Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V stredoamerických štátoch zomrelo počas hurikánu Julia najmenej 28 ľudí

Pri vyčíňaní hurikánu Julia, ktorý neskôr zoslabol na tropickú búrku, zomrelo v stredoamerických krajinách najmenej 28 ľudí. Najviac osôb prišlo o život v Guatemale, až štrnásť.

Úrady v Salvádore evidujú deväť mŕtvych, v Hondurase zahynuli štyria ľudia a z Nikaraguy hlásia jednu obeť. Očakávalo sa, že Julia bude ďalej slabnúť a v priebehu pondelka, keď bude prechádzať pozdĺž guatemalského pobrežia, sa rozplynie.

(sita)

Minúta  |  

Japonsko sa opäť otvára turistom

Japonsko v utorok po dva a pol roku prísnych obmedzení súvisiacich s covidovou pandémiou opäť otvorilo svoje brány pre turistov.

Miestne úrady dúfajú, že prílev cestujúcich, ktorých láka slabý jen, podporí ekonomiku, informuje tlačová agentúra AFP.

Japonsko na začiatku pandémie uzavrelo svoje hranice a v istom okamihu dokonca zakázalo zahraničným obyvateľom návrat, pričom len nedávno začalo hranice opatrne znovu otvárať.

Krajina v júni začala povoľovať návštevy turistov v skupinách so sprievodcom – táto požiadavka bola ďalej zmiernená tak, aby zahŕňala aj prehliadky s vlastným sprievodcom.

Od utorka sa obnovuje bezvízový vstup pre cestujúcich zo 68 krajín a území. Japonsko tiež ruší obmedzenie počtu príchodov a ukončuje povinnosť organizovať zájazdy.

Niektoré pravidlá však zostávajú v platnosti – turisti musia napríklad predložiť doklad o očkovaní alebo negatívny test na koronavírus, ktorý sa vykonal tri dni pred odletom.

Japonská vláda bola pred pandémiou na dobrej ceste dosiahnuť cieľ 40 miliónov návštevníkov do roku 2020, keď sa v Tokiu mali konať letné olympijské hry. V roku 2019 navštívilo Japonsko rekordných 31,9 milióna zahraničných návštevníkov, ale v roku 2021 ich počet klesol len na 250 000.

Japonsko stále dodržiava mnohé zdravotné opatrenia, vďaka ktorým sa podarilo udržať počet úmrtí na covid na približne 45 500, čo je menej než v mnohých iných rozvinutých krajinách.

Rúška sú všadeprítomné, a hoci to zatiaľ nie je zákonom nariadené, japonský parlament sa chystá prijať legislatívu, ktorá umožní hotelom odoprieť služby zákazníkom, ktorí odmietnu nosiť rúško alebo dodržiavať iné zdravotné pravidlá.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken ocenil kroky Arménska a Azerbajdžanu smerujúce k mierovej dohode

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok telefonoval s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.

Hovoril s nimi o "pozitívnych krokoch", ktoré ich krajiny prijímajú v súvislosti s mierovou dohodou, oznámil americký rezort diplomacie.

Blinken tak odkazoval na nedávne priame rokovania medzi lídrami a ministrami zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu, pričom spomínaných predstaviteľov vyzval, aby pokračovali v prijímaní krokov, ktoré podporujú mierový proces.

Šéf americkej diplomacie mal s oboma lídrami samostatný rozhovor. Počas telefonátu s Alijevom tiež privítal, že Azerbajdžan prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov.

Blinken počas rozhovoru s oboma predstaviteľmi zopakoval, že USA podporujú jasné vymedzenie hraníc medzi spomínanými stredoázijskými krajinami, dopravné prepojenie, nájdenie a identifikáciu nezvestných osôb vrátanie zadržaných.

"Poukázal na dôležitosť diskusie o právach a zárukách obyvateľov Náhorného Karabachu a na potrebu, aby obe strany dodržovali prímerie a sústredili sa na vyjednanie dohody ako jedinej cesty k trvalému mieru," uvádza vo vyhlásení americké ministerstvo zahraničných vecí.

Arménsko a Azerbajdžan sa v piatok dohodli, že Európska únia vyšle do Arménska "civilnú misiu", ktorá bude pôsobiť pozdĺž hraníc týchto dvoch bývalých sovietskych krajín, kde viackrát prepukli boje.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu - jednu v 90-tych rokoch a druhú v roku 2020.

Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Zeman sa na Slovensku stretol s Kollárom a Ficom

Český prezident Miloš Zeman sa v pondelok stretol s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom. O neformálnom posedení informovali na sociálnych sieťach NR SR aj hovorca Hradu Jiří Ovčáček.

Zeman rokoval aj s lídrom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom, doplnil Ovčáček.

Zeman pricestoval na Slovensko na utorkový samit prezidentov skupiny V4. Hlavnými témami rokovaní hláv Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska budú bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, energetická kríza, zelená tranzícia a hľadanie spoločných európskych riešení.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Protivzdušná obrana je hlavnou prioritou spolupráce Ukrajiny s USA

Protivzdušná obrana je prioritou číslo jeden v obrannej spolupráci medzi Ukrajinou a USA. Uviedol to v pondelok na sociálnej sieti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rozhovore so šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom.

,,Takisto potrebujeme, aby USA mali vedúcu úlohu pri zaujatí tvrdého postoja skupiny G7 a pri podpore rezolúcie Valného zhromaždenia OSN," dodal Zelenskyj.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na jej územie najmenej 83 rakiet. Podľa ukrajinskej polície si tieto údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať mŕtvych a asi 60 zranených. Biden tieto útoky ostro odsúdil.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že útoky sú odplatou za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Valné zhromaždenie OSN v pondelok večer mimoriadne zasadlo s cieľom prerokovať anexiu štyroch ukrajinských regiónov Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

V Rakúsku zadržali od mája približne 68-tisíc nelegálnych migrantov

V Rakúsku zadržali len od mája už približne 68-tisícnelegálnych migrantov. S odvolaním sa na najnovšie údaje tamojších úradov o tom informuje agentúra DPA.

,,Predstavuje to zhruba 3-tisíc (nelegálnych migrantov)... za týždeň a toto číslo navyše stále narastá," povedal v pondelok vo Viedni Franz Ruf, šéf rakúskeho Generálneho riaditeľstva pre verejnú bezpečnosť (GDföS). Dodal, že väčšinu z týchto migrantov úrady zastavili pri hraniciach s Maďarskom. Pochádzali najmä z Afganistanu, Indie, Sýrie, Tuniska či Pakistanu.

Rakúske ministerstvo vnútra zase uviedlo, že od januára do augusta bolo v Rakúsku podaných 56-tisícžiadostí o azyl. Väčšinu z týchto žiadostí podali podľa ministra vnútra Gerharda Karnera ľudia, ktorí v podstate nemali šancu na získanie azylu.

V ostatnom čase do Rakúska prichádzali najmä migranti z Indie. Ich žiadosti o azyl pritom podľa Karnera nemali žiadnu šancu na úspech. ,,Dosiaľ nebolo vydané ani jediné kladné rozhodnutie ohľadom udelenia azylu," dodal.

Rakúsky minister vnútra tiež priblížil, že migranti sú zneužívaní prevádzačmi, ktorým za legálny vstup do krajiny platia 3-tisíc až 7-tisíc eur.

Intenzívne policajné vyšetrovanie podľa slov ministra viedlo od začiatku roka k zadržaniu 440 prevádzačov. Toto číslo pritom zodpovedá počtu prevádzačov zadržaných v Rakúsku za celý vlaňajší rok, povedal Karner. Minister dodal, že tento rok už z Rakúska deportovali vyše 7-tisíc nelegálnych migrantov – z toho zhruba 60 percent odišlo dobrovoľne.

Rakúsko aj Česko zaviedli 29. septembra dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom. Pôvodne mali kontroly trvať desať dní, Viedeň aj Praha ich však následne predĺžili – zatiaľ najmenej do 28. októbra. K zavedeniu hraničných kontrol obe krajiny pristúpili v dôsledku narastajúcej nelegálnej migrácie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.