Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stavebná produkcia v auguste 2022 medziročne vzrástla o 2,5 percenta

Stavebná produkcia v auguste 2022 dosiahla hodnotu 580,9 milióna eur a v porovnaní s augustom 2021 v stálych cenách vzrástla o 2,5 percenta. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola medzimesačne nižšia o 0,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

V auguste rast stavebníctva ovplyvnila najmä medziročne vyššia rozhodujúca tuzemská produkcia, ktorá sa na celkovom výkone stavebníctva podieľa takmer 90 percentami. Dynamickejšie medziročne rástla nová výstavba (o 6,1 percenta) a mierny rast zaznamenali aj opravy a údržba (o 0,7 percenta).

Z hľadiska výrobného zamerania objem prác pri výstavbe budov medziročne stúpol o 3,9 percenta a k pozitívnemu vývoju prispel aj mierny nárast prác na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic o 1,1 percenta. Práce na budovách predstavujú 70 percent domácej produkcie.

Práce v zahraničí síce dosiahli tretiu najvyššiu nominálnu hodnotu od začiatku roka 2019, ale vysoká inflácia a bázický efekt (vysoký rast v auguste 2021) stiahli zahraničnú produkciu do takmer jednopercentného poklesu. Z celkového objemu stavebnej produkcie práce v zahraničí tvoria takmer 11-percentný podiel.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael tvrdí, že má blízko k "historickej" dohode o námornej hranici s Libanonom

Izrael v utorok uviedol, že má blízko k "historickej" dohode s Libanonom, ktorá by vyriešila dlhodobý pohraničný spor o – na plyn bohaté vody – Stredozemného mora. Znenie dohody navrhnuté Spojenými štátmi totiž podľa Jeruzalema splnilo "požiadavky" Izraela. Informovala o tom agentúra AFP.

Izrael privítal počiatočný návrh amerického vyslanca Amosa Hochsteina, ktorého cieľom je odblokovať ťažbu plynu pre obe krajiny urovnaním konkurenčných nárokov na pobrežné ťažobné polia.

Židovský štát však minulý týždeň uviedol, že má v úmysle odmietnuť zmeny Hochsteinovho návrhu, o ktoré sa usiluje Libanon. Vyjednávania pokračovali počas uplynulých niekoľkých dní a Izrael tvrdí, že najnovší Hochsteinov návrh priniesol dohodu na dosah.

"Všetky naše požiadavky boli splnené, zmeny, ktoré sme požadovali, boli napravené," spresnil izraelský poradca v oblasti národnej bezpečnosti Ejal Chulata. "Podporili sme bezpečnostné záujmy Izraela a sme a ceste k historickej dohode," dodal.

Libanon a Izrael nemajú medzi sebou diplomatické vzťahy a na ich pozemné hranice dohliada Organizácia Spojených národov, spresňuje AFP. Technicky sú obe krajiny stále vo vojnovom stave. Oba štáty obnovili rokovania o vzájomnej námornej hranici v roku 2020, tento proces však opakovane čelil prekážkam.

Izrael už vyhlásil, že sa zaviazal vyvážať viac plynu do Európy, aby pomohol nahradiť ruské dodávky zasiahnuté vojnou na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsky kancelár kritizoval eurokomisiu v súvislosti s nárastom nelegálnej migrácie

Rakúsky kancelár Karl Nehammer v súvislosti s prudkým nárastom nelegálnej migrácie ostro kritizoval Európsku komisiu (EK) a poznamenal, že čoraz viac krajín EÚ je nespokojných s týmto vývojom. Vyjadril sa tak v rozhovore pre utorkové vydanie nemeckých novín Die Welt.

"Prečo sa EK ako ochrankyňa zmlúv konečne nepostará o to, aby sa právo EÚ neustále neporušovalo, keď do vnútrozemskej krajiny, akou je Rakúsko, prichádza toľko nelegálnych migrantov, ktorí predtým prešli cez viacero krajín EÚ a bezpečné tretie štáty bez toho, aby boli zastavení?" pýta sa Nehammer.

Ako ďalej komentuje, Európska komisia, "žiaľ, v posledných rokoch nedbala na deravé vonkajšie hranice" Európskej únie.

Kancelár Rakúska apeloval tiež na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), "aby konečne účinne chránila vonkajšiu hranicu EÚ" a zaisťovala ochranu pred kriminalitou súvisiacou s nelegálnou migráciou. Eurokomisia by mala tiež podľa Nehammera zodpovedať za to, aby domovské krajiny migrantov čo najskôr prijali späť, píše agentúra APA.

V Rakúsku zadržali len od mája už približne 68-tisíc nelegálnych migrantov a od začiatku tohto roka zatkli aj 440 prevádzačov. Z Rakúska deportovali tento rok vyše 7-tisíc nelegálnych migrantov – z toho zhruba 60 percent odišlo dobrovoľne.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Pod zemou uviazlo 900 baníkov. Väčšinu sa podarilo vyslobodiť

Najmenej 98 baníkov v meste Kryvyj Rih je po ruských pondelkových útokoch na Ukrajinu stále uviaznutých pod zemou. V utorok o tom informoval náčelník miestnej vojenskej správy Olexandr Vilkul.

Rozsiahle výpadky prúdu spôsobili, že v štyroch baniach v Kryvom Rihu – rodisku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského – uviazlo pod zemou takmer 900 baníkov. V noci na utorok prebiehali záchranné operácie a väčšinu z nich sa podarilo vyslobodiť.

Počas viacerých útokov, ktoré v pondelok ráno zasiahli Kyjev a ďalšie mestá Ukrajiny, došlo k obetiam na životoch a k zraneniam. Ruské sily vypálili na Ukrajinu najmenej 75 rakiet a použili aj iránske samovražedné drony Šáhid.

Ukrajinský parlament informoval, že masívnemu raketovému ostreľovaniu boli vystavené aj Ľvovská a Ternopiľská oblasť, mestá Dnepropetrovsk, Žytomyr, Mykolajiv a Chmeľnyckyj.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Protestujúci vo Varšave žiadali vyhostenie ruských diplomatov

Stovky ľudí protestovali v pondelok pred ruským veľvyslanectvom v poľskej metropole Varšava. Požadovali, aby bolo Rusko po sérii útokov na mestá po celej Ukrajine označené za teroristický štát, informuje agentúra Reuters.

Demonštranti zhromaždení pred ruskou ambasádou vyzývali aj na vyhostenie ruského diplomatického personálu z krajiny. Mnohí z účastníkov protestu boli zahalení v ukrajinských vlajkách a mali transparenty s nápisom "Rusko je teroristický štát".

"Chcem, aby bolo Rusko označené za teroristický štát, pretože… bombarduje nevinné civilné obyvateľstvo," uviedla pre Reuters 40-ročná taxikárka Monika Lowická.

Organizátorom protestného zhromaždenia bola občianska iniciatíva Euromaidan-Warszawa, ktorá počet účastníkov odhadla zhruba 2-tisíc.

(tasr)

Minúta  |  

Občianstva Ruskej federácie sa vzdal ďalší ruský miliardár

Ruský miliardár Jurij Miľner oznámil, že spolu so svojou rodinou sa zbavil ruského občianstva. Podľa časopisu Forbes to oznámil formou statusu na platforme Twitter. Miľner sa stal tretím miliardárom, ktorý sa v posledných mesiacoch vzdal ruského občianstva.

Informoval, že on i jeho rodina v lete dokončili proces vzdania sa ruského občianstva. Dodal, že celá jeho rodina odišla z Ruska ešte v roku 2014, keď došlo k anexii ukrajinského Krymu Ruskom.

Podnikateľ Miľner, ktorému v rebríčku najbohatšch Rusov patrí 15. miesto vďaka majetku v hodnote 7,3 miliardy dolárov, je od roku 1999 občanom Izraela, kde žil niekoľko rokov. Momentálne aj s rodinou žije v USA.

Miľner, podobne ako aj niektorí ďalší prominentní obyvatelia Ruska, napríklad Pavel Durov – zakladateľ komunikačnej platformy Telegram a tvorca sociálnej sieti VKontakte –, požiadali časopis Forbes, aby ich neoznačoval za ruských podnikateľov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.