Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Traja zo štyroch Američanov si myslia, že USA by napriek hrozbám mali Ukrajine pomáhať

Takmer tri štvrtiny Američanov si myslia, že Spojené štáty by mali pokračovať v podpore Ukrajiny aj napriek vyhrážkam Ruska, že môže na obranu svojho územia použiť jadrové zbrane. Ukázal to v stredu zverejnený spoločný prieskum tlačovej agentúry Reuters a spoločnosti Ipsos.

Z prieskumu vyplýva, že Američania naďalej schvaľujú poskytovanie zbraňových systémov, výcviku a ďalšej vojenskej pomoci, ktorú šéf Bieleho domu Joe Biden dodáva vláde ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, a schvaľujú to aj napriek obavám, že vojna sa môže vystupňovať, ak budú Ukrajine doručované zbrane dlhšieho doletu, ktoré by mohli zasiahnuť Rusko.

Kremeľ sa navyše vyhráža, že použije jadrové zbrane aj na ochranu ukrajinského územia nedávno protiprávne pripojeného k Ruskej federácii.

On-line prieskum verejnej mienky medzi 1 005 Američanmi ukázal, že 73 percent opýtaných súhlasí s tým, že USA by mali pokračovať v pomoci Ukrajine aj napriek varovaniam Ruska, že môže použiť svoj jadrový arzenál. Súhlasia s tým demokrati aj republikáni, hoci väčšia podpora je medzi Bidenovými demokratmi (81 percent) než medzi republikánmi (66 percent).

V novom prieskume, uskutočnenom 4. až 5. októbra, 66 percent opýtaných uviedlo, že Washington by konkrétne mal pokračovať v poskytovaní zbraní Ukrajine – to je nárast z 51 percent v podobnom prieskume urobenom v auguste.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko plánuje zvýšiť dane pre ropný a plynárenský priemysel

Nórska vláda vo štvrtok oznámila, že plánuje v roku 2023 zvýšiť dane pre ropný a plynárenský priemysel o dve miliardy (NOK) nórskych korún (190,73 milióna eur) čiastočným zrušením balíka stimulov, ktorý zaviedla počas pandémie nového koronavírusu.

Táto úprava nasleduje po prudkom náraste cien ropy a plynu, uviedla vláda. "Pri súčte za roky, počas ktorých budú platiť dočasné pravidlá, sa odhaduje nárast príjmov centrálnej vlády o jedenásť miliárd NOK," uviedol vo vyhlásení minister financií Trygve Slagsvold Vedum.

Nórsko, najväčší európsky dodávateľ plynu a významný svetový producent ropy, čerpá približne 4 milióny barelov (1 barel = 159 litrov) ropného ekvivalentu denne. Prudký nárast cien energií tak prináša veľké finančné zisky.

Návrh počíta so znížením mimoriadneho daňového odpočtu na 12,4 percenta zo 17,69 percenta, informovalo ministerstvo financií. "S vládnym návrhom zostanú všetky investície ziskové pred osobitným zdanením aj po zdanení," dodal Vedum.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Ak neprijmeme rozpočet, je to koniec vlády. Ku kupčeniu s hlasmi v parlamente nedochádza

Predseda Národnej rady SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár tvrdí, že k žiadnemu kupčeniu s hlasmi v parlamente nedochádza. Povedal to v stredu v diskusnej relácii Plus 7 dní Karty na stôl.

„Toto môžem vylúčiť. Za seba a za mojich poslancov v hnutí môžem hovoriť, že sa s nikým nedohadujeme a nič nevymieňame. Keď chcem podporu, idem aj za opozíciou," uviedol Kollár. Predseda hnutia dodal, že nemá problém o návrhoch rokovať s predsedom strany SaS Richardom Sulíkom či s predsedom Smeru Robertom Ficom.

„Keď idete požiadať o podporu, ale nič za to neponúkate a vysvetľujete, že je to dobrý návrh a pomôže to ľuďom a nie je to proti politike tej konkrétnej strany, tak vám to môžu bez problémov podporiť. Keď je to o podpore, neznamená to, že ste im za to niečo dali," dodal predseda Sme rodina.

Matovič sa v komunikácii nedokáže zmeniť

Na otázku, či by funkciu ministra financií namiesto politika nemal zastávať odborník alebo krízový manažér, Kollár odpovedal, že „je veľmi dôležité, keď sa politici obklopia dobrými spolupracovníkmi a odborníkmi. Štátny tajomník na ministerstve financií Marcel Klimek odborníkom je a je na správnom mieste".

"V trojkoalícii som sa ocitol nechcene a nemám s tým čo urobiť," povedal Kollár. Ďalej uviedol, že nemôže za viac ako dvojročné hádky medzi predsedom strany Sulíkom a lídrom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom.

Uviedol aj to, že Matovičov výrok o novinároch je neprípustný. Líder OĽaNO sa na adresu žurnalistov vyjadril, že sú „Hitlerovi novinári". "Toto absolútne odmietam. Igor Matovič sa v komunikácii nedokáže zmeniť," dodal.

Dokedy bude Sme rodina držať vládu

Na otázku, či sa hnutie Sme rodina zúčastní na rokovaní o predčasných voľbách Kollár odpovedal „ja sa zúčastním na každom rokovaní, keď ma vyzve buď koaličný partner, alebo opozičná politická strana, ktorá je v parlamente. Nemám problém sa stretnúť a rozprávať sa o čomkoľvek".

Predseda Sme rodina tvrdí, že nad predčasnými voľbami by uvažoval vtedy, keby súčasná vláda nevedela poskytovať ľuďom pomoc. „Ak bude vláda ochotná ísť až na hranu a zachráni ľuďom podniky a zamestnanie, tak tú vládu budem držať," doplnil.

„Plán A je prijať štátny rozpočet, ale iba hlupák nemyslí na to, že keď to neprejde," uviedol Kollár, "je to definitívny koniec tejto vlády."

Boris Kollár tvrdí, že by do hnutia prijal kohokoľvek, kto sa rozhodne stáť na strane tejto vládnej koalície. Vysvetlil aj to, prečo sa rozhodol prijať poslankyňu Romanu Tabák do hnutia. „Treba si uvedomiť, že ak poslanec z vládnej koalície z akýchkoľvek dôvodov z jednej koaličnej strany odíde a mal by sa dostať na stranu opozície, tak by sme stratili hlas na tejto správnej strane," dodal. Kollár tento krok nazýva aj prezieravým riešením, ako si udržať poslancov v koalícii.

(sita)

Minúta  |  

Barbora Bacová, skauting na Slovensku

Čo je to skauting a čím môže byť pre deti užitočný?

Má skauting v dnešnej dobe zmysel? K čomu vedie deti a čo všetko ich môže naučiť? Ako vyzerá skautský tábor a skautská rovnošata? Nielen na tieto otázky nám odpovie ďalší hosť podcastu na terajsok.sk vedúca kancelárie Ústredia Slovenského Skautingu Barbora Bacová.

https://vimeo.com/757462291
Minúta  |  

Prieskum: Firmy zamestnancom kompenzujú infláciu aj pracovnými výhodami

Firmy aj napriek tomu, že by chceli, nie sú schopné zamestnancom zvýšiť mzdy tak, aby to pokrylo infláciu a očakávania pracovníkov. Platy sa však zvyšovali vo všetkých sektoroch naprieč celou SR. Nedostatočné zvýšenie finančných ohodnotení spoločnosti kompenzujú pridaním ďalších pracovných výhod. Slovensko však stráca zamestnávateľskú konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám.

Výrazný rast nezamestnanosti pritom nenastane, jej miera má kmitať medzi 5,5 až 7,5 percenta a bude aj naďalej chýbať kvalifikovaná pracovná sila. Vyplynulo to z prieskumu personálnej agentúry Grafton Slovakia, ktorý skúma finančné ohodnotenie stoviek pracovných pozícií v siedmich odboroch a ôsmich regiónoch SR.

Z prieskumu vyplynulo, že sa rozširovala ponuka zamestnaneckých výhod, ako je flexibilná pracovná doba či home office aj zo zahraničia. Medzi očakávané benefity zo strany väčšiny zamestnancov tak v súčasnosti patrí nielen zvýšenie mzdy o mieru inflácie, ale aj poskytnutie ďalších nefinančných výhod. V prípade dobrých individuálnych alebo firemných výsledkov očakávajú tiež trinásty a štrnásty plat či osobnú finančnú prémiu.

"Úroveň zvyšovania miezd plošne nedosiahne úroveň inflácie, čo spôsobí pokles životnej úrovne a apetítu bežných ľudí utrácať za tovar a služby. Dôsledkom bude nízky ekonomický rast," uviedol riaditeľ personálnej agentúry Martin Malo.

Podľa neho sú však aj oblasti, ktoré nepociťujú takmer žiadne dosahy inflácie. "Na rozdiel od priemyslu, ktorý je zasiahnutý najviac, napríklad odvetvie informačných technológií z pohľadu miezd rastie," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Útok ozbrojencov na radnicu v Mexiku si vyžiadal najmenej 18 obetí vrátane starostu

Najmenej 18 ľudí zahynulo pri stredajšom útoku ozbrojencov v meste San Miguel Totolapan v mexickom štáte Guerrero. Medzi obeťami je aj starosta tohto mesta Conrado Mendoza Almeda. Oznámili to miestne úrady.

Ozbrojenci zaútočili na mestskú radnicu v stredu o 14.00 h miestneho času (21.00 h SELČ), uviedla miestna polícia. Počas prepadnutia zahynuli okrem starostu aj policajti a úradníci. Generálna prokurátorka štátu Guerrero Sandra Luz Valdovinosová oznámila, že pri streľbe zahynulo 18 ľudí a dve osoby utrpeli zranenia, píše AP.

Mexické ministerstvo obrany oznámilo, že do oblasti vyslalo armádu, aby vypátrala páchateľov útoku. Diaľnicu v štáte Guerrero údajne nakrátko zablokovalo niekoľko vozidiel, aby zabránili bezpečnostným silám dostať sa do mesta. Pred útokom na radnicu bol vo svojom dome zabitý aj starostov otec Juan Mendoza Acosta.

Útok podľa miestnych médií pravdepodobne vykonala zločinecká skupina Los Tequileros, píše BBC. Skupina totiž krátko pred incidentom zverejnila na sociálnej video, v ktorom oznámila svoj návrat do tejto oblasti. Los Tequileros ohrozovali štát Guerrero v rokoch 2015 až 2017. Táto zločinecká skupina sa viackrát vyhrážala starostom v regióne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.