Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko odporučilo svojim občanom, aby opustili Bielorusko

Poľská vláda v pondelok odporučila svojim občanom nachádzajúcim sa v Bielorusku, aby túto krajinu opustili. Deje sa tak v čase zvýšeného napätia medzi Varšavou a Minskom pre vojnu na Ukrajine. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

,,Odporúčame, aby poľskí občania zdržiavajúci sa na území Bieloruskej republiky opustili jej územie dostupnými komerčnými a súkromnými prostriedkami," píše sa v usmernení pre cestujúcich zverejnenom na webovej stránke poľskej vlády.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok vyhlásil, že Minsk a Moskva nasadia na západných hraniciach jeho krajiny spoločnú bojovú operačnú skupinu. Podľa jeho slov ide o reakciu na vyostrenie napätia. Bieloruský líder následne uviedol, že Litva, Poľsko a Ukrajina cvičia bieloruských ,,radikálov" na teroristický útok.

Bielorusko je v súčasnosti finančne a politicky závislé od Ruska. Lukašenko, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, povolil ruskej armáde vstúpiť na bieloruské územie pod zámienkou vojenských cvičení predtým, ako Moskva 24. februára spustila ,,špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: SBU pátra po ruskom exprezidentovi Medvedevovi

Ukrajinská tajná služba SBU zaradila bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na zoznam hľadaných osôb. Podľa výnosu zverejneného v pondelok je ruský exprezident obvinený z útoku na ukrajinské hranice a suverenitu. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Na základe ukrajinského trestného zákonníka hrozí Medvedevovi ako verejnému činiteľovi trest odňatia slobody na päť až desať rokov.

Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady, v nedeľu prakticky oznámil odvetné útoky Ruska za sobotnú explóziu na Kerčskom moste spájajúcom ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Výbuch bol podľa neho teroristickým útokom, na ktorý Rusko odpovie ,,zničením teroristov".

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na Kyjev a ďalšie mestá najmenej 83 rakiet, z nich 43 zničila ukrajinská protivzdušná obrana, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Podľa ukrajinskej polície si masívne raketové údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať obetí na životoch a asi 60 zranených.

,,Prvá epizóda je za nami. Budú ďalšie," napísal po útokoch Medvedev, ktorý sa od vypuknutia vojny na Ukrajine profiluje ako jeden z najzúrivejších nepriateľov Ukrajiny a Západu. Zároveň vyjadril presvedčenie, že súčasný ukrajinský režim bude pre Rusko predstavovať ,,trvalú, priamu a jasnú hrozbu". Vyslovil aj názor, že Rusko by si preto – okrem ochrany svojich občanov a hraníc – malo stanoviť ako svoj budúci cieľ ,,úplnú demontáž politického režimu Ukrajiny".   

(tasr)   

Minúta  |  

Hnutie Republika je vždy otvorené konštruktívnej opozičnej spolupráci, o tarabovcoch má pochybnosti

Mimoparlamentné hnutie Republika je vždy otvorené konštruktívnej opozičnej spolupráci a zmysluplným rokovaniam. Nemusia mať nevyhnutne podobu podpísaných deklarácií, dôležité sú činy. Pre TASR to uviedol predseda hnutia Milan Uhrík v reakcii na návrh Smeru-SD o dohode na podpore nevyhnutných zákonov a termíne predčasných volieb. V Republike pôsobí viacero parlamentných poslancov.

,,Na rozdiel od kolegov v Smere však nie sme takí optimistickí napríklad v schopnosti parlamentu prijímať zákony v boji proti energetickej kríze, keďže politici z vládnej koalície dokážu dobabrať ešte aj to," poznamenal Uhrík.

Otázny je podľa lídra Republiky postoj a hlasovanie nezaradeného Tomáša Tarabu a jeho poslancov, pretože viackrát túto vládu podržali a znemožnili odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽANO). ,,Predčasné voľby každopádne treba čím skôr," dodal Uhrík.

Fico navrhol dohodu medzi predsedami vládnych strán, parlamentných opozičných strán a nezaradenými poslancami. Súčasťou dohody má byť garantovanie schopnosti Národnej rady SR prijať nevyhnutné zákony proti zdražovaniu a pre dostatok energií, na ktorých sa strany dohodnú. Druhým bodom dohody má byť stanovenie presného legislatívneho postupu, ktorý bude viesť k predčasným voľbám v prvej polovici roka 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina zastavuje vývoz elektriny do EÚ

Ukrajinské ministerstvo energetiky oznámilo, že po pondelňajších ruských raketových útokoch na energetickú infraštruktúru zastaví vývoz elektriny do Európskej únie (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

,,Dnešné raketové útoky, ktoré zasiahli tepelné elektrárne a elektrické rozvodne, prinútili Ukrajinu zastaviť vývoz elektriny od 11. októbra 2022, aby stabilizovala svoj vlastný energetický systém," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na svojej webovej stránke.

Rusko v pondelok spustilo svoje najväčšie raketové útoky na Ukrajinu od začiatku konfliktu, pričom mestá zasypalo riadenými strelami a vyradilo dodávky energie, čo ruský prezident Vladimir Putin nazval pomstou za vyhodený Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko uviedol, že útoky na energetický systém boli ,,najväčšie počas celej vojny". Ich cieľom je čo najviac sťažiť dodávky energií.

V júni ukrajinské ministerstvo energetiky vyjadrilo nádej, že do konca roka získa 1,5 miliardy eur z vývozu elektriny do EÚ, ktorá je hlavným exportným trhom Ukrajiny od začiatku vojny.

Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu 24. februára. Opakovane popieralo útoky na civilné ciele.

(tasr)

Minúta  |  

Biden ostro odsúdil ruské raketové útoky na ukrajinské mestá

Americký prezident Joe Biden v pondelok ostro odsúdil ruské raketové útoky na ukrajinské mestá, ktoré podľa neho ,,opäť ukazujú brutalitu vojny", ktorú vedie ruský prezident Vladimir Putin proti ukrajinskému ľudu. TASR o tom informuje podľa Bidenovho vyhlásenia zverejneného na oficiálnej webovej stránke Bieleho domu.

,,Pri týchto útokoch boli zabití a zranení civilisti bez akéhokoľvek vojenského účelu," uviedol Biden vo vyhlásení. Zároveň vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým po ,,nezmyselne zabitých" a zaželal skoré uzdravenie raneným.

Americký prezident prisľúbil, že bude spolu s americkými spojencami a partnermi naďalej vyvíjať na Rusko tlak, aby zaplatilo za svoju agresiu. ,,Budeme hnať Putina a Rusko na zodpovednosť za ich zverstvá a vojnové zločiny a poskytneme ukrajinským silám nevyhnutnú pomoc na obranu ich krajiny a slobody," uviedol Biden.

,,Opäť vyzývame Rusko, aby okamžite skončilo s touto nevyprovokovanou agresiou a stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny," dodal na záver šéf Bieleho domu.

Pondelkové raketové útoky odsúdil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý ich označil za ,,odporné".

Blinken na sociálnej sieti Twitter uviedol, že hovoril so svojím rezortným kolegom z Ukrajiny Dmytrom Kulebom. ,,Budeme aj naďalej vytrvalo poskytovať ekonomickú, humanitárnu a bezpečnostnú pomoc Ukrajine, aby sa mohla brániť a postarať o svojich ľudí," napísal šéf americkej diplomacie.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na jej územie najmenej 83 rakiet. Podľa ukrajinskej polície si tieto údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať mŕtvych a asi 60 zranených.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že útoky sú odplatou za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.        

(tasr)

Minúta  |  

Visolajský: Situácia v zdravotníctve je tak vážna, že by ju mala riešiť vláda

Aktuálna situácia v zdravotníctve je tak vážna, že by ju mala riešiť vláda. Vyhlásil to šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po pondelkovom stretnutí so zástupcami Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Rezort ubezpečil, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) v tejto súvislosti komunikuje s premiérom Eduardom Hegerom aj ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽANO).

Jednou z hlavných tém stretnutia bolo podľa hovorkyne rezortu Petry Lánikovej vzdelávanie v zdravotníctve. ,,Keďže sa v pondelok na pôde ministerstva uskutočnilo stretnutie s dekanmi lekárskych fakúlt," priblížila s tým, že by sa malo podpísať memorandum v oblasti vzdelávania. Predmetom rokovania tiež mali byť kroky, ktoré MZ plánuje urobiť na stabilizáciu sektora. Dodala, že ide o systémové zmeny, pričom niektoré z tém sa prekrývajú s požiadavkami lekárskych odborárov.

Visolajský doplnil, že ministerstvo odborárov požiadalo o dovysvetlenie niektorých svojich požiadaviek. Opätovne pripomenul, že situácia je vážna a sú potrebné konkrétne kroky, nie sľuby. ,,Problémy sú nadrezortné, a preto by to mala zabezpečiť vláda. Ak má vláda zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich obyvateľov, žiadame ich len, aby robili svoju robotu. (...) Ak sme sa naposledy s premiérom stretli v auguste, tak si myslím, že po podaní 2100 výpovedí by malo aj vláde aj premiérovi viac záležať na vyriešení tejto situácie," skonštatoval Visolajský.

Počet výpovedí lekárov bude podľa neho ďalej pribúdať. Viacerí z tých, ktorí už výpoveď podali, si podľa jeho slov buď hľadajú inú prácu alebo pracovné ponuky dostali. ,,Sú lekári, ktorí si už hľadajú prácu, veľa lekárov už bolo oslovených pracovnými agentúrami, ktoré striehnu na každého voľného lekára. (...) Sme atakovaní aj ponukami zo zahraničia," spresnil.

Ministerstvo dodalo, že hľadá riešenia, snaha dohodnúť sa je podľa neho na oboch stranách. Naďalej verí, že k reálnemu odchodu lekárov nedôjde.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.