Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: Ak Putin stratí vplyv na Európu, trh s plynom sa upokojí

Ak ruský prezident Vladimir Putin stratí vplyv na Európu, zmizne výrazný prvok neistoty, čím sa podľa predsedu vlády SR Eduarda Hegera upokojí trh s plynom a zníži sa aj jeho cena. Uviedol to po popoludňajšom programe na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.

Putinovi záleží podľa Hegera len na vlastnom prospechu. "On si chce nahnať tie isté príjmy za výrazne menšie dodávky," uviedol slovenský premiér.

Heger upozornil, že na štvrtkovom stretnutí EPC ešte neprebehla detailná diskusia o riešení vysokých cien plynu. Debatu o tejto otázke očakáva v piatok na neformálnom zasadnutí Európskej rady.

Heger informoval, že mal rokovanie aj s nórskym premiérom. Poďakoval sa mu za zvyšovanie kapacít dodávok plynu otvorením ďalšieho spojenia cez Poľsko, ktoré je podľa premiéra výhodné aj pre Slovensko.

Kľúčové je podľa Hegera nastavenie ceny plynu. "My prekupujeme plyn, ktorý mal smerovať do Ázie a teraz smeruje do Európy. Tie ceny musia byť nastavené tak, aby sme mali garantovanú dostatočnú kapacitu a dodávky plynu. Lebo hoci bude plyn lacný, ak ho nebudeme mať, tak nám to nič nepomôže," vysvetlil predseda vlády.

Na európskej úrovni chce medzi štátmi dvadsaťsedmičky presadzovať dohodu o cene. "Tým, že krajiny sa snažia nakupovať jednotlivo, zbytočne sa jeho cena vyháňa vysoko, lebo si konkurujeme," spresnil Heger.

Predseda vlády upozornil, že na štvrtkovom stretnutí EPC ešte neprebehla detailná diskusia o riešení vysokých cien plynu. Debatu o tejto otázke očakáva v piatok na neformálnom zasadnutí Európskej rady.

V rámci štvrtkového popoludňajšieho programu boli štátnici rozdelení do štyroch skupín. Slovenský premiér spolu s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou predsedali debate pri okrúhlom stole na tému "Mier a bezpečnosť na európskom kontinente". Na diskusii sa zúčastnilo ďalších deväť predstaviteľov štátov vrátane hostiteľa, českého premiéra Petra Fialu, a predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Podľa Hegera sa diskutujúci zhodli, že Rusko je hrozba, a preto musia byť všetky krajiny jednotné a musia spolupracovať.

Vo štvrtok sa na Pražskom hrade koná historicky prvý samit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri 43 európskych krajín na Pražskom hrade rokujú o mieri a bezpečnosti, energetike, klíme a ekonomickej situácii. Na stretnutie EPC v piatok nadviaže neformálny samit Európskej únie.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Rusko predložilo haagskemu súdu námietky voči sťažnosti Ukrajiny

Rusko podalo na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu predbežné námietky voči sťažnosti Ukrajiny súvisiacej s vojenskou agresiou Kremľa. Vo štvrtok to oznámil ICJ, informuje agentúra Reuters.

Na ICJ, najvyšší súdny orgán OSN pre spory medzi štátmi, sa jednotlivé strany môžu obrátiť s námietkami, ak sú presvedčené, že daný prípad nespadá do jurisdikcie tohto tribunálu. Aký je obsah dokumentu s ruskými námietkami, ktorý Moskva predložila súdu 3. októbra, ICJ vo svojom štvrtkovom oznámení, ICJ nezverejnil.

Ukrajina už dva dni po začatí ruskej agresie – 26. februára – podala žiadosť o právne konanie proti Rusku pre spor týkajúci sa výkladu, uplatňovania a vykonávania Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Tento dohovor z roku 1948 podpísali obe krajiny.

Ukrajina argumentovala, že Rusko nepravdivo tvrdilo, že v ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti boli spáchané činy genocídy voči tamojšiemu rusky hovoriacemu obyvateľstvu. Podľa ukrajinskej vlády boli tieto tvrdenia Moskvy vykonštruované a ničím nepodložené. Uvedený dohovor navyše podľa Kyjeva neumožňuje podnikať inváziu na územie iného štátu s cieľom zabrániť údajnej genocíde.

Rusko vo svojom marcovom liste adresovanom ICJ argumentovalo, že celý spor nespadá do jurisdikcie haagskeho tribunálu, pretože uvedený dohovor OSN nijako nereguluje použitie sily v sporoch medzi štátmi.

V marci sa pred ICJ v reakcii na žalobu Ukrajiny uskutočnila séria pojednávaní, na ktoré sa ruská strana nedostavila. Sudcovia ICJ následne v rámci predbežného opatrenia nariadili Moskve, aby zastavila vojenské operácie na Ukrajine. Samotnú podstatu ukrajinskej sťažnosti zatiaľ neprerokovali.

Reuters konštatuje, že fakt, že sa Moskva teraz obrátila na súd s oficiálnymi námietkami, naznačuje zmenu ruského postoja. Rusko sa totiž zatiaľ nezúčastňovalo na príslušných súdnych pojednávaniach a nepredložilo priamo na súd žiadne oficiálne dokumenty.

Termín ďalšieho pojednávania v tomto prípade, ktoré sa má venovať otázke, či sťažnosť Kyjeva je v jurisdikcii ICJ, zatiaľ stanovený nebol. Podľa agentúry Reuters sa možno uskutoční až o niekoľko mesiacov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Šojgu by sa mal zastreliť, odporúča predstaviteľ ruskej okupačnej správy

Zástupca šéfa ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na Ukrajine Kirill Stremousov v dôsledku úspešnej ukrajinskej protiofenzívy vo štvrtok odporučil ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby sa zastrelil. Informuje o tom TASR na základe článku amerického magazínu Newsweek.

Stremousov viní za straty území v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktoré ruské jednotky obsadili ešte v prvých týždňoch vojny, "nekompetentných vodcov armády". Vo videu na sociálnej platforme Telegram Stremousov uviedol, že viacerí ľudia Šojguovi odporúčajú, aby sa pre nezvládnutý priebeh invázie na Ukrajinu "ako dôstojník" zastrelil.

"Ale viete, pre mnohých je slovo 'dôstojník' nezrozumiteľné," poznamenal. Vyjadril však presvedčenie, že na ministerstve obrany nie sú len "ministri, neschopní a skorumpovaní generáli, príživníci a ďalšia zberba, ale aj hrdinovia".

Výkony ruskej armády na Ukrajine nedávno kritizovali aj dvaja spojenci ruského prezidenta Vladimira Putina – čečenský vodca Ramzan Kadyrov a zakladateľ žoldnierskej skupiny Wagner Jevgenij Prigožin.

Na adresu ruského generálplukovníka Alexandra Lapina povedal Kadyrov, že ak by to bolo na ňom, degradoval by ho a "poslal na front so samopalom v ruke, aby tam zo seba zmyl hanbu krvou". Prigožin čečenskému vodcovi sekundoval: "Ramzan, feši, ideš! Všetci títo darmošľapi by mali ísť bosí so samopalom na front."

(tasr, min)

Minúta  |  

Rada OSN pre ľudské práva hlasovala proti rozprave o zneužívaní Ujgurov

Rada OSN pre ľudské práva sa nebude zaoberať tvrdeniami o prenasledovaní Ujgurov a ďalších menšín v čínskej provincii Sin-ťiang. Rozhodla tak vo štvrtkovom hlasovaní po intenzívnom lobovaní zo strany Pekingu, informuje agentúra AFP.

O otvorenie rozpravy požiadali Spojené štáty a ich spojenci vrátane Británie, Kanady, Nórska, Islandu, Švédska či Litvy. Urobili tak po tom, čo bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová zverejnila správu o možných zločinoch proti ľudskosti, páchaných v Sin-ťiangu najmä voči Ujgurom a ďalším moslimským menšinám.

Avšak po intenzívnom nátlaku zo strany Pekingu hlasovala 47-členná rada pomerom hlasov 19 ku 17 v neprospech konania debát. Jedenásť krajín vrátane Mexika, Ukrajiny, Brazílie či Indie sa hlasovania zdržalo. Nemenovaný západný diplomat podľa AFP konštatoval, že napriek výsledku hlasovania "bol dosiahnutý hlavný cieľ" – upriamenie pozornosti na dianie v Sin-ťiangu.

Peking je obviňovaný z násilného zadržiavania viac ako milióna Ujgurov v prevýchovných táboroch. Tamojšie ženy tiež podstupujú násilnú sterilizáciu a príslušníkov menšín povolávajú na nútené práce. Čína takéto obvinenia popiera a dlhodobo tvrdí, že v Sin-ťiangu prevádzkuje strediská odborného vzdelávania určené na boj proti extrémizmu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Američan poškodil vo Vatikánskych múzeách dve staroveké sochy, chcel sa rozprávať s pápežom

Návštevník Vatikánskych múzeí zhodil na zem dve sochy z obdobia starovekého Ríma. Údajne preto, lebo sa chcel porozprávať s pápežom Františkom, informovala vo štvrtok miestna polícia. TASR správu prevzala z agentúry ANSA a denníka The Guardian.

Incident sa odohral ešte v stredu. Približne 50-ročný Američan egyptského pôvodu, ktorý sa údajne "správal zvláštne", zhodil v muzeálnej sále Chiaramonti z podstavcov dve busty. V tejto časti Vatikánskych múzeí sa nachádza viac ako 1000 artefaktov, ktoré predstavujú z najvýznamnejších zbierok starorímskych búst.

Busty, ktoré muž zhodil, sa pri páde na dlažbu mierne poškodili a podľa anonymného zdroja z múzeí ich previezli do reštaurátorskej dielne na opravu. Páchateľa, ktorý sa chcel údajne porozprávať s pápežom Františkom, hneď po incidente zadržala vatikánska polícia a odviedla ho na výsluch. Vyšetrovanie udalosti stále pokračuje, uviedla ANSA.

The Guardian pripomína, že najznámejší útok na vatikánske umelecké diela sa odohral v roku 1972, keď páchateľ maďarskej národnosti preskočil bočný oltár v Bazilike svätého Petra a ťažkým kladivom začal udierať po soche Pieta od Michelangela Buonarottiho, pričom Panne Márii odrazil ľavú ruku, časť nosa a závoja. Sochu následne umiestnili za bezpečnostné sklo.

Vatikánske múzeá navštevovalo pred vypuknutím pandémie koronavírusu šesť miliónov turistov ročne. Počas pandémie boli múzeá zatvorené, no po zlepšení epidemiologickej situácie ich znovu otvorili pre návštevníkov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Na protestoch v iránskom Záhedáne bolo zabitých 82 najmenej ľudí, tvrdí Amnesty International

Najmenej 82 ľudí bolo zabitých iránskymi bezpečnostnými silami v meste Záhedán v provincii Sístán a Balúčistán na juhovýchode Iránu, odkedy tam 30. septembra vypukli protesty. Vo štvrtok to oznámila ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI), informuje agentúra AFP.

AI uviedla, že po násilnom zásahu voči demonštrantom, ktorí sa po piatkových modlitbách 30. septembra zhromaždili pred policajnou stanicou, usmrtili bezpečnostné zložky najmenej 66 osôb vrátane prinajmenšom troch detí. Použili pritom "ostrú muníciu, kovové pelety a slzotvorný plyn".

"Dôkazy nasvedčujú tomu, že väčšina obetí bola strelená do hlavy, srdca, krku a trupu, čo odkrýva jasný úmysel zabiť alebo vážne zraniť," uviedla AI s tým, že streľba prichádzala zo strechy policajnej stanice.

Iránski predstavitelia označili nepokoje v dôsledku znásilnenia mladého dievčaťa policajtom za útoky "extrémistov". Pri útokoch na policajné stanice zahynulo päť členov Revolučných gárd.

AI však namieta, že okrem malého počtu protestujúcich, ktorí hádzali kamene na policajnú stanicu, nezistila "nijaké dôkazy" o tom, že by správanie sa demonštrantov predstavovalo vážne riziko pre príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Od krvavého zásahu v posledný septembrový deň bolo v Záhedáne podľa údajov AI zabitých ďalších 16 ľudí, avšak skutočný počet obetí brutálnych zákrokov silových zložiek je zrejme omnoho vyšší.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.