Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V ruskej dume kritizujú armádu: prestaňte klamať, národ vidí, že ho neberiete vážne

Predsedovia dvoch výborov Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, požiadali generálnu prokuratúru, aby preverila problémy so zásobovaním tylových zložiek ruských jednotiek vyslaných do vojny vedenej Ruskom na Ukrajine. Informovala o tom vo štvrtok britská stanica BBC.

Hlásenia o nedostatku zásob pre armádu, či o tom, že vôbec nie sú k dispozícii, sa začali aj v prokremeľských ruských médiách objavovať krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra tzv. čiastočnú mobilizáciu.

Rodiny zmobilizovaných tvrdia, že časti výstroja a vybavenia musia povolaným mužom kupovať oni sami, keďže na vojenskej správe a pri nástupe do služby im nedajú prakticky nič.

Medzitým informačný web ruskej vlády vo štvrtok informoval, že úrady nebudú kompenzovať náklady na nákup vybavenia a liekov Rusom povolaným do služby v armáde v rámci mobilizácie.

Na webe bolo zverejnené vysvetlenie, že mobilizovaní "majú k dispozícii všetko potrebné pre službu v armáde vrátane uniforiem, výstroja a podobne". Nákup "doplnkových súčastí uniforiem, výstroja, liekov a podobne" je na webe označený za "osobnú iniciatívu" daného záložníka a náhrada nákladov, ktoré mu takto vznikli, mu preto neprislúcha.

Donedávna nepredstaviteľné

Prechmaty a chaos pri mobilizácii, nedostatok zásob vojenského materiálu pre mobilizovaných, ale aj pokračujúci ústup ruskej armády z predtým okupovaných ukrajinských miest vyvolali v Rusku vlnu kritiky na adresu ruského ministerstva obrany.

BBC v tejto súvislosti konštatovala, že ide o jav, ktorý bol donedávna v Rusku ťažko predstaviteľný.

Minulý týždeň, hneď po ústupe ruskej armády z ukrajinského mesta Lyman, sa však podľa BBC už aj kremeľskí propagandisti začali pýtať, kto je na vine. Niektorí z nich spomínali mená ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Národ čosi tuší

Predseda branného výboru Štátnej dumy Andrej Kartapolov, ktorý v minulosti pôsobil ako námestník ministra obrany, podľa BBC kritizoval ruské ministerstvo a vyzval, aby "prestali klamať" o vojne na Ukrajine.

Poukázal na to, že zvodky zverejňované denne generálnym štábom ruskej armády od začiatku vojny na Ukrajine "prakticky nemenia svoj obsah: bolo zostrelených desať lietadiel, zasiahnutých 50 objektov, zničené stovky nacistov....".

Podľa Kartapolova však "národ čosi tuší: vidí, že ho neberú vážne, že nepovažujú za potrebné povedať nieže celú pravdu, ale ani len časť z nej". Kartapolov varoval, že táto situácia môže "viesť k strate dôveryhodnosti" občanov vo vedenie štátu a ozbrojených síl.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda za necelý týždeň oslobodila vyše 400 km2 v Chersonskej oblasti

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej armáda za necelý týždeň znovu dobyla vyše 400 štvorcových kilometrov územia v južnej Chersonskej oblasti. Stalo sa po tom, čo Moskva túto oblasť vyhlásila za pripojenú k Rusku. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

"Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili od začiatku októbra vyše 400 štvorcových kilometrov v Chersonskej oblasti. Naše úspechy sú celkom presvedčivé. Smery (oslobodzovania) však nezverejníme," uviedla na online brífingu hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. Podľa jej slov postup ukrajinskej armády v oblasti naďalej pokračuje.

Šéf Kremľa Vladimír Putin podpísal v stredu zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii. Ide o krok, ktorým Putin zavŕšil formálnu anexiu ukrajinských území.

Ceremónia, na ktorej Putin na základe sfalšovaných referend vyhlásil anexiu štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny, sa konala v Kremli 30. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko stále čaká na rozhodnutie eurokomisie v súvislosti s investičnou pomocou pre Volvo

Slovensko stále čaká na rozhodnutie Európskej komisie v súvislosti s ohlásenou investičnou pomocou vo výške 267 mil. eur pre automobilku Volvo. Vláda ju pritom schválila ešte začiatkom júla tohto roka, v ten istý deň, ako bola investícia na východnom Slovensku v sume približne 1,2 mld. eur, ohlásená. Známy nie je nateraz ani predpokladaný dátum prijatia konečného rozhodnutia zo strany Európskej únie.

„Európska komisia je v tejto veci v kontakte so slovenskou stranou. Vzhľadom na prebiehajúce posudzovanie nemôžeme poskytnúť viac podrobností ani predvídať výsledok," uviedla pre agentúru SITA Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej Komisie v SR.

Automobilka Volvo potvrdila výstavbu nového závodu na východe Slovenska začiatkom júla. Do roku 2026 chce u nás preinvestovať okolo 1,2 mld. eur a priamo vytvoriť 3 300 pracovných miest. Produkovať bude elektrické automobily. Štart výstavby je plánovaný na rok 2023. Sériová výroba ďalšej generácie čisto elektrických automobilov Volvo Cars by mala byť realitou v roku 2026. Závod je plánovaný na produkciu do 250 000 vozidiel ročne.

(sita)

Minúta  |  

Nočná mora v škôlke v Thajsku. Expolicajt zabil najmenej 34 ľudí vrátane 22 detí

Na najmenej 35 stúpol počet obetí štvrtkovej masovej streľby, ktorá sa začala v stredisku starostlivosti o deti na severovýchode Thajska. Útočníkom bol bývalý policajt. Prv než sa sám zastrelil, zabil aj svoju manželku a dieťa.

Útočník začal strieľať približne o 12.30 h miestneho času (07.30 SELČ) v zariadení starostlivosti o deti v provincii Nóng Bua Lampchu. Pri úteku z miesta činu strieľal z auta. Podľa miestneho policajného plukovníka si útok vyžiadal najmenej 35 obetí vrátane 23 detí a ďalších 12 zranených. Polícia podľa AP uviedla, že útočník zabil mimo zmieneného centra ďalšie dve deti a deväť dospelých vrátane manželky a syna. Podľa bilancie agentúry Reuters prišlo o život najmenej 34 ľudí vrátane minimálne 22 detí.

V zariadení bolo v čase útoku približne 30 detí, uviedla pre agentúru Reuters miestna predstaviteľka Jidapa Boonsomová. Povedala, že muž najprv zastrelil štyroch alebo piatich zamestnancov vrátane učiteľky, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. "Ľudia si najskôr mysleli, že ide o ohňostroj," dodala.

Podľa prvotných správ bol útočník ozbrojený puškou, pištoľou a nožom. AFP píše, že útočníkom bol 34-ročný policajný podplukovník Panjá Kchamrab, ktorý bol vlani prepustený za užívanie drog. Po úteku z miesta činu sa vrátil domov, kde zabil manželku i dieťa a potom aj sám seba.

Thajský premiér Prajut Čanóčchá nariadil "urýchlené vyšetrenie" udalosti. "V súvislosti s týmto hrozným incidentom... by som rád vyjadril svoj najhlbší zármutok a sústrasť rodinám obetí," napísal na svojej oficiálnej facebookovej stránke.

V Thajsku je povolené vlastniť zbraň, prípady masovej streľby sa tam však vyskytujú len veľmi zriedkavo. Jeden z najkrvavejších prípadov sa odohral v roku 2020, kedy thajský vojak počas 17-hodinového vyčíňania zavraždil 29 osôb.

Na policajnej snímke je muž podozrivý zo streľby v stredisku starostlivosti o deti v meste Nóng Bua Lampchu na severovýchode Thajska vo štvrtok 6. októbra 2022. Foto: TASR/AP

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament odsúdil falošné referendá na Ukrajine. Chce súdne stíhať Vladimíra Putina

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali vo štvrtok všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby odsúdili fiktívne referendá na Ukrajine a pokusy Ruska o násilné získanie územia.

V uznesení, ktoré podporilo 504 poslancov, 26 bolo proti a 36 sa hlasovania zdržalo, sa uvádza, že výsledky fiktívnych referend, ktoré sa uskutočnili vo vojnovom stave s cieľom pripojiť Doneckú, Chersonskú, Luhanskú a Záporožskú oblasť k Rusku, sú "nulitné a neplatné". Poslanci v rámci schváleného textu vyzvali členské štáty EÚ, aby voči Rusku prijali ďalšie prísne sankcie.

Poslanci vyjadrili uznanie odvahe ukrajinského ľudu, ktorý bráni svoju vlasť a európske hodnoty, a v tejto súvislosti vyzvali členské štáty EÚ a ďalšie krajiny podporujúce Ukrajinu, aby výrazne zvýšili svoju vojenskú pomoc, najmä v oblastiach požadovaných ukrajinskou vládou.

Podľa odkazu poslancov Európskeho parlamentu sú nedávne hrozby Ruska o použití jadrových zbraní nezodpovedné a nebezpečné. Členské štáty eurobloku a jeho medzinárodní partneri by preto mali pripraviť rýchlu a rozhodnú reakciu v prípade, že Rusko uskutoční jadrový útok na Ukrajinu.

"Akýkoľvek pokus Ruska prezentovať útoky na okupovaných územiach ako útok na samotné Rusko, a teda ako dôvod jadrového útoku, je nezákonný a neopodstatnený a neodradí EÚ od ďalšej pomoci ukrajinskej sebaobrane," uvádza sa v uznesení.

Poslanci odsúdili aj vojenskú mobilizáciu v Rusku a opatrenia, ktoré nútia obyvateľov okupovaných území Ukrajiny slúžiť v ruských ozbrojených alebo pomocných silách.

S cieľom zachovať stabilitu v zakaukazskej oblasti a strednej Ázii europoslanci vyzvali na zvýšenú podporu krajinám, ktoré zaznamenali vysoký príliv ruských občanov, najmä Gruzínsku, Kazachstanu, Uzbekistanu, Arménsku a Kirgizsku.

Europarlament riešil aj nedávne výbuchy na dvoch plynovodoch Nord Stream. Poslanci tvrdia, že existuje silnie podozrenie, že išlo o výsledok "koordinovaného a úmyselného konania štátneho aktéra". Tieto výbuchy podľa EP ukazujú, aká nebezpečná bola politika rastúcej závislosti od ruských fosílnych palív a že využívanie energie ako zbrane sa posunulo na novú úroveň.

Uznesenie EP vyzýva členské štáty eurobloku, aby ochranu európskej kritickej infraštruktúry považovali za prioritu, zvýšili jej odolnosť voči vonkajším útokom a podporovali odolnosť východoeurópskych partnerov a partnerov zo západného Balkánu.

V uvedenom uznesení europoslanci vyzývajú na zriadenie ad hoc medzinárodného tribunálu pre agresiu na Ukrajine, v rámci ktorého by bol stíhaný Vladimir Putin a všetci ruskí civilní a vojenskí úradníci a ich splnomocnení zástupcovia zodpovední za riadenie, začatie a vedenie vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Odpojením sa od ruského plynu vie Európa poraziť Rusko. A zároveň pomôcť Ukrajine

Pre Slovensko je kľúčové, aby praskla cenová bublina plynu, ktorú spôsobilo Rusko. Uviedol to predseda vlády Eduard Heger pred odletom na samit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorý sa koná v Prahe.

"Pre Slovensko je kľúčové, aby praskla cenová bublina plynu,  pretože vieme, že ju vyhnalo do tých výšin Rusko," povedal Heger. Premiér tiež zdôraznil, že jej prasknutím a odpojením sa od ruského plynu vie Európa poraziť Rusko a zároveň vie pomôcť Ukrajine získať späť svoje územie.

Podľa slovenského premiéra je štvrtkový samit pre Slovensko príležitosťou ukázať jedinečnosť situácie, v ktorej sa nachádza. "Tento samit bude o energetike a, samozrejme, o ekonomike. Je to pre nás úžasná príležitosť mať za jedným stolom všetky krajiny Európy, aby sme sa spoločne bavili o vízii mieru a bezpečnosti, lebo vidíme, že to nie je samozrejmosť," uviedol.

"Agresia na Ukrajine jasne ukazuje, že Rusko nie je spoľahlivý partner a je nebezpečenstvom pre mnohé krajiny v Európe," dodal predseda vlády SR.

Vo štvrtok sa na Pražskom hrade koná historicky prvý samit EPC, ktorého vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Okrem úniovej dvadsaťsedmičky naň bolo pozvaných ďalších 16 európskych štátov. Hlavnými témami stretnutia sú mier a bezpečnosť, energetika, klíma a ekonomická situácia. Na stretnutie EPC v piatok nadviaže neformálny samit Európskej rady.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.