Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ÚVO nariadil zrušiť obstarávanie na vrtuľníky, rezort vnútra sa odvolá

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) nariadil zrušiť verejné obstarávanie na nákup vrtuľníkov v priamom rokovacom konaní. Vyplýva to zo stanoviska Ministerstva vnútra (MV) SR. Rezort vnútra sa plánuje voči rozhodnutiu odvolať.

"Rozhodnutie ÚVO vystavuje prax riziku, že v prípade poruchy vrtuľníka a nedostupnosti náhradných dielov môže byť sťažená dostupnosť pomoci vrtuľníka zo vzduchu," komentoval rozhodnutie rezort vnútra.

Podľa MV SR úrad oslovil za účelom vykonania kontroly troch odborníkov, pričom dvaja z nich tvrdenia ministerstva vnútra nespochybnili. ÚVO mal oprieť svoje rozhodnutie na jedinom nesúhlasnom odbornom odhade LOM Praha, ktorý je priamo zainteresovaný v údržbe aktuálne lietajúcich vrtuľníkov Mi-171 leteckého útvaru a v prípade uzemnenia vrtuľníkov môže prísť o zákazku na generálnu opravu vrtuľníka v hodnote 3,5 milióna eur v roku 2023.

LOM v Prahe podľa MV SR rezort v minulosti oslovil, no nedostal stanovisko k tomu, či je v súvislosti so sankciami ohrozená dodávka komponentov.

Vrtuľníky využívajú policajti, hasiči či záchranári napríklad pri pátraní, hasení požiarov, ale aj pri ochrane štátnej hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev varuje, že dnešné útoky na Ukrajinu sú len "prvou epizódou"

Podpredseda bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev avizuje ďalšie reakcie Ruska na vojenské operácie ukrajinskej armády. Podľa agentúry AFP to bývalý ruský prezident uviedol v pondelok vo svojom statuse na platforme Telegram.

"Prvá epizóda odohraná. Budú ďalšie," napísal Medvedev, ktorý sa od vypuknutia vojny na Ukrajine profiluje ako jeden z najzúrivejších nepriateľov Ukrajiny a Západu.

Vyjadril presvedčenie, že súčasný ukrajinský režim bude pre Rusko predstavovať "trvalú, priamu a jasnú hrozbu". Vyslovil aj názor, že Rusko by si preto – okrem ochrany svojich občanov a hraníc – malo staviť ako svoj budúci cieľ "úplnú demontáž politického režimu Ukrajiny".

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: EÚ stojí pri Ukrajine, ďalšia vojenská pomoc je na ceste

Ruský raketový útok na Kyjev a ďalšie mestá a regióny Ukrajiny, ktorý sa odohral v pondelok ráno, odsúdili viacerí predstavitelia Európskej únie a jej členských štátov. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell zároveň uviedol, že "ďalšia vojenská pomoc pre Ukrajinu je na ceste".

"Takéto činy nemajú v 21. storočí čo robiť a čo najostrejšie ich odsudzujem," napísal Borrell na Twitteri. Vyjadril podporu Ukrajine a prisľúbil ďalšiu dodávku vojenskej pomoci.

Európska únia sa podľa Borrellovho hovorcu Petra Stana domnieva, že ruské útoky na Ukrajinu by mohli byť klasifikované ako vojnové zločiny, keďže "zasiahli civilné ciele a porušili medzinárodné humanitárne právo".

Na otázku o nasadení ruských a bieloruských regionálnych jednotiek na západných hraniciach Bieloruska, o ktorom dnes informoval tamojší prezident Alexandr Lukašenko, Stano odvetil, že "Európska únia ešte nedisponuje bližšími informáciami, no ak by sa to naozaj zrealizovalo, išlo by o ďalšiu eskaláciu vojny na Ukrajine". Dodal, že "by to zo strany EÚ nezostalo bez odpovede".

(tasr)

Minúta  |  

Orbán si otvoril účet na Twitteri, bude tam informovať v angličtine

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán si otvoril na sociálnej sieti Twitter oficiálny účet. Podľa spravodajského servera Telex.hu to oznámil v pondelok premiérov hovorca Bertalan Havasi.

Podľa neho tam budú zverejňované informácie o Orbánovej práci a o jeho politike v angličtine, predovšetkým pre medzinárodnú verejnosť.

Premiér sa na svojom profile prezentuje ako bojovník za slobodu, manžel, otec, starý otec a predseda vlády Maďarska, píše server.

V prvom statuse na Twitteri Orbán informoval o svojej pondelňajšej návšteve Berlína, kde sa má stretnúť s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, a podotkol, že to bude rušný deň. "Urobme trocha hluku!" napísal maďarský premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť na 6,44 percenta HDP

Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných necelých päť percent.

Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady predkladá Ministerstvo financií (MF) SR.

Dôvodom nárastu schodku je podľa rezortu financií reakcia vlády na výrazný rast cien energií. Na tento účel si v rozpočte vytvára priestor v objeme 3,5 miliardy eur.

Deficit očistený o dočasné vplyvy podľa MF budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie SR postupne klesnúť na 3,44 percenta HDP v roku 2024 a 2,74 percenta HDP v roku 2025.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,341 miliardy eur.

Už v tomto roku očakáva rezort financií pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 percenta HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 percenta HDP. Tomuto vývoju podľa MF výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.

V súvislosti s energetickou krízou obsahuje rozpočet na rok 2023 rezervu na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v objeme 3,4 miliardy eur. Zároveň navrhuje do konca apríla nevyplácať odmeny štátnym zamestnancom okrem nárokovateľných odmien, čím sa ušetrí ďalších približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií v predloženom materiáli.

Napätá situácia s cenami energií bude podľa MF pretrvávať minimálne počas 1. polroka 2023. "Preto očakávame, že v dôsledku energetickej krízy zvoľní dynamika slovenského HDP v roku 2023 na 0,6 percenta," avizuje. Opatrenia vlády na zmiernenie dopadu rastu cien energií na domácnosti a firmy by však podľa rezortu financií mali ochrániť ekonomiku pred recesiou či hlbším poklesom.

Ministerstvo neočakáva, že by spomalenie ekonomického rastu malo viesť k výraznejšiemu nárastu miery nezamestnanosti. Inflácia sa kvôli cenám energií vyšplhá na priemerných 13,5 percenta. Viditeľné oživenie ekonomiky očakáva MF v roku 2024, keď predpokladá trvalú stabilizáciu európskych cien energií na akceptovateľných úrovniach a oživenie európskej ekonomiky.

(tasr)

Minúta  |  

Útoky na ukrajinské mestá sú odvetou za výbuch na Kerčskom moste, vyhlásil Putin

Šéf Kremľa Vladimír Putin v pondelok vyhlásil, že masívne raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Informuje o tom agentúra AFP.

"Ak budú (ukrajinské) útoky voči Rusku pokračovať, odozva bude tvrdá," hrozil Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. "Reakcia bude rovnakého rozsahu ako sú hrozby voči Rusku," dodal.

"V prípade pokusov o spáchanie teroristických činov na našom území, bude reakcia Ruska tvrdá," uviedol. Kyjev obvinil z pokusu o bombový útok na plynovod TurkStream, píše na svojom webe stanica Sky News.

Šéf Kremľa uviedol, že pondelkové útoky na Ukrajinu boli koordinované a ich cieľom boli "energetické, vojenské a komunikačné zariadenia". Masívny útok raketami dlhého doletu na ukrajinské ciele podľa neho odporučilo ruské ministerstvo obrany.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.