Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko: Protestujúci vo Varšave žiadali vyhostenie ruských diplomatov

Stovky ľudí protestovali v pondelok pred ruským veľvyslanectvom v poľskej metropole Varšava. Požadovali, aby bolo Rusko po sérii útokov na mestá po celej Ukrajine označené za teroristický štát, informuje agentúra Reuters.

Demonštranti zhromaždení pred ruskou ambasádou vyzývali aj na vyhostenie ruského diplomatického personálu z krajiny. Mnohí z účastníkov protestu boli zahalení v ukrajinských vlajkách a mali transparenty s nápisom "Rusko je teroristický štát".

"Chcem, aby bolo Rusko označené za teroristický štát, pretože… bombarduje nevinné civilné obyvateľstvo," uviedla pre Reuters 40-ročná taxikárka Monika Lowická.

Organizátorom protestného zhromaždenia bola občianska iniciatíva Euromaidan-Warszawa, ktorá počet účastníkov odhadla zhruba 2-tisíc.

(tasr)

Minúta  |  

Občianstva Ruskej federácie sa vzdal ďalší ruský miliardár

Ruský miliardár Jurij Miľner oznámil, že spolu so svojou rodinou sa zbavil ruského občianstva. Podľa časopisu Forbes to oznámil formou statusu na platforme Twitter. Miľner sa stal tretím miliardárom, ktorý sa v posledných mesiacoch vzdal ruského občianstva.

Informoval, že on i jeho rodina v lete dokončili proces vzdania sa ruského občianstva. Dodal, že celá jeho rodina odišla z Ruska ešte v roku 2014, keď došlo k anexii ukrajinského Krymu Ruskom.

Podnikateľ Miľner, ktorému v rebríčku najbohatšch Rusov patrí 15. miesto vďaka majetku v hodnote 7,3 miliardy dolárov, je od roku 1999 občanom Izraela, kde žil niekoľko rokov. Momentálne aj s rodinou žije v USA.

Miľner, podobne ako aj niektorí ďalší prominentní obyvatelia Ruska, napríklad Pavel Durov – zakladateľ komunikačnej platformy Telegram a tvorca sociálnej sieti VKontakte –, požiadali časopis Forbes, aby ich neoznačoval za ruských podnikateľov.

(tasr)

Minúta  |  

Nad Kyjevom sa opäť rozozvučali sirény; Rusi opäť zaútočili na Záporožie

V ukrajinskej metropole Kyjev sa v utorok ráno opäť rozozvučali sirény upozorňujúce na možné vzdušné útoky. Podobne ako v pondelok – aj v utorok nad ránom došlo k útokom na mesto Záporožie.

Podľa gubernátora Záporožskej oblasti Olexandra Starucha sa ruské útoky zamerali na objekty infraštruktúry. Informácie o obetiach a škodách zatiaľ nezverejnil. Podľa mestskej rady rakety zasiahli a poškodili školu, nemocnicu a bytové domy.

Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) sa terčom útoku v noci na utorok stala aj Vinnycká oblasť na juhozápade Ukrajiny. Ruská armáda tam dronmi zaútočila na Ladyžynskú tepelnú elektráreň.

Pondelkové útoky spôsobili, že mnohé z ostreľovaných miest a obcí sa ocitli bez dodávok elektriny, vody a telekomunikačného spojenia. Masívne raketové útoky, ktoré ruská armáda podnikla v pondelok ráno prakticky na celom území Ukrajiny, si vyžiadali 14 mŕtvych a takmer sto zranených.

(tasr)

Minúta  |  

V stredoamerických štátoch zomrelo počas hurikánu Julia najmenej 28 ľudí

Pri vyčíňaní hurikánu Julia, ktorý neskôr zoslabol na tropickú búrku, zomrelo v stredoamerických krajinách najmenej 28 ľudí. Najviac osôb prišlo o život v Guatemale, až štrnásť.

Úrady v Salvádore evidujú deväť mŕtvych, v Hondurase zahynuli štyria ľudia a z Nikaraguy hlásia jednu obeť. Očakávalo sa, že Julia bude ďalej slabnúť a v priebehu pondelka, keď bude prechádzať pozdĺž guatemalského pobrežia, sa rozplynie.

(sita)

Minúta  |  

Japonsko sa opäť otvára turistom

Japonsko v utorok po dva a pol roku prísnych obmedzení súvisiacich s covidovou pandémiou opäť otvorilo svoje brány pre turistov.

Miestne úrady dúfajú, že prílev cestujúcich, ktorých láka slabý jen, podporí ekonomiku, informuje tlačová agentúra AFP.

Japonsko na začiatku pandémie uzavrelo svoje hranice a v istom okamihu dokonca zakázalo zahraničným obyvateľom návrat, pričom len nedávno začalo hranice opatrne znovu otvárať.

Krajina v júni začala povoľovať návštevy turistov v skupinách so sprievodcom – táto požiadavka bola ďalej zmiernená tak, aby zahŕňala aj prehliadky s vlastným sprievodcom.

Od utorka sa obnovuje bezvízový vstup pre cestujúcich zo 68 krajín a území. Japonsko tiež ruší obmedzenie počtu príchodov a ukončuje povinnosť organizovať zájazdy.

Niektoré pravidlá však zostávajú v platnosti – turisti musia napríklad predložiť doklad o očkovaní alebo negatívny test na koronavírus, ktorý sa vykonal tri dni pred odletom.

Japonská vláda bola pred pandémiou na dobrej ceste dosiahnuť cieľ 40 miliónov návštevníkov do roku 2020, keď sa v Tokiu mali konať letné olympijské hry. V roku 2019 navštívilo Japonsko rekordných 31,9 milióna zahraničných návštevníkov, ale v roku 2021 ich počet klesol len na 250 000.

Japonsko stále dodržiava mnohé zdravotné opatrenia, vďaka ktorým sa podarilo udržať počet úmrtí na covid na približne 45 500, čo je menej než v mnohých iných rozvinutých krajinách.

Rúška sú všadeprítomné, a hoci to zatiaľ nie je zákonom nariadené, japonský parlament sa chystá prijať legislatívu, ktorá umožní hotelom odoprieť služby zákazníkom, ktorí odmietnu nosiť rúško alebo dodržiavať iné zdravotné pravidlá.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken ocenil kroky Arménska a Azerbajdžanu smerujúce k mierovej dohode

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok telefonoval s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.

Hovoril s nimi o "pozitívnych krokoch", ktoré ich krajiny prijímajú v súvislosti s mierovou dohodou, oznámil americký rezort diplomacie.

Blinken tak odkazoval na nedávne priame rokovania medzi lídrami a ministrami zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu, pričom spomínaných predstaviteľov vyzval, aby pokračovali v prijímaní krokov, ktoré podporujú mierový proces.

Šéf americkej diplomacie mal s oboma lídrami samostatný rozhovor. Počas telefonátu s Alijevom tiež privítal, že Azerbajdžan prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov.

Blinken počas rozhovoru s oboma predstaviteľmi zopakoval, že USA podporujú jasné vymedzenie hraníc medzi spomínanými stredoázijskými krajinami, dopravné prepojenie, nájdenie a identifikáciu nezvestných osôb vrátanie zadržaných.

"Poukázal na dôležitosť diskusie o právach a zárukách obyvateľov Náhorného Karabachu a na potrebu, aby obe strany dodržovali prímerie a sústredili sa na vyjednanie dohody ako jedinej cesty k trvalému mieru," uvádza vo vyhlásení americké ministerstvo zahraničných vecí.

Arménsko a Azerbajdžan sa v piatok dohodli, že Európska únia vyšle do Arménska "civilnú misiu", ktorá bude pôsobiť pozdĺž hraníc týchto dvoch bývalých sovietskych krajín, kde viackrát prepukli boje.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu - jednu v 90-tych rokoch a druhú v roku 2020.

Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.