Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deň samizdatu je na Slovensku pamätným dňom a viaže sa k udalostiam z roku 1988

Národná rada (NR) SR v októbri 2020 prijala rozhodnutie, že medzi slovenské pamätné dni pribudne Deň samizdatu, ktorý pripadá na 12. október.

Prvýkrát sa pripomínal v roku 2021 a jeho cieľom je vyjadrenie úcty k odvahe a hrdinstvu tých, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä v rokoch 1948 – 1989 počas komunizmu, riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, alebo ňou priamo trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd.

Samizdat je tajné vydávanie, rozmnožovanie rôznych textov, kníh a časopisov, ktoré boli zakázané a vznikali mimo oficiálnych politických či kultúrnych štruktúr. Vydávanie samizdatov sa v Československu v období totalitného komunistického režimu posudzovalo ako protizákonná činnosť.

Mnohých nezávislých vydavateľov samizdatov sledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB) a boli voči nim vykonávané represie, ako domové prehliadky, výsluchy a hrozilo im aj väzenie.

Dátum 12. október bol zvolený ako Deň samizdatu na základe udalostí z roku 1988. V tento deň pred 34 rokmi podpísalo 92 českých a slovenských disidentov vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského, ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie.

"Vyzývame vás, aby ste buď Ivana Polanského prepustili na slobodu, alebo osvedčili dôslednosť svojej zvrátenej spravodlivosti tým, že uväzníte nás všetkých," uvádzalo sa vo vyhlásení.

Keďže sloboda slova nie je dodnes v mnohých častiach sveta samozrejmosťou, signatári vyhlásenia z roku 1988 si začali 12. október od roku 2016 pripomínať ako neformálny Deň samizdatu. Poslanci NR SR ho zaradili medzi pamätné dni na základe dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktoré schválili 3. novembra 2020.

Medzi známe samizdatové časopisy z obdobia totalitného režimu patrili Kontakt, Altamíra alebo Fragment K, ale aj mnohé ďalšie s kresťanským zameraním. Medzi známe prípady prenasledovania ľudí, ktorí samizdaty šírili, patrí napríklad aj kauza z roku 1981 známa ako "francúzsky kamión".

Za "pašovanie" literatúry sa vtedy ocitlo vo väzbe viacero ľudí, medzi nimi aj disident a filozof Milan Šimečka. Prenasledovaný bol aj slovenský básnik a vydavateľ samizdatu Oleg Pastier.

Ústav pamäti národa (ÚPN) pri príležitosti Dňa samizdatu ocení tento rok Pamätnou medailou 20 žien, ktoré sa počas komunizmu podieľali na tvorbe a podpore samizdatovej literatúry. Ocenenia odovzdá ústav na seminári, ktorý sa uskutoční 12. októbra 2022. Súčasťou podujatia bude aj videoprojekcia venovaná 40. výročiu vzniku samizdatového časopisu Náboženstvo a súčasnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Inflácia v Česku sa v septembri zrýchlila na 18 percent zo 17,2 percenta v auguste

Medziročná inflácia v Česku sa v septembri zrýchlila na 18 percent zo 17,2 percenta v auguste, uviedol Český štatistický úrad (ČSÚ). Motorom rastu boli predovšetkým ceny energií.

Ceny elektriny v septembri medziročne vyskočili o 37,8 percenta, ceny zemného plynu o 85,9 percenta a ceny tuhých palív o 55,8 percenta. Ceny pohonných látok a olejov sa zvýšili o 22,7 percenta. Výrazne zdraželi aj potraviny, ceny mäsa stúpli o 23,6 percenta a ceny mlieka, syrov a vajec o 25,8 percenta.

Ceny tovarov celkovo medziročne vzrástli o 20,7 percenta a ceny služieb o 13,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní české spotrebiteľské ceny v septembri stúpli o 0,8 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Stranu vediem tolerantne voči iným názorom, s Klusom budem hovoriť

Šéf SaS Richard Sulík deklaruje, že svoju stranu sa snaží viesť maximálne tolerantne voči iným názorom. Pokiaľ poslancovi parlamentu za SaS Martinovi Klusovi na nejakom hlasovaní mimoriadne záleží a má odlišný názor, dostáva "zelenú kartu". Sulík sa plánuje s Klusom ešte osobne rozprávať.

"Snažím sa viesť SaS maximálne tolerantne voči iným názorom. Pokiaľ pri nejakých hlasovaniach, na ktorých Martinovi Klusovi mimoriadne záleží, má odlišný názor ako väčšina klubu, tak dostane zelenú kartu," povedal v utorok Sulík novinárom s tým, že nemusia všetci členovia klubu SaS za každú cenu hlasovať rovnako, hoci mu záleží na jednote.

"Čaká nás rozhovor, nestihli sme sa ešte osobne porozprávať, iba sme spolu telefonovali, a to nie je ono," odpovedal na otázku, ako odhaduje jeho zotrvanie v klube. Odmietol, že by boli v klube iní poslanci, ktorí by sa prejavovali podobne ako Klus.

Klus, ktorý je aj podpredsedom SaS, hovoril v HNtelevízii o tom, že nevylučuje odchod zo strany. Zotrvanie v SaS si vie predstaviť, ak by kolegovia tolerovali jeho odlišné názory na niektoré témy. Pokiaľ táto tolerancia nebude, v strane sa budú rozprávať, ako ďalej. Situácia by sa mala podľa Klusa vyriešiť čo najskôr. Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí doplnil, že ak odíde zo SaS, v Národnej rade (NR) SR bude pôsobiť ako nezaradený poslanec. Do iného klubu sa nechystá.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo spravodlivosti: Za znásilnenie by sa mohol považovať aj sexuálny styk bez súhlasu

Za znásilnenie by sa mohol považovať aj sexuálny styk bez súhlasu. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR to navrhuje v novele Trestného zákona. V súčasnosti je nevyhnutné dokázať vynakladanie aktívneho odporu obeťou alebo prítomnosť či hrozbu násilia.

"Sexuálny styk by mal za každých okolností prebiehať dobrovoľne. Požiadavka, aby v daných prípadoch došlo k 'donúteniu', čo podľa výkladových komentárov k Trestnému zákonu predpokladá vynakladanie aktívneho odporu, nie je správna, keďže každá obeť reaguje na stresovú situáciu inak," argumentuje rezort spravodlivosti. V novele navrhuje spojiť trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia do spoločného ustanovenia.

Základná trestná sadzba sa navrhuje od troch do ôsmich rokov odňatia slobody. Návrh novely Trestného zákona predložila za rezort spravodlivosti ešte v septembri opätovne do medzirezortného pripomienkového konania exministerka Mária Kolíková (SaS). Jej nástupca Viliam Karas považuje reformu trestných kódexov za jednu z priorít.

(tasr)

Minúta  |  

Stavebná produkcia v auguste 2022 medziročne vzrástla o 2,5 percenta

Stavebná produkcia v auguste 2022 dosiahla hodnotu 580,9 milióna eur a v porovnaní s augustom 2021 v stálych cenách vzrástla o 2,5 percenta. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola medzimesačne nižšia o 0,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

V auguste rast stavebníctva ovplyvnila najmä medziročne vyššia rozhodujúca tuzemská produkcia, ktorá sa na celkovom výkone stavebníctva podieľa takmer 90 percentami. Dynamickejšie medziročne rástla nová výstavba (o 6,1 percenta) a mierny rast zaznamenali aj opravy a údržba (o 0,7 percenta).

Z hľadiska výrobného zamerania objem prác pri výstavbe budov medziročne stúpol o 3,9 percenta a k pozitívnemu vývoju prispel aj mierny nárast prác na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic o 1,1 percenta. Práce na budovách predstavujú 70 percent domácej produkcie.

Práce v zahraničí síce dosiahli tretiu najvyššiu nominálnu hodnotu od začiatku roka 2019, ale vysoká inflácia a bázický efekt (vysoký rast v auguste 2021) stiahli zahraničnú produkciu do takmer jednopercentného poklesu. Z celkového objemu stavebnej produkcie práce v zahraničí tvoria takmer 11-percentný podiel.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael tvrdí, že má blízko k "historickej" dohode o námornej hranici s Libanonom

Izrael v utorok uviedol, že má blízko k "historickej" dohode s Libanonom, ktorá by vyriešila dlhodobý pohraničný spor o – na plyn bohaté vody – Stredozemného mora. Znenie dohody navrhnuté Spojenými štátmi totiž podľa Jeruzalema splnilo "požiadavky" Izraela. Informovala o tom agentúra AFP.

Izrael privítal počiatočný návrh amerického vyslanca Amosa Hochsteina, ktorého cieľom je odblokovať ťažbu plynu pre obe krajiny urovnaním konkurenčných nárokov na pobrežné ťažobné polia.

Židovský štát však minulý týždeň uviedol, že má v úmysle odmietnuť zmeny Hochsteinovho návrhu, o ktoré sa usiluje Libanon. Vyjednávania pokračovali počas uplynulých niekoľkých dní a Izrael tvrdí, že najnovší Hochsteinov návrh priniesol dohodu na dosah.

"Všetky naše požiadavky boli splnené, zmeny, ktoré sme požadovali, boli napravené," spresnil izraelský poradca v oblasti národnej bezpečnosti Ejal Chulata. "Podporili sme bezpečnostné záujmy Izraela a sme a ceste k historickej dohode," dodal.

Libanon a Izrael nemajú medzi sebou diplomatické vzťahy a na ich pozemné hranice dohliada Organizácia Spojených národov, spresňuje AFP. Technicky sú obe krajiny stále vo vojnovom stave. Oba štáty obnovili rokovania o vzájomnej námornej hranici v roku 2020, tento proces však opakovane čelil prekážkam.

Izrael už vyhlásil, že sa zaviazal vyvážať viac plynu do Európy, aby pomohol nahradiť ruské dodávky zasiahnuté vojnou na Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.