Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šojgu by sa mal zastreliť, odporúča predstaviteľ ruskej okupačnej správy

Zástupca šéfa ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na Ukrajine Kirill Stremousov v dôsledku úspešnej ukrajinskej protiofenzívy vo štvrtok odporučil ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby sa zastrelil. Informuje o tom TASR na základe článku amerického magazínu Newsweek.

Stremousov viní za straty území v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktoré ruské jednotky obsadili ešte v prvých týždňoch vojny, "nekompetentných vodcov armády". Vo videu na sociálnej platforme Telegram Stremousov uviedol, že viacerí ľudia Šojguovi odporúčajú, aby sa pre nezvládnutý priebeh invázie na Ukrajinu "ako dôstojník" zastrelil.

"Ale viete, pre mnohých je slovo 'dôstojník' nezrozumiteľné," poznamenal. Vyjadril však presvedčenie, že na ministerstve obrany nie sú len "ministri, neschopní a skorumpovaní generáli, príživníci a ďalšia zberba, ale aj hrdinovia".

Výkony ruskej armády na Ukrajine nedávno kritizovali aj dvaja spojenci ruského prezidenta Vladimira Putina – čečenský vodca Ramzan Kadyrov a zakladateľ žoldnierskej skupiny Wagner Jevgenij Prigožin.

Na adresu ruského generálplukovníka Alexandra Lapina povedal Kadyrov, že ak by to bolo na ňom, degradoval by ho a "poslal na front so samopalom v ruke, aby tam zo seba zmyl hanbu krvou". Prigožin čečenskému vodcovi sekundoval: "Ramzan, feši, ideš! Všetci títo darmošľapi by mali ísť bosí so samopalom na front."

(tasr, min)

Minúta  |  

Rada OSN pre ľudské práva hlasovala proti rozprave o zneužívaní Ujgurov

Rada OSN pre ľudské práva sa nebude zaoberať tvrdeniami o prenasledovaní Ujgurov a ďalších menšín v čínskej provincii Sin-ťiang. Rozhodla tak vo štvrtkovom hlasovaní po intenzívnom lobovaní zo strany Pekingu, informuje agentúra AFP.

O otvorenie rozpravy požiadali Spojené štáty a ich spojenci vrátane Británie, Kanady, Nórska, Islandu, Švédska či Litvy. Urobili tak po tom, čo bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová zverejnila správu o možných zločinoch proti ľudskosti, páchaných v Sin-ťiangu najmä voči Ujgurom a ďalším moslimským menšinám.

Avšak po intenzívnom nátlaku zo strany Pekingu hlasovala 47-členná rada pomerom hlasov 19 ku 17 v neprospech konania debát. Jedenásť krajín vrátane Mexika, Ukrajiny, Brazílie či Indie sa hlasovania zdržalo. Nemenovaný západný diplomat podľa AFP konštatoval, že napriek výsledku hlasovania "bol dosiahnutý hlavný cieľ" – upriamenie pozornosti na dianie v Sin-ťiangu.

Peking je obviňovaný z násilného zadržiavania viac ako milióna Ujgurov v prevýchovných táboroch. Tamojšie ženy tiež podstupujú násilnú sterilizáciu a príslušníkov menšín povolávajú na nútené práce. Čína takéto obvinenia popiera a dlhodobo tvrdí, že v Sin-ťiangu prevádzkuje strediská odborného vzdelávania určené na boj proti extrémizmu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Američan poškodil vo Vatikánskych múzeách dve staroveké sochy, chcel sa rozprávať s pápežom

Návštevník Vatikánskych múzeí zhodil na zem dve sochy z obdobia starovekého Ríma. Údajne preto, lebo sa chcel porozprávať s pápežom Františkom, informovala vo štvrtok miestna polícia. TASR správu prevzala z agentúry ANSA a denníka The Guardian.

Incident sa odohral ešte v stredu. Približne 50-ročný Američan egyptského pôvodu, ktorý sa údajne "správal zvláštne", zhodil v muzeálnej sále Chiaramonti z podstavcov dve busty. V tejto časti Vatikánskych múzeí sa nachádza viac ako 1000 artefaktov, ktoré predstavujú z najvýznamnejších zbierok starorímskych búst.

Busty, ktoré muž zhodil, sa pri páde na dlažbu mierne poškodili a podľa anonymného zdroja z múzeí ich previezli do reštaurátorskej dielne na opravu. Páchateľa, ktorý sa chcel údajne porozprávať s pápežom Františkom, hneď po incidente zadržala vatikánska polícia a odviedla ho na výsluch. Vyšetrovanie udalosti stále pokračuje, uviedla ANSA.

The Guardian pripomína, že najznámejší útok na vatikánske umelecké diela sa odohral v roku 1972, keď páchateľ maďarskej národnosti preskočil bočný oltár v Bazilike svätého Petra a ťažkým kladivom začal udierať po soche Pieta od Michelangela Buonarottiho, pričom Panne Márii odrazil ľavú ruku, časť nosa a závoja. Sochu následne umiestnili za bezpečnostné sklo.

Vatikánske múzeá navštevovalo pred vypuknutím pandémie koronavírusu šesť miliónov turistov ročne. Počas pandémie boli múzeá zatvorené, no po zlepšení epidemiologickej situácie ich znovu otvorili pre návštevníkov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Na protestoch v iránskom Záhedáne bolo zabitých 82 najmenej ľudí, tvrdí Amnesty International

Najmenej 82 ľudí bolo zabitých iránskymi bezpečnostnými silami v meste Záhedán v provincii Sístán a Balúčistán na juhovýchode Iránu, odkedy tam 30. septembra vypukli protesty. Vo štvrtok to oznámila ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI), informuje agentúra AFP.

AI uviedla, že po násilnom zásahu voči demonštrantom, ktorí sa po piatkových modlitbách 30. septembra zhromaždili pred policajnou stanicou, usmrtili bezpečnostné zložky najmenej 66 osôb vrátane prinajmenšom troch detí. Použili pritom "ostrú muníciu, kovové pelety a slzotvorný plyn".

"Dôkazy nasvedčujú tomu, že väčšina obetí bola strelená do hlavy, srdca, krku a trupu, čo odkrýva jasný úmysel zabiť alebo vážne zraniť," uviedla AI s tým, že streľba prichádzala zo strechy policajnej stanice.

Iránski predstavitelia označili nepokoje v dôsledku znásilnenia mladého dievčaťa policajtom za útoky "extrémistov". Pri útokoch na policajné stanice zahynulo päť členov Revolučných gárd.

AI však namieta, že okrem malého počtu protestujúcich, ktorí hádzali kamene na policajnú stanicu, nezistila "nijaké dôkazy" o tom, že by správanie sa demonštrantov predstavovalo vážne riziko pre príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Od krvavého zásahu v posledný septembrový deň bolo v Záhedáne podľa údajov AI zabitých ďalších 16 ľudí, avšak skutočný počet obetí brutálnych zákrokov silových zložiek je zrejme omnoho vyšší.

(tasr, min)

Minúta  |  

Útok na Chmeľnyckú oblasť podniklo Rusko z územia Bieloruska, tvrdí ukrajinské velenie

Ukrajinské velenie tvrdí, že letecký útok, ktorého terčom bolo vo štvrtok ráno územie Ukrajiny, bol ruským letectvom podniknutý z územia Bieloruska. Informovala o tom britská stanica BBC, podľa ktorej ide o prvý takýto prípad od augusta.

Hovorca ukrajinského vojenskej letectva Jurij Ihnat spresnil, že išlo o raketový úder na Chmeľnyckú oblasť ležiacu na západe Ukrajiny.

Nasadené doň boli štyri lietadlá Tu-22 M3 strategického letectva vyzbrojené raketami Ch-22 Buria. Jedna raketa dopadla do blízkosti objektu civilnej infraštruktúry, druhá na nezastavané územie. K obetiam ani zraneniam nedošlo, uviedol Ihnat.

Naposledy bolo územie Bieloruska na útok voči Ukrajine použité 28. augusta, spresnil podľa denníka Ukrainska pravda zástupca vedúceho hlavného operačného oddelenia generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny Olexij Hromov.

(tasr)

Minúta  |  

Na D1 smerom do Trnavy sa pre nehodu tvorí osemkilometrová kolóna

Na diaľnici D1 smerom do Trnavy sa v dôsledku dopravnej nehody tvorí osemkilometrová kolóna. Bratislavská polícia o tom informuje na sociálnej sieti. Premávku na mieste usmerňujú dopravní policajti, sprejazdnený je jeden jazdný pruh.

K nehode malo dôjsť približne o 14.45 za zjazdom z diaľnice na Senec-západ na 27. kilometri diaľnice. "Podľa doterajších informácií došlo k zrážke troch osobných motorových vozidiel a jedného nákladného vozidla. Alkohol u vodičov nebol zistený," priblížila polícia.

Pri zrážke utrpeli dve osoby zranenia. Dopravná nehoda je v štádiu vyšetrovania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.