Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kazachstan si predvolal na "vážny rozhovor" ruského veľvyslanca

Kazašské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo na "vážny rozhovor" ruského veľvyslanca. Stalo sa tak po tom, ako Moskva požadovala od Kazachstanu vypovedanie ukrajinského ambasádora, informovala agentúra AFP.

Vzťahy Ruska a Kazachstanu, dlhoročného verného spojenca Moskvy, sú napäté od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev už viackrát v tejto súvislosti vyjadril názory odlišné od stanovísk Moskvy.

Okrem iného vyhlásil, že Kazachstan neuzná výsledky tzv. referend konaných na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach. Avizoval tiež, že jeho krajina bude pomáhať desaťtisícom ruských občanov, ktorí utiekli z Ruska do Kazachstanu po vyhlásení mobilizácie, a zaistí ich bezpečnosť.

"(Ruský) veľvyslanec bol predvolaný na (kazašské) ministerstvo zahraničných vecí na vážny rozhovor. Hovorili sme o vyhlásení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktoré nebolo v súlade s duchom rovnoprávneho strategického partnerstva," uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Astane.

Rezort uviedol, že na stretnutí s ruským diplomatom prebehla "pomerne náročná diskusia". Hovorkyňa Zacharovová tento týždeň obvinila Kazachstan z toho, že nedodržal svoj prísľub o vyhostení ukrajinského veľvyslanca v Astane Petra Vrublevského.

Moskva požadovala Vrublevského vyhostenie preto, že zdieľal na internete príspevok vyzývajúci na zabíjanie príslušníkov ruských okupačných vojsk na Ukrajine. Podľa Zacharovovej kazašská vláda sľúbila, že Vrublevského vyhostí z krajiny v najkratšom možnom čase, čo sa však napokon nestalo.

Kazašský rezort diplomacie vo štvrtkovom vyhlásení uviedol, že Ukrajine tlmočil neprijateľnosť Vrublevského výrokov. S Kyjevom sa tiež dohodol na tom, že ukrajinský veľvyslanec bude povolaný naspäť do Kyjeva, uvádza AFP.

Ukrajinský veľvyslanec v auguste v rozhovore s kazašským blogerom uviedol, že je potrebné zabiť čo najviac Rusov, aby sa zastavilo zabíjanie ukrajinských detí. Za svoje slová sa neskôr ospravedlnil.

(tasr, min)

Minúta  |  

Americká polícia zadržala dvoch Rusov, ktorí utiekli pred mobilizáciou na Aljašku

Úrady amerického štátu Aljaška zadržali dvoch mužov ruskej národnosti, ktorí na člne preplávali viac ako 480 kilometrov z Ruska cez Beringov prieliv až na Aljašku. Podľa vyjadrenia miestnych obyvateľov Rusi utiekli pred vojenskou mobilizáciou. Vo štvrtok to oznámili predstavitelia na Aljaške. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Podľa aljašských médií našla polícia mužov ešte v utorok pri pobrežnom mestečku Gambell na Ostrove svätého Vavrinca. Kancelária aljašskej senátorky Lisy Murkowskej uviedla, že komunikuje s colnou a pohraničnou strážou a ministerstvom vnútornej bezpečnosti Spojených štátov v súvislosti s rozhodnutím "o vstupe týchto osôb na územie USA".

Zadržaní muži uviedli, že vyplávali z mesta Egvekinot na Čukotke na severovýchode Ruska. Po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra tzv. čiastočnú mobilizáciu, z Ruska odcestovali desaťtisíce ľudí, najmä mužov, ktorých by sa mohla mobilizácia týkať.

Okrem Fínska a Estónska sa mnoho Rusov pokúša o prekročenie pozemných hraníc aj s Kazachstanom, Gruzínskom či Mongolskom. Kazachstan v utorok ohlásil, že za dva týždne tam prišlo viac než 200-tisíc Rusov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj vyzval Európu, aby poslala Ukrajine viac zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vo svojom virtuálnom prejave na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe vyzval európskych lídrov, aby Kyjevu dodali viac zbraní. Volal po potrestaní Ruska ako agresora, ktorý vojensky napadol Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajina musí podľa slov Zelenského zvíťaziť, aby "ruské tanky nepostupovali v smere na Varšavu či znova na Prahu". "My, lídri Európy, sa môžeme stať lídrami mieru. Naše európske politické spoločenstvo sa môže stať európskym spoločenstvom mieru," zdôraznil Zelenskyj.

"Je veľmi dôležité, že spolupracujeme s našimi susedmi a spojencami, aby sme sa postavili (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, ale aj preto, aby sme riešili problémy, ktoré pred nami stoja," uviedla britská premiérka Liz Trussová pre médiá.

Vo štvrtok sa na Pražskom hrade koná historicky prvý samit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri 43 európskych krajín na Pražskom hrade rokujú o mieri a bezpečnosti, energetike, klíme a ekonomickej situácii.

Na stretnutie EPC v piatok nadviaže neformálny samit Európskej únie. Ďalší podobný samit by sa mohol konať podľa AFP zrejme v Moldavsku a nasledovali by Španielsko a Spojené kráľovstvo.

AFP približuje, že popri samite sa konalo viacero osobitných stretnutí medzi politikmi. Francúzsky prezident Macron sa stretol napríklad s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorého vyzval, aby sa postavil proti snahám Ruska vyhýbať sa sankciám EÚ.

(tasr, min)

Minúta  |  

Neutralita Rakúska je podkopaná, nemôže byť mediátorom s Kyjevom, myslí si ruský diplomat

Možnosť, že by Rakúsko zastávalo rolu sprostredkovateľa riešenia vojenského konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, vylúčil v rozhovore s ruskou agentúru Ria Novosti zverejnenom vo štvrtok Oleg Ťapkin, šéf oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré je zodpovedné za vzťahy okrem iného s Rakúskom. TASR informuje na základe správy agentúry APA.

"S poľutovaním musím konštatovať, že rakúska neutralita je v skutočnosti podkopaná," povedal Ťapkin. Poukázal na to, že rakúska vláda podporila všetky "protiruské sankčné opatrenia" Európskej únie. Predstavitelia Rakúska vrátane prezidenta Alexandra Van der Bellena mali viaceré vyhlásenia proti Rusku a zohrali úlohu pri "zinscenovanej kampani vyhosťovania ruských diplomatov".

"Akokoľvek sa oficiálni predstavitelia Rakúska snažia presvedčiť samých seba a tiež verejnosť o neotrasiteľnosti neutrality (Rakúska), fakty hovoria o opaku," povedal Ťapkin, ktorý bol podľa APA prinajmenšom ešte pred vypuknutím ruskej invázie na Ukrajinu považovaný za nástupcu súčasného ruského veľvyslanca vo Viedni Dmitrija Ľubinského.

Rusko v apríli oznámilo vyhostenie štyroch rakúskych diplomatov. Išlo o odvetné opatrenie za vyhostenie troch ruských diplomatov z veľvyslanectva vo Viedni a jedného z generálneho konzulátu v Salzburgu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Vodič z nedeľnej tragédie Dušan Dědeček bude stíhaný na slobode

Obvinený Dušan Dědeček, ktorý v opitosti spôsobil víkendovú tragickú dopravnú nehodu v centre Bratislavy s piatimi obeťami, bude stíhaný na slobode.

Vo štvrtok večer ho prepustil zo zadržania sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor podal sťažnosť. Informoval o tom hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

"Súd nevzhliadol dôvod tzv. útekovej väzby pre hrozbu vysokého trestu. Súd nevzhliadol ani dôvod tzv. preventívnej väzby, keďže hrozba pokračovania v identickom alebo obdobnom konaní z konania obvineného a iných konkrétnych skutočností nevyplýva," priblížil hovorca. Dodal, že súd konštatoval dôvodnosť vzneseného obvinenia.

Ako priblížil, o sťažnosti prokurátora bratislavskej krajskej prokuratúry proti tomuto rozhodnutiu bude na verejnom zasadnutí rozhodovať KS v Bratislave v piatok 14. októbra.

Dušan Dědeček čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie. Obvinený pod vplyvom alkoholu šoféroval v nedeľu (2. 10.) neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy - Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

https://standard.sk/257811/dedecek-za-11-rokov-spachal-az-16-dopravnych-priestupkov-policajtov-mal-po-vytriezveni-prosit-aby-ho-zabili/

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová diskutovala na Malte s 11 prezidentmi o vojne, plyne aj migrácii

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vo štvrtok na Malte stretla s ďalšími 11 prezidentmi členských krajín EÚ združených v skupine Arraiolos. Rokovania sa týkali najmä aktuálnej bezpečnostnej situácie v Európe a riešenia energetickej krízy. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

"Všetci čelíme rovnakým výzvam – vysokým cenám energií, svojvoľnému znižovaniu dodávok plynu do Európy zo strany Moskvy a pokračujúcej ruskej vojne na Ukrajine," vyhlásila Čaputová. Ako pokračovala, o spolupráci v oblasti energetiky a spoločnej európskej odpovedi na energetickú krízu vo štvrtok hovorila s prezidentmi Grécka, Portugalska, Talianska a Poľska. Tieto krajiny označila za dôležitých hráčov v preprave zemného plynu do Európy, čo môže posilniť aj energetickú bezpečnosť SR.

Podľa prezidentky by sa nemalo zabúdať, že energetická kríza je pripomienkou prílišnej závislosti od fosílnych palív, ktoré je potrebné nahradiť obnoviteľnými zdrojmi energie.

Prezidenti vo Vallete diskutovali aj o náraste nelegálnej migrácie, ktorému v súčasnosti čelia viaceré európske krajiny. Čaputová je presvedčená, že obmedzenie voľného pohybu občanov v rámci Schengenu by malo byť poslednou možnosťou.

"Slovensko je dnes najmä tranzitnou krajinou, potrebujeme preto najmä posilnenie ochrany vonkajších schengenských hraníc. Snažíme sa preto pomôcť aj iným krajinám, ako napríklad Maďarsku, pri ochrane vonkajších hraníc – alebo Grécku, ktorému pomáhame s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v utečeneckých centrách," uviedla najvyššia predstaviteľka SR.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine prezidenti diskutovali o potrebe pokračovania spoločného tlaku na Rusko. Hovorili aj o ďalšom balíku sankcií, na ktorom sa práve v týchto dňoch dohodla Európska únia.

Skupina Arraiolos je politické fórum prezidentov členských krajín EÚ. Jej názov je odvodený od portugalského mesta Arraiolos, kde sa uskutočnilo prvé stretnutie v roku 2003. Slovenská republika bola teraz zastúpená vôbec po prvý raz na stretnutí skupiny Arraiolos.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.