Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden ostro odsúdil ruské raketové útoky na ukrajinské mestá

Americký prezident Joe Biden v pondelok ostro odsúdil ruské raketové útoky na ukrajinské mestá, ktoré podľa neho ,,opäť ukazujú brutalitu vojny", ktorú vedie ruský prezident Vladimir Putin proti ukrajinskému ľudu. TASR o tom informuje podľa Bidenovho vyhlásenia zverejneného na oficiálnej webovej stránke Bieleho domu.

,,Pri týchto útokoch boli zabití a zranení civilisti bez akéhokoľvek vojenského účelu," uviedol Biden vo vyhlásení. Zároveň vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým po ,,nezmyselne zabitých" a zaželal skoré uzdravenie raneným.

Americký prezident prisľúbil, že bude spolu s americkými spojencami a partnermi naďalej vyvíjať na Rusko tlak, aby zaplatilo za svoju agresiu. ,,Budeme hnať Putina a Rusko na zodpovednosť za ich zverstvá a vojnové zločiny a poskytneme ukrajinským silám nevyhnutnú pomoc na obranu ich krajiny a slobody," uviedol Biden.

,,Opäť vyzývame Rusko, aby okamžite skončilo s touto nevyprovokovanou agresiou a stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny," dodal na záver šéf Bieleho domu.

Pondelkové raketové útoky odsúdil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý ich označil za ,,odporné".

Blinken na sociálnej sieti Twitter uviedol, že hovoril so svojím rezortným kolegom z Ukrajiny Dmytrom Kulebom. ,,Budeme aj naďalej vytrvalo poskytovať ekonomickú, humanitárnu a bezpečnostnú pomoc Ukrajine, aby sa mohla brániť a postarať o svojich ľudí," napísal šéf americkej diplomacie.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na jej územie najmenej 83 rakiet. Podľa ukrajinskej polície si tieto údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať mŕtvych a asi 60 zranených.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že útoky sú odplatou za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.        

(tasr)

Minúta  |  

Visolajský: Situácia v zdravotníctve je tak vážna, že by ju mala riešiť vláda

Aktuálna situácia v zdravotníctve je tak vážna, že by ju mala riešiť vláda. Vyhlásil to šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po pondelkovom stretnutí so zástupcami Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Rezort ubezpečil, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) v tejto súvislosti komunikuje s premiérom Eduardom Hegerom aj ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽANO).

Jednou z hlavných tém stretnutia bolo podľa hovorkyne rezortu Petry Lánikovej vzdelávanie v zdravotníctve. ,,Keďže sa v pondelok na pôde ministerstva uskutočnilo stretnutie s dekanmi lekárskych fakúlt," priblížila s tým, že by sa malo podpísať memorandum v oblasti vzdelávania. Predmetom rokovania tiež mali byť kroky, ktoré MZ plánuje urobiť na stabilizáciu sektora. Dodala, že ide o systémové zmeny, pričom niektoré z tém sa prekrývajú s požiadavkami lekárskych odborárov.

Visolajský doplnil, že ministerstvo odborárov požiadalo o dovysvetlenie niektorých svojich požiadaviek. Opätovne pripomenul, že situácia je vážna a sú potrebné konkrétne kroky, nie sľuby. ,,Problémy sú nadrezortné, a preto by to mala zabezpečiť vláda. Ak má vláda zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich obyvateľov, žiadame ich len, aby robili svoju robotu. (...) Ak sme sa naposledy s premiérom stretli v auguste, tak si myslím, že po podaní 2100 výpovedí by malo aj vláde aj premiérovi viac záležať na vyriešení tejto situácie," skonštatoval Visolajský.

Počet výpovedí lekárov bude podľa neho ďalej pribúdať. Viacerí z tých, ktorí už výpoveď podali, si podľa jeho slov buď hľadajú inú prácu alebo pracovné ponuky dostali. ,,Sú lekári, ktorí si už hľadajú prácu, veľa lekárov už bolo oslovených pracovnými agentúrami, ktoré striehnu na každého voľného lekára. (...) Sme atakovaní aj ponukami zo zahraničia," spresnil.

Ministerstvo dodalo, že hľadá riešenia, snaha dohodnúť sa je podľa neho na oboch stranách. Naďalej verí, že k reálnemu odchodu lekárov nedôjde.

(tasr)

Minúta  |  

Putin opäť požiadal o odstránenie problémov s čiastočnou mobilizáciou

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok dôrazne požiadal o odstránenie problémov s čiastočnou mobilizáciou ruských záložníkov. Šéf Kremľa to uviedol v Petrohrade počas videokonferencie s gubernátormi viacerých ruských regiónov. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Putin v rozhovore s gubernátormi povedal, že problémy s mobilizáciou sa pravdepodobne nahromadili za dlhšie časové obdobie, no ukázali sa až teraz. Nešpecifikoval však, o aké zlyhania ide.

Ruský prezident tak v krátkom časovom horizonte opäť verejne pripustil, že čiastočná mobilizácia, ktorú vyhlásil 21. septembra, neprebieha hladko.

Povolávacie rozkazy mali úrady podľa vyjadrení mnohých Rusov posielať aj nespôsobilým mužom, napísala agentúra Reuters. Tisíce mužov v brannom veku sa po vyhlásení mobilizácie navyše rozhodli opustiť Rusko.

Podľa agentúry AFP povolali úrady vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska aj 63-ročného bývalého zamestnanca armády s cukrovkou. Povolávací rozkaz dostalo aj niekoľko ruských študentov. Stalo sa to napriek tomu, že ruský prezident podpísal výnos, podľa ktorého nebudú povolávaní do armády študenti vyšších vzdelávacích inštitúcií.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Putin sa má v utorok stretnúť so šéfom MAAE Grossim

Ruský prezident Vladimir Putin sa má v utorok v Petrohrade stretnúť so šéfom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala v pondelok z agentúr AFP a Reuters.

MAAE sa už celé mesiace usiluje dosiahnuť dohodu medzi Kyjevom a Moskvou o vyhlásení demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorá je terčom ostreľovania, pripomína Reuters.

Grossi vyjadril presvedčenie, že takáto zóna zníži riziko nehody na tejto elektrárni, ktorá v poslednom období v dôsledku ostreľovania zaznamenala opakované výpadky potrebného prísunu elektrickej energie.

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Závod od marca okupujú ruské sily, stále tam však pracuje ukrajinský personál. Elektráreň sa nachádza v blízkosti frontovej línie a opakovane sa stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina. To vyvolalo obavy z možnej jadrovej katastrofy.

(tasr)

Minúta  |  

OĽANO pripravilo pozmeňujúci návrh k novele štátneho rozpočtu, poslalo ho SaS

Hnutie OĽANO vyhovelo žiadosti strany SaS a v pondelok jej poslalo pozmeňujúci návrh, ktorý presne špecifikuje použitie dodatočných prostriedkov z novely zákona o štátnom rozpočte. Uviedol to predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš.

Hnutie zároveň vyzvalo poslancov strany SaS, aby v utorok (11. 10.) umožnili prerokovanie novely. Ako pripomenulo, jej cieľom je mimoriadna pomoc dôchodcom či domácnostiam a firmám s energiami.

Poslanci o rozpočte v piatok (7. 10.) nerozhodli pre obštrukciu opozície, pri hlasovaní nebolo plénum uznášaniaschopné. Smer-SD žiada, aby sa rozpočet zvýšil len o 207 miliónov eur na opätovné vyplatenie 13. dôchodkov. V obštrukcii je pripravený pokračovať. Liberáli označili návrh za "diletantsky" spravený a za bianko šek ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽANO).

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj telefonoval s Trussovou: Ukrajina sa spolieha na vedúcu úlohu Spojeného kráľovstva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval v pondelok po sérii rozsiahlych ruských raketových útokov na ukrajinské mestá s britskou premiérkou Liz Trussovou. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Zelenskyj sa podľa vlastných vyjadrení na Twitteri spolieha na vedúcu úlohu Londýna v "konsolidácii medzinárodnej politickej a obrannej pomoci" pre Ukrajinu, a to predovšetkým v ochrane jej vzdušného priestoru a ďalšej izolácii Ruska.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba telefonoval taktiež v pondelok so svojím britským náprotivkom Jamesom Cleverlym, ktorý ho uistil o posilnení britskej pomoci.

"Zdôraznil som, že potrebujeme vzdušné obranné systémy. Rusko musí byť uznané za teroristický štát. Tak ako Spojené kráľovstvo odolalo nacistickému blitzkgriegu, Ukrajina odolá ruskému raketovému blitzkriegu," uviedol Kuleba, pričom odkazoval na bombardovanie britských miest nemeckou Luftwaffe počas druhej svetovej vojny.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na jej územie najmenej 83 rakiet. Podľa ukrajinskej polície si masívne raketové údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať mŕtvych a asi 60 zranených.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že útoky sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.  

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.