7. októbra 2022 | 13:48

Minúta | 7. októbra 2022 | 13:48

Fico sa snaží zneistiť voličov Hlasu. Žiadnu koalíciu s PS a SaS neplánujem, vraví Pellegrini

Komentovanie predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, že sme sa stratili a srdce nám bije smerom k liberálnej strane SaS považujem za jeho jasné snahy zneistiť našich voličov, ako sa budeme alebo nebude správať po voľbách Povedal to predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

„Strana Hlas-SD je sociálno-demokratická strana, a nie liberálna, konzervatívna či extrémistická," tvrdí Pellegrini. Ďalej uviedol, že strana Ficove komentáre odmieta.

„Niekedy mám pocit, že sa možno Fico s lídrom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igorom Matovičom dohodli," uviedol predseda Hlas-SD na podotknutie moderátora Nora Dolinského, že aj Matovič na sociálnej sieti píše o tom, ako sa Hlas-SD pripravuje na spoluprácu s hnutím Progresívne Slovensko (PS) a stranou SaS.

„Možno sa predseda Smer-SD s predsedom OĽaNO navzájom v politike potrebujú, lebo čo už by bol Matovič bez Roberta Fica. Proti komu by viedol ten svoj džihád?," pýta sa predseda Hlas-SD a dodal, že s PS a SaS žiadnu koalíciu neplánuje.

Pellegrini nerozumie tomu, prečo nezaradení poslanci a členovia strany Život - Národná strana (Život-NS) Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa nezahlasovali za odvolanie Igora Matoviča (OĽaNO) z funkcie ministra financií.

„To sú báchorky, že nechceli vydláždiť strane Sloboda a Solidarita (SaS) cestu späť do vlády. Po tom, čo minister financií navykrikoval SaS a jej predsedovi Richardovi Sulíkovi, neexistuje, že by sa SaS vrátila späť do koalície," myslí si Pellegrini. Zároveň „báchorky", ktoré šírili poslanci Život-NS nazval zásterkou.

„V priamom prenose sa ukázalo, že len tri hlasy chýbali na odvolanie človeka, ktorého odvolanie si želá 90 percent Slovákov. Hlasovať za odvolanie bolo psou povinnosťou každého opozičného poslanca," uviedol predseda Hlasu.

Pellegrini sa ďalej domnieva, že medzi koalíciou a poslancami Život-NS existuje dohoda. „Títo páni zahlasovali aj za niektoré vládne zákony, ktoré len vďaka nim prešli a na oplátku zase podivuhodne ich niektoré poslanecké návrhy prešli, evidentne je tam dohoda. Otázkou je, dokedy to idú pán Taraba a Kuffovci ťahať," uzavrel.

(sita)

7. októbra 2022 | 13:26

Minúta | 7. októbra 2022 | 13:26

Moc nad Ruskom zveril Putinovi do rúk sám Boh, vyhlásil patriarcha Kirill

Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok dožil 70 rokov. V deň svojich narodenín sa má zúčastniť na neformálnom samite Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade, niekdajšom hlavnom meste cárskeho Ruska, ktoré je jeho rodiskom, informuje tlačová agentúra Reuters.

Patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill vyzval obyvateľstvo, aby sa modlilo za zdravie tohto najdlhšie slúžiaceho najvyššieho predstaviteľa Ruska od čias diktátora Josifa Stalina. Kirill má úzke vzťahy s Putinovou vládou a dlhodobo podporuje konzervatívne hodnoty namiesto takzvaného západného liberalizmu.

Kirill vyhlásil, že Putinovi moc nad Ruskom zveril do rúk sám Boh. Patriarcha vyzdvihol šéfa Kremľa za "premenu obrazu Ruska, posilnenie jeho suverenity a obranyschopnosti, ako aj za ochranu jeho národných záujmov". Poprial mu "zdravie, dlhý život, neúnavnú silu a hojnú Božiu pomoc", dopĺňa tlačová agentúra AFP.

Ruský prezident Vladimir Putin a ruský ortodoxný patriarcha Kirill. Foto: TASR/AP

Putin, ktorý sa do čela krajiny dostal v posledný deň roku 1999 po odstúpení Borisa Jeľcina, však v súčasnosti čelí v súvislosti s inváziou na Ukrajinu najväčšej výzve svojho vládnutia; vojna na Ukrajine totiž vyvolala najvážnejšiu konfrontáciu Moskvy so Západom od takzvanej kubánskej raketovej krízy z roku 1962.

Kým ústretoví predstavitelia oslavujú Putina ako spasiteľa moderného Ruska, oponenti jeho režimu – napríklad uväznený opozičný líder Alexej Navaľnyj – tvrdia, že Putin vedie Rusko do slepej uličky smerom k záhube a buduje krehký systém "nekompetentných pochlebovačov", ktorý sa nakoniec zrúti.

Putin po nástupe k moci prisľúbil, že ukončí chaos, ktorý zachvátil Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu. Jeho priaznivci tvrdia, že zachránil Rusko pred zničením zo strany "agresívneho" Západu. Tvrdia, že po ponížení, ktoré ruská elita utrpela po skončení studenej vojny, si vydobyl späť vplyv na svetovej politickej scéne.

(tasr)

7. októbra 2022 | 12:40

Minúta | 7. októbra 2022 | 12:40

Vodič, ktorý zrazil v Čadci matku s dvomi deťmi, poputuje do väzby

Vodič, ktorý zrazil na chodníku v Čadci matku s dvomi deťmi, poputuje do väzby. Sudkyňa Okresného súdu v Čadci o tom rozhodla v neprítomnosti obvineného. Uznesenie o vzatí do väzby nie je právoplatné. Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti. TASR o tom informoval zástupca hovorkyne Krajského súdu v Žiline Jozef Michňa.

"Sudkyňa rozhodla o jeho vzatí do väzby, keďže existuje dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Taktiež existuje dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti," doplnil Michňa.

Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Žiline Gabriely Kremeňovej obvinili policajti 37-ročného vodiča z trestného činu ublíženia na zdraví v súbehu s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. "Po dopravnej nehode v stredu (5. 10.) sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,86 miligramu na liter (1,79 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu," spresnila.

https://standard.sk/258802/sudca-dedecek-je-nedisciplinovany-vodic-nie-vsak-cestny-pirat/

Po nehode previezli matku s deťmi aj vodiča na ošetrenie do Kysuckej nemocnice v Čadci. Matku z nemocnice prepustili, zranené dievčatko neskôr previezli na ďalšie vyšetrenia do Univerzitnej nemocnice v Martine (UNM). "Je hospitalizované na JIS oddelení kliniky detí a dorastu, jeho stav je stabilizovaný," uviedla Zuzana Marčeková z oddelenia marketingovej komunikácie UNM.

(tasr)

7. októbra 2022 | 12:15

Minúta | 7. októbra 2022 | 12:15

Národná rada: Plénum nebolo pri rozpočte uznášaniaschopné. Sulík ho označil za "diletantský"

Plénum Národnej rady (NR) SR nebolo ani na druhý pokus uznášaniaschopné pri hlasovaní o posunutí novely zákona o štátnom rozpočte do druhého čítania. Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár preto prerušil schôdzu a pokračovať bude v utorok (11. 10.) od 9.00.

Poslanec a líder SaS Richard Sulík priblížil, že sa rozhodli spraviť NR SR neuznášaniaschopnou preto, lebo návrh zákona o štátnom rozpočte je "diletantsky" spravený. "Tak, ako je to teraz napísané, to dáva vlastne bianko šek ministrovi financií urobiť s tými peniazmi, čo len chce," skonštatoval.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vo štvrtok (6. 10.) plénu ozrejmil jednotlivé výdavky, zároveň avizoval, že vláda pripraví pozmeňujúci návrh s podrobnejším rozpisom toho, na aké položky presne majú byť financie použité. To však podľa Sulíka nestačí. "My už poznáme návrhy a prísľuby ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a ja osobne, na základe osobnej skúsenosti, som si takmer istý, že tie čísla by boli nakoniec aj tak pozmenené," podotkol Sulík.

Požaduje preto stiahnutie tohto návrhu a podanie nového, kde už budú jasne jednotlivé položky vypísané. Dodal, že potom už SaS nebude blokovať schôdzu.

Novela zákona o štátnom rozpočte zvyšuje výdavky aj príjmy rozpočtu o približne 1,5 miliardy eur, pričom výška plánovaného deficitu sa nemení. I keď sa oproti pôvodne schválenému rozpočtu výrazne zvýšili daňové príjmy štátu, bez zmeny zákona ich nie je možné v tomto roku použiť.

(tasr)

7. októbra 2022 | 9:17

Minúta | 7. októbra 2022 | 9:17

Dovoz aj vývoz tovaru v auguste medziročne vzrástol o viac ako 30 percent

Slovenský export aj import v auguste zrýchlil medziročný rast, keď druhýkrát v tomto roku prekonal hranicu 30 percent. Vývoz vzrástol o 30,3 percenta na 8,3 miliardy eur a dovoz sa zvýšil o 30,4 percenta na 8,4 miliardy eur. Vyplýva to z predbežných výsledkov zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.

Export ovplyvnila najmä vyššia hodnota vyvezených motorových vozidiel, elektrického prúdu a ropných výrobkov. K zvýšeniu dovozu tovaru na Slovensko prispela najmä medziročne vyššia hodnota nakupovaných častí a súčastí vozidiel, elektriny a zemného plynu. "Nárast zahraničného obchodu súvisí aj s vyššími cenami týchto komodít," uviedol ŠÚ.

Rast vývozu pokračuje už jedenásty mesiac a aktuálne bol druhý najvyšší za toto obdobie. Medziročný nárast hodnoty dovozu pokračuje plynule od februára minulého roka. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 158,2 milióna eur, čo je o 54,6 milióna eur väčší deficit ako v auguste 2021.

Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast v auguste tohto roka deväť z nich. Najvýznamnejší vplyv na rast celkového exportu mala najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu, a to stroje a prepravné zariadenia, kam patrí aj vývoz automobilov. Hodnota vyvezeného tovaru v tejto triede bola medziročne vyššia o 29,4 percenta. K celkovému rastu hodnoty slovenského exportu prispel aj vyše dvaapolnásobný nárast (o 163,9 percenta) v triede minerálne palivá, kam okrem iného patrí vývoz elektrického prúdu či výrobkov z ropy.

(tasr)

7. októbra 2022 | 8:26

Minúta | 7. októbra 2022 | 8:26

Erdogan opätovne pohrozil zablokovaním vstupu Švédska do NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok opätovne hrozil blokádou plánovaného vstupu Švédska do NATO. Vzťahy s druhou kandidátskou krajinou, Fínskom, označil za odlišné.

"Kým budú v uliciach Švédska demonštrovať teroristické organizácie a kým budú v švédskom parlamente teroristi, nenastane žiadna zmena postoja Turecka voči Švédsku," povedal Erdogan na tlačovej konferencii v Prahe počas neformálneho summitu EÚ.

Turecký prezident pripomenul tvrdenia, že švédski politici sympatizujú so Stranou kurdských pracujúcich (PKK) a hnutím exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, a nepodnikajú voči nim primerané kroky, píše agentúra DPA. Strana PKK je v Turecku zakázaná a Gülenovo hnutie Ankara obviňuje zo zosnovania neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016.

Erdogan upozornil na rozdiel v prístupe Švédska a Fínska pri plnení bezpečnostných požiadaviek Turecka, ktorými ešte v júni podmienilo ich vstup do NATO, píše agentúra AP. "Fínsko nie je krajina, kde sa teroristi voľne potulujú," povedal.

Obe škandinávske krajiny po ruskej invázii na Ukrajinu požiadali v máji o vstup do NATO, pripomína DPA. Prístupové protokoly musí teraz odobriť všetkých 30 členských krajín NATO. Okrem Turecka ich ešte neratifikovalo Maďarsko.

Turecko blokovalo proces vstupu Švédska a Fínska pre údajnú podporu teroristických organizácií. Obe krajiny preto podpísali pred summitom NATO v Madride s Tureckom memorandum a výhrady voči kandidatúre tak odstránili. Ankara však tvrdí, že dohodnuté podmienky Švédsko neplní.

(tasr)

7. októbra 2022 | 7:26

Minúta | 7. októbra 2022 | 7:26

ČR: Európski lídri sa v rámci Európskeho politického spoločenstva chcú stretnúť v Moldavsku

Európski lídri sa na prvom stretnutí v rámci platformy Európske politické spoločenstvo (EPC) dohodli, že s ňou budú pokračovať. Ďalšie stretnutie by sa malo uskutočniť o pol roka v moldavskom Kišiňove, neskôr v Španielsku a Spojenom kráľovstve.

Inauguračný samit, ktorý sa uskutočnil v Prahe za účasti lídrov 44 štátov, im dal priestor spoločne diskutovať o bezpečnosti či energetike v Európe aj na bilaterálne stretnutia. Informuje o tom spravodajský portál iDNES.cz.

Český premiér Petr Fiala na záver štvrtkového stretnutia vyhlásil, že sa uskutočnilo v kritický okamih pre kontinent, keďže ruská agresia na Ukrajine ohrozuje stabilitu a bezpečnosť. Cieľom EPC podľa neho nie je nahrádzať existujúce organizácie a inštitúcie ani prijímať oficiálne vyhlásenia, ale vytvoriť priestor na výmenu názorov medzi jednotlivými európskymi krajinami. Dalo pritom dokopy krajiny, ktoré sa bežne nestretávajú.

Prezidentka Moldavska, budúcej hosťujúcej krajiny, Maia Sanduová sa vyjadrila, že Európa je zjednotená v úsilí pomôcť Ukrajine obnoviť svoju suverenitu. „Cesta pred nami nebude jednoduchá a len spoločne môžeme prekonať výzvy, ktoré nás čakajú,“ povedala.

Podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý je autorom myšlienky na samit nového formátu, stretnutie predstavilo jednotu 44 krajín, ktoré jasne povedali, že odsudzujú ruskú agresiu a podporujú Ukrajinu. Lídri rokovali o krízach, ktoré Európa zažíva, o konflikte medzi Arménskom a Azerbajdžanom a ďalších témach, povedal Macron. Zdôraznil, že po útokoch na plynovody Nord Stream Európa musí spoločne riešiť otázku ochrany kritickej infraštruktúry, ale napríklad aj kybernetickú bezpečnosť či migráciu. Spomenul aj nápad s integrovanejšou politikou v oblasti univerzít.

Samit sa stal dejiskom viacerých samostatných stretnutí lídrov. Petr Fiala napríklad rokoval s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Macron sa zase zišiel s britskou premiérkou Liz Trussovou. Uskutočnilo sa aj prelomové stretnutie tureckého prezidenta s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, s ktorými sa stretol aj azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.

(sita)

7. októbra 2022 | 6:56

Minúta | 7. októbra 2022 | 6:56

EÚ vyšle do Arménska misiu, aby pomohla pri vytyčovaní hraníc s Azerbajdžanom

Európska únia vyšle do Arménska "civilnú misiu EÚ", aby tejto krajine pomohla vytýčiť hranice s Azerbajdžanom. Oznámili to v piatok v Prahe zúčastnené strany po stretnutí s Francúzskom, informuje agentúra AFP.

Misia sa má začať ešte v októbri a má trvať maximálne dva mesiace, uvádza sa v spoločnom vyhlásení zverejnenom po stretnutí arménskeho premiéra Nikola Pašinjana, azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

"Arménsko sa dohodlo na tom, že bude nápomocné v civilnej misii EÚ pozdĺž svojej hranice s Azerbajdžanom. Azerbajdžan súhlasil, že s touto misiou bude spolupracovať do tej miery, ako sa ho to týka," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Spomenutí politickí lídri absolvovali vo štvrtok neskoro večer na okraj Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe niekoľkohodinové spoločné stretnutie. Po schôdzke uviedli, že Arménsko aj Azerbajdžan potvrdili svoj záväzok voči Charte OSN aj voči tzv. Almaatskej deklarácii z roku 1991, na základe ktorej si vzájomne uznávajú svoju územnú celistvosť a suverenitu.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu – jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhoročný hegemón v tomto regióne. Moskva však teraz v dôsledku svojej invázie na Ukrajinu stráca vplyv v tomto regióne a podľa AFP tým umožňuje, aby na seba úlohu tzv. sprostredkovateľov v rámci normalizácie vzťahov Arménska s Azerbajdžanom preberali Spojené štáty a Európska únia.

(tasr)

7. októbra 2022 | 6:52

Minúta | 7. októbra 2022 | 6:52

Macron vyzval na ochranu energetickej infraštruktúry v Európe

Na ochranu energetickej infraštruktúry v Európe vyzval na historicky prvom zasadnutí lídrov 44 krajín Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe francúzsky prezident Emmanuel Macron. Pripomenul pritom nedávne útoky na plynovody Nord Stream na dne Baltského mora.

"Naša infraštruktúra nás robí zraniteľnými, preto potrebujeme európsku stratégiu na jej ochranu," vyhlásil Macron.

Upozornil aj na potrebu ochrany pred kybernetickými útokmi, pričom poukázal na to, že viaceré európske štáty sa nedávno stali terčmi takýchto zásahov, a to zo strany Ruska a Iránu.

Francúzsky prezident ďalej vyzdvihol jednotu predstaviteľov, ktorí spoločne odsúdili ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Podľa neho je potrebné, aby Európa prispievala do "fondu odolnosti" pre Ukrajinu, a tak podporovala jej armádu, ale aj občiansku spoločnosť.

V súvislosti s EPC – ktorého vznik sám inicioval – Macron poukázal na jeho užitočnosť, keďže podľa neho poskytlo pôdu na prvé stretnutie arménskeho premiéra Nikola Pašinjana a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana od roku 2018.

V Prahe sa podľa Macrona hovorilo o viacerých krízach vrátane napätia medzi Azerbajdžanom a Arménskom, Tureckom a Gréckom – aj v súvislosti s Cyprom – a tiež situácii na Balkáne. Macron spoločne s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom sprostredkoval stretnutie predstaviteľov Arménska a Azerbajdžanu a s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom zas stretnutie zástupcov Srbska a Kosova.

V súvislosti s migráciou Macron vyzval na "integrovanú politiku", ktorá má spočívať v prijímaní ľudí utekajúcich za slobodou, ale aj v boji proti prevádzačom.

(tasr)

7. októbra 2022 | 6:42

Minúta | 7. októbra 2022 | 6:42

Kollár: Ak neschválime rozpočet, koalícia by sa mala dohodnúť na predčasných voľbách

Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár bude s predčasnými voľbami počítať vtedy, ak vláda nebude vedieť pomôcť ľuďom v energetickej kríze. "V prípade, keď toto nebudeme vedieť urobiť, ja nechcem len kúriť a svietiť a brať poslanecký plat," uviedol Kollár v diskusnej relácii televízie Joj Na hrane.

Opozičný poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdí, že ľudia nie sú s vládou spokojní, lebo nedostávajú pomoc a namiesto toho, aby sa riešila kríza sa riešia spory.

Opozičný poslanec ďalej poukázal, že Slovensko je v ťažkých časoch a byť v rozpočtovom provizóriu je veľký problém. "Ak táto vláda chce ukázať svoju legitimitu, že vie a môže vládnuť, je rozhodujúce, že si vie schváliť rozpočet. Ak si neschváli rozpočet, tak o čom sa tu bavíme," povedal Kamenický.

Ľuďom vraj nebudú vedieť pomôcť

Kollár reagoval, že ak sa Slovensko ocitne v rozpočtovom provizóriu, nebude vedieť pomôcť ľuďom ani energetickými šekmi, ani ľuďom ohrozeným energetickou chudobou, ani príplatkami zdravotníkom či učiteľom. "Ak je dobré počasie, tak sa dá vydržať v rozpočtovom provizóriu, ale v týchto ťažkých časoch, keď vy ako štát musíte veľmi veľakrát zobrať prostriedky, tak sa to nedá robiť v provizóriu," skonštatoval.

V prípade, že sa rozpočet neschváli, mala by si koalícia podľa Kollára sadnúť a dohodnúť sa na predčasných voľbách, aby nová vláda vedela pomoc ľuďom doručiť. Pri hlasovaní o rozpočte sa podľa Kamenického ukáže, kto skutočne podporuje súčasnú vládu. "Keď niekto za rozpočet zahlasuje a ten prejde, tak si želá, aby táto vláda išla ďalej," podotkol.

Kamenický opäť zopakoval, že východiskom pre Slovensko sú predčasné voľby. Kollár však poukázal na to, že poslanci musia najprv schváliť jeden a potom druhý ústavný zákon a až vtedy môžu byť predčasné voľby.

Sme rodina podľa Kollára podporí predčasné voľby, ak opozícia zahlasuje za zákony, ktoré majú pomôcť ľuďom. Kamenický naopak hovorí, že ak im garantuje predčasné voľby, tak až vtedy podporia zákony, ktoré budú považovať za dobré. Smer-SD tiež podľa Kamenického vyzval všetky opozičné strany na rokovanie o predčasných voľbách.

Nižšia DPH pre gastro a cestovný ruch

Šéf Sme rodina na koaličnej rade tiež navrhol, aby mal gastro sektor a cestovný ruch najbližšie dva roky 10 percentné DPH. Dôvodom, je, aby sa po pandémii a v energetickej kríze "mohli nadýchnuť". "Budem o to bojovať," povedal Kollár. Zákon na zníženie DPH pre gastro by Smer-SD podľa Kamenického podporil.

Predseda parlamentu tiež v relácii informoval, že koaličná rada poverila ministra vnútra a ministra spravodlivosti, aby priniesli tri návrhy, ako riešiť situáciu s opitými vodičmi. Na vypracovanie majú podľa Kollára jeden mesiac, potom sa koalícia rozhodne, ktorý návrh je najlepší.

Kamenický v tejto súvislosti uviedol, že štát by sa mal zamyslieť nad technickými riešeniami, akými sú napríklad stĺpiky na zastávkach, aby sa zabránilo nehodám.

Kollár tiež vylúčil, že by rokoval s poslancami okolo Tomáša Tarabu (nezaradený) o ich mieste na kandidátke Sme rodina. "Zatiaľ to nie je otázkou ani témou dňa," poznamenal.

(tasr)

7. októbra 2022 | 6:21

Minúta | 7. októbra 2022 | 6:21

Zlaté korunky ako dôkaz ruského mučenia? Ukrajinské ministerstvo obrany vraj zdieľalo hoax

Zlaté zuby údajne pochádzali z mučiarne v dedine Charkovskej oblasti. Miestny zubár však tvrdí, že sú z jeho zbierky.

Ukrajinské ministerstvo obrany zdieľalo v utorok na Twitteri dve fotografie. Na jednej z nich vidieť plynovú masku vedľa obhorenej handry, ktorú údajne nasadili na hlavu obeti mučenia a následne ju zaživa pochovali. Druhá snímka ukazovala škatuľu plnú zlatých zubných koruniek.

Pod zábery ukrajinský silový rezort napísal: „Mučiareň v Pisky-Radkivski. Malý Osvienčim. Koľko ich ešte nájdeme na okupovanej Ukrajine?"

https://twitter.com/DefenceU/status/1577401183492313089

Fotky sa vzápätí stali virálne, na sociálnych sieťach ich šírili tisíce ľudí. Vplyvné médiá – napríklad britský Telegraph – písali, že zuby pochádzajú z ruských mučiarní na Ukrajine.

Keďže dedinu Pisky-Radkivski v Charkovskej oblasti, odkiaľ údajne boli oba hrozivé nálezy, pred pár dňami oslobodila ukrajinská armáda, reportéri nemeckého denníka Bild sa ju rozhodli navštíviť. Hoci novinári nedokázali zistiť, z akého miesta je plynová maska na fotografii, miestni obyvatelia im potvrdili, že ruskí vojaci v dedine skutočne mučili Ukrajincov. Volanie o pomoc sa vraj ozývalo z rôznych budov a reportéri priniesli aj výpovede tých, ktorí fyzické týranie zo strany Rusov prežili.

Sú zo zbierky dlhoročného zubára

Nesedí však asociácia na druhej fotke. Nájdené zuby vraj nepatria mŕtvym alebo umučeným, ale pacientom miestneho zubára. „Tieto zuby vyzerajú ako tie z mojej zbierky, ktoré mi ukradli," povedal zubár Sergej, keď ho Bild konfrontoval s fotografiou ministerstva. „Som tu jediný zubár. Takže ak ich tu našli, musia byť moje,“ dodal.

Doktor si myslí, že Rusi ukradli zuby v domnienke, že sú skutočne zlaté. Časti chrupu sú však z nehrdzavejúcej ocele. Agresori ich vraj využívali aj na psychické týranie miestnych. "Obyvatelia v okolí mi hlásili, že Rusi ich zjavne použili na vystrašenie ľudí," uviedol Sergej.

Na otázku, či korunky mohli pochádzať od mŕtvych ľudí, zubár odpovedal: „Preboha, nie! Pochádzajú od ľudí, ktorých som roky liečil. Vybral som tie zuby, pretože boli zlé." Doktor ďalej uviedol, že na fotografii je len zlomok zubov, ktoré odstránil za svoju tridsaťročnú kariéru.

(est)

7. októbra 2022 | 6:21

Minúta | 7. októbra 2022 | 6:21

Ceny energií sú takmer nezaplatiteľné, sankčnú politiku musíme zmeniť, vyhlásil Orbán

Je zrejmé, že v sankčnej politike treba urobiť zmeny, zdôraznil vo štvrtok večer vo videu z Prahy zverejnenom na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Zároveň uviedol, že na prvom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) boli na stole veľmi vážne témy.

Tieto témy sa podľa Orbána týkajú toho, či budú mať európske krajiny v nadchádzajúcich mesiacoch plyn a elektrinu.

Premiér pripomenul, že Maďarsko už predtým vybojovalo výnimku z ropného embarga zo sankcií, pričom v uplynulých dňoch sa podarilo dosiahnuť, aby nové sankcie nezasiahli maďarskú atómovú energiu ani dodávky zemného plynu.

Podľa Orbána spôsobili sankcie enormný rast cien energií. Maďarska sa podľa jeho slov dotkli tak, že sú ceny energií sú "takmer nezaplatiteľné".

"Rusko vôbec nepadlo na kolená, zatiaľ čo európske ekonomiky krvácajú. Je jasné, že politiku sankcií treba zmeniť," podčiarkol Orbán, ktorý práve túto otázku označil v súvislosti s pražskou schôdzou za kľúčovú.

Podľa agentúry MTI predseda maďarskej vlády pri tejto príležitosti v Prahe rokoval s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim, českým prezidentom Milošom Zemanom a aj s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom, uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

(tasr)

06. 10. 2022

6. októbra 2022 | 22:09

Minúta | 6. októbra 2022 | 22:09

Úlohou EPC nie je nahradiť súčasné formáty spolupráce v Európe, vyhlásil Fiala

Na historicky prvom stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva (EPC) sa stretlo 44 štátnikov, a to v kritických okamihoch týkajúcich sa bezpečnosti a stability v Európe.

Na záverečnej tlačovej konferencii zasadnutia to vyhlásil český premiér Petr Fiala s tým, že úlohou EPC nie je nahrádzať súčasné formáty spolupráce, informuje TASR.

(tasr, min)

6. októbra 2022 | 21:41

Minúta | 6. októbra 2022 | 21:41

Kazachstan si predvolal na "vážny rozhovor" ruského veľvyslanca

Kazašské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo na "vážny rozhovor" ruského veľvyslanca. Stalo sa tak po tom, ako Moskva požadovala od Kazachstanu vypovedanie ukrajinského ambasádora, informovala agentúra AFP.

Vzťahy Ruska a Kazachstanu, dlhoročného verného spojenca Moskvy, sú napäté od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev už viackrát v tejto súvislosti vyjadril názory odlišné od stanovísk Moskvy.

Okrem iného vyhlásil, že Kazachstan neuzná výsledky tzv. referend konaných na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach. Avizoval tiež, že jeho krajina bude pomáhať desaťtisícom ruských občanov, ktorí utiekli z Ruska do Kazachstanu po vyhlásení mobilizácie, a zaistí ich bezpečnosť.

"(Ruský) veľvyslanec bol predvolaný na (kazašské) ministerstvo zahraničných vecí na vážny rozhovor. Hovorili sme o vyhlásení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktoré nebolo v súlade s duchom rovnoprávneho strategického partnerstva," uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Astane.

Rezort uviedol, že na stretnutí s ruským diplomatom prebehla "pomerne náročná diskusia". Hovorkyňa Zacharovová tento týždeň obvinila Kazachstan z toho, že nedodržal svoj prísľub o vyhostení ukrajinského veľvyslanca v Astane Petra Vrublevského.

Moskva požadovala Vrublevského vyhostenie preto, že zdieľal na internete príspevok vyzývajúci na zabíjanie príslušníkov ruských okupačných vojsk na Ukrajine. Podľa Zacharovovej kazašská vláda sľúbila, že Vrublevského vyhostí z krajiny v najkratšom možnom čase, čo sa však napokon nestalo.

Kazašský rezort diplomacie vo štvrtkovom vyhlásení uviedol, že Ukrajine tlmočil neprijateľnosť Vrublevského výrokov. S Kyjevom sa tiež dohodol na tom, že ukrajinský veľvyslanec bude povolaný naspäť do Kyjeva, uvádza AFP.

Ukrajinský veľvyslanec v auguste v rozhovore s kazašským blogerom uviedol, že je potrebné zabiť čo najviac Rusov, aby sa zastavilo zabíjanie ukrajinských detí. Za svoje slová sa neskôr ospravedlnil.

(tasr, min)

6. októbra 2022 | 21:06

Minúta | 6. októbra 2022 | 21:06

Americká polícia zadržala dvoch Rusov, ktorí utiekli pred mobilizáciou na Aljašku

Úrady amerického štátu Aljaška zadržali dvoch mužov ruskej národnosti, ktorí na člne preplávali viac ako 480 kilometrov z Ruska cez Beringov prieliv až na Aljašku. Podľa vyjadrenia miestnych obyvateľov Rusi utiekli pred vojenskou mobilizáciou. Vo štvrtok to oznámili predstavitelia na Aljaške. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Podľa aljašských médií našla polícia mužov ešte v utorok pri pobrežnom mestečku Gambell na Ostrove svätého Vavrinca. Kancelária aljašskej senátorky Lisy Murkowskej uviedla, že komunikuje s colnou a pohraničnou strážou a ministerstvom vnútornej bezpečnosti Spojených štátov v súvislosti s rozhodnutím "o vstupe týchto osôb na územie USA".

Zadržaní muži uviedli, že vyplávali z mesta Egvekinot na Čukotke na severovýchode Ruska. Po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra tzv. čiastočnú mobilizáciu, z Ruska odcestovali desaťtisíce ľudí, najmä mužov, ktorých by sa mohla mobilizácia týkať.

Okrem Fínska a Estónska sa mnoho Rusov pokúša o prekročenie pozemných hraníc aj s Kazachstanom, Gruzínskom či Mongolskom. Kazachstan v utorok ohlásil, že za dva týždne tam prišlo viac než 200-tisíc Rusov.

(tasr, min)

6. októbra 2022 | 20:54

Minúta | 6. októbra 2022 | 20:54

Zelenskyj vyzval Európu, aby poslala Ukrajine viac zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vo svojom virtuálnom prejave na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe vyzval európskych lídrov, aby Kyjevu dodali viac zbraní. Volal po potrestaní Ruska ako agresora, ktorý vojensky napadol Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajina musí podľa slov Zelenského zvíťaziť, aby "ruské tanky nepostupovali v smere na Varšavu či znova na Prahu". "My, lídri Európy, sa môžeme stať lídrami mieru. Naše európske politické spoločenstvo sa môže stať európskym spoločenstvom mieru," zdôraznil Zelenskyj.

"Je veľmi dôležité, že spolupracujeme s našimi susedmi a spojencami, aby sme sa postavili (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, ale aj preto, aby sme riešili problémy, ktoré pred nami stoja," uviedla britská premiérka Liz Trussová pre médiá.

Vo štvrtok sa na Pražskom hrade koná historicky prvý samit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri 43 európskych krajín na Pražskom hrade rokujú o mieri a bezpečnosti, energetike, klíme a ekonomickej situácii.

Na stretnutie EPC v piatok nadviaže neformálny samit Európskej únie. Ďalší podobný samit by sa mohol konať podľa AFP zrejme v Moldavsku a nasledovali by Španielsko a Spojené kráľovstvo.

AFP približuje, že popri samite sa konalo viacero osobitných stretnutí medzi politikmi. Francúzsky prezident Macron sa stretol napríklad s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorého vyzval, aby sa postavil proti snahám Ruska vyhýbať sa sankciám EÚ.

(tasr, min)

6. októbra 2022 | 20:25

Minúta | 6. októbra 2022 | 20:25

Neutralita Rakúska je podkopaná, nemôže byť mediátorom s Kyjevom, myslí si ruský diplomat

Možnosť, že by Rakúsko zastávalo rolu sprostredkovateľa riešenia vojenského konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, vylúčil v rozhovore s ruskou agentúru Ria Novosti zverejnenom vo štvrtok Oleg Ťapkin, šéf oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré je zodpovedné za vzťahy okrem iného s Rakúskom. TASR informuje na základe správy agentúry APA.

"S poľutovaním musím konštatovať, že rakúska neutralita je v skutočnosti podkopaná," povedal Ťapkin. Poukázal na to, že rakúska vláda podporila všetky "protiruské sankčné opatrenia" Európskej únie. Predstavitelia Rakúska vrátane prezidenta Alexandra Van der Bellena mali viaceré vyhlásenia proti Rusku a zohrali úlohu pri "zinscenovanej kampani vyhosťovania ruských diplomatov".

"Akokoľvek sa oficiálni predstavitelia Rakúska snažia presvedčiť samých seba a tiež verejnosť o neotrasiteľnosti neutrality (Rakúska), fakty hovoria o opaku," povedal Ťapkin, ktorý bol podľa APA prinajmenšom ešte pred vypuknutím ruskej invázie na Ukrajinu považovaný za nástupcu súčasného ruského veľvyslanca vo Viedni Dmitrija Ľubinského.

Rusko v apríli oznámilo vyhostenie štyroch rakúskych diplomatov. Išlo o odvetné opatrenie za vyhostenie troch ruských diplomatov z veľvyslanectva vo Viedni a jedného z generálneho konzulátu v Salzburgu.

(tasr, min)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Taraba vyzval Sulíka, aby verejne oznámil, či zahlasuje za predčasné voľby

Na štvorstrannom stretnutí sa dohodli na misii EÚ na hraniciach Arménska a Azerbajdžanu

Kyjev v reakcii na Nobelovu cenu za mier označil Ukrajincov za tvorcov mieru

Rada OSN pre ľudské práva schválila monitorovanie ľudských práv v Rusku

Fico sa snaží zneistiť voličov Hlasu. Žiadnu koalíciu s PS a SaS neplánujem, vraví Pellegrini

Erdogan a Putin v telefonáte hovorili o zlepšovaní vzťahov i vojne na Ukrajine

Moc nad Ruskom zveril Putinovi do rúk sám Boh, vyhlásil patriarcha Kirill

Vodič, ktorý zrazil v Čadci matku s dvomi deťmi, poputuje do väzby

Národná rada: Plénum nebolo pri rozpočte uznášaniaschopné. Sulík ho označil za "diletantský"

Rusko: Putin oslavuje sedemdesiatku. Patriarcha Kirill vyzdvihol jeho vládnutie

Heger: Je dôležité pomôcť Maďarsku posilniť kontroly na hraniciach

Fiala: EÚ musí naďalej podporovať Ukrajinu, bojuje totiž za bezpečnosť Európy

Trussová a Macron oznámili plány na spoluprácu. Krajiny začnú "novú fázu" vo vzťahoch po brexite

Sochy na Veľkonočnom ostrove poškodil prírodný požiar

Merkelová: Vyhlásenia vo vojne na Ukrajine musíme brať vážne. Mier v Európe môže nastať len so zapojením Ruska

V druhom pilieri si sporí 1,74 milióna ľudí, za rok v ňom pribudlo 58-tisíc sporiteľov

Ukrajinský minister obrany vyzval ruských vojakov, aby zložili zbrane

Nitriansky Jaguar Land Rover skončil vlani s poklesom zisku takmer o polovicu

Biden: Hrozba jadrového armagedonu je najvyššia od čias Kubánskej krízy

Dovoz aj vývoz tovaru v auguste medziročne vzrástol o viac ako 30 percent

Postrelenú medvedicu pod Poľanou nenašli ani po troch dňoch

Erdogan opätovne pohrozil zablokovaním vstupu Švédska do NATO

Dvaja Rusi ušli pred mobilizáciou na Aljašku

ČR: Európski lídri sa v rámci Európskeho politického spoločenstva chcú stretnúť v Moldavsku

EÚ vyšle do Arménska misiu, aby pomohla pri vytyčovaní hraníc s Azerbajdžanom

Biden omilostil tisíce ľudí odsúdených za prechovávanie marihuany

Macron vyzval na ochranu energetickej infraštruktúry v Európe

Kollár: Ak neschválime rozpočet, koalícia by sa mala dohodnúť na predčasných voľbách

Zlaté korunky ako dôkaz ruského mučenia? Ukrajinské ministerstvo obrany vraj zdieľalo hoax

Putin nežartuje, čelíme najväčšej hrozbe armagedonu od kubánskej krízy, tvrdí Biden

Ceny energií sú takmer nezaplatiteľné, sankčnú politiku musíme zmeniť, vyhlásil Orbán

Úlohou EPC nie je nahradiť súčasné formáty spolupráce v Európe, vyhlásil Fiala

Kazachstan si predvolal na "vážny rozhovor" ruského veľvyslanca

Americká polícia zadržala dvoch Rusov, ktorí utiekli pred mobilizáciou na Aljašku

Zelenskyj vyzval Európu, aby poslala Ukrajine viac zbraní

Neutralita Rakúska je podkopaná, nemôže byť mediátorom s Kyjevom, myslí si ruský diplomat

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť