11. októbra 2022 | 13:21

Minúta | 11. októbra 2022 | 13:21

Rusko pokračuje v masívnom útoku na infraštruktúru Ukrajiny. Rakety vraj odpaľuje aj z Kaspického mora

Ruské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo, že jeho armáda pokračuje v masívnom útoku na vojenské a energetické zariadenia Ukrajiny.

Ruský rezort obrany uviedol, že ruská armáda v utorok „pokračovala v masívnych úderoch vysoko presnými, ďalekonosnými zbraňami", pričom útočila na vojenské veliteľské zariadenia a energetický systém Ukrajiny. Ministerstvo vo vyhlásení dodalo, že „všetky vytýčené ciele boli zasiahnuté".

Ministerstvo vo svojej najnovšej zvodke spresnilo, že boli zničené dva sklady paliva pre ukrajinskú vojenskú techniku - v mestách Dnipro a Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny - ako aj päť skladov zbraní vrátane objektu patriaceho spojenej skupine ukrajinských jednotiek v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny.

Ruská vojenská loď odstreľuje raketu s plochou dráhou letu na cieľ na Ukrajine 10. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Podľa britskej stanice BBC ruské ministerstvo obrany súčasne zverejnilo nové zábery odpálenia rakety smerom na ciele na Ukrajine.

V utorok ráno bol na väčšine územia Ukrajiny opäť vyhlásený poplach upozorňujúci obyvateľstvo na možné riziko raketových útokov.

Výbuchy po celej Ukrajine

Ukrajinské médiá medzičasom informovali o výbuchoch v mestách Vinnycia, Nikopol, Rivne, Ľvov, Kryvyj Rih, Mykolajiv, Očakov, Záporožie, Odesa i Žytomyr, ako aj vo viacerých oblastiach.

Masívny čierny oblak stúpajúceho dymu zaznamenali aj vo Vyšgorode, ktorý sa nachádza severne od Kyjeva. Oblak stúpa z okolia tamojšej vodnej elektrárne.

https://twitter.com/AZgeopolitics/status/1579791834280513536

Na mnohých miestach boli v dôsledku ruských útokov prerušené dodávky elektriny a problém je aj s mobilným spojením. Zásah totiž dostali viaceré objekty tzv. kritickej infraštruktúry.

Zamestnanec upratuje pred predajňou s autami, ktorú zničil ruský raketový útok v meste Záporožie na juhu Ukrajiny v utorok 11. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Útok na Ľvov

Masívny útok zasiahol aj „kritickú infraštruktúru" v západoukrajinskom meste Ľvov. Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj na platforme Telegram spresnil, že „v tejto chvíli sa vie o troch explóziách v dvoch energetických zariadeniach". Informácie o obetiach podľa neho neboli bezprostredne známe a nebezpečenstvo útokov trvá, cituje ho The Guardian.

Starosta Andrij Sadovyj neskôr oznámil, že po utorkových útokoch ostala tretina mesta bez elektriny. Výpadky dodávok vody hlásili zo Sychivského a Frankivského rajónu na juhu mesta. V Ľvove zaznamenali výpadky dodávok elektriny a vody aj po pondelkových ruských úderoch.

Ruské útoky vážne poškodili energetické zariadenia v Dnepropetrovskej oblasti

Utorkové ruské útoky na stredoukrajinskú Dnepropetrovskú oblasť vážne poškodili energetickú infraštruktúru, uviedol tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko.

"Rusi vypálili rakety na energetickú infraštruktúry v Pavlohradskom a Kamianskom okrese. Prišlo k vážnej deštrukcii. Mnohé obce stále nemajú elektrickú energiu," uviedol Rezničenko na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinské armádne Operačné veliteľstvo Juh uviedlo, že ruská armáda vypálila rakety na juhoukrajinskú Mykolajivskú a Odeskú oblasť, kde tiež poškodila energetickú infraštruktúru.

"Počas rozsiahleho útoku, ku ktorému došlo v prvej polovici dňa, vypálil nepriateľ 16 rakiet s plochou dráhou letu... na juh Ukrajiny. Na miesta s kritickou infraštruktúrou vyslal tiež dva kamikadze drony," uviedla ukrajinská armáda. Dodala, že pri útoku na Vinnyckú oblasť na juhozápade Ukrajiny boli poškodené dva objekty energetickej infraštruktúry a zranenia utrpeli dvaja tamojší pracovníci.

Útočia vraj aj z Kaspického mora

Ukrajinské médiá súčasne informovali, že systémy ukrajinskej protilietadlovej obrany sú aktivované a v rôznych regiónoch zneškodnili ruské rakety i drony.

Podľa ukrajinských úradov Rusko ostreľuje územie Ukrajiny aj z Kaspického mora.

(tasr, ste)

11. októbra 2022 | 12:49

Minúta | 11. októbra 2022 | 12:49

Veľká časť Dusla stále stojí, vedenie spoločnosti čaká na nižšie ceny plynu

Chemička Duslo po augustovej plánovanej odstávke z dôvodu vysokej ceny plynu stále neobnovila výrobu čpavku, kyseliny dusičnej, močoviny, prímesi do naftových motorov AdBlue a časti minerálnych hnojív. Firma je pripravená spustiť výrobu, pokiaľ sa znížia ceny plynu a vláda prijme pravidlá na zaistenie konkurencieschopnosti slovenských firiem, informoval generálny riaditeľ spoločnosti Petr Bláha.

"Spustená je v obmedzenom režime iba časť organickej chémie, ktorá dominantne vyrába produkty pre gumárenský priemysel a lepidlá," priblížil Bláha. "Pokiaľ sa ceny zemného plynu znížia a budú zo strany vlády prijaté pravidlá umožňujúce fungovanie firiem a zaistenie ich konkurencieschopnosti v rámci Európy (jasné pravidlá o zastropovaní cien komodít), sme pripravení výrobu obnoviť," dodal Bláha.

Duslo v auguste pôvodne odstavilo výrobu na šesť týždňov z prevádzkových dôvodov, no vzhľadom na vysoké ceny zemného plynu, ktorý je pre podnik základnou surovinou, sa rozhodlo odstávku predĺžiť. To by ale mohlo viesť k nedostatku niektorých výrobkov, ako je napríklad prípravok do moderných naftových motorov AdBlue nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, ktoré firma zásobuje. Jeho výrobu z rovnakých dôvodov obmedzili aj ďalší európski výrobcovia.

Hoci zahraničné médiá upozorňujú na možné problémy a klesajúce zásoby výrobkov na báze močoviny, medzi ktoré AdBlue patrí, či kedy a koľko by mohlo na trhu prípravku chýbať, si Bláha netrúfol odhadnúť. "Nie sme jediní výrobcovia v rámci Európy," dodal.

(tasr)

11. októbra 2022 | 11:59

Minúta | 11. októbra 2022 | 11:59

Kollár by o predčasných voľbách hovoril najprv s najsilnejšou stranou opozície

Pokiaľ by predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) rokoval o takých vážnych krokoch, akými sú predčasné voľby, ako s prvou by sa bavil s najsilnejšou opozičnou stranou. Tou je podľa jeho slov aktuálne Hlas-SD.

Uviedol to v utorok v reakcii na návrh dohody zo strany Smeru-SD a jeho lídra Roberta Fica, ktorá má viesť k predčasným voľbám. Kollár odmieta, aby im Fico "diktoval hru".

"Budem sa baviť so všetkými, Fico je len časť opozície. Najprv, samozrejme, keby som takéto vážne kroky chcel prerokovať, pôjdem za najsilnejšou opozičnou stranou, a to je dnes Peter Pellegrini a strana Hlas-SD," uviedol Kollár.

Opätovne zdôraznil, že pokiaľ vláda vie prijímať dôležité zákony, môže fungovať aj ako menšinová. Až v prípade, že by sa tak nedialo a kabinet by nebol funkčný, bola by takáto diskusia na mieste. Na margo avizovaného rokovania opozície, ktoré chce organizovať Pellegrini, uviedol, že je to legitímny postup opozičných strán.

Líder Smeru-SD navrhol dohodu predsedov vládnych a parlamentných opozičných strán s nezaradenými poslancami. Má garantovať schopnosť NR SR prijať nevyhnutné zákony proti zdražovaniu a pre dostatok energií, na ktorých sa strany dohodnú. Okrem toho má stanoviť presný legislatívny postup smerujúci k predčasným voľbám v prvej polovici roka 2023.

Okrúhly stôl opozičných strán na pôde parlamentu chce organizovať aj Pellegrini. Hovoriť plánuje o jednotnom postupe opozície. Chce, aby naň prišla aj SaS. Šéfka poslaneckého klubu liberálov Anna Zemanová reagovala, že osobne nevidí dôvod na spájanie sa opozície, no o prípadnej pozvánke sa v klube poradia.

(tasr)

11. októbra 2022 | 11:56

Minúta | 11. októbra 2022 | 11:56

Nový ruský útok zasiahol "kritickú infraštruktúru" v Ľvove

Najnovší ruský útok zasiahol v utorok "kritickú infraštruktúru" v západoukrajinskom meste Ľvov, informoval tamojší starosta Andrij Sadovyj. Ľvovská oblasť na Ukrajine hraničí s Poľskom.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj na platforme Telegram spresnil, že "v tejto chvíli sa vie o troch explóziách v dvoch energetických zariadeniach". Informácie o obetiach podľa neho neboli bezprostredne známe a nebezpečenstvo útokov trvá, cituje ho denník The Guardian.

Ľvovská oblasť hraničí s Poľskom a je jednou z najvzdialenejších od Ruska aj od štyroch oblastí Ukrajiny, ktoré Moskva čiastočne okupuje a nedávno vyhlásila ich anexiu.

(tasr)

11. októbra 2022 | 11:21

Minúta | 11. októbra 2022 | 11:21

Turecko žiada rýchle prímerie na Ukrajine. Erdogan sa opäť stretne s Putinom

Turecko medzičasom vyzvalo na "čo najrýchlejšie" uzavretie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. Ako povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, obe strany konfliktu sa totiž v súčasnosti čoraz viac vzďaľujú od možnosti diplomatického riešenia.

AFP pripomína, že Putin a Erdogan sa stretli aj na okraj septembrového regionálneho summitu v Uzbekistane. Erdogan už viackrát naliehal na Putina, aby znížil napätie vyvolané vojnou na Ukrajine, a v septembri vyzval Moskvu, aby mierovým rokovaniam dala ďalšiu šancu.

Turecko, ktoré má blízke vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, sa považuje za potenciálneho sprostredkovateľa riešenia konfliktu. V júli napríklad pomohlo sprostredkovať dohodu o vývoze ukrajinského obilia zablokovaného v čiernomorských prístavoch.

Turecko, ktoré je členom NATO, sa nepridalo k sankciám uvaleným na Moskvu západnými krajinami. AFP píše, že Erdogan sa usiluje o posilňovanie obchodných vzťahov s Ruskom s cieľom stabilizovať ekonomiku vlastnej krajiny pred budúcoročnými voľbami.

K masívnym útokom ruských síl na ukrajinské mestá, ktoré v pondelok usmrtili najmenej 19 ľudí a spôsobili zranenia vyše sto osobám, sa Erdogan zatiaľ nevyjadril.

Šéf tureckej diplomacie Čavušoglu však po útokoch telefonoval s ukrajinským rezortným partnerom Dmytrom Kulebom, uviedol zdroj z prostredia tureckej diplomacie bez ďalších podrobností.

(tasr)

11. októbra 2022 | 11:05

Minúta | 11. októbra 2022 | 11:05

Deň samizdatu je na Slovensku pamätným dňom a viaže sa k udalostiam z roku 1988

Národná rada (NR) SR v októbri 2020 prijala rozhodnutie, že medzi slovenské pamätné dni pribudne Deň samizdatu, ktorý pripadá na 12. október.

Prvýkrát sa pripomínal v roku 2021 a jeho cieľom je vyjadrenie úcty k odvahe a hrdinstvu tých, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä v rokoch 1948 – 1989 počas komunizmu, riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, alebo ňou priamo trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd.

Samizdat je tajné vydávanie, rozmnožovanie rôznych textov, kníh a časopisov, ktoré boli zakázané a vznikali mimo oficiálnych politických či kultúrnych štruktúr. Vydávanie samizdatov sa v Československu v období totalitného komunistického režimu posudzovalo ako protizákonná činnosť.

Mnohých nezávislých vydavateľov samizdatov sledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB) a boli voči nim vykonávané represie, ako domové prehliadky, výsluchy a hrozilo im aj väzenie.

Dátum 12. október bol zvolený ako Deň samizdatu na základe udalostí z roku 1988. V tento deň pred 34 rokmi podpísalo 92 českých a slovenských disidentov vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského, ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie.

"Vyzývame vás, aby ste buď Ivana Polanského prepustili na slobodu, alebo osvedčili dôslednosť svojej zvrátenej spravodlivosti tým, že uväzníte nás všetkých," uvádzalo sa vo vyhlásení.

Keďže sloboda slova nie je dodnes v mnohých častiach sveta samozrejmosťou, signatári vyhlásenia z roku 1988 si začali 12. október od roku 2016 pripomínať ako neformálny Deň samizdatu. Poslanci NR SR ho zaradili medzi pamätné dni na základe dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktoré schválili 3. novembra 2020.

Medzi známe samizdatové časopisy z obdobia totalitného režimu patrili Kontakt, Altamíra alebo Fragment K, ale aj mnohé ďalšie s kresťanským zameraním. Medzi známe prípady prenasledovania ľudí, ktorí samizdaty šírili, patrí napríklad aj kauza z roku 1981 známa ako "francúzsky kamión".

Za "pašovanie" literatúry sa vtedy ocitlo vo väzbe viacero ľudí, medzi nimi aj disident a filozof Milan Šimečka. Prenasledovaný bol aj slovenský básnik a vydavateľ samizdatu Oleg Pastier.

Ústav pamäti národa (ÚPN) pri príležitosti Dňa samizdatu ocení tento rok Pamätnou medailou 20 žien, ktoré sa počas komunizmu podieľali na tvorbe a podpore samizdatovej literatúry. Ocenenia odovzdá ústav na seminári, ktorý sa uskutoční 12. októbra 2022. Súčasťou podujatia bude aj videoprojekcia venovaná 40. výročiu vzniku samizdatového časopisu Náboženstvo a súčasnosť.

(tasr)

11. októbra 2022 | 10:30

Minúta | 11. októbra 2022 | 10:30

Inflácia v Česku sa v septembri zrýchlila na 18 percent zo 17,2 percenta v auguste

Medziročná inflácia v Česku sa v septembri zrýchlila na 18 percent zo 17,2 percenta v auguste, uviedol Český štatistický úrad (ČSÚ). Motorom rastu boli predovšetkým ceny energií.

Ceny elektriny v septembri medziročne vyskočili o 37,8 percenta, ceny zemného plynu o 85,9 percenta a ceny tuhých palív o 55,8 percenta. Ceny pohonných látok a olejov sa zvýšili o 22,7 percenta. Výrazne zdraželi aj potraviny, ceny mäsa stúpli o 23,6 percenta a ceny mlieka, syrov a vajec o 25,8 percenta.

Ceny tovarov celkovo medziročne vzrástli o 20,7 percenta a ceny služieb o 13,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní české spotrebiteľské ceny v septembri stúpli o 0,8 percenta.

(tasr)

11. októbra 2022 | 10:15

Minúta | 11. októbra 2022 | 10:15

Sulík: Stranu vediem tolerantne voči iným názorom, s Klusom budem hovoriť

Šéf SaS Richard Sulík deklaruje, že svoju stranu sa snaží viesť maximálne tolerantne voči iným názorom. Pokiaľ poslancovi parlamentu za SaS Martinovi Klusovi na nejakom hlasovaní mimoriadne záleží a má odlišný názor, dostáva "zelenú kartu". Sulík sa plánuje s Klusom ešte osobne rozprávať.

"Snažím sa viesť SaS maximálne tolerantne voči iným názorom. Pokiaľ pri nejakých hlasovaniach, na ktorých Martinovi Klusovi mimoriadne záleží, má odlišný názor ako väčšina klubu, tak dostane zelenú kartu," povedal v utorok Sulík novinárom s tým, že nemusia všetci členovia klubu SaS za každú cenu hlasovať rovnako, hoci mu záleží na jednote.

"Čaká nás rozhovor, nestihli sme sa ešte osobne porozprávať, iba sme spolu telefonovali, a to nie je ono," odpovedal na otázku, ako odhaduje jeho zotrvanie v klube. Odmietol, že by boli v klube iní poslanci, ktorí by sa prejavovali podobne ako Klus.

Klus, ktorý je aj podpredsedom SaS, hovoril v HNtelevízii o tom, že nevylučuje odchod zo strany. Zotrvanie v SaS si vie predstaviť, ak by kolegovia tolerovali jeho odlišné názory na niektoré témy. Pokiaľ táto tolerancia nebude, v strane sa budú rozprávať, ako ďalej. Situácia by sa mala podľa Klusa vyriešiť čo najskôr. Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí doplnil, že ak odíde zo SaS, v Národnej rade (NR) SR bude pôsobiť ako nezaradený poslanec. Do iného klubu sa nechystá.

(tasr)