Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament odsúdil falošné referendá na Ukrajine. Chce súdne stíhať Vladimíra Putina

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali vo štvrtok všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby odsúdili fiktívne referendá na Ukrajine a pokusy Ruska o násilné získanie územia.

V uznesení, ktoré podporilo 504 poslancov, 26 bolo proti a 36 sa hlasovania zdržalo, sa uvádza, že výsledky fiktívnych referend, ktoré sa uskutočnili vo vojnovom stave s cieľom pripojiť Doneckú, Chersonskú, Luhanskú a Záporožskú oblasť k Rusku, sú "nulitné a neplatné". Poslanci v rámci schváleného textu vyzvali členské štáty EÚ, aby voči Rusku prijali ďalšie prísne sankcie.

Poslanci vyjadrili uznanie odvahe ukrajinského ľudu, ktorý bráni svoju vlasť a európske hodnoty, a v tejto súvislosti vyzvali členské štáty EÚ a ďalšie krajiny podporujúce Ukrajinu, aby výrazne zvýšili svoju vojenskú pomoc, najmä v oblastiach požadovaných ukrajinskou vládou.

Podľa odkazu poslancov Európskeho parlamentu sú nedávne hrozby Ruska o použití jadrových zbraní nezodpovedné a nebezpečné. Členské štáty eurobloku a jeho medzinárodní partneri by preto mali pripraviť rýchlu a rozhodnú reakciu v prípade, že Rusko uskutoční jadrový útok na Ukrajinu.

"Akýkoľvek pokus Ruska prezentovať útoky na okupovaných územiach ako útok na samotné Rusko, a teda ako dôvod jadrového útoku, je nezákonný a neopodstatnený a neodradí EÚ od ďalšej pomoci ukrajinskej sebaobrane," uvádza sa v uznesení.

Poslanci odsúdili aj vojenskú mobilizáciu v Rusku a opatrenia, ktoré nútia obyvateľov okupovaných území Ukrajiny slúžiť v ruských ozbrojených alebo pomocných silách.

S cieľom zachovať stabilitu v zakaukazskej oblasti a strednej Ázii europoslanci vyzvali na zvýšenú podporu krajinám, ktoré zaznamenali vysoký príliv ruských občanov, najmä Gruzínsku, Kazachstanu, Uzbekistanu, Arménsku a Kirgizsku.

Europarlament riešil aj nedávne výbuchy na dvoch plynovodoch Nord Stream. Poslanci tvrdia, že existuje silnie podozrenie, že išlo o výsledok "koordinovaného a úmyselného konania štátneho aktéra". Tieto výbuchy podľa EP ukazujú, aká nebezpečná bola politika rastúcej závislosti od ruských fosílnych palív a že využívanie energie ako zbrane sa posunulo na novú úroveň.

Uznesenie EP vyzýva členské štáty eurobloku, aby ochranu európskej kritickej infraštruktúry považovali za prioritu, zvýšili jej odolnosť voči vonkajším útokom a podporovali odolnosť východoeurópskych partnerov a partnerov zo západného Balkánu.

V uvedenom uznesení europoslanci vyzývajú na zriadenie ad hoc medzinárodného tribunálu pre agresiu na Ukrajine, v rámci ktorého by bol stíhaný Vladimir Putin a všetci ruskí civilní a vojenskí úradníci a ich splnomocnení zástupcovia zodpovední za riadenie, začatie a vedenie vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Odpojením sa od ruského plynu vie Európa poraziť Rusko. A zároveň pomôcť Ukrajine

Pre Slovensko je kľúčové, aby praskla cenová bublina plynu, ktorú spôsobilo Rusko. Uviedol to predseda vlády Eduard Heger pred odletom na samit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorý sa koná v Prahe.

"Pre Slovensko je kľúčové, aby praskla cenová bublina plynu,  pretože vieme, že ju vyhnalo do tých výšin Rusko," povedal Heger. Premiér tiež zdôraznil, že jej prasknutím a odpojením sa od ruského plynu vie Európa poraziť Rusko a zároveň vie pomôcť Ukrajine získať späť svoje územie.

Podľa slovenského premiéra je štvrtkový samit pre Slovensko príležitosťou ukázať jedinečnosť situácie, v ktorej sa nachádza. "Tento samit bude o energetike a, samozrejme, o ekonomike. Je to pre nás úžasná príležitosť mať za jedným stolom všetky krajiny Európy, aby sme sa spoločne bavili o vízii mieru a bezpečnosti, lebo vidíme, že to nie je samozrejmosť," uviedol.

"Agresia na Ukrajine jasne ukazuje, že Rusko nie je spoľahlivý partner a je nebezpečenstvom pre mnohé krajiny v Európe," dodal predseda vlády SR.

Vo štvrtok sa na Pražskom hrade koná historicky prvý samit EPC, ktorého vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Okrem úniovej dvadsaťsedmičky naň bolo pozvaných ďalších 16 európskych štátov. Hlavnými témami stretnutia sú mier a bezpečnosť, energetika, klíma a ekonomická situácia. Na stretnutie EPC v piatok nadviaže neformálny samit Európskej rady.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia spresnila detaily ôsmeho sankčného balíka EÚ proti Rusku

Európska komisia (EK) vo štvrtok privítala, že Rada EÚ (členské krajiny) prijala ôsmy balík sankcií proti Rusku.

EK spresnila, že balík sankcií bol koordinovaný s medzinárodnými partnermi a EÚ ním reaguje na nezákonnú vojnu proti Ukrajine, vrátane nezákonnej anexie časti ukrajinského územia na základe falošných referend a otvorených jadrových hrozieb zo strany Moskvy.

Na sankčný zoznam pribudlo 35 osôb a spoločností zapojených do okupácie, nelegálnej anexie území a príprave falošných referend. Sankcie boli novým balíkom rozšírené aj na všetky oblasti Ukrajiny mimo kontroly Kyjeva.

Cieľom vývozných obmedzení je obmedziť prístup Ruska k vojenským, priemyselným a technologickým položkám. Zahŕňa to zákaz vývozu uhlia vrátane koksovateľného uhlia, elektronických komponentov, predmetov pre letecký sektor a určité chemikálie. Pribudol zákaz vývozu ručných zbraní a iného tovaru používaného na mučenie.

Hodnota nových dovozných obmedzení je takmer sedem miliárd eur. Zahŕňajú zákaz dovozu ruských hotových výrobkov a polotovarov z ocele, strojov a zariadení, plastov, vozidiel, textilu, obuvi, kože, keramiky, niektorých chemických výrobkov a šperkov, okrem tých zo zlata.

Zákaz dovozu ruskej ropy zostáva v plnej miere zachovaný a cenový limit umožní jej prepravu do tretích krajín, ak jej cena zostane pod vopred stanoveným stropom. Údajne to povedie to k ďalšiemu znižovaniu príjmov Ruska. Toto opatrenie nadobudne účinnosť po 5. decembri 2022 pre surovú ropu a 5. februára 2023 pre rafinované ropné produkty.

Nový balík sankcií zakazuje občanom EÚ zastávať funkcie vo vedení niektorých ruských štátnych podnikov. Sprísnil sa aj doterajší zákaz narábania s kryptomenami bez ohľadu na ich výšku.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament odsúhlasil zmluvu o pridružení SR k Európskej vesmírnej agentúre

Národná rada (NR) SR odsúhlasila zmluvu o pridružení Slovenska k Európskej vesmírnej agentúre (ESA). Poslanci o tom rozhodli vo štvrtkovom hlasovaní. Za hlasovalo 126 poslancov zo 134 prítomných, proti boli piati, dvaja sa zdržali a jeden nehlasoval.

Štatút pridruženého člena ESA má priniesť Slovensku možnosť zapojiť sa do zvýšeného množstva projektov, posilnenie výskumného potenciálu, ako aj nové možnosti pre slovenské firmy.

"Pridružené členstvo v ESA počas obdobia nasledujúcich siedmich rokov umožní slovenským firmám priame zapojenie sa do dodávateľských reťazcov v rámci ESA, čo môže predstavovať príležitosti pre subdodávateľov automobilového alebo leteckého priemyslu diverzifikovať časť svojho portfólia," píše Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR v predloženom materiáli.

Rezort priblížil, že SR takto získa nové kontrakty pre slovenské subjekty v oblasti vesmírnych technológií a výskumu, bude môcť spolupracovať na vesmírnom výskume a participovať na programoch ESA. Takisto bude mať možnosť sa priamo zapájať do tendrov a výziev ESA či dodávateľských reťazcov. Prinesie to tiež pracovné príležitosti pre slovenských odborníkov a podporu pre slovenské startupy, malé a stredné podniky.

(tasr)

Minúta  |  

Postup Ukrajincov na severe Chersonskej oblasti sme zastavili, žiadna panika, tvrdia Rusi

Postup ukrajinských jednotiek v severnej časti Chersonskej oblasti bol zastavený, oznámil vo štvrtok zástupca šéfa tamojšej Ruskom dosadenej civilno-vojenskej správy Kirill Stremousov.

„V Chersonskej oblasti nikto nikam neustupuje,“ uviedol  Stremousov pre agentúru RIA Novosti. Postup Ukrajincov a „zahraničných žoldnierov“ v severnej časti oblasti bol podľa neho zastavený na obranných líniách vybudovaných „našou armádou“.

„Vďaka dobre koordinovanej práci ministerstva obrany a Národnej gardy je v Chersonskom smere všetko pod kontrolou, žiadna panika,“ poznamenal.

Podľa neho ukrajinská armáda obsadila niekoľko prifrontových dedín, ktoré boli súčasťou šedej zóny, a to zo smerov Kryvyj Rih a Mykolajiv. „Ďalej nepostupujú, zastavili sa, sú jednoducho rozbití pomocou delostrelectva a vzdušno-kozmických síl,“ dodal Stremousov.

Minúta  |  

Traja zo štyroch Američanov si myslia, že USA by napriek hrozbám mali Ukrajine pomáhať

Takmer tri štvrtiny Američanov si myslia, že Spojené štáty by mali pokračovať v podpore Ukrajiny aj napriek vyhrážkam Ruska, že môže na obranu svojho územia použiť jadrové zbrane. Ukázal to v stredu zverejnený spoločný prieskum tlačovej agentúry Reuters a spoločnosti Ipsos.

Z prieskumu vyplýva, že Američania naďalej schvaľujú poskytovanie zbraňových systémov, výcviku a ďalšej vojenskej pomoci, ktorú šéf Bieleho domu Joe Biden dodáva vláde ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, a schvaľujú to aj napriek obavám, že vojna sa môže vystupňovať, ak budú Ukrajine doručované zbrane dlhšieho doletu, ktoré by mohli zasiahnuť Rusko.

Kremeľ sa navyše vyhráža, že použije jadrové zbrane aj na ochranu ukrajinského územia nedávno protiprávne pripojeného k Ruskej federácii.

On-line prieskum verejnej mienky medzi 1 005 Američanmi ukázal, že 73 percent opýtaných súhlasí s tým, že USA by mali pokračovať v pomoci Ukrajine aj napriek varovaniam Ruska, že môže použiť svoj jadrový arzenál. Súhlasia s tým demokrati aj republikáni, hoci väčšia podpora je medzi Bidenovými demokratmi (81 percent) než medzi republikánmi (66 percent).

V novom prieskume, uskutočnenom 4. až 5. októbra, 66 percent opýtaných uviedlo, že Washington by konkrétne mal pokračovať v poskytovaní zbraní Ukrajine – to je nárast z 51 percent v podobnom prieskume urobenom v auguste.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.