku v Čadci matku s dvomi deťmi. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Gabriela Kremeňová.

Doplnila, že nehoda sa stala na ceste druhej triedy v smere z Rakovej do Čadce. "Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania bolo zistené, že vodič viedol osobné auto Peugeot. Z doposiaľ presne nezistených príčin v smere jazdy prešiel vozidlom na chodník, kde došlo k stretu s chodkyňou a dvoma maloletými deťmi," uviedla hovorkyňa.

Po dopravnej nehode chodkyňu s deťmi aj vodiča motorového vozidla previezli na ošetrenie do nemocnice. "Vodič sa po dopravnej nehode podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,86 miligramu na liter (1,79 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania," dodala Kremeňová.

"Môžem potvrdiť zásah záchranárov, ktorí ošetrili a do nemocnice previezli dve dospelé osoby a dieťa. Viac detailov k zásahu nemôžem nateraz poskytnúť," uviedla pre TASR hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová.

Podľa riaditeľa Kysuckej nemocnice v Čadci Martina Šenfelda hospitalizovali po nehode s odreninami, pomliaždeninami a tržnými ranami matku s jedným dieťaťom a vodiča auta. "Dieťa je hospitalizované na detskej JIS a momentálne absolvuje ďalšie vyšetrenia, matka je hospitalizovaná s pomliaždeninami dolnej končatiny. Šofér mal pomliaždeniny a odreniny a momentálne tiež absolvuje vyšetrenia," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.