Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blinken ocenil kroky Arménska a Azerbajdžanu smerujúce k mierovej dohode

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok telefonoval s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.

Hovoril s nimi o "pozitívnych krokoch", ktoré ich krajiny prijímajú v súvislosti s mierovou dohodou, oznámil americký rezort diplomacie.

Blinken tak odkazoval na nedávne priame rokovania medzi lídrami a ministrami zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu, pričom spomínaných predstaviteľov vyzval, aby pokračovali v prijímaní krokov, ktoré podporujú mierový proces.

Šéf americkej diplomacie mal s oboma lídrami samostatný rozhovor. Počas telefonátu s Alijevom tiež privítal, že Azerbajdžan prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov.

Blinken počas rozhovoru s oboma predstaviteľmi zopakoval, že USA podporujú jasné vymedzenie hraníc medzi spomínanými stredoázijskými krajinami, dopravné prepojenie, nájdenie a identifikáciu nezvestných osôb vrátanie zadržaných.

"Poukázal na dôležitosť diskusie o právach a zárukách obyvateľov Náhorného Karabachu a na potrebu, aby obe strany dodržovali prímerie a sústredili sa na vyjednanie dohody ako jedinej cesty k trvalému mieru," uvádza vo vyhlásení americké ministerstvo zahraničných vecí.

Arménsko a Azerbajdžan sa v piatok dohodli, že Európska únia vyšle do Arménska "civilnú misiu", ktorá bude pôsobiť pozdĺž hraníc týchto dvoch bývalých sovietskych krajín, kde viackrát prepukli boje.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu - jednu v 90-tych rokoch a druhú v roku 2020.

Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Zeman sa na Slovensku stretol s Kollárom a Ficom

Český prezident Miloš Zeman sa v pondelok stretol s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom. O neformálnom posedení informovali na sociálnych sieťach NR SR aj hovorca Hradu Jiří Ovčáček.

Zeman rokoval aj s lídrom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom, doplnil Ovčáček.

Zeman pricestoval na Slovensko na utorkový samit prezidentov skupiny V4. Hlavnými témami rokovaní hláv Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska budú bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, energetická kríza, zelená tranzícia a hľadanie spoločných európskych riešení.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Protivzdušná obrana je hlavnou prioritou spolupráce Ukrajiny s USA

Protivzdušná obrana je prioritou číslo jeden v obrannej spolupráci medzi Ukrajinou a USA. Uviedol to v pondelok na sociálnej sieti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rozhovore so šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom.

,,Takisto potrebujeme, aby USA mali vedúcu úlohu pri zaujatí tvrdého postoja skupiny G7 a pri podpore rezolúcie Valného zhromaždenia OSN," dodal Zelenskyj.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na jej územie najmenej 83 rakiet. Podľa ukrajinskej polície si tieto údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať mŕtvych a asi 60 zranených. Biden tieto útoky ostro odsúdil.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že útoky sú odplatou za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Valné zhromaždenie OSN v pondelok večer mimoriadne zasadlo s cieľom prerokovať anexiu štyroch ukrajinských regiónov Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

V Rakúsku zadržali od mája približne 68-tisíc nelegálnych migrantov

V Rakúsku zadržali len od mája už približne 68-tisícnelegálnych migrantov. S odvolaním sa na najnovšie údaje tamojších úradov o tom informuje agentúra DPA.

,,Predstavuje to zhruba 3-tisíc (nelegálnych migrantov)... za týždeň a toto číslo navyše stále narastá," povedal v pondelok vo Viedni Franz Ruf, šéf rakúskeho Generálneho riaditeľstva pre verejnú bezpečnosť (GDföS). Dodal, že väčšinu z týchto migrantov úrady zastavili pri hraniciach s Maďarskom. Pochádzali najmä z Afganistanu, Indie, Sýrie, Tuniska či Pakistanu.

Rakúske ministerstvo vnútra zase uviedlo, že od januára do augusta bolo v Rakúsku podaných 56-tisícžiadostí o azyl. Väčšinu z týchto žiadostí podali podľa ministra vnútra Gerharda Karnera ľudia, ktorí v podstate nemali šancu na získanie azylu.

V ostatnom čase do Rakúska prichádzali najmä migranti z Indie. Ich žiadosti o azyl pritom podľa Karnera nemali žiadnu šancu na úspech. ,,Dosiaľ nebolo vydané ani jediné kladné rozhodnutie ohľadom udelenia azylu," dodal.

Rakúsky minister vnútra tiež priblížil, že migranti sú zneužívaní prevádzačmi, ktorým za legálny vstup do krajiny platia 3-tisíc až 7-tisíc eur.

Intenzívne policajné vyšetrovanie podľa slov ministra viedlo od začiatku roka k zadržaniu 440 prevádzačov. Toto číslo pritom zodpovedá počtu prevádzačov zadržaných v Rakúsku za celý vlaňajší rok, povedal Karner. Minister dodal, že tento rok už z Rakúska deportovali vyše 7-tisíc nelegálnych migrantov – z toho zhruba 60 percent odišlo dobrovoľne.

Rakúsko aj Česko zaviedli 29. septembra dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom. Pôvodne mali kontroly trvať desať dní, Viedeň aj Praha ich však následne predĺžili – zatiaľ najmenej do 28. októbra. K zavedeniu hraničných kontrol obe krajiny pristúpili v dôsledku narastajúcej nelegálnej migrácie.

(tasr)

Minúta  |  

Weby veľkých letísk v USA zasiahol výpadok, prihlásili sa k nemu proruskí hekeri

Webové stránky viacerých veľkých letísk v USA zasiahol v pondelok krátkodobý výpadok po kybernetickom útoku, ku ktorému sa prihlásila proruská skupina hekerov. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky stanice CNN.

Takzvané DDoS útoky zasiahli webové stránky letísk vo viacerých amerických mestách vrátane Atlanty, Chicaga, Los Angeles, New Yorku, Phoenixu a St Louis. DDoS útok vyradí stránku z prevádzky prudkým navýšením jej návštevnosti, čo spôsobí jej preťaženie.

Webové stránky boli zasiahnuté po tom, ako proruská skupina hekerov KillNet zverejnila zoznam stránok a používateľov vyzvala, aby na ne zaútočili, píše AFP.

Predstaviteľka agentúry pre bezpečnosť počítačových systémov a infraštruktúry (CISA) uviedla, že agentúra tejto záležitosti venuje pozornosť, píše stránka CNN. Narušenie prevádzky letísk podľa nej nehrozí.

Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta v pondelok oznámilo, že jeho webová stránka bola po incidente z rána opäť prístupná. Vyšetrovanie príčiny výpadku podľa letiska pokračuje.

KillNet sa minulý týždeň prihlásila k zodpovednosti za útoky na viaceré webové stránky americkej vlády a takisto sa zamerala na ďalšie krajiny, ktoré nesúhlasia s ruskou inváziou na Ukrajine, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko nebude s Ruskom zdieľať výsledky vyšetrovania poškodenia plynovodov

Švédsko nebude zdieľať výsledky vyšetrovania výbuchov, ktoré poškodili plynovody Nord Stream, s ruskými úradmi alebo ruským plynárenským koncernom Gazprom. Vyhlásila to v pondelok švédska premiérka Magdalena Anderssonová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Švédske úrady vyšetrovali dve miesta úniku zemného plynu z potrubí plynovodov Nord Stream a našli dôkazy, že na mieste došlo k výbuchom. Na základe týchto zistení švédska prokuratúra uviedla, že mohlo ísť o sabotáž.

Ruský premiér Michail Mišustin minulý týždeň poslal švédskej vláde list, v ktorom žiadal, aby boli ruské úrady a Gazprom zapojené do vyšetrovania. Švédsko to však odmietlo.

Premiérka Anderssonová v pondelok uviedla, že Švédsko nebude s Ruskom zdieľať ani len výsledky vyšetrovania explózií, ktoré nastali vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne.

,,Vo Švédsku sú naše predbežné vyšetrovania tajné a to sa, samozrejme, vzťahuje aj na tento prípad," uviedla premiérka pre novinárov.

Anderssonová však uviedla, že Švédsko nemôže zabrániť ruským lodiam, aby navštívili miesto, na ktorom prišlo k explóziám, keďže vyšetrovanie na mieste činu bolo ukončené.

,,Švédska ekonomická zóna nie je územím, ktorým Švédsko disponuje. Kordóny sme už odstránili a je tak možné, aby sa na mieste zdržiavali aj iné lode. Také sú pravidlá," uviedla Anderssonová.

Na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori zaznamenali minulý mesiac štyri úniky plynu, ktorým predchádzali dva výbuchy. Následne došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia. Švédke úrady tieto úniky vyšetrovali spolu s dánskymi.

Plynovody Nord Stream smerujú popod Baltské more z Ruska do Nemecka. Európa v minulosti z Ruska dovážala asi 40 percent svojich zásob plynu. Teraz tento kontinent čelí ekonomickej kríze v súvislosti s vojnou na Ukrajine, v dôsledku ktorej boli výrazne znížené dodávky plynu, pripomína Reuters.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.