Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Leyenová pred samitom v Prahe predložila štyri body riešenia energetickej krízy

Energetická kríza v EÚ je vážna, vstúpila do novej fázy, a preto len spoločný európsky postup môže znížiť náklady na energie pre rodiny a podniky a zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre túto a ďalšiu zimu. Uviedla to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v liste šéfom vlád a štátov, ktorí sa vo štvrtok zídu na mimoriadnom dvojdňovom samite EÚ v Prahe.

Šéfka EK v otvorenom liste upozornila, že hoci ceny plynu v posledných týždňoch klesli, zostávajú veľmi vysoké a predstavujú veľkú záťaž pre ľudí, ekonomiku a pre jednotný trh EÚ. Von der Leyenová v snahe vyhnúť sa narušeniu spoločného trhu vyzvala na jednotnú a spoločnú európsku odpoveď a solidaritu medzi členskými štátmi a susedmi Únie, pričom lídrom EÚ predstavila štyri východiskové body z krízy.

V prvom rade treba prijať opatrenia, ktoré znížia cenu dovážaného plynu a zároveň zachovajú bezpečnosť dodávok. "Odporúčam zintenzívniť rokovania s našimi spoľahlivými dodávateľmi o znížení cien dovážaného plynu všetkého druhu," uviedla s odkazom na krajiny ako Nórsko a USA. Spresnila, že spoločná energetická platforma EÚ by mala koordinovať plnenie a skladovanie plynu v zásobníkoch pred budúcou zimou, zaistiť spoločný nákup a vyhnúť sa scenáru, keď si členské štáty navzájom predražujú a zvyšujú ceny plynu.

Druhým krokom je spolupráca EK s členskými štátmi na vypracovaní intervencie na obmedzenie cien na trhu so zemným plynom, keďže dnes veľká časť Európy platí za plyn, najmä LNG, vyššiu cenu ako jej globálni konkurenti. Komisia už začala pracovať na doplnkovom cenovom indexe EÚ voči tomu súčasnému, ktorý by lepšie odrážal energetickú realitu v Európe a viedol k nižším cenám.

Šéfka EK vyzvala na "náročnejšie záväzky týkajúce sa úspor plynu" s cieľom znížiť dopyt, ako aj záväzné dohody o solidarite medzi členskými štátmi. Spresnila, že eurokomisia bude spolupracovať s národnými vládami pri navrhovaní cenových stropov, pričom bude mať na pamäti národné rozdiely na trhu s energiou.

Do tretice treba zamedziť tomu, aby vysoké ceny plynu ťahali nahor ceny elektriny. Preto je EK pripravená diskutovať o zavedení dočasného stropu ceny plynu používaného na výrobu elektriny. Takýto cenový strop treba navrhnúť tak, aby nezvyšoval celkovú spotrebu plynu. To si vyžaduje záväzné požiadavky na úspory, ako aj zabezpečenie cezhraničných tokov dotovanej elektriny.

Štvrtý bod sa týka vyšších investícií na prechod k energetickej nezávislosti. Ide o investície do infraštruktúry, ako sú potrubia, prepojenia alebo obnoviteľné zdroje, a tiež do energetickej efektívnosti (izolácia domov či zavádzanie tepelných čerpadiel), ktoré zaistia menšiu závislosť od vysokých cien energie z fosílnych palív.

(tasr)

Minúta  |  

Vodič tragickej víkendovej nehody odstúpil z postu generálneho sekretára DVS

Vodič z víkendovej tragickej nehody v centre Bratislavy odstúpil v stredu podvečer z postu generálneho sekretára Deaflympijského výboru Slovenska (DVS). TASR o tom informovala Milena Fabšičová z DVS.

"Dnes podvečer bola na mail DVS doručená od právneho zástupcu Dušana Dědečka jeho rukou písaná abdikácia na post generálneho sekretára DVS," informoval výbor.

Dušan Dědeček čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie. Obvinený šoféroval pod vplyvom alkoholu v nedeľu (2. 10.) neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Novak: Po zavedení cenového stropu môže Rusko dočasne znížiť ťažbu ropy

Cenový strop na ruskú ropu môže viesť k dočasnému obmedzeniu produkcie v Rusku. Povedal to v stredu podpredseda ruskej vlády Alexander Novak. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Bloomberg a Reuters.

Po tom, ako sa krajiny zoskupenia ropných producentov OPEC+ dohodli na schôdzke vo Viedni na znížení produkcie ropy o 2 milióny barelov denne (1 barel = 159 litrov), Novak varoval, že Rusko môže ťažbu obmedziť. Opätovne upozornil, že Moskva nebude dodávať surovinu krajinám, ktoré pristúpia k zastropovaniu cien.

Zavedenie cenového stropu na ruskú ropu je súčasťou ďalšieho, už ôsmeho balíka sankcií proti Rusku. Na tom sa dohodli veľvyslanci členských štátov pri EÚ (COREPER) už v utorok (4. 10.), konečný text schválili potom v stredu dopoludnia. Okrem stropu na ropu z Ruska balík zahrnuje sprísnenie zákazu na dovoz a vývoz ocele, dreva, strojov či chemikálií a rôznych služieb v hodnote 7 miliárd eur.

Ako uviedli ruské médiá, Novak okrem toho dodal, že Rusko by malo tento rok vyprodukovať zhruba 530 miliónov ton ropy. V prepočte to predstavuje približne 10,6 milióna barelov denne. V budúcom roku sa počíta s poklesom ťažby na 490 miliónov ton.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku stíhajú prvého človeka za vyhýbanie sa čiastočnej mobilizácii

V Rusku začali trestne stíhať prvého človeka za vyhýbanie sa čiastočnej mobilizácii, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou inváziou Ukrajiny. V stredu o tom informoval ľudskoprávny právnik Pavel Čikov pôsobiaci v Rusku. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Čikov priblížil, že tento prípad sa týka 32-ročného muža zo západoruského mesta Penza, ktorý údajne odmietol podpísať povolávací rozkaz. Právnik priblížil, že vyšetrovateľ požiadal súd, aby vydal príslušné opatrenie. Doplnil, že podľa Najvyššieho súdu Ruskej federácie sa článok 328 Trestného zákonníka vzťahuje vyslovene na občanov, ktorí sa vyhýbajú odvodu do vojenskej služby. Obhajca stíhaného muža už podal návrh na zastavenie konania, doplnil Čikov.

Od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v septembri utieklo z Ruska už vyše štvrť milióna mužov. Do bojov na Ukrajine sa má zapojiť okolo 300-tisíc záložníkov, ale podľa medializovaných správ boli mnohí nasadení bez patričného výcviku.

Prebiehajúca mobilizácia – vôbec prvá od druhej svetovej vojny – spôsobila medzi obyvateľmi Ruska pobúrenie. Mnoho Rusov je nespokojných s tým, že vojenské úrady posielajú povolávacie rozkazy aj mužom, ktorí nie sú spôsobilí pre vojenskú službu a tiež študentom. Do služby mali byť totiž povolávaní iba muži s vojenskými skúsenosťami či s vojenským odborným zameraním.

Putin v stredu podpísal dekrét, ktorý upravuje podmienky mobilizácie. Ako vysvetlil, odklad mobilizácie bude platiť pre viaceré kategórie študentov, ktorí sú zapísaní na akreditovaných súkromných vysokých školách a tiež pre niektorých postgraduálnych študentov.

(tasr)

Minúta  |  

IEA: Európska kríza na trhu s plynom sa v budúcom roku môže zhoršiť

Európa sa pravdepodobne nejako "pretlčie" cez nasledujúce zimné mesiace, napriek výraznému poklesu dodávok plynu z Ruska, na budúci rok ju však pravdepodobne čaká ešte zložitejšia situácia. Povedal to v stredu šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol. Potvrdil tak odhady obchodníkov s komoditami, ktorí deň predtým upozornili, že Európu čaká v roku 2023 ešte horšia zima. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Európskym krajinám sa podarilo naplniť zásobníky plynu zhruba na 90 percent ich kapacity po tom, ako Rusko v reakcii na sankcie Západu výrazne obmedzilo dodávky plynu do Európy. "Vzhľadom na to, že zásoby plynu sú na takmer 90 percent kapacity zásobníkov, by Európa mala túto zimu prežiť maximálne s pár škrabancami, samozrejme, ak nedôjde k nejakým politickým či technickým prekvapeniam," povedal Fatih Birol pre novinárov vo Fínsku.

Skutočné problémy sa môžu začať vo februári alebo v marci, keď bude potrebné opäť odštartovať napĺňanie zásobníkov po tom, ako v nich vysoký dopyt zredukuje objem plynu na 25 – 30 percent. "Táto zima bude náročná, práve tak však môže byť veľmi náročná aj tá budúca," povedal Birol.

Jeho vyjadrenia tak potvrdzujú varovania predstaviteľov svetových obchodníkov s komoditami. Ako povedal v utorok (4. 10.) na energetickej konferencii Energy Intelligence Forum v Londýne Ben Luckock z obchodnej spoločnosti Trafigura, Európa sa tento rok môže prípadnej katastrofe spôsobenej nedostatkom plynu vyhnúť, budúci rok však môže byť horší. Podľa neho sa Európe nepodarí vybudovať dostatočnú infraštruktúru na výrazné zvýšenie regazifikácie LNG. "Ak bude situácia v súvislosti s Ruskom pokračovať ako doteraz, nepredpokladám, že sa problém podarí vyriešiť," dodal Luckock.

Aj zástupcovia konkurenčných obchodníkov s komoditami Vitol a Gunvor vyjadrili podobné obavy. Očakávajú, že ceny plynu zostanú na vyššej úrovni, keďže súčasná LNG infraštruktúra v Európe nebude schopná nahradiť objem plynu dovážaný donedávna z Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Európa by mala byť v súvislosti s klimatickou zmenou oveľa ambicióznejšia

Európa by mala byť v téme klimatickej zmeny oveľa ambicióznejšia, keďže jej emisie skleníkových plynov stále stúpajú. Európske štáty musia začať recyklovať, prijať prísnejšie normy o kvalite vzduchu či zvýšiť výdavky na ochranu životného prostredia. Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu podľa agentúry Reuters zverejnila Organizácia Spojených národov (OSN).

Zníženie objemu emisií, ku ktorému pristúpili najmä západné krajiny, bolo kompenzované ich nárastom v iných európskych regiónoch. Kvalita vzduchu podľa OSN zaostáva sa medzinárodnými odporúčaniami a financie určené na ochranu životného prostredia sa na tento účel nepoužívajú, uvádza sa v správe, ktorú OSN predstavila na stretnutí ministrov životného prostredia na Cypre.

"Napriek pokroku v niektorých oblastiach musia byť vlády v paneurópskom regióne v boji proti klimatickej zmene oveľa ambicióznejšie," píše sa vo vyhlásení Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

Správa OSN navrhuje, aby krajiny dostali na podporu recyklácie finančný príspevok, keďže najmä vo východnej Európe a strednej Ázii je na "mimoriadne nízkej" úrovni. Experti z OSN tiež zaznamenali, že použitie obnoviteľných zdrojov energií sa v rokoch 2013 – 2019 zvýšilo v 29 krajinách, ale fosílne palivá stále pokrývajú viac ako 78 percent celkovej spotreby energie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.