Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko: Silnejúci prílev utečencov znepokojuje vládu i samosprávy

Nemecko prijalo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už jeden milión ukrajinských utečencov, pričom stále rastie aj počet migrantov z krajín Blízkeho východu. Vysoký počet osôb prichádzajúcich do Nemecka sa stal kľúčovým bodom utorkových rokovaní nemeckej spolkovej vlády s miestnymi samosprávami.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v utorok vyjadrila znepokojenie aj nad zvyšujúcim sa počtom utečencov, ktorí prichádzajú do Nemecka z Blízkeho východu prostredníctvom takzvanej balkánskej cesty. "Zvládnutie tejto situácie je len otázkou spojenia síl vlády, spolkových krajín a samospráv," uviedla Faeserová.

Faeserová v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD povedala, že podniká kroky na európskej úrovni, aby zamedzila presunom utečencov cez Balkán. Dodala, že spolková vláda v súčasnosti skúma možnosti, ako pomôcť jednotlivým samosprávam tak, že by nevyužívané budovy vo vlastníctve štátu premenila na ubytovacie centrá.

Šéfka rezortu vnútra však zdôraznila, že nič nenasvedčuje tomu, že by si utečenci vyberali Nemecko ako cieľovú destináciu preto, lebo ponúka lepšie benefity ako ostatné európske krajiny. Odkazovala tak na vyjadrenie lídra nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza, ktorý utečencov z Ukrajiny obvinil zo "sociálneho turizmu". Neskôr sa za tento výrok ospravedlnil.

Agentúra DPA pripomína, že v porovnaní s vlaňajškom stúpol počet žiadostí o azyl v Nemecku o 35 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár by o predčasných voľbách hovoril najprv s najsilnejšou stranou opozície

Pokiaľ by predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) rokoval o takých vážnych krokoch, akými sú predčasné voľby, ako s prvou by sa bavil s najsilnejšou opozičnou stranou. Tou je podľa jeho slov aktuálne Hlas-SD.

Pokiaľ by predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) rokoval o takých vážnych krokoch, akými sú predčasné voľby, ako s prvou by sa bavil s najsilnejšou opozičnou stranou. Tou je podľa jeho slov aktuálne Hlas-SD.

Uviedol to v utorok v reakcii na návrh dohody zo strany Smeru-SD a jeho lídra Roberta Fica, ktorá má viesť k predčasným voľbám. Kollár odmieta, aby im Fico "diktoval hru".

"Budem sa baviť so všetkými, Fico je len časť opozície. Najprv, samozrejme, keby som takéto vážne kroky chcel prerokovať, pôjdem za najsilnejšou opozičnou stranou, a to je dnes Peter Pellegrini a strana Hlas-SD," uviedol Kollár.

Opätovne zdôraznil, že pokiaľ vláda vie prijímať dôležité zákony, môže fungovať aj ako menšinová. Až v prípade, že by sa tak nedialo a kabinet by nebol funkčný, bola by takáto diskusia na mieste. Na margo avizovaného rokovania opozície, ktoré chce organizovať Pellegrini, uviedol, že je to legitímny postup opozičných strán.

Líder Smeru-SD navrhol dohodu predsedov vládnych a parlamentných opozičných strán s nezaradenými poslancami. Má garantovať schopnosť NR SR prijať nevyhnutné zákony proti zdražovaniu a pre dostatok energií, na ktorých sa strany dohodnú. Okrem toho má stanoviť presný legislatívny postup smerujúci k predčasným voľbám v prvej polovici roka 2023.

Okrúhly stôl opozičných strán na pôde parlamentu chce organizovať aj Pellegrini. Hovoriť plánuje o jednotnom postupe opozície. Chce, aby naň prišla aj SaS. Šéfka poslaneckého klubu liberálov Anna Zemanová reagovala, že osobne nevidí dôvod na spájanie sa opozície, no o prípadnej pozvánke sa v klube poradia.

(tasr)

Minúta  |  

Nový ruský útok zasiahol "kritickú infraštruktúru" v Ľvove

Najnovší ruský útok zasiahol v utorok "kritickú infraštruktúru" v západoukrajinskom meste Ľvov, informoval tamojší starosta Andrij Sadovyj. Ľvovská oblasť na Ukrajine hraničí s Poľskom.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj na platforme Telegram spresnil, že "v tejto chvíli sa vie o troch explóziách v dvoch energetických zariadeniach". Informácie o obetiach podľa neho neboli bezprostredne známe a nebezpečenstvo útokov trvá, cituje ho denník The Guardian.

Ľvovská oblasť hraničí s Poľskom a je jednou z najvzdialenejších od Ruska aj od štyroch oblastí Ukrajiny, ktoré Moskva čiastočne okupuje a nedávno vyhlásila ich anexiu.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko žiada rýchle prímerie na Ukrajine. Erdogan sa opäť stretne s Putinom

Turecko medzičasom vyzvalo na "čo najrýchlejšie" uzavretie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. Ako povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, obe strany konfliktu sa totiž v súčasnosti čoraz viac vzďaľujú od možnosti diplomatického riešenia.

AFP pripomína, že Putin a Erdogan sa stretli aj na okraj septembrového regionálneho summitu v Uzbekistane. Erdogan už viackrát naliehal na Putina, aby znížil napätie vyvolané vojnou na Ukrajine, a v septembri vyzval Moskvu, aby mierovým rokovaniam dala ďalšiu šancu.

Turecko, ktoré má blízke vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, sa považuje za potenciálneho sprostredkovateľa riešenia konfliktu. V júli napríklad pomohlo sprostredkovať dohodu o vývoze ukrajinského obilia zablokovaného v čiernomorských prístavoch.

Turecko, ktoré je členom NATO, sa nepridalo k sankciám uvaleným na Moskvu západnými krajinami. AFP píše, že Erdogan sa usiluje o posilňovanie obchodných vzťahov s Ruskom s cieľom stabilizovať ekonomiku vlastnej krajiny pred budúcoročnými voľbami.

K masívnym útokom ruských síl na ukrajinské mestá, ktoré v pondelok usmrtili najmenej 19 ľudí a spôsobili zranenia vyše sto osobám, sa Erdogan zatiaľ nevyjadril.

Šéf tureckej diplomacie Čavušoglu však po útokoch telefonoval s ukrajinským rezortným partnerom Dmytrom Kulebom, uviedol zdroj z prostredia tureckej diplomacie bez ďalších podrobností.

(tasr)

Minúta  |  

Deň samizdatu je na Slovensku pamätným dňom a viaže sa k udalostiam z roku 1988

Národná rada (NR) SR v októbri 2020 prijala rozhodnutie, že medzi slovenské pamätné dni pribudne Deň samizdatu, ktorý pripadá na 12. október.

Prvýkrát sa pripomínal v roku 2021 a jeho cieľom je vyjadrenie úcty k odvahe a hrdinstvu tých, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä v rokoch 1948 – 1989 počas komunizmu, riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, alebo ňou priamo trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd.

Samizdat je tajné vydávanie, rozmnožovanie rôznych textov, kníh a časopisov, ktoré boli zakázané a vznikali mimo oficiálnych politických či kultúrnych štruktúr. Vydávanie samizdatov sa v Československu v období totalitného komunistického režimu posudzovalo ako protizákonná činnosť.

Mnohých nezávislých vydavateľov samizdatov sledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB) a boli voči nim vykonávané represie, ako domové prehliadky, výsluchy a hrozilo im aj väzenie.

Dátum 12. október bol zvolený ako Deň samizdatu na základe udalostí z roku 1988. V tento deň pred 34 rokmi podpísalo 92 českých a slovenských disidentov vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského, ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie.

"Vyzývame vás, aby ste buď Ivana Polanského prepustili na slobodu, alebo osvedčili dôslednosť svojej zvrátenej spravodlivosti tým, že uväzníte nás všetkých," uvádzalo sa vo vyhlásení.

Keďže sloboda slova nie je dodnes v mnohých častiach sveta samozrejmosťou, signatári vyhlásenia z roku 1988 si začali 12. október od roku 2016 pripomínať ako neformálny Deň samizdatu. Poslanci NR SR ho zaradili medzi pamätné dni na základe dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktoré schválili 3. novembra 2020.

Medzi známe samizdatové časopisy z obdobia totalitného režimu patrili Kontakt, Altamíra alebo Fragment K, ale aj mnohé ďalšie s kresťanským zameraním. Medzi známe prípady prenasledovania ľudí, ktorí samizdaty šírili, patrí napríklad aj kauza z roku 1981 známa ako "francúzsky kamión".

Za "pašovanie" literatúry sa vtedy ocitlo vo väzbe viacero ľudí, medzi nimi aj disident a filozof Milan Šimečka. Prenasledovaný bol aj slovenský básnik a vydavateľ samizdatu Oleg Pastier.

Ústav pamäti národa (ÚPN) pri príležitosti Dňa samizdatu ocení tento rok Pamätnou medailou 20 žien, ktoré sa počas komunizmu podieľali na tvorbe a podpore samizdatovej literatúry. Ocenenia odovzdá ústav na seminári, ktorý sa uskutoční 12. októbra 2022. Súčasťou podujatia bude aj videoprojekcia venovaná 40. výročiu vzniku samizdatového časopisu Náboženstvo a súčasnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Inflácia v Česku sa v septembri zrýchlila na 18 percent zo 17,2 percenta v auguste

Medziročná inflácia v Česku sa v septembri zrýchlila na 18 percent zo 17,2 percenta v auguste, uviedol Český štatistický úrad (ČSÚ). Motorom rastu boli predovšetkým ceny energií.

Ceny elektriny v septembri medziročne vyskočili o 37,8 percenta, ceny zemného plynu o 85,9 percenta a ceny tuhých palív o 55,8 percenta. Ceny pohonných látok a olejov sa zvýšili o 22,7 percenta. Výrazne zdraželi aj potraviny, ceny mäsa stúpli o 23,6 percenta a ceny mlieka, syrov a vajec o 25,8 percenta.

Ceny tovarov celkovo medziročne vzrástli o 20,7 percenta a ceny služieb o 13,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní české spotrebiteľské ceny v septembri stúpli o 0,8 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.