Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obhliadka miest úniku plynu z Nord Streamu posilnila podozrenie zo sabotáže

Kontrola dvoch miest úniku zemného plynu z potrubí plynovodu Nord Stream spájajúcom Rusko s Európou posilnila podozrenie, že išlo o sabotáž. Podľa agentúry AFP to vo štvrtok uviedol švédsky prokurátor Mats Ljungqvist.

"Môžeme konštatovať, že na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne došlo k detonáciám, ktoré viedli k rozsiahlemu poškodeniu plynovodov," vysvetlil Ljungqvist vo svojom vyhlásení. Dodal, že "vyšetrovanie na mieste činu posilnilo podozrenie zo závažnej sabotáže".

Informoval, že na mieste činu boli zhromaždené dôkazy, ktoré budú predmetom skúmania. Bližšie podrobnosti prokurátor nezverejnil s odvolaním sa na dôvernosť vyšetrovania a citlivosť celej kauzy.
Všetky štyri úniky z potrubí plynovodov, ktoré boli objavené minulý týždeň v pondelok, sa nachádzajú v Baltskom mori pri dánskom ostrove Bornholm. Dva z únikov sa nachádzali vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne a ďalšie dva v dánskej.

Švédska prokuratúra v pondelok uviedla, že blokuje oblasť okolo únikov vo švédskej zóne, aby mohla vykonať inšpekciu miesta. Vo štvrtok tento úrad oznámil, že po ukončení inšpekcie boli obmedzenia zrušené.

Na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori došlo minulý týždeň k štyrom únikom plynu, ktorým predchádzali dva výbuchy. Následne došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia.

Dodávky plynu cez plynovod Nord Stream 1 boli Ruskom zastavené v septembri. Nord Stream 2 nebol vôbec uvedený do prevádzky po tom, ako EÚ uvalila sankcie na Rusko pre rozpútanie vojny proti Ukrajine. Obe potrubia, aj keď boli mimo prevádzky, boli natlakované plynom.

(tasr)

Minúta  |  

Kazachstan nevyhostil ukrajinského diplomata. Predtým sa znepáčil Moskve pre reči o zabíjaní Rusov

Ukrajinský veľvyslanec v Kazachstane Peter Vrublevský sa dostal do pozornosti výrokom o tom, že jeho napadnutá vlasť sa „vynasnaží zabiť čo najviac Rusov". Rusko reagovalo okamžite. Moskva od Kazachstanu žiadala, aby veľvyslanca vyhostili. Astana požiadavku zmietla zo stola.

Hovorkyni ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej sa znepáčila skutočnosť, že Vrublevský sa do Kazachstanu vrátil ako vedúci diplomatickej misie. Podľa jej slov Astana Rusov uistila, že sa tak nestane.

Vrublevský však v krajine pobudne až dovtedy, kým Ukrajina nevymenuje na jeho post nového diplomata. Hovorca kazachstanského ministerstva zahraničných vecí Ajbek Smadijarov odkázal, že Zacharovovej tón je „v rozpore s povahou vzťahov medzi Kazachstanom a Ruskom ako dvoch rovnocenných strategických partnerov". V tejto súvislosti si stredoázijský štát predvolal aj ruského veľvyslanca, informuje agentúra Reuters.

Kazachstan, inak tradičný spojenec Ruska v mnohých oblastiach, sa od začiatku invázie Rusku čoraz viac odďaľuje. Odmietol aj ruské referendá, ktorými Rusko anektovalo štyri ukrajinské územia. Krajina tiež prijíma Rusov utekajúcich pred mobilizáciou a vyhlasuje, že ich nebude vracať.

(reuters, krk)

Minúta  |  

V ruskej dume kritizujú armádu: prestaňte klamať, národ vidí, že ho neberiete vážne

Predsedovia dvoch výborov Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, požiadali generálnu prokuratúru, aby preverila problémy so zásobovaním tylových zložiek ruských jednotiek vyslaných do vojny vedenej Ruskom na Ukrajine. Informovala o tom vo štvrtok britská stanica BBC.

Hlásenia o nedostatku zásob pre armádu, či o tom, že vôbec nie sú k dispozícii, sa začali aj v prokremeľských ruských médiách objavovať krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra tzv. čiastočnú mobilizáciu.

Rodiny zmobilizovaných tvrdia, že časti výstroja a vybavenia musia povolaným mužom kupovať oni sami, keďže na vojenskej správe a pri nástupe do služby im nedajú prakticky nič.

Medzitým informačný web ruskej vlády vo štvrtok informoval, že úrady nebudú kompenzovať náklady na nákup vybavenia a liekov Rusom povolaným do služby v armáde v rámci mobilizácie.

Na webe bolo zverejnené vysvetlenie, že mobilizovaní "majú k dispozícii všetko potrebné pre službu v armáde vrátane uniforiem, výstroja a podobne". Nákup "doplnkových súčastí uniforiem, výstroja, liekov a podobne" je na webe označený za "osobnú iniciatívu" daného záložníka a náhrada nákladov, ktoré mu takto vznikli, mu preto neprislúcha.

Donedávna nepredstaviteľné

Prechmaty a chaos pri mobilizácii, nedostatok zásob vojenského materiálu pre mobilizovaných, ale aj pokračujúci ústup ruskej armády z predtým okupovaných ukrajinských miest vyvolali v Rusku vlnu kritiky na adresu ruského ministerstva obrany.

BBC v tejto súvislosti konštatovala, že ide o jav, ktorý bol donedávna v Rusku ťažko predstaviteľný.

Minulý týždeň, hneď po ústupe ruskej armády z ukrajinského mesta Lyman, sa však podľa BBC už aj kremeľskí propagandisti začali pýtať, kto je na vine. Niektorí z nich spomínali mená ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Národ čosi tuší

Predseda branného výboru Štátnej dumy Andrej Kartapolov, ktorý v minulosti pôsobil ako námestník ministra obrany, podľa BBC kritizoval ruské ministerstvo a vyzval, aby "prestali klamať" o vojne na Ukrajine.

Poukázal na to, že zvodky zverejňované denne generálnym štábom ruskej armády od začiatku vojny na Ukrajine "prakticky nemenia svoj obsah: bolo zostrelených desať lietadiel, zasiahnutých 50 objektov, zničené stovky nacistov....".

Podľa Kartapolova však "národ čosi tuší: vidí, že ho neberú vážne, že nepovažujú za potrebné povedať nieže celú pravdu, ale ani len časť z nej". Kartapolov varoval, že táto situácia môže "viesť k strate dôveryhodnosti" občanov vo vedenie štátu a ozbrojených síl.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda za necelý týždeň oslobodila vyše 400 km2 v Chersonskej oblasti

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej armáda za necelý týždeň znovu dobyla vyše 400 štvorcových kilometrov územia v južnej Chersonskej oblasti. Stalo sa po tom, čo Moskva túto oblasť vyhlásila za pripojenú k Rusku. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

"Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili od začiatku októbra vyše 400 štvorcových kilometrov v Chersonskej oblasti. Naše úspechy sú celkom presvedčivé. Smery (oslobodzovania) však nezverejníme," uviedla na online brífingu hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. Podľa jej slov postup ukrajinskej armády v oblasti naďalej pokračuje.

Šéf Kremľa Vladimír Putin podpísal v stredu zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii. Ide o krok, ktorým Putin zavŕšil formálnu anexiu ukrajinských území.

Ceremónia, na ktorej Putin na základe sfalšovaných referend vyhlásil anexiu štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny, sa konala v Kremli 30. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko stále čaká na rozhodnutie eurokomisie v súvislosti s investičnou pomocou pre Volvo

Slovensko stále čaká na rozhodnutie Európskej komisie v súvislosti s ohlásenou investičnou pomocou vo výške 267 mil. eur pre automobilku Volvo. Vláda ju pritom schválila ešte začiatkom júla tohto roka, v ten istý deň, ako bola investícia na východnom Slovensku v sume približne 1,2 mld. eur, ohlásená. Známy nie je nateraz ani predpokladaný dátum prijatia konečného rozhodnutia zo strany Európskej únie.

„Európska komisia je v tejto veci v kontakte so slovenskou stranou. Vzhľadom na prebiehajúce posudzovanie nemôžeme poskytnúť viac podrobností ani predvídať výsledok," uviedla pre agentúru SITA Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej Komisie v SR.

Automobilka Volvo potvrdila výstavbu nového závodu na východe Slovenska začiatkom júla. Do roku 2026 chce u nás preinvestovať okolo 1,2 mld. eur a priamo vytvoriť 3 300 pracovných miest. Produkovať bude elektrické automobily. Štart výstavby je plánovaný na rok 2023. Sériová výroba ďalšej generácie čisto elektrických automobilov Volvo Cars by mala byť realitou v roku 2026. Závod je plánovaný na produkciu do 250 000 vozidiel ročne.

(sita)

Minúta  |  

Nočná mora v škôlke v Thajsku. Expolicajt zabil najmenej 34 ľudí vrátane 22 detí

Na najmenej 35 stúpol počet obetí štvrtkovej masovej streľby, ktorá sa začala v stredisku starostlivosti o deti na severovýchode Thajska. Útočníkom bol bývalý policajt. Prv než sa sám zastrelil, zabil aj svoju manželku a dieťa.

Útočník začal strieľať približne o 12.30 h miestneho času (07.30 SELČ) v zariadení starostlivosti o deti v provincii Nóng Bua Lampchu. Pri úteku z miesta činu strieľal z auta. Podľa miestneho policajného plukovníka si útok vyžiadal najmenej 35 obetí vrátane 23 detí a ďalších 12 zranených. Polícia podľa AP uviedla, že útočník zabil mimo zmieneného centra ďalšie dve deti a deväť dospelých vrátane manželky a syna. Podľa bilancie agentúry Reuters prišlo o život najmenej 34 ľudí vrátane minimálne 22 detí.

V zariadení bolo v čase útoku približne 30 detí, uviedla pre agentúru Reuters miestna predstaviteľka Jidapa Boonsomová. Povedala, že muž najprv zastrelil štyroch alebo piatich zamestnancov vrátane učiteľky, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. "Ľudia si najskôr mysleli, že ide o ohňostroj," dodala.

Podľa prvotných správ bol útočník ozbrojený puškou, pištoľou a nožom. AFP píše, že útočníkom bol 34-ročný policajný podplukovník Panjá Kchamrab, ktorý bol vlani prepustený za užívanie drog. Po úteku z miesta činu sa vrátil domov, kde zabil manželku i dieťa a potom aj sám seba.

Thajský premiér Prajut Čanóčchá nariadil "urýchlené vyšetrenie" udalosti. "V súvislosti s týmto hrozným incidentom... by som rád vyjadril svoj najhlbší zármutok a sústrasť rodinám obetí," napísal na svojej oficiálnej facebookovej stránke.

V Thajsku je povolené vlastniť zbraň, prípady masovej streľby sa tam však vyskytujú len veľmi zriedkavo. Jeden z najkrvavejších prípadov sa odohral v roku 2020, kedy thajský vojak počas 17-hodinového vyčíňania zavraždil 29 osôb.

Na policajnej snímke je muž podozrivý zo streľby v stredisku starostlivosti o deti v meste Nóng Bua Lampchu na severovýchode Thajska vo štvrtok 6. októbra 2022. Foto: TASR/AP

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.