Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Neutralita Rakúska je podkopaná, nemôže byť mediátorom s Kyjevom, myslí si ruský diplomat

Možnosť, že by Rakúsko zastávalo rolu sprostredkovateľa riešenia vojenského konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, vylúčil v rozhovore s ruskou agentúru Ria Novosti zverejnenom vo štvrtok Oleg Ťapkin, šéf oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré je zodpovedné za vzťahy okrem iného s Rakúskom. TASR informuje na základe správy agentúry APA.

"S poľutovaním musím konštatovať, že rakúska neutralita je v skutočnosti podkopaná," povedal Ťapkin. Poukázal na to, že rakúska vláda podporila všetky "protiruské sankčné opatrenia" Európskej únie. Predstavitelia Rakúska vrátane prezidenta Alexandra Van der Bellena mali viaceré vyhlásenia proti Rusku a zohrali úlohu pri "zinscenovanej kampani vyhosťovania ruských diplomatov".

"Akokoľvek sa oficiálni predstavitelia Rakúska snažia presvedčiť samých seba a tiež verejnosť o neotrasiteľnosti neutrality (Rakúska), fakty hovoria o opaku," povedal Ťapkin, ktorý bol podľa APA prinajmenšom ešte pred vypuknutím ruskej invázie na Ukrajinu považovaný za nástupcu súčasného ruského veľvyslanca vo Viedni Dmitrija Ľubinského.

Rusko v apríli oznámilo vyhostenie štyroch rakúskych diplomatov. Išlo o odvetné opatrenie za vyhostenie troch ruských diplomatov z veľvyslanectva vo Viedni a jedného z generálneho konzulátu v Salzburgu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Vodič z nedeľnej tragédie Dušan Dědeček bude stíhaný na slobode

Obvinený Dušan Dědeček, ktorý v opitosti spôsobil víkendovú tragickú dopravnú nehodu v centre Bratislavy s piatimi obeťami, bude stíhaný na slobode.

Vo štvrtok večer ho prepustil zo zadržania sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor podal sťažnosť. Informoval o tom hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

"Súd nevzhliadol dôvod tzv. útekovej väzby pre hrozbu vysokého trestu. Súd nevzhliadol ani dôvod tzv. preventívnej väzby, keďže hrozba pokračovania v identickom alebo obdobnom konaní z konania obvineného a iných konkrétnych skutočností nevyplýva," priblížil hovorca. Dodal, že súd konštatoval dôvodnosť vzneseného obvinenia.

Ako priblížil, o sťažnosti prokurátora bratislavskej krajskej prokuratúry proti tomuto rozhodnutiu bude na verejnom zasadnutí rozhodovať KS v Bratislave v piatok 14. októbra.

Dušan Dědeček čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie. Obvinený pod vplyvom alkoholu šoféroval v nedeľu (2. 10.) neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy - Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

https://standard.sk/257811/dedecek-za-11-rokov-spachal-az-16-dopravnych-priestupkov-policajtov-mal-po-vytriezveni-prosit-aby-ho-zabili/

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová diskutovala na Malte s 11 prezidentmi o vojne, plyne aj migrácii

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vo štvrtok na Malte stretla s ďalšími 11 prezidentmi členských krajín EÚ združených v skupine Arraiolos. Rokovania sa týkali najmä aktuálnej bezpečnostnej situácie v Európe a riešenia energetickej krízy. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

"Všetci čelíme rovnakým výzvam – vysokým cenám energií, svojvoľnému znižovaniu dodávok plynu do Európy zo strany Moskvy a pokračujúcej ruskej vojne na Ukrajine," vyhlásila Čaputová. Ako pokračovala, o spolupráci v oblasti energetiky a spoločnej európskej odpovedi na energetickú krízu vo štvrtok hovorila s prezidentmi Grécka, Portugalska, Talianska a Poľska. Tieto krajiny označila za dôležitých hráčov v preprave zemného plynu do Európy, čo môže posilniť aj energetickú bezpečnosť SR.

Podľa prezidentky by sa nemalo zabúdať, že energetická kríza je pripomienkou prílišnej závislosti od fosílnych palív, ktoré je potrebné nahradiť obnoviteľnými zdrojmi energie.

Prezidenti vo Vallete diskutovali aj o náraste nelegálnej migrácie, ktorému v súčasnosti čelia viaceré európske krajiny. Čaputová je presvedčená, že obmedzenie voľného pohybu občanov v rámci Schengenu by malo byť poslednou možnosťou.

"Slovensko je dnes najmä tranzitnou krajinou, potrebujeme preto najmä posilnenie ochrany vonkajších schengenských hraníc. Snažíme sa preto pomôcť aj iným krajinám, ako napríklad Maďarsku, pri ochrane vonkajších hraníc – alebo Grécku, ktorému pomáhame s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v utečeneckých centrách," uviedla najvyššia predstaviteľka SR.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine prezidenti diskutovali o potrebe pokračovania spoločného tlaku na Rusko. Hovorili aj o ďalšom balíku sankcií, na ktorom sa práve v týchto dňoch dohodla Európska únia.

Skupina Arraiolos je politické fórum prezidentov členských krajín EÚ. Jej názov je odvodený od portugalského mesta Arraiolos, kde sa uskutočnilo prvé stretnutie v roku 2003. Slovenská republika bola teraz zastúpená vôbec po prvý raz na stretnutí skupiny Arraiolos.

(tasr, min)

Minúta  |  

Študenti VŠMU si pamiatku obetí dopravnej nehody uctievajú pietnym koncertom

Študenti Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave si obete nedeľnej (2. 10.) dopravnej nehody uctievajú pietnym koncertom. Na ich počesť sa vo štvrtok vo večerných hodinách uskutočňuje pred budovou Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU na Zochovej ulici pietny koncert.

"Tragická udalosť hlboko zasiahla celú VŠMU, a preto sa študenti rozhodli prostredníctvom umenia vyjadriť smútok nad celou udalosťou," informovala Diana Pokorná z VŠMU. Na pietnom koncerte vystúpia Veronika Mészárosová z Divadelnej fakulty VŠMU, Spevácky zbor Technik Slovenskej technickej univerzity, AurumQuarte, Hudobné telesá študentov Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, Trombónové trio a Komorný orchester VŠMU pod vedením Jozefa Horvátha.

Organizátormi podujatia sú hudobná a tanečná fakulta, filmová a televízna fakulta a divadelná fakulta VŠMU a Bratislava-Staré Mesto. V centre Bratislavy narazilo v nedeľu v noci auto s opitým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

(tasr, min)

Minúta  |  

Heger: Ak Putin stratí vplyv na Európu, trh s plynom sa upokojí

Ak ruský prezident Vladimir Putin stratí vplyv na Európu, zmizne výrazný prvok neistoty, čím sa podľa predsedu vlády SR Eduarda Hegera upokojí trh s plynom a zníži sa aj jeho cena. Uviedol to po popoludňajšom programe na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.

Putinovi záleží podľa Hegera len na vlastnom prospechu. "On si chce nahnať tie isté príjmy za výrazne menšie dodávky," uviedol slovenský premiér.

Heger upozornil, že na štvrtkovom stretnutí EPC ešte neprebehla detailná diskusia o riešení vysokých cien plynu. Debatu o tejto otázke očakáva v piatok na neformálnom zasadnutí Európskej rady.

Heger informoval, že mal rokovanie aj s nórskym premiérom. Poďakoval sa mu za zvyšovanie kapacít dodávok plynu otvorením ďalšieho spojenia cez Poľsko, ktoré je podľa premiéra výhodné aj pre Slovensko.

Kľúčové je podľa Hegera nastavenie ceny plynu. "My prekupujeme plyn, ktorý mal smerovať do Ázie a teraz smeruje do Európy. Tie ceny musia byť nastavené tak, aby sme mali garantovanú dostatočnú kapacitu a dodávky plynu. Lebo hoci bude plyn lacný, ak ho nebudeme mať, tak nám to nič nepomôže," vysvetlil predseda vlády.

Na európskej úrovni chce medzi štátmi dvadsaťsedmičky presadzovať dohodu o cene. "Tým, že krajiny sa snažia nakupovať jednotlivo, zbytočne sa jeho cena vyháňa vysoko, lebo si konkurujeme," spresnil Heger.

Predseda vlády upozornil, že na štvrtkovom stretnutí EPC ešte neprebehla detailná diskusia o riešení vysokých cien plynu. Debatu o tejto otázke očakáva v piatok na neformálnom zasadnutí Európskej rady.

V rámci štvrtkového popoludňajšieho programu boli štátnici rozdelení do štyroch skupín. Slovenský premiér spolu s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou predsedali debate pri okrúhlom stole na tému "Mier a bezpečnosť na európskom kontinente". Na diskusii sa zúčastnilo ďalších deväť predstaviteľov štátov vrátane hostiteľa, českého premiéra Petra Fialu, a predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Podľa Hegera sa diskutujúci zhodli, že Rusko je hrozba, a preto musia byť všetky krajiny jednotné a musia spolupracovať.

Vo štvrtok sa na Pražskom hrade koná historicky prvý samit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri 43 európskych krajín na Pražskom hrade rokujú o mieri a bezpečnosti, energetike, klíme a ekonomickej situácii. Na stretnutie EPC v piatok nadviaže neformálny samit Európskej únie.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Rusko predložilo haagskemu súdu námietky voči sťažnosti Ukrajiny

Rusko podalo na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu predbežné námietky voči sťažnosti Ukrajiny súvisiacej s vojenskou agresiou Kremľa. Vo štvrtok to oznámil ICJ, informuje agentúra Reuters.

Na ICJ, najvyšší súdny orgán OSN pre spory medzi štátmi, sa jednotlivé strany môžu obrátiť s námietkami, ak sú presvedčené, že daný prípad nespadá do jurisdikcie tohto tribunálu. Aký je obsah dokumentu s ruskými námietkami, ktorý Moskva predložila súdu 3. októbra, ICJ vo svojom štvrtkovom oznámení, ICJ nezverejnil.

Ukrajina už dva dni po začatí ruskej agresie – 26. februára – podala žiadosť o právne konanie proti Rusku pre spor týkajúci sa výkladu, uplatňovania a vykonávania Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Tento dohovor z roku 1948 podpísali obe krajiny.

Ukrajina argumentovala, že Rusko nepravdivo tvrdilo, že v ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti boli spáchané činy genocídy voči tamojšiemu rusky hovoriacemu obyvateľstvu. Podľa ukrajinskej vlády boli tieto tvrdenia Moskvy vykonštruované a ničím nepodložené. Uvedený dohovor navyše podľa Kyjeva neumožňuje podnikať inváziu na územie iného štátu s cieľom zabrániť údajnej genocíde.

Rusko vo svojom marcovom liste adresovanom ICJ argumentovalo, že celý spor nespadá do jurisdikcie haagskeho tribunálu, pretože uvedený dohovor OSN nijako nereguluje použitie sily v sporoch medzi štátmi.

V marci sa pred ICJ v reakcii na žalobu Ukrajiny uskutočnila séria pojednávaní, na ktoré sa ruská strana nedostavila. Sudcovia ICJ následne v rámci predbežného opatrenia nariadili Moskve, aby zastavila vojenské operácie na Ukrajine. Samotnú podstatu ukrajinskej sťažnosti zatiaľ neprerokovali.

Reuters konštatuje, že fakt, že sa Moskva teraz obrátila na súd s oficiálnymi námietkami, naznačuje zmenu ruského postoja. Rusko sa totiž zatiaľ nezúčastňovalo na príslušných súdnych pojednávaniach a nepredložilo priamo na súd žiadne oficiálne dokumenty.

Termín ďalšieho pojednávania v tomto prípade, ktoré sa má venovať otázke, či sťažnosť Kyjeva je v jurisdikcii ICJ, zatiaľ stanovený nebol. Podľa agentúry Reuters sa možno uskutoční až o niekoľko mesiacov.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.